Recenzia – Hrobar – Rýchla Smrť – Support Underground – 2018
okt29

Recenzia – Hrobar – Rýchla Smrť – Support Underground – 2018

Zverejnené v okt 29, 2018

Support Underground sa tento rok postaral o vydanie niekoľkých albumov, ktoré mňa osobne potešili. Jedným z nich je aj prvotina slovenskej kapely Hrobar. Priznám sa, že na skupinu som narazila až pri festivale Jašterice v Banskej Štiavnici, ktorú má organizačne na starosti práve Hrobar a ľudia okolo nich. Nebolo mi veľa treba, aby sa mi zapáčil ich koncept okolo hrobariny, hrobov a cintorínov. Banská Štiavnica, mesto odkiaľ kapela pochádza je známa skôr baníkmi. Pre istotu som si teda zistila ako vyzerajú miestne cintoríny a hlavne tie, kde sa ešte aj pochováva. No, ale na moju smolu som sa na túto tému nedozvedela nič a nedozviete sa ani vy, keďže samotné mesto ešte na svojej stránke testuje mapu cintorínov. Tak niekedy inokedy a poďme radšej k hudbe. Hluk vám zaobstarajú traja hudobníci v zostave bicie, gitara, bass gitara a spev. Debutový album obsahuje až 20 skladieb, takže je jasné, že ide o pomerne krátke songy, ktoré nepresahujú 2 minúty. Dohromady sa vaše uši zahrejú asi na pol hodinu, veď ako hovorí názov, bude to rýchla smrť. Po hudobnej stránke sa nedejú žiadne novoty, ide o surový thrash s prvkami punku a groovy. Miestami sa mi zdá po hudobnej stránke album možno až príliš schematický. Človek sa nestihne ani nadýchnuť a pokračuje sa vo vražednom tempe ďalej. Ďalšou zaujímavosťou je aj akýsi predeľ, medzi novšími a staršími skladbami. Hrobarová veľká devíza je pre mňa v textoch a ich spracovaní vokalistom. Spev sa síce drží viac menej v jednej hladine, s občasným škrekom, no nie je to ani zďaleka monotónne. Nafrázovanie je vo väčšine prípadov výborné. Niektoré pasáže sú však podané v takej rýchlosti, že človek text nestihne zachytiť. Nato je potom booklet, kde si to môžete skontrolovať. Jediné, čo nemusí vyhovovať všetkým, je zvuk. Na garážové pomery dosiahol Hrobar zvuk nadpriemerný, zemitý, proste underground a myslím si, že prirodzene dotvára atmosféru celého tohto diela. Už som spomínala trochu texty. Pre mňa osobne hrá práve táto časť veľkú úlohu. Väčšina sa točí okolo sveta hrobára a vecí s tým súvislých – napr. Doktor krompáč, Rešeto, Kopeme, Do mŕtva, Hrobokop…Téma je jasne daná! Niektoré texty majú v sebe čierny humor, iné trochu morbídnosti, ďalšie trochu primitívnosti, no nejaké hlboké filozofické úvahy tu nečakajte. Jednoducho, človek sa pri počúvaní dokáže pobaviť, a to nedokáže len tak hocijaká kapela. Predpokladám, že v tejto recenzii určite niekto nájde pár chýb, keďže sme ľudia. Tak je to aj v prípade bookletu, kde som našla pár drobných chybičiek, ale nič strašné, za čo by „grammar nazi“ mohli udeliť vážnejšie tresty. Možno si poviete, že vizuál nehrá až takú veľkú roľu. Úprimne sa priznávam, že podľa mňa práve dobrý...

Čítaj ďalej
Solfernus s klipom ku skladbe Mistresserpent!
okt28

Solfernus s klipom ku skladbe Mistresserpent!

Zverejnené v okt 28, 2018

Hellgang z Brna, teda pekelný Solfernus, prichádzajú s novým klipom ku skladbe Mistresserpent z albumu Neoantichrist, jeho recenziu ste si mohli prečítať aj na našich stránkach. O realizáciu sa postarala spoločnosť Ex Inferi Production. https://www.youtube.com/watch?v=aE0vDEOrZr0  Aj krátke video z natáčania. https://www.youtube.com/watch?v=D9gZyV9dVXE ...

Čítaj ďalej
Macabre Decay – Purgatory – Immortal Souls Productions, 2018
okt28

Macabre Decay – Purgatory – Immortal Souls Productions, 2018

Zverejnené v okt 28, 2018

Očistec má byť vraj miestom, kde sa odpykáva trest, aby vás nejaká kvázi reálna nadbytosť pustila na nebesá. Ono, keď sa tak niekedy pozerám okolo seba, tak mám pocit, že ten trest si tu odpykávame asi všetci. Ale nie všetci túžime stráviť večnosť tým, že budeme surfovať niekde na obláčiku… Mám taký dojem, že podobne zmýšľajú aj Švédi Macabre Decay. Pri pohľade na depresívny, postapokalyptický výjav na obale, si človek uvedomí, že hriechom planéty sme možno my a vojnou a svojím samozničením, ju vlastne očisťujeme, čím ona sama prežíva svoj očistec. Dosť ale mojich divných filozofických úvah, to o čo tu ide, je death metal. Macabre Decay, ako som už spomínal vyššie, pochádzajú zo Švédska. A aj keď ide o mladú kapelu, tak tu hrajú skôr už páni v rokoch, ktorí si prešli rôznymi zoskupeniami, našincovi ale nie veľmi známymi ( Incarnated, Skulldrain… ). Čo iné by prišlo zo Škandinávie, ako dávka smrtiaceho kovu? Ale pozor, ak čakáte hnilobou zaváňajúce čerstvé hrobové miesto, z ktorého vychádzajú škrípavé zvuky, ako keď si červy chystajú príbory na prídel čerstvej mršiny, tak zostanete asi zaskočený. Melódiami sa nešetrí ani v tomto prípade, ale ide o death metal, ktorý má svoju charakteristickejšiu tvár. Drvivé stredné tempá, osviežujúce sóla… Keď sa rozhodnú zatlačiť na plynový pedál, tak ma to až tak neoslovuje, ale to je vec vkusu. Ich sila spočíva podla mňa v náladotvornejších pasážach. Presne týmto sa vyznačuje Devourer of Souls. V refréne si tu svoje odspieva ( ako som sa dočítal v booklete ) istá Helena Bohman. Nemám síce poňatia kto to je, ale jej hlas je podmanivý a pôsobí ako pekný protipól k hrubozrnnému hlasu Henrika Anderssona. Práve jeho hlas je jedna z mála vecí, ktoré ma až tak neposadili na zadok. Drží sa viac menej stále v jednej rovine a zapadá mi tak do rady ďalších a ďalších growlerov. Ku skladbám, ktoré ma ešte oslovili, môžem s pokojným srdcom pridať titulku In Purgatory a Pawprints in Blood ( kde určité pasáže sú ako vystrihnuté od Fleshcrawl, ale tí sa zase zhliadli v Dismember, takže okružná cesta Švédsko – Nemecko – Švédsko sa týmto uzaviera ). Len taký dodatok na záver, páni zrejme pri skladaní albumu počúvali staré albumy od Kreator – dvojica skladieb As the World Burns a Endless Pain, nesie meno ako staré šlupky od tejto germánskej modly. Aby sme si to zhrnuli. Album to je dobrý. Pre fanúšikov, ktorí sa našli v old school death metale a radi vyhrabujú albumy z distier, tak ako medveď grizzly lososy z rieky, bude ako stvorený. Ďalšia časť tvorstva nad ním iba mávne rukou. Ale tak to cíti asi aj samotná kapela....

Čítaj ďalej
Krátky rozhovor o EP „Universe, Milk, Structures”
okt22

Krátky rozhovor o EP „Universe, Milk, Structures”

Zverejnené v okt 22, 2018

Po dlhšom čase sa s novinkou na svojom konte objavuje aj známa košická kapela Obliterate. Hudobne sa Obliterate vyprofilovali z grind-core a death metalu na svojské vyznenie, ktoré sa nedá jednoznačne zaradiť do rámcovej žánrovej škatuľky.  Nové EP je príkladom hudobnej rozmanitosti. O najnovšom EP, aj o dianí v kapele som sa porozprávala s tým najpovolanejším – Ivanom, gitaristom z Obliterate. V piatok ste uverejnili pvú skladbu z pripravovaného EP. Koľko bude mať teda EP celkovo skladieb a aká bude dĺžka celého EP? Celé EP bude mať skoro 20minút, a bude obsahovať 5 skladieb, z toho jednu inštrumentálku „Červená“, ktorá pravdepodobne je zatiaľ najviac vzdialená tomu čo sme s obliterate hrali, ale je tematický spätá s ďalšou skladbou „Hnedá“ Nové EP má názov „Universe, Milk, Structures”. Je celé EP ladené do podobných tém? Napriek tomu, že po tejto skladbe je pomenované aj EP, zvyšné skladby sa venujú viac sociálnym témam, čiže dalo by sa povedať, že sú skôr také naše tradičnejšie témy. Môžem aj v skratke opísať všetky skladby. Universe, Milk, Structures – o nezmysloch v zmysloch a opačne, toto nechám na poslucháčovu fantáziu, Bio-Idiot – o milovníkoch Savo medicíny. Hnedá – tu som sa dosť rozpísal, čo si tak asi myslím o jednej z našich politických strán, a postavičkách spriaznených okolo nej. No – o podliehaní tlaku spoločnosti na jednotlivca. Červená – táto skladba je o “komoušoch” aby sa nikdy nezabudlo čo všetko tu napáchali. Kedy približne môžeme očakávať zverejnenie celého digitálneho EP? S najväčšou pravdepodobnosťou, v pondelok 22.10.2018 sa zverejní celé EP na našom Bandcamp profile. Posledný album ste vydávali u Gothoom Production, planujete u niekoho vydať aj toto EP? Toto je veľmi zložitá otázka, nie že by sme nechceli, ale sme si vedomí, že formát EP nie je veľmi vďačný pre vydavateľstvá, hlavne ak ide kapelu nášho UG formátu. Ale kto vie, možno sa podarí aj fyzický nosič, sme tejto možnosti rozhodne naklonení. Čo sa dialo v Obliterate počas posledných rokov? Prečo ste sa rozhodli, že urobíte len EP, prečo nie Full CD? Jedna z najzásadnejších vecí , ktorá ovplyvnila, v podstate všetko čo sa okolo Obliterate udialo, bolo to, že Marcel Malega sa rozhodol ísť, na akúsi formu „bubeníckej“ dovolenky, skoro rok sme riešili čo bude ďalej, či bude vôbec nejaké „ďalej“. Medzitým nám s dohodnutými akciami, vypomohol odohrať Euguene Ryabchenko, a nakoniec sme predsa len našli aj „náhradu“ za Marcela v podobe Matúša Špaka. A Universe, Milk, Structures je EP preto , lebo všetky tieto skladby ktoré sú na ňom, boli zložené ešte s Marcelom, takže sa toto EP, dá chápať aj ako akúsi formu rozlúčky s ním. Ten, kto si pozrel vaše krátke...

Čítaj ďalej
Potrebuješ plagát na svoju akciu?
okt22

Potrebuješ plagát na svoju akciu?

Zverejnené v okt 22, 2018

Ako redaktorka nášho skromného UG webu pomerne často narazím pri niektorých koncertoch na chýbajúci plagát. S tým je následne spojených niekoľko problémov s propagáciou podujatia. Týka sa to hlavne propagácie akcie na sociálnych sieťach, ako aj na verejných priestranstvách, napr. priamo v podniku, kde sa bude koncert konať. Bez plagátu sa jednoducho vaše podujatie bude horšie propagovať. Nakoľko sa chcem rozvíjať v tvorbe letákov, plagátov, či len bannerov na rôzne tipy akcií, rozhodla som sa touto formou dať o sebe vedieť. Ponúkam teda tvorbu plagátov, či už len na web, alebo aj formou printu a vecí s tým spojených. Všetko je samozrejme na vzájomnej dohode a komunikácii. Bude to vaša akcia, takže plagát prispôsobím podľa vášho gusta. Dohodnúť sa so mnou môžete cez nižšie uvedené kontakty. Nie som online non-stop, ale budem sa snažiť odpovedať čo najrýchlejšie na vaše požiadavky. Napíšem rovno na rovinu, že nakoľko nie som profesionál, plagáty vám vyrobím zdarma. Jediná podmienka je, že ako autor plagátu, si ho budem môcť pridať do portfólia. Zatiaľ mám za sebou len dva plagáty, ktoré uverejňujem nižšie. Email: mrtvolka@metalexpress.sk Facebook: https://www.facebook.com/andrea.namerova...

Čítaj ďalej
Report – BelUSA Deathfest vol. 12 – 13. 10. 2018, Beluša
okt19

Report – BelUSA Deathfest vol. 12 – 13. 10. 2018, Beluša

Zverejnené v okt 19, 2018

Ak ma pamäť neklame, tak už po piaty krát som si to tradične ( okolo dátumu mojich menín, ktoré tu zvyknem oslavovať, pozn. red. ) nasmeroval do jednej z najväčších obcí na Slovensku. V Beluši sa teda opäť konal Deathfest už s úctyhodnou číslovkou dvanásť. Tohtoročná zostava bola naozaj pestrá, posúďte sami – Holanďania Disavowed, Portugalci Analepsy, Angličania Unfathomable Ruination, Rumuni Clitgore, Česi Nahum a slovenské stálice Depresy, Stercore a samozrejme domáci Suburban Terrorist. Čiže aj štýlovo široký záber. Železniciam ide v poslednej dobe karta a vraj kvôli futbalu v Trnave, kde hralo Slovensko s Českom ( aj tak sme prehrali… ), meškal vlak vyše pol hodiny, čo značilo, že prípoj v Trenčíne sme nestihli. Apropo reštauračný vozeň, ktorý vyzerá ako krčma z Rysavej jalovice, si vážne nepamätám už strašne dlho. Následok týchto cestovateľských trampôt bolo to, že som stihol iba úlomky zo setu Stercore. Aj z toho mála čo som počul, to borci z Kanianky dali vo veľkom štýle. Už som ich nevidel celkom dlho, ale svojim posledným albumom nastavili latku vysoko a naživo to zdá sa potvrdili. Ich moderne znejúcu verziu grindu kríženého s deathcorom a neviem čím ešte všetkým, ale nevidelo až tak veľa ľudí. Klasický neduh prvých kapiel. Čo už. Do old schoolových vôd nás uvrhli Nahum z Ostravy. „Tá píseň zní, jak rez žiletky masem“. Táto Pinheadova hláška z Hellraisera 3 ma napadla, keď spustili svoj set. Kombinácia death metalu s thrashom na mňa fungovala blahodárne. Keď sa tak človek započúval, tak pod nánosom death metalového sedimentu, bolo cítiť, že tie riffy pochádzajú z pokladnice, kde ako pečať svieti zopár poskladaných mečov do tvaru pentagramu a nápis Slayer. O pár dní im vychádza tretí album nesúci meno Within Destruction, z ktorého aj čosi vybrali ako ukážku. Inak viac mi sedeli skladby, kde sa až tak netlačilo na pílu a išlo sa v strednom tempe. Tak aspoň mne vtedy vynikali isté aspekty, ktoré sa mi lepšie vnímali a boli mi po chuti. Portugalská zostava Analepsy si za tých, iba pár rokov čo sa motá po svete, buduje celkom kultové postavenie. Ale keď ich človek vidí a počuje naživo, niet sa čomu čudovať. Naposledy som na nich narazil na Flesh Party, kde si ich ľudia dosť chválili, ale nejak mi unikli pomedzi prsty. Za to tu… Dámy a páni, to bola čelná zrážka s buldozérom, ktorý zo zadu tlačí TGV. Jeden z naj setov asi čo som tento rok videl. Nekompromisné hudobné jatky. Možno trochu statický postoj kapely, keďže Diogo Santana má okrem spevu na starosti aj šesť strún, ale keď je človek v kotli, tak si takéto detaily veľmi nevšíma. Práve cez ich set sa...

Čítaj ďalej