Plagáty filmu Votrelec hlásali, že vo vesmíre nikto nebude počuť tvoj krik. Obal druhého albumu Dewdrop hovorí, že nielen vo vesmíre, ale ani v žumpe. Mňa ako fanúšika scifi literatúry ešte v súvislosti s týmto názvom napadla parádna hororová poviedka poľského autora Andrzeja Drzewińskeho V práznote nepočuť tvoj krik, ktorá kedysi dávno vyšla v antológii Volanie na Mliečnej ceste. Ale to len tak mimochodom. Názov albumu teda jednoznačné plus, keď človeka napadnú takéto diela.
Musím sa priznať, že po prvom posluchu ma album nezaujal a myslel som si, že sa k nemu už nevrátim. Ale nestalo sa tak a momentálne patrí k mojim najpočúvanejším veciam v roku 2019 a slušne ma pohltil. V stručnosti vysvetlím, prečo je to tak. Už intro veľa napovie a perfektne navodí náladu: elektrické výboje, sonar, siréna niekde z diaľky. Výborná koláž zvukov, okamžite sa ocitnete v akomsi dystopickom svete. Po intre sa zo stoky vyvalí zaujímavý a občas zvláštny mix brutal death metalu, (gore)grindu, slamu, ale aj riffov, ktoré by sa nestratili v alternatívnom metale. Práve výborné riffy zabezpečujú výživnosť materiálu, na jednej strane brutálne, na druhej strane sa nerezignovalo na zaujímavé melódie a rôznorodosť. Taký atmosférický brutal death metal. Jednotlivé stopy sa nezlievajú do jednej masy, sú dobre rozoznateľné a bez problémov si nájdete svoju obľúbenú. Pre mňa je top šiesta položka „Saggy Tits“. Tu sa pristavím práve pri názvoch skladieb. Je mi jasné, že sranda musí byť, ale v tomto ohľade blbé názvy skôr môžu odradiť, pretože sa k hudbe ani celkovej atmosfére vôbec nehodia. Keď už album počúvam, tak je to samozrejme jedno, ale nezainteresovaný poslucháč ho môže odhodiť s tým, že je to nejaká pseudozábavná kravina.
Zvukovo je to celkom zaujímavé, gitary majú najmä vo vyšších polohách zvláštny vŕzgavý zvuk, na ktorý si treba zvyknúť, ale nakoniec predstavuje príjemné ozvláštnenie. Občas sa nahrávka javí zvukovo prázdna a chýba väčšia hutnosť a kilá, ktoré by som v žánri očakával. Striedanie hlbokých a škriekavých vokálov, rovnako aj bohatá nádielka pig squealov zaručene udržia pozornosť. Vokál mi občas pripomenul aj Malignancy, a keď niečo vyvolá spojitosť s Malignancy, tak je to samozrejme dobre.
Celková dĺžka 24 minút je na radový album dosť málo, ale niekedy je menej viac a koncentrovaný materiál vynikne lepšie. Perfektný artwork kombinujúci gore a scifi tematiku vytvoril Jakub N. Rusek, český umelec, ktorého diela zdobia napr. albumy Sectesy, Naurrakar, dokonca nový Vulvodynia.
Na koniec ešte doplním pár údajov o kapele. Dewdrop sú z Nového Města nad Metují, album In Sump No One Can Hear You Scream je ich druhým album, prvý Valley of Hate vyšiel v roku 2016. Novinky sa ujal Juro Haríň a vyšla pod vydavateľstvom Immortal Souls Productions koncom minulého roka.
A odporúčanie na záver? Veselo sa ponorte do žumpy a vôbec nebude vadiť, ak vás nikto nebude počuť kričať. Vyskúšajte to a možno vás nahrávka pohltí rovnako ako mňa. Výborný album s originálnou atmosférou, nezvyčajným zvukom a chytľavými skladbami.
Hodnotenie: 8,5/10
Text NIHIL
