Recenzia – AMOCLEN – Diagnosis: Grindcore 2018 (Maximed Records, Defense Records)
aug30

Recenzia – AMOCLEN – Diagnosis: Grindcore 2018 (Maximed Records, Defense Records)

Pamätám si ako som po prvý raz na niekom uvidela metalové triko so zaujímavým chemickým vzorcom. V tom čase som bola ako metalový fanúšik iba v plienkach a podobne na tom boli aj moje znalosti z chémie, ktorej som nakoniec venovala celé svoje vysokoškolské štúdium.  Ale poviem vám, nebolo jednoduché dopátrať sa ku kapele, ktorej logo predstavoval chemický vzorec. Až neskôr som sa úplnou náhodou dostala k splitku s Agathocles a záhada bola vyriešená. Tajomná kapela z Liberca menom AMOCLEN prevzala názov od známeho antiobitika a vzorcom je samotná účinná látka, amoxicilín. Asi je každému jasné, že už tým logom si získali moje sympatie. Po spomínanom splitku prišiel album Cymbalta (2011), ale koncerte bola kapela aktívna viac-menej len doma v Čechách a vidieť ich na živo sa mi pošťastilo až pred dvoma rokmi v Prahe. Po dlhých siedmych rokoch prichádzajú títo milovníci farmakológie s novým albumom „Diagnosis: Grindcore“ a opäť ponúkajú širokospektrálne liečivá nielen na nádchu, ale aj ťažké duševné poruchy. Avšak ako už názov značí, svojou muzikou nepochybne vyliečia hlavne grind corových pacientov s tou najšialenejšou psychózou. Štrnásť skladieb natlačených do 21 minút poriadneho violence grindu vám v každej sekunde nakope prdel. Doska obsahuje poriadne natlakované pasáže, ktoré vás ženú až niekam na okraj priepasti a keďže ich sprevádza totálne vyšinutý vysoko položený rev, bez rozmyslu skáčete a ešte si pri tom šklbete vlasy. Okrem psychotického revu používajú aj hlbší vokál a ich striedanie ešte viac prispieva k dynamike a originalite nahrávky. Na to, že doska má „grindovú dĺžku“, vystrieda sa tu mnoho rôznorodých gitarových pasáží. Občas sa mihne disharmonická pomalá vsuvka, kde-tu sa zjaví aj poriadna hopsanica a nechýba ani občasný nádych death metalu. Ale to všetko sa rinie neuveriteľnou intenzitou od prvého momentu až do konca. Za zbesilým tempo stojí šikovný bubeník a vynikajúci zvuk nahrávky iba podčiarkuje jej celkovú kvalitu. Skladby sú sem-tam prerušené krátkymi úryvkami hovoreného slova, a to samozrejme patologického rázu (až na intro). Tieto vsuvky naozaj oceňujem, sú vtipné a často presvedčivo zapadajú do tematiky jednotlivých skladieb. AMOCLEN sa v skladbách venujú rôznym antidepresívam, antipsychotikám, či liekom proti úzkosti čomu korešpondujú aj texty motajúce sa okolo príznakov diagnóz, na ktoré sú tieto farmaká určené. A čerešničkou na torte je skvelý cover skladby „Ať je hudba tvůj lék“ z tvorby kapely Lunetic, ktorá ma dokáže nesmierne pobaviť pri každom opätovnom pustení dosky. Už len názvom zapadá do konceptu celej nahrávky a keďže si ju chalani hudobne prispôsobili, akoby bola z ich vlastnej produkcie. Majú to veru chlapci dobre vymyslené… Čo sa týka obalu, AMOCLEN sa aj tu pridržiava lekárskej tematiky. Obraz chirurga, ktorý sám sebe šmátra v brušnej dutine pri plnom vedomí je tým pravým, čo môžeme od grindovej kapely očakávať na prebale. Celý booklet má len dva listy, čo sa momentálne stáva dosť častým fenoménom....

Čítaj ďalej
Beast Within the Sound – Propulsion of War – L´Inphantile Collective, 2018
aug29

Beast Within the Sound – Propulsion of War – L´Inphantile Collective, 2018

Ležal som tak tento rok vo výhrevnej peci svojho stanu na Obscene Extreme, keď mi prišla správa, aby som zbehol do stánku L´Inphantile Collective pre nejaké CD na recenziu. Tak som teda obul „bačkúrky“ a zdvihol svoje chromonohy a išiel sa prejsť ku stánkom s merchom. Nabalili mi, okrem iného, aktuálne EP pražských Beast Within the Sound, so slovami, že je to taký mix thrashu atď. Keďže kapela to mne nie je veľmi známa, vypočul som si najprv ich predošlý album …And Vice Versa. Čo bola možno chyba. Ten album je úplne iný ako aktuálne EP. Je skôr ladený do moderného groove/metalcore, niekde je to až nasmradlé nu metalom. Tak to dalo zabrať mojim ušiam aby som to dopočúval do konca. Ku Propulsion of War som teda pristupoval skepticky. Lenže nastal výrazný skok. Na tomto päť skladbovom EP ( štyri autorské skladby + cover Sea of Blood od The Exploited ) je už cítiť aj ten vyššie spomínaný thrash. Ale je skôr reznutý hardcorom, povedzme takých Hatebreed ( Filipov hlas mi dosť pripomína Jameyho Jastu ). Titulka má celkom dlhý rozbeh ( vcucla do seba asi aj intro ), kde sa po melodickejšej pasáži, zahryzne do poslucháča agresia tak, ako zubaté medzinožie do pánskych pých, v tom strelenom filme. We Are Humans si kapela zvolila ako „vlaštovku“ a natočila k nej aj klip ( nájdete pod článkom ). Tu je už myslím celkom dosť citeľná inšpirácia Hatebreed. Apropo pekný, vnímavý text. Siréna a nálety lietadiel hlásia príchod Smelly World. To intro je tak trochu obšlahnutý Baptism by Fire od Marduk, ale textovo sa ide jednoznačne proti vojne. Schválne či vám tam niektoré pasáže nebudú pripomínať jednu thrashovú legendu, kde má gitarista potetovanú hlavu a dosť výraznú bradu. Mocne, masívne a v stredných tempách na to ide Ignite the Bridges. Keď som si to vypeckoval, tak som mal pocit, že sa proti mne ženie stádo nabušených, steroidových býkov. Cover Sea of Blood od punkovej legendy The Exploited je zahraný skvelo, aj keď radšej mohla kapela prihodiť nejaký svoj kúsok. Ale dobre beriem, že je to EP a nejaký takýto bonus poteší hlavne kapelu samotnú. Kapelu ženú dopredu najmä skvelé bicie tlučmistra Jirku Zajíca ( Heaving Earth, Ingrowing, Ahumado Granujo… ). Možno by to chcelo trošku nápaditejšie sóla, ale možno som ja rozmaznaný. A možno je pravda uprostred.  Keďže ide o EP o dĺžke cca 25 minút, tak malo tlačidlo repeat asi pocit, že ho znásilňujem. Ale musím uznať, že sa celkom tie veci do mňa zarezali. Nezosral som sa síce z nich ako dostihová kobyla pred prvým štartom, ale celá placka sa príjemne počúva. Zvuk sa podaril, takže nemám čo viac dodať. Hodnotenie: 7/10...

Čítaj ďalej
SPOTLIGHTS – Seismic – Ipecac Recordings 2017
aug23

SPOTLIGHTS – Seismic – Ipecac Recordings 2017

Brooklyn – časť New Yorku, čo je svetu známa predovšetkým vysokou kriminalitou, si metalový underground spája väčšinou s menami ako Life Of Agony, Biohazard, Carnivore či Type O Negative. V štvrti, ktorá počtom obyvateľov presahuje väčšinu európskych metropol, sa toho nájde určite viac, či už je to jazzová magorina Happy Place alebo sludgeové trio Bassoon. No a Spotlights – ďalšie trio, ktoré na seba svojou variáciou na post metal a shoegaze postupne, ale suverénne začína strhávať pozornosť undergroundového fanúšika. Album „Seismic“ vyšiel minulý rok na jeseň pod hlavičkou Pattonových Ipecac Recordings, no a keby som ho objavil rovno vtedy, s veľkou pravdepodobnosťou by sa stal mojím soundtrackom k danému ročnému obdobiu. Plíživé vokály surodeneckého  dua Sarah a Maria Quinterových pod stoner metalovo tvrdým základom, doplneným rôznymi ambientnými vsuvkami dotvárajúcimi obraz jesennej melanchólie – to všetko chytá post-metalového fanúšika za srdce. Nie pomaly a plynulo, ako hudba Spotlights, ale razantne a drži ako kliešť. Tu a tam človek počuje riffovú výbušnosť Mastodon, naliehavosť Nine Inch Nails z obdobia okolo albumu „With Teeth“ či rozťahanosť Neurosis a ranných Melvins. Spotlights to všetko podávajú vo vlastnom kabáte a tak si post-metalový fanúšik, nadobúdajúci pocit, že tento žáner je v podstate vyčerpaný a (mierne povedané) blúdiaci v kruhu , bude pri hudbe Brooklynskeho tria chrochtať blahom. Obsah, nie forma. Pravidlo,  na ktoré mnoho post-sludge-stoner-doomových spolkov zabúda. Ono nestačí čo najviac spomaliť a nechať doznievať akordy pomaly niekoľko minúť. Ešte horšie je, keď to tá ktorá kapela robí vedome a samoúčelne (z tohto dôvodu som nikdy nepochopil napríklad obľúbenosť Amenra – sorry). Pri Spotlights skrátka cítite tu číru spontánnosť a nenútenosť. Najmä v atmosférických pasážach mi evokujú Broadrickových JESU, len s tým rozdielom, že hudba trojice je riffovo otočená viac k stoner vetvi. Každopádne bod k dobru. Úvodná titulka „Seismic“ začína pomalým klávesovým introm, ktorá sa vezie takmer do druhej minúty, kedy výbušne nastúpi celá kapela. Surfovanie na vlnách hypnotických riffov nás sprevádza takmer počas celej skladby, so skrytými vokálmi súrodencov Quinterových, ktoré sú tu štylisticky ladené skôr smerom k Deftones (avšak naštastie v tónine – sorry Chino). Aj pri dĺžke skoro 6 minút pôsobí táto skladba skôr ako intro – predzvesť vecí nasledujúcich. V „Learn To Breathe“ totiž Spotlights trochu prikúria pod kotlom, a to na špinavší stoner rockový spôsob. Človeku hneď vlezie na um asociácia s legendami Kyuss. Po krátkom upokojení však kapela nahodí ešte väčší drajv, ktorému kontrastuje jemný vokál Maria Quintera. „The Size Of A Planet“ či „Ghost Of A Glowing Forest “sú oproti tomu rozťahaný post metal, riffový a zároveň melodický, kde sa neubránim spomienkam na prvé dva albumy JESU.  Ťažko tu rozoberať skladbu za skladbou, „Seismic“ totiž funguje najmä ako celok. Celok prepletený snovou atmosférou, rockovou až metalovou výbušnosťou, tichými ambientnými plochami a kde všetky tieto ingrediencie rozpovedávajú podmanivý príbeh. Oddeľovať ho medzi oných jedenásť kompozícií je ako...

Čítaj ďalej
10. ročník festivalu Gothoom festivalu sa rozrastá o ďalšie spolky.
aug22

10. ročník festivalu Gothoom festivalu sa rozrastá o ďalšie spolky.

10. ročník nášho Gothoom festivalu sa rozrastá o ďalšie spolky. Nadišiel čas rozšíriť zostavu, ktorá sa o necelý rok stretne pod revišťskou zrúcaninou o ďalšie mená. Ako prvých si na zoznam zapíšeme perverzných satanášov od susedov. Svoju špeciálnu šou k nám totiž prinesú deathblackoví Rakúšania BELPHEGOR. Helmuthova družina nám predvedie svoju overenú kombináciu diabolských nárezov a ťažkých a hutných stedných temp, ktoré nie sú o nič menej zlovestné. Z rovnakého železa no zároveň úplne iní sú ich kolegovia z HATE. Kedysi jasní zástupcovia priamočiareho poľského death metalu. Dnes už o niečo temnejší a blackovejší, striedajúci nekompromisnosť s výpravnosťou v podobe štruktúrovaných skladieb. To, že si REVEL IN FLESH požičali názov z piesne z debutu od Entombed vám môže napomôcť predstaviť si, akým smerom idú vo svojej vlastnej tvorbe. Drvivý old school death metal obklopený mohutnými gitarovými stenami, no bez toho, aby zabudol na chytľavosť a melódiu. Ukrajinci KZOHH prinesú mimoriadne experimentálny pohľad na black metal, ktorý je len jednou z mnohých vrstiev ich znepokojivej zvukovej koláže prepletenej nitkami metalového extrému, ambientu a až rituálne pôsobiacich momentov. Toto bude naživo určite mimoriadne vťahujúci zážitok. UERBEROS vydali svoj debut, „Tormented by Faith“ minulý rok a dnes sú už súčasťou stajne našich domácich Immortal Souls Productions. Ich hudba je tým, čo už bolo spomínané a to je čistý priamočiary death metal poľského strihu. Nepochybujeme, že naživo to bude valec ako sa patrí. BELPHEGOR, HATE, REVEL IN FLESH, KHOZZ a UERBEROS na Gothoome 2019!   BELPHEGOR: HATE: REVEL IN FLESH: KZOHH: UERBEROS: Ďalšie informácie: http://www.gothoom.com/festival/novinky/temnota-na-gothoome-2019.html FB Event: https://www.facebook.com/events/545186199210127/ Text: Gothoom...

Čítaj ďalej
Recenzia – Constans Compromissum – I´ll break you – Support Undergroud – 2018
aug20

Recenzia – Constans Compromissum – I´ll break you – Support Undergroud – 2018

Neustále kompromisy – Constans Compromissum. Stretávame sa s tým každý deň, úmyselne, či neúmyselne, a nielen v hudbe. Bojujeme, až kým nás nezlomia, alebo sa vydáme cestou apatie, lebo nevidíme zmysel bojovať. Dalo by sa ďalej pateticky pokračovať, ale poďme radšej rozobrať nahrávku. Ešte predtým však dovoľte krátky úvod, ako som sa dostala k tejto kapele. Niekedy v januári mi v schránke pristál email, kde mi písal jeden z členov. Samizdatové vydanie na Bandzone som si hneď vypočula a hudobne ma materiál zaujal. Neskôr vzniká aj rozhovor, pretože Constans Compromissum (ďalej ako CC) veľmi nebol v povedomí, veď aj ja som sa o nich dozvedela len vďaka emailu, ktorý mi napísali. Vedela som, že skupina hľadá vydavateľa a tak som si počkala na vydanie u Support Underground, ktorý si CC zobral pod svoje kopytá. Tentokrát mi v poštovej schránke v júli pristálo reálne CD, a ja sa teším, že si pustím hudbu z tohto nosiča. Predsa len tie digitálne verzie nemajú pre mňa také čaro ako CD. Takže toľko k môjmu zoznámeniu s CC. Mám rada, keď zvyknú mať albumy štruktúru, poprípade koncept. V prípade CC nechýba usporiadanie. Na začiatku vás do deja uvedie nestarnúca klasika – intro. Spolu s introm sa môžete s hudbou CC zoznámiť na 37 minútach v 10 skladbách (ak počítam aj intro). Nasledujúca skladba s názvom „Just three words“ už začne bez milosti, bez kompromisov. Album vás postupne prevedie svetom melodického death metálu plného lyrických riffov. CD oplýva melódiami, ktoré samozrejme ťahajú hlavné gitarové linky. Práve gitarové melódie sú podľa môjho názoru nosnou stavbou, ktorá dodáva CC punc originálnosti na slovenskej scéne. Ako som už napísala, počujem hlavne vplyvy old school death metalu, s melódiami, ktoré sa zarývajú do hlavy. Po vokálnej stránke je odvedená výborná robota. Takmer všetko je zrozumiteľné, frázovanie naozaj na úrovní. Spevy sa držia skôr v chrapľavých hĺbkach, no objavuje sa aj škrek. Priznám sa, že tento typ vokálu som už dlhšie nepočula medzi slovenskými skupinami. Najbližšou paralelou sa mi zdá byť Vesperov vokál v Depresy. Bicie sa držia v stredných tempách, ale vedia aj poriadne prikúriť. Príkladom môže byť napríklad záver skladby nazvanej „The Witch“ aj iných kúskoch. Basa podľa mňa nemá až také výrazné postavenie, ako gitary a spev. Vzhľadom na okolnosti, ktoré boli spojené s produkciou debutu si myslím, že výsledok je po zvukovej stránke veľmi solídny. Viac o tejto téme sa dočítate v našom rozhovore. Nedá sa povedať, že by bol zvuk nejako výnimočný, ale určite nie je rušivý žiadny z nástrojov. Novinka je na debut veľmi vyspelou záležitosťou, ale niet sa čomu čudovať, pretože gro tvoria hudobníci, ktorí si už niečo odohrali. Samostatná kapitola je cover a texty. Bola som sklamaná, pretože texty som nenašla. Viem, že túto časť niektoré skupiny nepovažujú za dôležitú, ale ja osobne...

Čítaj ďalej
STEVEN WILSON Z PORCUPINE TREE PRVÝKRÁT NA SLOVENSKU
aug18

STEVEN WILSON Z PORCUPINE TREE PRVÝKRÁT NA SLOVENSKU

BRATISLAVA – Skladateľ, hudobník, producent a vedúca osobnosť súčasného progresívneho rocku Steven Wilson vystúpi prvýkrát na Slovensku. Svetovo úspešnú show To The Bone obohatenú o skladby Porcupine Tree predstaví 10. februára 2019 v bratislavskej refinery gallery. Vstupenky idú do predaja v piatok 17. augusta o 10:00 exkluzívne cez Lístocheck.sk >> https://listocheck.sk/detail/steven-wilson Steven Wilson stihol počas tridsaťročnej kariéry vyprodukovať viac ako päťdesiat albumov. Aktuálny To The Bone je jeho najúspešnejšou nahrávkou. Po vydaní v auguste minulého roka dosiahol 3. miesto v rebríčku UK Album Chart, 2. miesto v Nemecku a dokonca sa v auguste 2017 dostal do 10-ky najpredávanejších albumov v Európe. Na veľkú radosť fanúšikov inteligentného progresívneho rocku ohlasuje Steven Wilson pokračovanie celosvetovo úspešného turné To The Bone aj v roku 2019. Mimoriadna odozva a vypredané haly ho sprevádzajú po celej severnej a južnej Amerike ako aj vo vybraných mestách Európy. Spomedzi všetkých vypredaných koncertov sa mu podarilo aj trikrát po sebe vypredať londýnsku Royal Albert Hall. Našťastie, jeho slovenskí fanúšikovia už nemusia cestovať ďaleko. Mozog kultových Porcupine Tree príde po prvý raz na Slovensko. Steven Wilson vystúpi 10. februára v refinery gallery v Bratislave. V predaji budú klasické vstupenky na státie aj limitované lístky Premium gallery. Premium gallery zabezpečia fanúšikom vstup do prémiovej zóny s balkónom a priamym výhľadom na pódium, drink na privítanie, originálny A1 plagát na pamiatku, samostatný bar, oddelený priestor pre fajčiarov a WC. Vstupenky od 39,50 EUR budú v predaji exkluzívne iba cez Lístocheck.sk v piatok 17. augusta od 10:00 >> https://listocheck.sk/detail/steven-wilson Státie: 39,50 EUR Premium gallery (limitovaných 100 kusov): 50,50 EUR Facebook event: https://www.facebook.com/events/716929018645532/ Tlačová správa Octopus...

Čítaj ďalej