Recenzia – Eremit – „Carrier of Weight“- Transcending Obscurity Records – 2019
Konečne si sa dotkol zeme. Bola studená a chladná ako noc, ktorá postupne prichádzala. Tá cesta bola krátka, ale z tvojho pohľadu strašne predlhá. Spočiatku všetko bolo pevné a isté, ale tvoja púť sa začala práve tam, kde si mnohí myslia, že končí. V diaľke bolo počuť zvuky ťahavé, pomalé až ti srdce zovrelo. Tvoja noha vstupuje na bárku, aby ťa odviedla na miesta pre bežných smrteľníkov neprístupné. Nebola to jednoduchá cesta. Vlny sa zdvihli a tvrdo narážali do bokov lode. Mnohokrát nastalo že hrozilo prevrhnutie, ale možno zázrakom stále sa držíte na hladine. Keď si sa pozorne pozrel a započúval do zvukov vôkol si postrehol, že vlny sa riadia tajomnými tónmi a postupne naberajú na sile, nesúce skazu všetkému čo jej bude stáť v ceste. Prudký náraz ťa odhodí mimo palubu a ty sa chytáš lana, ktoré je klzké a uniká ti z rúk. Chceš kričať, ale nedá sa ti. Tvoj posledný pohľad do diaľky zbadá krvavé slnko. Tento obraz sa ti vrýva do tvojej mysle. Bojíš sa nadýchnuť, aby sa ti voda nedostala do pľúc. Miesto toho telo naráža na tvrdú zem. V diaľke počuješ zase zvláštny zvuk buch, buch … . A teraz ti to dochádza. Žiadna bárka, žiadne vlny a to lano slúžilo aby ťa spustilo na jamy hlbokej šesť stôp. Bárka je tvoja rakva a ty si skončil svoju púť !!!!!!!! Si mŕtvy!!!!! Asi niečo takéto som prežíval pri počúvaní nového albumu od nemeckej skupiny EREMIT. Chalani veľmi radi plávajú v ťažkých doomových vodách za použitia rôznych samplov pre vytvorenie takejto mŕtvolnej atmosféry. Gitary svojim až priam rozladením zvukom sa valia pomaly, ťažkotonážne pri ktorých hrozí postupné ničenie všetkého vôkol. Album obsahuje celkovo len tri skladby s minutážou presahujúcu 67 minút. Po pravde prvotný favorit bola skladba Dry Land, ale postupným počúvaním svoju top získala skladba COCOON OF SOUL. Skladba sa pohráva aj s citmi, ktoré sú skryté hlboko v duši. Tam je z úvodu počuť to praskanie dreva, keď sa kĺže po lanách slúžiacich na spustenie rakvy do jamy. Jemné tzv. vybrnkávanie značí smútok, ktorý vládne vôkol. Toto opakovanie pár tónov sa opakuje cca 6 minút, kde príde ku jemnému zrýchleniu ale nakoniec to skončí zase u pôvodných tónoch. Nasleduje smrteľný výkrik a tóny naberajú na razancii a sile. Skladba COCOON OF SOUL ma všetko čo by správna doom skladba mala obsahovať. V neposlednej rade musím podotknúť, že album vychádza koncom februára 2019 pod hlavičkou labelu Transcending Obscurity Records. Aj keď dávam albumu len daný počet bodov, zaraďujem ho do TOP 10 pre rok 2019 v doomových vodách a nemal by chýbať v zbierke žiadneho vyznávača mŕtvolných doomových tónov. Hodnotenie: 9/10 Pre MetalExpress Rado S. „Carrier of Weight“ 1. Dry Land 23:29 2. Froth Is Beckoning 11:23 3. Cocoon Of Soul 33:22 Eremit zostava: Marco...
Singlová prietrž mračien III.
Dnes začneme v krajine tisícich jazier. Z mesta Pietarsaari pochádza death metalová kapela, počúvajúca na meno Festerday. Ich letopočet sa začal počítať od roku 1991, ale až teraz prichádzajú s prvým full length albumom. Z albumu Iihtallan, ktorý čerstvo vyšiel zrovna včera, pochádza aj klip ku skladbe Kill Your Truth. Do metalovej moderny nás letmo uvrhujú Američania Whitechapel. Nástupca tri roky starého albumu Mark of the Blade ponesie názov The Valley a Metal Blade Records ho privedú na svet 29. marca. Navnadiť naň sa môžete prostredníctvom singlu Black Bear. Z thrash metalového zákutia sa valia s novými vecami aj klasici žánru, Overkill. Bobby „Blitz“ Ellsworth a jeho parta prichádza s novým albumom The Wings of War 22. februára u Nuclear Blast. Ale predzvesť v podobe EP, z ktorého pochádza aj singel Last Man Standing, už vyšlo na sklonku minulého roku. Koncom mesiaca sa v Bratislave zastaví turné Amorphis, Soilwork, Jinjer a Nailed to Obscurity. Práve posledným menovaným Nemcom vychádza nový album Black Frost 11. januára, taktiež u Nuclear Blast. Či vás aj naživo zničia svojim melodickým death/doom metalovým čiernym mrazom, to sa presvedčíte v MMC. Ako ochutnávku ale skúste ich nový klip Tears of the Eyeless. Nakoniec opäť skĺzneme trochu do thrash metalu. Stále relatívne mladá kapela Dust Bolt ponúkne na trh svoj štvrtý album nesúci názov Trapped in Chaos, pod značkou Napalm Records. Obujte si teda vysoké biele tenisky, úzke nohavice, vytiahnite nábojáky a za zvuku singlu Blood Rain vyrazte do...
SCARS OF THE INSANE – D.H.A.R.M.A. – 2018
Táto grupa zo severnej Moravy sa koncom (teraz už) minulého roku prihlásila s druhou nahrávkou „D.H.A.R.M.A.“ a to s jednou zásadnou zmenou – vokálny post po odídenom frontmanovi Radanovi Kostovskom obsadila speváčka Ivana Svítková. Keď sa nám do našej virtuálnej redakcie teda dostal nový album, bol som spočiatku skeptický. Nemám žiadne výhrady voči ženskému spevu v metale, len často táto kombinácia schádza skôr do formy a prázdneho obsahu, akoby ženský vokál mal byť skôr onen faktor, ktorý môže predať aj mizerne znejúcu a po tvorivej stránke vyprahnutú kapelu. Príkladov je veľa, každý nech si doplní podľa svojho. Takéto niečo však po xy vypočutiach druhého albumu Opavských metalistov nehrozí. Po prvé – sú tu nepopierateľné skúsenosti – inštrumentalisti zo SOTI sa ponevierajú v CZ undergrounde už od 90-tých rokov, takže skladby sú kompozične perfektne zoštelované, zvuk je puntičkársky vypiplaný a popritom brutálny. Hlavne pokiaľ žeriete partičky ako Fear Factory, Strapping Young Lad či ranný Mnemic (ešte s Bogballem za mikrofónom), budete si chrochtať blahom. Kopáková salva a lá kobercový nálet na Bagdad v titulnej skladbe „Dharma“ nech je toho príkladom. Po druhé: IVANA!! Jej rockový a patrične razantný vokál dodáva šťavu každej jednej skladbe a zdanlivo nesúrodá kombinácia strojovej brutality a rockovej uvoľnenosti dodáva SOTI to, čo na prvej nahrávke aj cez jej kvality nemali – vlastný ksicht! S patričnou dávkou nadhľadu môžem povedať, že takto by to zhruba znelo, keby Sandra Nasic spievala vo Fear Factory. Je to totiž perfektne. Teší ma, že kapela nikde nasilu nešroubovala screamy a growly, album sa takmer celý nesie v znamení melodického vokálu. Brutálne gitarové riffy sú často podporované atmosférickými vyhrávkami (rozumej skôr brnkačkami), ktoré kompozíciu skladieb veľmi šikovne navrstvujú. Tu a tam sa mihne aj umne zaradená elektronika a klávesové plochy, ako napríklad v inštrumentálke „Salome“, mrazivo doplnenej kultovým a nadčasovým prejavom Charlieho Chaplina z filmovej klasiky „The Great Dictator“. Charlie Chaplin a metal? No neber to! Absolútnym vrcholom je pre mňa skladba „Surrender“, kde Ivana ide na plný plyn a aj keď ide o zďaleka najspevavejšiu a najprístupnejšiu záležitosť z celého albumu, nezabúda na patričnú tvrdosť a strojovosť, ktorou SOTI po inštrumentálnej stránke definovali celú nahrávku. Rovnako je na tom aj prvý singel „Monsters“. Úvodný riff v „Haunted“ mi takmer utrhol dekel a následne Ivanine vokálne harmónie v slohe sú ako výstrel z pekla do neba a naspäť. Parádnym úletom je metalová prerábka bondovského hitu „The World Is Not Enough“ od Garbage – hlavne zo spôsobu akým je spracovaný refrén a bridge skladby doslova mrazí. V „Save Yourself“ je príjemne vytiahnutá basgitara, vydarený je opäť rockový refrén. V strede skladby to zbesilo roztočia kopáky, aby následne došlo na jednu z najlepších inštrumentálnych pasáži na nahrávke. „Cycle Of Force“ vás v úvode doslova vyzýva k headbangingu, avšak skladba a album s ňou končia v perfektnom melodicko-atmosférickom háve. Vymaľované. Tych 33 minút vďaka neuveriteľne vyrovnanému materiálu odsype veľmi rýchlo....
Recenzia – High Purity – Tulpa – Independent – 2018
S mnohými CD, ktoré dostanem na recenziu sa spája nejaký príbeh. Niektoré sa ku mne dostali podivnými cestami, iné klasickou, ničím nezaujímavou cestou. Ako to bolo s High Purity? Niekedy v čase, keď chalani vydali svoj nový počin, napísali email aj nám do redakcie, či by sme nechceli CD recenzovať. Správa však spadla do spamu a keďže spamy nezvyknem pozerať, zostala tam pomerne dlhú dobu. Medzičasom som išla do Břeclavi na koncert a ako prvá kapela hrali High Purity. Vtedy spomínali, že už bude nový materiál. Po vypočutí ich koncertu som zostala trochu smutná, že som o novom CD ani nevedela, ale na druhej strane mi to nepripadalo vôbec divne, pretože scéna v CZ je dvakrát tak väčšia a veľa vecí mi určite uniká. Správa od High Purity medzičasom stále trčala v spame. Až niekedy v septembri som sa z nevysvetliteľných pohnútok pozrela do spamu a našla tam email…CD sa nakoniec ku mne dostalo, síce o niečo neskôr, ale predsa ku mne dorazila TULPA. Samozrejme, prvé čo ma upútalo bol názov albumu, takže som si hneď vyhľadala, čo znamená Tulpa. Ak ste ani vy doteraz netušili, že Tulpa je vlastne zhmotnená myšlienka, alebo predstava, teraz už viete. Ohľadom Tulpy je toho však omnoho viac, celá „veda“, čítanie nie len na jeden večer. Od čítania radšej prejdime k hudbe. High Purity tento rok prišli so štvrtým radovým albumom. Posledný Mínus 13 lumenů som žiaľ nepočula, takže nedokážem dobre porovnať s najnovším počinom. Na Tulpu teda idem s čistým štítom bez predsudkov voči predošlým albumom. High Purity sa prezentujú ako grind-core a death metalová skupina. Na albume nájdete 11 skladieb v celkovom trvaní plus-mínus 30 minút. Posledná je poctou At the Gates – Blinded by Fear, v prevedení High Purity má však trochu iný nádych. Nie je to ten typ coveru, čo sa snaží najlepšiu možnú o podobnosť, ale skôr tu cítiť vlastnú interpretáciu. Cover urobil vhodnú bodku za celým albumom, ktorý sa nesie motívmi aj atmosférou v podobnom duchu. Hoci teda kapela vychádzala hlavne z grind-core, na tomto albume je podľa môjho názoru dominantnejší death metal na švédsky spôsob, s občasnými crustovými prvkami. Ako nahrávacie štúdiu si kapela zvolila Otyna a jeho Davos. Práve zvukovo ma však nahrávka vcelku prekvapila, pretože nie je to typický dokonalý hutný a čistý zvuk, s ktorým vychádza odtiaľto väčšina kapiel. Je skôr surový s dôrazom na hĺbky a podľa mňa práve tento zvuk dodáva nahrávke akúsi väčšiu temnotu. Celý album je popretkávaný silnou melodikou gitár, ktoré dodávajú jednotlivým skladbám gradáciu, akoby sa pomocou nich snažili vždy opísať dej. Najviac však v tomto smere podľa mňa vyčnieva štrvtá skladba „Kaskáda desů“. V tejto recenzii nemôžem...
Suma sumárum 2018
Mrtvolka TOP 10 SK albumy bez poradia Oproti minulému roku sa na Slovensku urodilo o niečo menej albumov. Tento rok by som zhodnotila aj ako návrat niektorých veteránov – Depresy, Surgery, Lunatic Gods, Obliterate, ktorí sa prihlásili, či už s EP, alebo novými full CD. Trochu mi chýba tento rok naozaj silný album, hoci všetky nižšie spomenuté diela majú samozrejme niečo do seba, ale každému niečo chýba, čo by ma viedlo povedať o niektorom, že je jednoznačne najlepší. Z týchto dôvodov som sa rozhodla dať jednotlivé albumy bez poradia, len s krátkym komentárom. V mojom súpise top albumov vynechávam zahraničné skupiny. Inšpiráciu vám v tomto smere prinesú určite aj moji kolegovia (Mrkva, Petra, Martin Javorek a Rado S.). R A N A – Nesprávne otázky – Výborný post-metalový album, s príčetnými textami, zaujímavými nápadmi a veľkou dávkou atmosféry. Ideálne skôr na dlhé zimné večery a depkovanie v prázdnom byte. Za mňa osobne veľmi silný album vo svojom žánri. Embolism – Love Existence – Klasický poctivý grindcore, hudba nabitá energiou, niektoré skladby sú do skoku svojim hopsasa rytmom, iné na počúvanie. Tento počin poteší všetkých grindcore srdciarov. Hrobar – Rýchla smrť – Thrash metal, ktorý sa zakladá hlavne na podarených textoch. Hoci hudobne nejde o žiadny prevrat, skladby sú ľahko zapamätateľné a môžete si ich vrieskať kdekoľvek. Kopemeeee! Surgery – Absorbing Roots – Old school death metal z Popradu sa vracia po dlhých piatich rokoch. Vplyv švédskeho melodického death metalu je jasne badateľný. Poctivý death metal, ktorý poteší staršie ročníky. Constans Compromissum – I´ll Break You – Support Underground sa podujal na vydanie tejto topoľčianskej kapely. Hudobne ťažko zaraditeľné, ale najbližšie má k melodickému old school death metalu. Dobre zrozumiteľné spevy, melódie, ktoré sa zaryjú do hlavy. Catastrofy – Besnota – Album roku? Asi záleží od vkusu a nevkusu. Thrashoví zbojníci prichádzajú s dlho očakávaným albumom, ktorý zaujme aj po hudobnej, aj po textovej stránke. Do jednotlivých skladieb sa dostávajú aj folkové prvky – fujara a husle, cítiť experimenty. Nezostáva len pri mantineloch thrashu, pridávajú aj iné štýly. Reconcern – Time-Lapse Fusion – Nie veľmi častý zjav na slovenskej scéne – instrumental fusion rock metal. Slová netreba, treba si ich vypočuť a buď vás to bude baviť, alebo nie. Žiadne spevy, len inštrumentálne skladby. Lunatic Gods – Turiec – Ďalšia kapela, ktorá vydáva album po dlhšej dobe. Novinka poteší hlavne poslucháčov melodického death metalu, black a folk metalu. Textová stránka zaujme hlavne tých, ktorí holdujú pohanským témam. Hudobne veľmi rôznorodý album s veľkou dávkou nápadov. All the Fury – Over the Line of Meridian – Samovydanie málo známej kapely z Košíc. Priznám sa, že som o nich donedávna vôbec netušila. Ide o melodický death metal v čistej forme. Dobré gitarové nápady, no miestami aspoň podľa mňa nie úplne dobrý čistý vokál, na ktorom by som do...
Fotoreport – Memory of friends – Tartaros – Banská Bystrica – 22.12.2018
Minulý týždeň bol v sobotu nabitý akciami po celom Slovensku, aj v Čechách. Výnimkou nebola ani aktívna scéna v Banskej Bystrici. Koncert tu odohrali štyri slovenské, zväčša death metalové kapely – Dadcare, Brute, Realm of Chaos a Bloody Redemption. Tejto akcie sa zúčastnila aj Veňa Vicianová, ktorá ho zachytila svojim okom – fotoaparátom. Nižšie nájdete galériu...








