Report – Man Must Die, Craniotomy, Ataraxia – 18. 5. 2019 – Mariatchi, Nitra
máj23

Report – Man Must Die, Craniotomy, Ataraxia – 18. 5. 2019 – Mariatchi, Nitra

Zverejnené v máj 23, 2019

Ako som do klubu Mariatchi nikdy nechodil, tak ma to tam ťahá v poslednom čase nejako často. Je to síce maličký klub, kde sa veľmi veľa ľudí nezmestí, ale dýcha to tu undergroundom. Teda pokiaľ nie je v hornej časti klubu veľmi nafajčené. Potom sa tam už nedýcha vôbec, hehe. No a čo ma tam tentokrát prilákalo? Škótski masakristi Man Must Die, Craniotomy, u ktorých za mikrofónom opäť kvíka Pygo a tatranské svište Ataraxia. Ak ma pamäť neklame, tak Ataraxiu som naživo ešte nevidel. Mám doma ich zatiaľ stále jediný album a pamätám sa, že keď vyšiel, tak ma veľmi bavil. Pred koncertom som si ho ešte doma pustil a světe div se, baví ma stále. Ak by sa tu našiel nejaký výliz, ktorý ich nepozná, tak Ataraxia hrá grindcore v jeho klasickej forme, tu a tam švihnutý crustom a naladený do švédskych tónin. K ich setu nemám čo viac dodať, hralo sa logicky z debutu, ale zaznela aj jedna nová skladba (aspoň si teda myslím, že iba jedna). Koncert trošku natiahol nešvar so strunou, ktorá sa rozhodla zrovna ukončiť svoju životnosť. Ešte by som sa zastavil pri pódiovom prejave. Najväčšiu pozornosť na seba pútal spevák Gabi. Ten si za úhlavného nepriateľa tohto večera vybral bariéru oddeľujúcu „pit“ od „pódia“. Nech mi maestro prepáči, že si z neho robím prdel, ale podoba s Tyranosaurom z Jurského parku, ktorý sa predieral cez plot po vypadnutí elektriny, bola viac ako očividná. Myslím to ale všetko v dobrom zmysle. Bolo to zversky dobré. Po zbesilých tempách spod Tatier, trošku uberieme na rýchlosti a pridáme na hutnosti a brutalite. Do Craniotomy sa vrátil Pygo, ako som už spomínal. Keď pred vyše dvomi rokmi odchádzal, mnoho fanúšikov (a nielen slovenských) vyronilo slzu. Na ten čas, kým bol preč sa vokillov chopil Aďo. Svoju robotu odviedol, ale proste Pygo je Pygo. Na druhú stranu dúfam, že Aďo na hudbu nezanevrie, pretože ten hrubozrnný kanál, ktorý ukrýva jeho hrdlo, by bola škoda už nepočuť z pódií. Späť do Nitry. Craniotomy začali štandardne introm, po ktorom sa vyvalil šláger Mr. Butcher. Ono bol by som rád, keby sa už trochu prekopal playlist, ale to príde asi až s novým albumom. Nevadí. Set bol teda postavený na posledných dvoch albumoch, čomu teda aj rozumiem, pretože práve tieto nahrávky posunuli kapelu na vyššiu úroveň. K ich výkonu akosi viac slov nemám. Akurát iba to, teda možno sa to zdalo iba mne, že Pygo pôsobil trochu nervóznym dojmom. Ale to je pochopiteľné. Po technickej stránke ale nemám jemu ani kapele čo vytknúť. Z tatranských štítov a hlohoveckých kafilérií sa presúvame do kraja, kde sa mečom oháňa Highlander. Man Must Die...

Čítaj ďalej
Report – Nervosa, Rezet – 11. 5. 2019 – Colloseum Club, Košice
máj19

Report – Nervosa, Rezet – 11. 5. 2019 – Colloseum Club, Košice

Zverejnené v máj 19, 2019

Pred nejakým časom som si hovoril, že snáď sa nevyrojí žiadny koncert v Bratislave behom MS v hokeji. Medzi patriotov ja nepatrím a šport nejako zásadne neprežívam. Mimo toho, prepchaté vlaky atď. ani trochu nelákajú. Ale nakoniec som sa vlastne prepočítal, pretože slovenské mužstvo hralo v Košiciach, čo sa skrížilo s koncertom Brazílčaniek Nervosa. No nič, opancieroval som sa trpezlivosťou a pokojom a vydal sa na 5 hodinovú cestu do metropoly východu. Ale poviem to na rovinu, ak mi ešte niekto čo i len raz zaspieva Macejka, vytrhnem mu jazyk a podviažem mu s ním hlasivky, tak ako sa kedysi s konským vlasom zbavovalo bradavíc. Mesto plné ľudí v hokejových dresoch a viac policajtov na meter štvorcový, ako pri nábore v prvej časti Policajnej akadémie. Pred touto apokalypsou som sa schoval do jedného z košických múzeí a vyrazil odtiaľ až chvíľu pred plánovaným otvorením klubu. Aj keď som prišiel o čosi neskôr, dvere na klube boli stále zamknuté, ale bolo počuť, že prebieha zvukovka. Do klubu som sa teda dostal o čosi neskôr, mrkol som merch, postál chvíľu pri bare a v tom začali so strunami škrtať Nemci Rezet. Trošku som nepochopil čo sa deje, pretože začiatok koncertu bol písaný na 20:00 a o žiadnom posunutí začiatku som nechyroval. A asi som nebol jediný, pretože zo začiatku to vyzeralo ako verejná skúška. Ľudia sa začali zgrupovať až takmer na konci ich setu. Dôvod bol zrejme hokej, ale myslím si o tom svoje… Ak mám byť úprimný, kapelu Rezet som ani trochu nepoznal. O to bolo moje prekvapenie väčšie, že Herren thrashujú už 15 rokov a majú na konte 4 albumy. Ten posledný Deal with It! z februára tohto roku. Ak máte nemecký thrash zafixovaný skôr ako tú agresívnejšiu formu tohto štýlu, prezentovanú najmä kapelami Kreator, Sodom a Destruction, tak Rezet si zakladajú skôr na melodickosti. A keď sú vám bližší napr. Mortal Sin, alebo Heathen, tak tu si pošmáknete. Čo sa teda dialo na pódiu? Presne to čo sa človeku vybaví pod pojmom thrash metal. Kapela si urobila z pódia závodný okruh a zastavila sa až keď z pódia museli odísť. Bolo vidieť, že ich to baví a preniesli to aj na mňa. Síce thrash metalu už neholdujem tak ako pred rokmi, ale musím uznať, že čosi majú do seba. A asi je škoda, že nejako viac nie sú v povedomí. Bleskovo rýchlo sa upravilo pódium pre Amazonky Nervosa. Pamätám si ako som pred rokmi náhodou narazil na ich video k songu Masked Betrayer. Odvtedy ich stále tak jedným očkom sledujem, ale naživo som sa k nim nikdy nedostal, aj keď tu po okolí hrajú relatívne často. Musím sa...

Čítaj ďalej
Report – Vortex Unit – Samsara – Suburban Terrorist – Brute – Fuga – 12-5.2019
máj16

Report – Vortex Unit – Samsara – Suburban Terrorist – Brute – Fuga – 12-5.2019

Zverejnené v máj 16, 2019

Táto sobota a v podstate aj nasledujúce dni, budú žiť hokejom. Po celej Bratislave sa potulovali partie v dresoch svojich štátov, niektorí pokojní, iní už značne pod parou a samozrejme všade policajti. Som zvedavá, či to toto mesto predýcha. Avšak poďme radšej k zaujímavejším veciam. Zas som to urobila! Prišla som na čas, trochu som sa bála, že by som niečo zmeškala. Tak aspoň bol čas aj na nejaké to osvieženie a pokec s ľuďmi. Na dnešný večer bol pripravený rôznorodý kokteil skupín rôznych žánrov. S miernym omeškaním sa na pódium postavila formácia Vortex Unit. Naposledy som ich počula ešte na Gothoome v roku 2014, v inej zostave, tak som bola zvedavá, čo majú nového. Hrajú zmes špecifického black, death metalu a čo je celkom zásadné, v ich radoch je za mikrofónom aj žena. Vortex Unit v tomto roku budú vydávať nový materiál a tak sa namiesto intenzívneho koncertovania v poslednej dobe sústredili na nové songy. Zostavu tvoria skúsení hráči a dovolím si povedať, že na veľmi dobrej technickej úrovni. Prvý problém, ktorý kapela musela tento večer ustáť boli priestory Fugy, ktoré tento typ hudby zvukovo dosť zabili. Zvuk bol veľmi nevyrovnaný. Speváčku miestami nebolo vôbec počuť, čo bolo škoda. V miestnosti však mali veľkú podporu fanúšikov, niektorí prišli len kvôli nim. Ak sa pýtate ako zapôsobili na mňa, môžem povedať, že tu vidím určite potenciál, no dnešný koncert ma až tak neuchvátil, práve kvôli zvuku, kde napríklad okrem zanikajúceho spevu, nevynikla veľmi ani bass gitara a ďalšie elementy, ktoré sú pre Vortex Unit dôležité. Uvidíme, čo prinesú najbližšie koncerty. Ako ďalšia kapela sa predstavila Samsara. Na Slovensku reprezentujú ako jedna z mála kapiel (ak nie jediná) funeral atmosférický doom metal. Na pódium si priniesli aj čierne svietniky, aby dodali vystúpeniu trochu atmosféry. Miestnosťou sa začali niesť ťahavé tóny tejto kapely. Išlo sa bez nejakých predslovov a hudobníci stavali hlavne na mrazivej a temnej atmosfére (modre svetlá). Začiatok celého vystúpenia bol v znamení intra a všetci muzikanti boli otočení smerom k bubeníkovi. Až počas prvej skladby sa pomaly otáčajú aj k obecenstvu. Je vidieť, že členovia kapely už majú čo to za sebou, pretože pôsobili veľmi sebaisto a zohrato. Nejako som nezachytila, či sa nachádzala v repertoári aj nejaká nová skladba, nakoľko viem, že už sa pripravujú aj novinky. Zvukovo sa mi Samsara páčila omnoho viac ako jej predchodca. Mne osobne by sa však hodili skôr na koniec. Hudba je značne melancholická, pomalá, ťahavá, takže ideálne ukončenie večera. Na pódium sa po prestávke stavajú Suburban Terrorist, presný opak Samsary. Bude sa hrať brutal death metal na belušský spôsob. Na začiatku tohto roku ohlásili nepríjemnú správu, že ich opúšťa bubeník....

Čítaj ďalej
Fotoreport – Fire’s Burning Festival I – Randal Music Club – 4.5.2019
máj14

Fotoreport – Fire’s Burning Festival I – Randal Music Club – 4.5.2019

Zverejnené v máj 14, 2019

Prvú májovú sobotu sa v Bratislave uskutočnil prvý ročník festivalu – Fire´s burning. Na tomto indoorovom festivale sa zúčastnili slovenské aj zahraničné kapely: DOOMBRINGER (Pol) MALOKARPATAN (Sk) KROLOK (Sk) KRINGA (At) THE DEAD CREED (Gr) GOATCRAFT (Sk) HAGZISSA (At) EISENHAND (At) Atmosféru koncertu zachytil Tomáš. Tohto podujatia sa žiaľ nezúčastnil žiadny z redaktorov, takže kto bol nech...

Čítaj ďalej
Recenzia – Dewdrop – In Sump No One Can Hear You Scream – Immortal Souls Productions – 2018
máj14

Recenzia – Dewdrop – In Sump No One Can Hear You Scream – Immortal Souls Productions – 2018

Zverejnené v máj 14, 2019

Plagáty filmu Votrelec hlásali, že vo vesmíre nikto nebude počuť tvoj krik. Obal druhého albumu Dewdrop hovorí, že nielen vo vesmíre, ale ani v žumpe. Mňa ako fanúšika scifi literatúry ešte v súvislosti s týmto názvom napadla parádna hororová poviedka poľského autora Andrzeja Drzewińskeho V práznote nepočuť tvoj krik, ktorá kedysi dávno vyšla v antológii Volanie na Mliečnej ceste. Ale to len tak mimochodom. Názov albumu teda jednoznačné plus, keď človeka napadnú takéto diela. Musím sa priznať, že po prvom posluchu ma album nezaujal a myslel som si, že sa k nemu už nevrátim. Ale nestalo sa tak a momentálne patrí k mojim najpočúvanejším veciam v roku 2019 a slušne ma pohltil. V stručnosti vysvetlím, prečo je to tak. Už intro veľa napovie a perfektne navodí náladu: elektrické výboje, sonar, siréna niekde z diaľky. Výborná koláž zvukov, okamžite sa ocitnete v akomsi dystopickom svete. Po intre sa zo stoky vyvalí zaujímavý a občas zvláštny mix brutal death metalu, (gore)grindu, slamu, ale aj riffov, ktoré by sa nestratili v alternatívnom metale. Práve výborné riffy zabezpečujú výživnosť materiálu, na jednej strane brutálne, na druhej strane sa nerezignovalo na zaujímavé melódie a rôznorodosť. Taký atmosférický brutal death metal. Jednotlivé stopy sa nezlievajú do jednej masy, sú dobre rozoznateľné a bez problémov si nájdete svoju obľúbenú. Pre mňa je top šiesta položka „Saggy Tits“. Tu sa pristavím práve pri názvoch skladieb. Je mi jasné, že sranda musí byť, ale v tomto ohľade blbé názvy skôr môžu odradiť, pretože sa k hudbe ani celkovej atmosfére vôbec nehodia. Keď už album počúvam, tak je to samozrejme jedno, ale nezainteresovaný poslucháč ho môže odhodiť s tým, že je to nejaká pseudozábavná kravina. Zvukovo je to celkom zaujímavé, gitary majú najmä vo vyšších polohách zvláštny vŕzgavý zvuk, na ktorý si treba zvyknúť, ale nakoniec predstavuje príjemné ozvláštnenie. Občas sa nahrávka javí zvukovo prázdna a chýba väčšia hutnosť a kilá, ktoré by som v žánri očakával. Striedanie hlbokých a škriekavých vokálov, rovnako aj bohatá nádielka pig squealov zaručene udržia pozornosť. Vokál mi občas pripomenul aj Malignancy, a keď niečo vyvolá spojitosť s Malignancy, tak je to samozrejme dobre. Celková dĺžka 24 minút je na radový album dosť málo, ale niekedy je menej viac a koncentrovaný materiál vynikne lepšie. Perfektný artwork kombinujúci gore a scifi tematiku vytvoril Jakub N. Rusek, český umelec, ktorého diela zdobia napr. albumy Sectesy, Naurrakar, dokonca nový Vulvodynia. Na koniec ešte doplním pár údajov o kapele. Dewdrop sú z Nového Města nad Metují, album In Sump No One Can Hear You Scream je ich druhým album, prvý Valley of Hate vyšiel v roku 2016. Novinky sa ujal Juro Haríň a vyšla pod vydavateľstvom Immortal Souls...

Čítaj ďalej
REPORT – Netherlands Deathfest IV. – 3.-5.máj 2019 (Tilburg, Holandsko) – Deň tretí
máj12

REPORT – Netherlands Deathfest IV. – 3.-5.máj 2019 (Tilburg, Holandsko) – Deň tretí

Zverejnené v máj 12, 2019

Prvé dva dni boli plné skvelých koncertov, a preto boli aj nesmierne náročné a na ten posledný deň nám nezostalo už veľa síl. Nebudem teda písať o kapelách, ktorá sme nestihli, na to chcem radšej zabudnúť. Na festival sme sa vrátili v čase, keď formácia REVENGE dohrávala svoj set. Videli sme takých 15 minút vystúpenia týchto Kanaďanov, ktorí sú momentálne na európskom turné s Poliakmi MGLA. Hrajú takú dosť UG agresívnu formu black metalu skríženého s grind corom, či death metalom. Ide o veľmi zvláštny, obskúrny druh black metalu, naozaj barbarská a surová muzika, ktorá jednoznačne nie je pre každého. Ja som dnes nemala bunky na chaos a bodrel, tak som si radšej šla chytiť miesto na dlhoočakávaných Japoncov INTESTINE BAALISM. Ich set nebol vôbec zlý, old school death metal s bzučiacou gitarou ala Švédsko, chorobný deathový vokál, občasné výlety aj do black metalu a pomalé melodické pasáže. Ale ako celok ma to až tak nechytilo. Neviem si vysvetliť prečo. Práve teraz som si pustila ich prvú dosku „An Anatomy of the Beast“ a je parádna. Zrejme ten setlist nebol zostavený pre každého. Nasledovala black metalová kapela MGLA, ktorú v súčasnosti všetci ospevujú, takže sme boli poriadne zvedaví. Slová chvály sú jednoznačne na mieste, atmosferický black metal, ktorým sa prezentujú je presne podľa môjho gusta. Majú v sebe niečo mystické, niečo hypnotické, ich set bol vynikajúci a mne už pomaly dochádzajú slová. Kuknite radšej video. MGLA  Pred nami boli ešte tri veľké mená death metalu, tri odlišné death metalové vetvy. VOMITORY sú späť! Až teraz po festivale si uvedomujem, že táto kultová švédska formácia to vlastne v roku 2013 zabalila. Vtedy sa na Brutal Assaulte spomínalo, že je to ich posledná šou v Čechách. Pamätám si, že som ten koncert zmeškala, lebo si prehodili hrací čas s inou kapelou a hrali na zadnom krytom stejdži. A úprimne o ich návrate som nič nezaregistrovala, asi už málo čítam. Dôležité je, že tu boli a že sme si ich death metal náležite vychutnali. Len na pár setov som šla bližšie k pódiu a toto bol jeden z nich. VOMITORY boli vynikajúci. Z trochu iného death metalové súdka bol set legendárnej formácie INCANTATION, ktorí postavili základy a dodnes predstavujú nosné piliere pre mnoho temných a okultných death metalových spolkov celého sveta. Aj na tomto festivale sa predstavilo zopár kapiel, ktoré sa bezpochyby nechali inšpirovať touto Pensylvánskou kultovkou. Ich nedávneho koncertu v bratislavskom Randale som sa nemohla zúčastniť a o to viac som si vychutnala ich set v Tilburgu. Aj keď v Randale by to bola isto väčšia nostalgia. Verte, či nie, Presne 12 rokov dozadu sa tu odohral pre mňa vôbec prvý metalový koncert – Rotting Christ, Malevolent Creation, INCANTATION a ďalšie kapely. Pamätáte? Bol to vtedy silný zážitok, ktorý sa nepochybne podieľal na budúcom profilovaní môjho metalového...

Čítaj ďalej