Už sme tu dávnejšie nemali report, kde by sme si svoje o akcii povedali dvaja. Keďže sme sa v sobotu večer na mieste činu ocitli rovno dvaja redaktori, prečo nezrobiť dvojitý pohľad na túto vydarenú akciu. Nakoľko obidvom začína prezývka na Mr (Mrtvolka a Mrkva), zápisky z hrobu budú italicom a zápisky zo zeleninových lánov klasickým písmom.
Po roku opäť začali dopadať na Nitru bomby hudobného masakru. Presunuli sme sa akurát z klubu Mariatchi do Novej Pekárne. To asi jediná zmena oproti minuloročnej edícií. Pôvodne nám menu ponúkalo šesť kapiel, ale Nemci Per Capita, s ktorými nedávno vydali Abortion splitko, sa pár dní pred koncertom stihli rozpadnúť. Aj také veci sa stávajú a tak zostala čisto slovenská pätica spolkov pre tento večer.
Keď sa povie Bomby na Nitru, tí ktorí poznajú aspoň zbežne kapelu Abortion hneď vedia o čom je reč. Názov obľúbenej skladby dal názov už druhému ročníku akcie – Bomby na Nitru. Minulý rok ma táto akcia dotiahla po dlhom čase do Nitry. Tento rok ma hneď upútala zostava kapiel, takže bolo rozhodnuté! Priestory malého, no zato útulného klubu Mariachi vymenili organizátori za priestrannú Novú Pekáreň. Priznám sa, že som v Starej Pekárni (vtedajší názov toho istého klubu) bola naposledy asi pred 10 rokmi. Odvtedy som sem nevložila svoju nohu, takže som bola zvedavá, či nastala nejaká zmena. Vchod zostal rovnaký, aj boxy na sedenie, len bar sa presunul na inú stranu. WC sú stále rovnako prašivé a nad celým klubom visí cigaretový opar, pretože pri stoloch sa fajčí. Nuž, nefajčiar musí mať určite veľkú radosť, asi preto nám dával Lepra (Abortion) pri vchode na ruky „X“, aby sme sa uvedomili. Čoskoro stretávam známych, ktorí sú rozlezení kade tade po stoloch. Za svojim aparátom si úž trónil majster zvuku – Libor, alebo Vomitor Sound.
Celý lomoz mal začať o pol ôsmej, ale začalo sa cca s hodinovým oneskorením. Pre meškajúcich, ako som bol ja, to bola ale dobrá správa. Začiatok teda obstarali death metalisti Surgery z Popradu. Prischli mi na recenziu a tak som bol zvedavý, či aj živé podanie bude tak kvalitné ako ich posledný album. No a bolo. Najmä titulka Absorbing Roots je hitovka „se vším všudy“. Myslím, že práve po nej nám naservírovali zase skladbu z opačn
ej strany ich diskografie a tak sme mali možnosť porovnať ako a kam sa kapela vyvinula. V rámci štýlu neuhli ani o centimeter, akurát si ten svoj vlastný vesmír viac vypiplali. Podtrženo, sečteno to bol fajn set na začiatok.
Prichádzam okolo 19:20, čiže v čase, kedy už mala byť na pódiu prvá kapela, malo sa totiž začať už o 19:30. Na pódiu síce boli, ale len aby sa nazvučili. Nastáva pauza, kapela odchádza preč, asi sa čaká na viac ľudí. S príchodom ôsmej hodiny sa tento ťah začína vyplácať, pretože ľudí naozaj pribudlo. Na Bombách na Nitru platí zatiaľ pravidlo, z východu na západ a nakoniec do Nitry. Trochu death metalu z východu nám s asi hodinovým omeškaním obstarali Surgery z Popradu. Tento rok im vyšiel po dlhšom čase (po 5 rokoch) nový album s názvom Absorbing Roots. Hrajú old school death metal, čo v tejto dobe nie je na Slovensku veľmi vychytený štýl. Keďže sa Surgery na pomerne dlhú dobu odmlčali aj koncertne, bola som zvedavá, ako sa im bude dariť na pódiu. Hoci hrali ako prví, myslím si, že mohli byť spokojní, pretože sa našlo dosť ľudí, ktorí vstali od svojich stolov, aby si ich vypočuli. Spočiatku sa mi zdal byť hlavne spevák trochu nesvoj, keď sa hneď po prvej skladbe zakoktal pri krátkom príhovore. Nuž, nie každý je rodený komik, ako páni z Abortion. Potom to už odsýpalo po masle a bez problémov. Z repertoára sme mohli počuť titulnú skladbu z novinky, no aj staršie veci z albumu Descent. Živé prevedenie Surgery bolo aspoň za mňa na výbornú, zvukovo obišli dobre. Hoci hrali ako prvá kapela, ľudia sa zabávali a pýtali ďalšie skladby, ako keby už hrali ako tretí v poradí.
Jedinou gore bandou boli zvrhlíci Enema Shower. Naposledy som na nich narazil asi na Fleshke, no a v poslednom čase bolo o nich dosť ticho. Pri pohľade na figúru s basgitarou som si uvedomil, že už s nimi asi nehrá tá ženská, alebo že by začala žiť nejako veľmi naturálnym životom a nechala si bohato zarásť nohy. Ale samozrejme, že šlo o nového basáka a ako som sa dozvedel neskôr, tak basáčka je momentálne na materskej. Čo dodať k ich „lajfku“? Nechýbali S/M masky, niekde za bicími hrdo trčala lebka a nejaké dildo, behom setu zisťovali kto má akú zbierku porna atď. No a k hudbe. Čo dodať? Kto má rád pekne podladený, valivý goregrind ten si prišiel na svoje a bavil sa. Medzi týchto jedincov som patril taktiež.
Enema Shower je ďalšia skupina, ktorá sa na čas odmlčala. Pod hrozbou sado maso nakladačky som gitaristu pred niekoľkými rokmi donútila spáchať pre MetalExpress rozhovor, no a potom nič! Ani to CD na recenziu som už nedostala! Bola som zvedavá, čo zo seba vypotí táto veselá gore-grind kapela po dlhšej pauze. Na pódiu sa objavujú v klasických latexových oblečkoch, v sieťkovanom tričku, s maskou na tvári, či bičíkom zavesenom na mikrofóne. Na úvod bolo aj trochu temnoty, pretože bubeník v ruke pri úvodnom intre držal lebku. Hneď po prvých tónoch mi však bolo jasné, že pauza urobila svoje. Chalani sa mi zdali byť nezohratí a trochu rozbití. Zo začiatku sa mi nepozdával ani zvuk. Po úvodných skladbách sa rozbehnutý tupa-tupa-tuca tuca vagón ako tak dostal do formy. Gitarista sa nám aj rozrozprával. Maniaci, ktorí obľubujú gore grind na nich vystrájali od začiatku, do konca, takže svojich stálych fanúšikov Enema Shower určite nesklamala. Do sýtosti sa mohli nabažiť ťažkotonážneho gore. Vraj to s ich odchodom zo scény nie je až také vážne, takže oprášte bičíky a latexové šaty, gore party môže pokračovať.
Prudká zmena štýlu a zo zákutí bordelov, perverzií apod. sa presúvame k thrashom vyhladeným pláňam bez života po jadrovom výbuchu. Smrtihlavovia Radiation prišli, nasekali, zvýrili prach, odpľuli si a zase spokojne odišli. Asi jeden z naj thrashových koncertov čo som vôbec videl. Agresia, rýchlosť, stará škola. Odkojení germánskym thrashom ála Sodom, mi spôsobili v hlave hurhaj, ktorý som z nej dostal až pri štarte do pracovného týždňa. Žiaľ. Mal tam radšej zostať.
Od gore sa presúvame opäť do old school vôd, no tentokrát na thrashovú nôtu. Radiation v minulom roku vydali album Gift of doom, ku ktorému sa mi pri množstve minuloročných noviniek podarilo dostať poriadne až v tomto roku. Hoci thrash metal nepočúvam tak veľa, ako napr. death metal, chalanom z Radiation sa podarilo posadiť ma na zadok. Posledný album je skrátka výborný a na živo to má grády rádioaktívneho výbuchu, ktoré mi pri mnohých dnešných thrash kapelách chýbajú. Oproti poslednému koncertu, kedy som ich videla vo Fuge cca pred dvoma rokmi sa výrazne zmenil aj pódiový prejav. Ja vidieť, že v poslednom období veľa koncertovali. Nakoľko sledujem Radiation od ich začiatkov, toto bol zatiaľ najlepší ich koncert a rovnako najlepší thrash koncert, aký som v tomto roku videla. Set mal neskutočnú energiu, surovosť a z toho vychádzajúcu aj zvláštnu temnú atmosféru ničivosti. Nebolo treba žiadne extra príhovory, všetko za nich povedala hudba. Pre mňa toto vystúpenie bolo prekvapenie večera! Vravíte, že si to pýta hlbší opis a nie len emócie? Tak začnite tým, že si Radiation najprv vypočujete!
Embolism majú vonku nový album po dlhšom čase a tak bolo treba prevetrať nejakú tú pecku aj z tohto kotúča. Kapela známa svojim skvelým živým vystupovaním, nenechala nič na náhodu ani tentokrát. Ak by bol na koncerte nejaký barometer, určite by ukazoval dosť vysoké čísla. Pod pódiom to práve pri nich asi najviac ožilo. Nemám čo viac dodať.
Ide do tuhého, pretože na scénu prichádza povedať svoje Embolism, grind-core z malebnej obce Kanianka. V tomto roku tiež vydali nový album s netradičným názvom „Love existence“, no na živo som skladby z neho ešte nepočula. Skupinu totiž postihol fenomén zvaný attack on ribs, ktorý si vyžiadal ich neúčasť na niektorých jesenných akciách. Našťastie, tento nešvár už ustúpil na všetkých frontoch. Opäť tie začiatky! Až po odohratí prvej skladby som zistila, že toto už nie je zvuková skúška. Štvorica nám nakladala jednu skladbu za druhou, ani sme sa nestačili diviť. V priebehu pol hodiny bolo po všetkom a ako bonus som sa pri schádzaní zo schodov pošmykla a obliala si polku hlavy pivom. Však preč
o nie, keď to bola posledná skladba. Chcela som sa totiž pôvodne votrieť medzi hrotičov v kotly, ktorí počas Embolism začali vystrájať ako na letnom festivale. Nevydalo! Embolism odohrali pekne zúrivý set a nesklamali. Škoda len, že mi ubehol strašne rýchlo, lebo dnes by som vám už žiaľ nedokázala povedať, ktoré skladby zazneli z nového albumu.
Ako som už vyššie spomínal, tak po vypadnutí Per Capita, uzatvárali tento večer, domáci Abortion. Táto kapela ma nikdy neomrzí a je to vsadenie na istotu. A ešte aj na domácej pôde. Takže podpora bola enormná. Či už sa hrali notoricky známe songy ako Give Me Leader, Bomby na Nitru, Who Controls Gods, tradičný cover od Napalm Death – You Suffer, alebo čosi z novších albumov, všetko malo rovnaký ohlas. Dokonca až taký, že niekto to neváhal dať aj na Adamovo rúcho. No čo, na The Beatles sa obnažovali ženské, na Abortion zase trošku podgurážení grinderi.
Čas dosť pokročil, pretože Abortion sa dostáva na pódium až okolo pol dvanástej. Myslím si, že nikomu tento fakt neprekážal, práve naopak. Hneď v úvode sa rozbehol mosh pit a ľudia sa zabávajú. Zrazu sa v strede objavuje aj veľká biela masa. To niekoho natoľko dojal Abortion, že sa rozhodol vyzliecť donaha, aj keď je vonku niečo nad nulou, je mi zima! Pri tejto príložitosti mu Lepra venoval skladbu „Kokoti na kokaíne“. Majster zvuku tiež opustil svoj pult, aby sa trochu povenoval gitare, spievankám a občasnému dialógu s Leprom. Druhý gitarista Ondrej tiež pôsobí ako keby bol v kapele celé roky. Set list bol taká klasika, mix starých a novších vecí. Ako sa dalo čakať, odznela aj skladba Bomby na Nitru. Veľmi nemám čo dodať, Abortion proste nesklame, ani hudobne, ani prevedením.
Hovorí sa, že žena má vždy posledné slovo, takže tu ho máte:
Pôvodne mali nasledovať ešte Nemci Per Capita, ale hádajte čo? Nedošli, lebo sa stihli rozpadnúť. Tak si ich aspoň môžete vypoču
ť na tohtoročnom splitku s Abortion. Budúci rok oslavujú Abortion 30 rokov. Pri tejto príležitosti budú prebiehať určite veľké oslavy, takže na ktorú zahraničnú kapelu máme zabudnúť budúci rok? A teraz bez srandy. Bomby na Nitru síce nie je akcia legendárneho charakteru ako napr. Flesh party, ale po doterajších dvoch ročníkoch sa pre mňa stávajú obľúbenou každoročnou akciou. Tento rok, rovnako ako minulý nesklamal, hudobne ma potešili všetky kapely, takže sa vidíme dúfam aj o rok! Akú deštrukciu ste si odniesli z tejto akcie vy? Ja nemám už piaty deň hlas!
Fotografie a nepodarky typu fotografia by Mrtvolka:
P.S. Prosím o odpustenie rytmickú sekciu Embolism a zároveň dodávam, že ide o únavu, nie o prehnané požitie lahodných nápojov.
