Fotoreport – MORHÖRR – BABADARA – REALMS OF CHAOS – TULSADOOM – FROZEN BLOOD – Randal Music Club, Bratislava, 19.1.2019
V sobotu sa v bratislavskom Randali zišla vyberaná spoločnosť. Udial sa tu totiž krst prvotiny, ktorej sa podarilo po dlhoročných patáliách nakoniec predsa len dostať fyzickú podobu. Reč je o kapele Frozen Blood, ktorá v Randali pokrstila svoje CD. Kapelu prišli podporiť svojimi vystúpeniami aj kolegovia z Realm of chaos, z Banskej Bystrice, domáci Morhör, Babadara z neďalekej Dunajskej Stredy, no aj Rakúski Tulsadoom. Ako to všetko vyzeralo z pohľadu fotografa, to vám sprostredkuje Veňa...
Uriah Heep vydávajú nový album a vo februári ho predstavia fanúšikom v Košiciach!
URIAH HEEP vydávajú nový album a hlásia návrat do Košíc po dvanástich rokoch! Koncertná stávka na istotu známa ako URIAH HEEP sa po dvanástich rokoch vráti s novým programom do Košíc. V minulom roku sa rozhodli vo svojej premiére úspešne vyskúšať crowd-sourcing. Výsledkom je nový album „Living the Dream“, ktorý bol vydaný značkou Frontiers 14. septembra 2018. URIAH HEEP vystúpia v košickom Spoločenskom pavilóne 17. februára 2019 o 19.00 hod.! Odchod Trevora Boldera po ťažkej chorobe, Bernieho víťazstvo nad ňou – to boli len nedávno hrozby zániku britského dinosaura URIAH HEEP. Nenechali sa zlomiť a aj prostredníctvom ostatných albumov ako „Wake the Sleeper“ či „Outsider“ alebo skvelým koncertným záznamom z Londýna „ Live at Koko“ presvedčivo dokazujú, že majú stále čo povedať a hrajú v excelentnej forme. Aj napriek zatiahnutej železnej opone „Uriáši“ u nás doslova zľudoveli a to predovšetkým vďaka nesmrteľnej skladbe „Lady in Black“. Prvopočiatky britských Uriah Heep siahajú do Birminghamu, kde vznikli ešte v roku 1969. Niekedy sa o nich žartom hovorilo ako o „The Beach Boys hard rocku“, to pre ich melodické pesničky a viachlasé sprievodné vokály. Ich hudba je ale hlavne zhrnutím rôznorodých štýlov ako progressive rock, hard rock, jazz a príležitostne aj country. Skupina stále veľmi aktívne koncertuje po celom svete, no najväčšiu fanúšikovskú základňu okrem domoviny majú najmä na Starom kontinente. Doposiaľ predali viac ako 40 mil albumov a ročne odohrajú viac ako 125 koncertov pre 500 000+ fanúšikov. Na koncerte v Košiciach predstavia nový album „Living the Dream“ a samozrejme aj prierez doterajšou bohatou kariérou. Skupina Uriah Heep vystúpi v zostave: Mick Box – gitara, spev Bernie Shaw – spev Phil Lanzon – kávesy, spev Russell Gilbrook – bicie, spev Davey Rimmer – basa „Lady in Black“ „Easy Living“ „One Minute“ O novom albume „Living the Dream“ Tlačová...
Sperm of Mankind/Pigtails – Split – Self Release, 2018
Veľakrát sa stáva, že kapely sa inšpirujú filmami a tvoria vďaka nim hudbu. Keď sa tak zamyslím, tak tu by to mohlo byť pokojne naopak. Pretože filmári z dosť špecifického filmového žánru, teda určeného dospelému publiku, by si mohli hľadať inšpiráciu napríklad na tomto splitku. Minimálne pri pohľade na názvy songov. Aj keď uznávam, tento zárez do kinematografie by bol dosť perverzný pre nejaké masové publikum. Aby som sa ale dostal konečne k tomu čo chcem, tak posledné dni si trýznim sluch s milým goregrindovým splitkom kapiel Sperm of Mankind a Pigtails. K jeho vydaniu resp. nevydaniu (pretože vyšlo iba vo vlastnom náklade Sperm of Mankind) prišlo niekedy v lete. Z jednej strany obalu sa na nás usmievajú nejaké herečky, „nebo voboje“ (Pigtails) a z druhej strany bujáci zo Sperm of Mankind. Ale poporiadku. Začíname na garážach pod Prístavným mostom a songom Disturbed Trucker Crackwork Sucker. Tupa tupa rytmus a pitchschifter bublá tak, že mi roztriasa špeky a zrazu sa mi do záhrady začínajú zbiehať lačné lane, pretože dúfajú, že tu nájdu nejakého jeleňa v plnom rozpuku, ktorý má zrovna ruju. Lesnú háveď vyháňam späť do lona prírody a na displeji svieti stopa číslo 2. Psylocybitch je taká priamočiara goregrindová vec, pri ktorej by to chcelo už aj zaraz dámsku volenku. It´s Time to Kick Ass and Chew Bubblegum, hláška z Duken Nukem od osvaleného borca, ktorá otvára ďalší song. Počítačové hry išli vždy mimo mňa, ale tento názov samozrejme poznám. Ale tento Duken Nukem 3D mi je rozhodne bližší. V druhej polovici príde taký zlom a riff, až takmer vytiahnutý z death metalového súdka, pre mňa favorit albumu. Legalize Squirting for Kobylas by sa už len kvôli názvu skvelo vynímala na nejakom soundtracku k potencionálnemu porno snímku, ale toho sa asi nedočkáme, ale keď sa nad tým zamyslím, tak je to asi dobre. Only Ball Torture si pamätám, keď ju hrali pred pár rokmi na Flesh Party a venovali ju niekomu, kto si pri svojej intímnej chvíľke mučí svoje nádobíčko, ale dalo by sa to vnímať aj ako taká maličká pocta nemeckým buldozérovým zvrhlíkom Cock and Ball Torture. Na záver nám tu už zostal iba cover od Holanďanov Bile (dnes už fungujúcich pod menom Skullhog) a to ich eponymný song Bile z prvého Ep The Shed. Spermoni si s ním poradili vcelku dosť dobre. Vypichol by som ešte na pomery v ktorých sa nahrávalo, veľmi podarený zvuk (celé to vzniklo v ich garáží). Dostávame sa k druhej polovici. Samozrejme viem, že Mexiko je zem goregrindu zasľúbená, ale nebyť tohto splitka, tak by som o Pigtails asi nechyroval. Dvojica John Pigtails a Jona Rata si ale razí cestu porn...
/RETRO/ – KING´S X – Dogman – Atlantic Records 1994
Texasania King´s X sú aj cez nesporné kvality jedným z najmenej docenených (ak chcete) progrockových spolkov. Bez srandy, s výnimkou RUSH nepoznám kapelu schopnú vytrieskať taký obrovský potenciál len z trojčlennej zostavy. Nie nadarmo im v kultovke „Singles“ od režiséra Camerona Crowea spravil Jeff Ament (Pearl Jam) tričkom reklamu, nie nadarmo chcel Ritchie Blackmore naverbovať vokalistu a basáka Duga Pinnicka do radov Deep Purple potom, ako Ian Gillian opustil (či bol donútený opustiť) rady rockových dinosaurov po druhýkrát. Najväčší nervák (Blackmore) za gitarou sa neskôr nechal počúť, že King´s X považuje za fantastickú kapelu a nastúpiť po ich sete na pódium by si práve neprial. Holt, keď o Vás Ritchie Blackmore raz povie, že ste dobrí, tak ste skrátka dobrí. Už pred rokom 1994 a albumom „Dogman“ mala trojica Dug Pinnick (spev, basa), Ty Tabor (gitara, spev) a Jerry Gaskill (bicie, spev) na konte štyri vynikajúce nahrávky kombinujúce elementy progresívneho rocku s prvkami metalu, funku či dokonca soulu. Ako nadstavbu k aj tak výdatnej inštrumentálnej časti zakaždým pridali fantastické spevy a vokálne harmónie s miernym nádychom Beatles. Paradoxne, aj cez ovácie u hudobnej kritiky a takmer ikonický status u fanúšikov, King´s X nikdy nedosiahli adekvátny komerčný úspech. Dodnes nepreklenuli množstvom predaných nosičov miliónovú hranicu a nejeden krát stáli na pokraji rozpadu – bez peňazí či bez záujmu o ich hudbu zo strany promotérov alebo vydávateľov. Hudobný biznis je skrátka všetko le nie fér (Extreme by o tom vedeli rozprávať). Samotných King´s X to však asi nikdy neodradilo tak, aby stratili to základne – radosť z tvorby. Tá pretrvala u týchto pánov do dnes, či už pôsobia spolu alebo sú rozbehaní po rôznych bočných projektoch (musím spomenuť napríklad KXM). NO a tuším som ešte nespomenul, že King´s X na tento rok plánujú nový album po dlhých 12-tích rokoch. Tak nech to teda konečne výjde. Piatý zárez „Dogman“ sa na poslucháča vyrútil v úvodnej titulnej skladbe namakaným gitarovým riffom, kde si kapela aj v strednom tempe a pri profesorsky hráčskej presnosti zachováva nákazlivý a neprehliadnuteľný groove. Na rovinu, ak Vás toto nerozhýbe, choďte si dať skontrolovať životné funkcie. Pridajte fantastický, priestorom sa rozliehajúci Dugov spev s vítanou vokálnou výpomocou zostávajúcich dvoch členov a výsledkom rovnice je dokonalá rocková skladba. „Shoes“ začína ´A cappella´ úvodom všetkých troch vokalistov, aby nástupom zmetalizovaného funky rytmu a vydareného refrénu skladba nabrala úplne iný rozmer. Zase raz úžasný Dugov spevácky výkon, kilometre nahor od akéhokoľvek priemeru. Pokračuje sa so vzdušnou „Pretend“ a precítenou baladickou „Flies and Blue Skies“ s prudko návykovým refrénom. Mimochodom – táto skladba odznela aj na pohrebe Dimebaga Darrella (Pantera), ktorý bol Dugovým blízkym priateľom. Slabosť pre funk nám kapela opäť vydarene pripomenie v „Black The Sky“, aby nás obratom rozhúpala do celkového obrazu umne zaranžovanými silovými akordmi v refréne. Je úžasné, ako King´s X vedia vytrieskať čo najviac zo...
BARDORIAN predstavil svoj prvý video singel
Domáca formácia BARDORIAN predstavuje svoj prvý video singel s názvom Testament, ktorý má za úlohu ukázať fanúšikom Slovenskej metalovej scény cestu a smerovanie ich debutového albumu. Ponúka jedinečné spojenie tradičného heavy metalu plného melodiky a jednoduchých postupov, s ťažkotonážnym death metalovým soundom pochádzajúce z kráľovského mesta Bardejov. Práve kombinácia rozličných vplyvov vytvorila nie len v skladbe Testament súhru elementov extrémnej scény a melancholikou a doomovými vyplyvmi tlačiacimi myseľ do útrob hlbín Zeme. Štýl BARDORIAN je pre našu scénu oživením a ponúka pohľad na metalovú komunitu z pohľadu druhej strany. BARDORIAN svoj album predstaví ešte tento rok pod hlavičkou Slovak Metal Army. Kapela, ktorá pozostáva z veľmi skúsených inštrumentalistov dvoch metalových protipólov uvíta každú pomoc v propagácii, podporu a záujem. A teraz priatelia si plnými dúškami vychutnajte mrazivú atmosféru skladby Testament. Promo Text: Ďuro Immortal Haríň (Slovak Metal Army) BARDORIAN: Daniel Čekan – spev Milan Gmiter – gitara Peter Majerník – gitara Ľuboš Mikula – basová gitara Roland – bicie Kontakt:...
REPORT – Ecclesia Diabolica Evropa 2019 – 12.1.2019, Forum Karlín, Praha
Keď sa niekde povie BEHEMOTH, strhne sa veľká vrava, všetci si začnú niečo potajme šepkať, poškuľovať po sebe, akoby šlo o niečo tajomné, možno zakliate, niečo, čo sa nevyslovuje. Áno, títo velikáni vyvolávajú nielen na poli extrémnej metalovej scény mnoho rozporuplných názorov, debát a ich ortodoxný fanúšikovia len ťažko dokážu stráviť súčasný hudobný progres tejto formácie. Ale mnoho ďalších priaznivcov si na svoju stranu pritiahli práve vďaka metalovým hitom, ktorých skladanie by si „Nergalovci“ mohli dať patentovať. Albumová novinka „I Loved You at Your Darkness“ prekračuje hranice metalovej hudby a rozšírenie fanúšikovskej základne je badateľné aj pri značných rozmeroch Forumu Karlín v Prahe, kde sa odohráva dnešný koncert BEHEMOTH. Ako špeciálnych hosťov si Poliaci prizvali švédskych velikánov melodického death metalu AT THE GATES a atmosférickú black metalovú formáciu WOLVES IN THE THRONE ROOM. Večer otvárali black metaloví náladotvorci z amerického Washingtonu, WOLVES IN THE THRONE ROOM a za tú pol hodinu, ktorá im v rámci dnešného programu bola dožičená stihli odohrať len tri skladby. Minuloročný počin „Thrice Woven“ a nasledovník horšie prijatej čisto elektronickej dosky „Celestite“ ich vrátil späť do hry a dnešný večer bol venovaný práve najnovšiemu albumu. WOLVES IN THE THRONE ROOM tvoria veľmi komplexnú, atmosferickú a pomerne náročnú formu black metalu, ktorá úplne nezapadala ani do programu ani do obrovských rozmerov tohto priestoru. Ale verím, že sa tu ponevierala hŕstka fanúšikov podobných žánrov, ktorí dokážu porozumieť všetkým tým emóciám, spiritualite a magickému prepojeniu ich hudby s prírodou, so zemou, so samotným bytím. Aj napriek krátkemu setu, presne toto všetko z muziky Američanov priam sršalo. Temné a mrazivé black metalové úseky, kde bubeník klepal ako o život sa prelínali s doomovejšími magickými časťami, ktoré pôsobili lahodne a upokojujúco. Ako rozsiahly prázdny priestor, kde počuť len ticho, zvuky tečúcej vody a praskajúceho ohňa. Prírodné motívy sú v hudbe Američanom naozaj všadeprítomné. Zhustené gitarové plochy sprevádzané hypnotickými klávesmi a vokál ostrý a chladný ako kryštáliky ľadu sa zarezával hlboko pod kožu. Dokázala by som ich počúvať ďalšie dve hodiny a bola by som v úplnom tranze. Ale muselo by to byť v malom klube. No aj napriek tomu bol set WOLVES IN THE THRONE ROOM pre mňa silným zážitkom. Síce ich hudbu nemám do detailov napočúvanú, dokážu zaujať, spôsobiť zimomriavky a vytvoriť naozaj jedinečnú atmosféru. Ďalším špeciálnym hosťom dnešného večera boli švédske legendy Göteborgského death metalu, AT THE GATES. V sprievode intra z posledného albumového počinu „To Drink From the Night Itself“ a rovnomennej skladby rozohrali svoj set bez zbytočných rečí, svižne a v plnom nasadení. Rozpačitý bol jedine zvuk v prvej tretine ich setu, za čo samozrejme kapela nemôže, ale dosť to poznačilo celkový dojem z ich vystúpenia. Zhruba pri skladbe „Cold“ sa všetko stabilizovalo a konečne sa dostavil aj nejaký pocit radosti, že si môžem do sýtosti užiť obľúbenú skladbu z vynikajúceho albumu „Slaughter of the...








