Predposledný update kapiel na Brutal Assaulte!
máj02

Predposledný update kapiel na Brutal Assaulte!

Zverejnené v máj 2, 2019

Update kapel 01 / 05 / 2019 BRUTAL ASSAULT 2019 #24 07.- 10. srpna 2019, Jaroměř – Pevnost Josefov  facebook event: https://www.facebook.com/events/322562071846842/ Předposlední update kapel pro Brutal Assault přináší praotce norské metalové avantgardy Ved Buens Ende, blasfémické Incantation nebo melodiky Omnium Gatherum Jako první kapelu v dnešní várce představujeme legendární INCANTATION. Že jim to v jejich současné formě hraje náramně, přesvědčili fanoušky na právě doběhlém evropském turné. Veteráni v čele s Johnem McEnteem se ale do josefovské pevnosti vrací se speciálním old school setem složeným pouze ze skladeb z klasických alb „Onward to Golgotha“, „Mortal Throne of Nazarene“ a „Diabolical Conquest“! Jejich smrdutý death metal plný pomalejších, až doomových riffů vyhnije přímo na pódiu. Záhrobní znění vyznává i death metal australských ESKHATON, jejichž jméno se z teologického pohledu dá přeložit jako „završení celého stvoření“ (vč. člověka a jeho „finality“). Ten je tak nasáklý špínou, že se hodí přirovnání třeba k Impetuous Ritual či Portal. Nepostrádá ovšem promyšlené kytarové pasáže, technické zvraty a zběsilá tempa, proto je do pevnosti povoláváme již podruhé. Jejich hudba doslova ničí, je to temný zdroj energie. Do smrtícího závěsu jako náhradu za odpadlé Annotations of an Autopsy přidáváme původně norské, dnes už však mezinárodní brutal komando KRAANIUM, které vyznává slamming death metal. Jejich pátá deska „Slamchosis“ nasytí milovníky těžkých not a kytarových stěn stylu Devourment. Připravte si “kladiva”! Dost bylo death metalu, přibrušme ostří a vytáhněme jednoho ze zástupců klasického old school thrash metalu. Němečtí harcovníci EXUMER měli prvními dvěma alby na scénu v jejich domovině ne pramalý vliv a jsou prapůvodní podobě thrashe věrni již od roku 1985, takže uctívači raných Exodus nebo Slayer, protože Exumer hrají extrémně chytlavě a kvintesenci žánru derivují tu nejpoctivější, za jejich přidání na soupisku festivalu „budou na větvi“. Trvale úchvatnou formu si drží slovenští ČAD. Ti vydali pátou desku „Bastard“, na níž oproti minulosti přibylo pomalejších věcí, ale stále nechybí drtivé nášupy na pomezí metalu a punku. S touhle kapelou nešlápnete vedle! Přesuňme se k MEAT SPREADER. Za touhle polskou grupou stojí bývalý zpěvák Dead Infection Jaro, který ji před dvěma lety se členy Squash Bowels a Neuropathia po ročním fungování přivedl na podia festivalu Obscene Extreme. A jelikož letos Meat Spreader vyšlo split album s Haemorrhage a Hemdale a jejich gore grind core ctí ty nej tradice a kvality, přivážíme tyto matadory extrému i k nám. „Make noise not music.“ Dají se DISCHARGE definovat výstižněji? Spolu s Wolfbrigade asi nejznámější představitelé d-beatu jsou bez debat hardcore punk kult, však hrají už od roku 1977. Drnčící kytary, kvapící rytmus a pekelně živá show, neb skladby hrají snad v jednou takovém tempu než na albech, takže hudbě dávají tuplovanou...

Čítaj ďalej
Recenzia – Aeon of disease- „Edge of Purgatory“ Ep / Death Metal / DEU
máj02

Recenzia – Aeon of disease- „Edge of Purgatory“ Ep / Death Metal / DEU

Zverejnené v máj 2, 2019

Sú tomu už dva roky, keď ma zasiahli tóny albumu Veil of oblivion od kapely Aeon of disease. Po pravde ten album stále milujem a s určitou pravidelnosťou je vkladaný do prehrávača. Melódia, a obzvlášť harmónia vládnuca touto prvotinou, občas zaháňa všetky čierne myšlienky. Chalani počas dvoch rokov trénovali a odohrali množstvo koncertov, kde si získavali fanúšikov. Ako býva zvykom v poslednej dobe tak sa tiež vybrali cestou vydania ďalšieho počinu aj keď formou Ep. Aby nebolo málo tak ku štyrom novým skladbám pridali 4 skladby zo svojho Dema vydaného v roku 2016, po ktorom sa zháňali fanúšikovia. Suma sumárum 4 nové skladby a štyri kúsky, ktoré prešli remasterom a sú pridané na Ep nazvané Edge of Purgaratory. Na rovinu poviem, že chalani spravili velikánsky kus práce, čo je aj počuť na nových skladbách. Ubrali na rýchlosti a vsadili na na hutnosť a drviacu razantnosť v skladbách. Riffy trhajú každú molekulu tela a delostrelecká kanonáda bicích vás roztrhá na kusy. Všetko je znásobene growlingom, ktorý vraždí. Jednoznačne musím vyzdvihnúť prácu Carstena, ktorý obsluhuje bubenícku artilériu. To, čo predvádza je v skratke masaker a pomohol vypustiť smrtiacu beštiu z očistca. Aby nebolo všetkým dňom koniec, Stephanov vokál, meniaci sa každým úderom do blán sa vyvíja a naberá na intenzite. Growling je plný smrti a chvíľami pripomína priam kázanie a pre najväčších hriešnikov sa mení na diabolský rev. Ten rev spôsobuje vlnu, ktorá nedáva zľutovanie a vrhá všetko do najhlbších útrob očistca! Ale nebolo by to pravé orechové, ako sa hovorí, keby som tam niečo nenašiel, čo obzvlášť teší moju dušu. Stále mi to nedalo, že ma niečo ženie v tých skladbách a obzvlášť priťahuje :). Spomeniem len jedno slovo ABDUCTED. Áno je to kapela Hypocrisy. Tú atmosféru už spomenutého albumu vie vytvoriť len Peter a chalani to spracovali svojim štýlom. Spravili to skvele a hlavne, nie je to žiadna kópia. Páni a dámy. Toto je AEON OF DISEASE !!! A toto si neodpustím a prikladám : Nedostanete odpustenie, stratené v nekonečne a nikto na vás nečaká na okraji očistca. Iba duše, ktoré čas zabudol. Budete bývať v zúfalstve. Kde si Boh?!!! (Edge of Purgatory). Dúfam, že sa čoskoro AoD ukážu na Slovensku. U mňa plný počet !!!!! Hodnotenie: 10/10 „Edge of Purgatory“ tracklist 01. Edge of Purgatory 02. Artifacts 03. Ominous Signs 04. A new age of terror 05. Global Suicide (Demo2016) 06. Fathomless Instincts (Demo2016) 07. Schizophrenia (Demo2016) 08. Iron Domination(Demo2016) Aeon of disease lajnap: Holger-guitar Markus –guitar Thomas –bass Carsten-drums Stephan-vocals Vydavateľ : Neckbreaker Records https://www.facebook.com/neckbreakerrecs/ Aeon of disease online: https://www.facebook.com/aeonofdisease/ https://twitter.com/search?q=aeonofdisease...

Čítaj ďalej
Recenzia – INFERNAL BIZARRE – „Medium“ / Poľsko (self-release, 8.január 2019)
apr30

Recenzia – INFERNAL BIZARRE – „Medium“ / Poľsko (self-release, 8.január 2019)

Zverejnené v apr 30, 2019

Poliaci majú hudobnú scénu žánrovo pomerne bohatú. Vyskytuje sa tu hojný počet zaujímavých a jedinečných formácií, ktoré vytŕčajú z radu a takmer v okamihu ich viete rozoznať od zbytku scény. Reč je okrem iného napríklad o kapelách ako BEHEMOTH, OBSCURE SPHINX, BLINDEAD, THAW, MGLA, DECAPITATED, či ANTIGAMA. Každý sa snaží odlíšiť, každý chce byť originálny, ale nie všetci uspejú. Aj INFERNAL BIZARRE sa rozhodli obohatiť scénu o svoj pohľad na extrémny metal. Na scéne sú kratučko a po prvom počine v podobe EPčka prichádzajú tento rok s debutovým albumom, ktorý nazvali „Medium“. Tento jednoduchý titul môže mať hneď niekoľko významov a snáď sa kapele nestane osudným. Je ich prvá nahrávka priemerná? Alebo naopak dokáže vytvoriť pevné puto s priaznivcami extrémnejšej metalovej muziky? Odpoveď nechám na zváženie každého z vás… Poliaci si nosič vydali sami a celý booklet je veľmi pekne spracovaný. Obal albumu je vkusný, je trochu old schoolový a trochu mystický, páči sa mi aj jednoduchosť vo farbách, bola použitá len biela, sivá a hnedá na čiernom podklade. Oceňujem tento priamočiary štýl. Autorom je Marcin ‚St.Chaos‘ Studziński, ktorý navrhol aj obal poslednej dosky poľských ETERITUS. Keďže kapela používa v textoch materinský jazyk musím pochváliť ich snahu priblížiť obsah skladieb fanúšikom mimo Poľska, keďže všetky texty v booklete sú preložené do angličtiny. Osem skladieb s konečnou stopážou 40 minút prináša zaujímavú formu živočíšneho thrash metalu, ktorý sa mieša so smrtiacim kovom okoreneným o hardcorovú dravosť a občas narazíte aj na zaujímavé disharmonické gitarové vyhrávky. Album štartuje veľmi rezkým tempom hneď v otváracej skladbe „Alienacja“ a v totálnej klepačke sa pokračuje naprieč celou doskou. Kde tu sa objaví pomalá epická pasáž s naliehavým vokálom, ktorý má, povedala by som corovejšiu farbu a necháva vyznieť texty v materinskej reči. Prvé tri skladby si ešte celkom užívam, hovorím si, že je to celkom zaujímavá muzička, ale čím ďalej sa nechávam unášať posluchom, postupne už nedokážem zachytiť nosné prvky, ktoré by dokázali udržať moju pozornosť. Trochu sa v nahrávke strácam a to aj napriek tomu, že ju už točím neviem koľký krát. Kde tu sa objaví pasáž, ktorá mi pripomenie Death, či Slayer, potom sa mihne kvílivá metalcorová gitara, či disharmonická linka s výraznou basou, ktorá je totálnym experimentálnym úletom a zrazu tu máme opäť totálnu thrashovicu. Čiže z pohľadu pestrosti je doska naozaj rozmanitá, ale všetky tie prvky sú usporiadané tak nešťastne, že komplexne sa nedá povedať, že by šlo o jedinečné hudobné dielo. Celkovo je album veľmi dynamický, pasáže sa striedajú a nechávajú vás v napätí, klepanice a melodické časti sú vyvážené, ale aj napriek tomu mi chýba niečo výraznejšie. Posledné dve skladby ma už totálne odrovnávajú, sú príliš dlhé (vyše 6 a 8 minút), sú plné rôznych pasáží a postupov, ale sú len veľmi ťažko zapamätateľné. Hold, nie je každý deň nedeľa a v mojom prípade Poliaci nedokázali urdieť na tú správnu...

Čítaj ďalej
Recenzia – Bloodphemy – „In Cold Blood“ / Death Metal / Netherland
apr29

Recenzia – Bloodphemy – „In Cold Blood“ / Death Metal / Netherland

Zverejnené v apr 29, 2019

Krajina je zahalená hustou hmlou. V diaľke občas preblyskne svetlo s lampy. Nikto nevie prečo. Na týchto už niet pre koho svietiť. Ľudská noha tu už predlho nevkročila. Toto miesto ovláda zlo, skrývajúc sa v ťažkej a hustej hmle. Sám nevieš prečo si tu a ako si sa sem dostal. V hlave ti strašne hučí a niečo teplé ti steká po tvári. Utieraš si tvár a snažíš sa zistiť čo to je. KRV, tvoja vlastná krv!!! V tom sa niečo začína meniť. Teplo sa v okamžiku mení na nepríjemný chlad. Tvoje telo ochabuje a nevládzeš sa zdvihnúť zo zeme. Cítiš, že sa niečo k tebe blíži odzadu a…. Scenár vystihnutý ako s hororu. Takéto krásne dielo bolo vypustené do sveta od holandskej smečky BLOODPHEMY. Nie sú to žiadni nováčkovia a chalani svoje nástroje obsluhujú, alebo obsluhovali v kapelách ako BODYFARM, KHAOZ, DEPARTURE. Po dvoch rokoch od svojho debutu vydávajú novinku „In cold Blood“. Album obsahuje 10 skladieb pravého nefalšovaného old school death metalu. Album otvára intro, ktoré navodzuje atmosféru zombie hororu. Potom už nastupujú nekompromisné šľahy. Po niekoľkonásobnom vypočutí albumu som nadobudol pocit zhmotnenia tónov do krvi, ktorá je všadeprítomná v skladbách. A nie je teplá, ale sakra studená. Obzvlášť vyzdvihujem, že v dnešnej dobe sa chalani nebáli skombinovať atmosféru 90 rokov s vlastnými nápadmi. Bubenícke sypačky prekladané tvrdými sekanými riffmi sú zabíjacké a keď ich začne dopĺňať mŕtvolný, priam hnilobou zapáchajúci growling je jasné, že sme uvedení priamo do centra bojov medzi životom a smrťou. Všetko je vyšperkované gitarovými sólami, ktoré pôsobia ako naštartovaná motorová píla, oddeľujúca hmotu (kedysi to boli ľudské telá a končatiny) od seba. A koho zaujme daný album a kapelka samotná, tu je dobrá správa. Bloodphemy navštívia Slovensko, zahrajú na jubilejnom desiatom ročníku Gothoom open air fest 2019 v dňoch 18 až 20.7. 2019. Masaker a ťažké boje so zombie zavládnu v obci Revištské Podzámčie pod hradom Revište. Hodnotenie: 9/10 „In Cold Blood“ tracklist 1. Psycotic Breakdown 2. Spree Killing 3. Bloodline 4. A Barbarous Murder 5. Mental Atrophy 6. S.P.E. 7. Out of the Box 8. Chambers of Horrors 9. Worship Me 10. L’uomo delinquente Bloodphemy: Edwin Nederkoorn – Drums Winfred Koster – Guitars Olivier van der Kruijf – Vocals Robin Zwiep – Bass Vydavateľ : Black Lion Records https://www.facebook.com/blacklionrecordsswe Bloodphemy online: https://bloodphemy.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/Bloodphemy http://www.bloodphemy.com/...

Čítaj ďalej
Thorwald – Sací Reflex – Bizarre Leprous Production, 2018
apr29

Thorwald – Sací Reflex – Bizarre Leprous Production, 2018

Zverejnené v apr 29, 2019

Niekedy sa proste stane, že sa k nejakému albumu dostanete až s poriadnym odstupom. Ejhle, tu máme jeden príklad. Album Sací reflex je vonku už takmer rok a pol a mne napáda šedú kôru mozgovú až teraz. S košickými pustošiteľmi Thorwald som sa pár krát stretol naživo, ale priznám sa, že väčšinou iba preleteli okolo mňa. Teraz mi tu však dáva nežnú a zároveň perverznú pusinku (takú akú dal správca v nápravnom ústave Sarah Connorovej v Terminátorovi 2) aktuálny album. No ehm, tá pusinka je asi ako dostať demolačným kladivom medzi oči. Tlak ako z požiarnej hadice a tu vám uši stŕha titulná šlupka. Špinavý zvuk, švédsky naladené gitary. Možno by som povedal, že Thorwald sú takým východniarskym ekvivalentom fínskych Rotten Sound. Nie tak zaťažený na nejakú technickú ekvilibristiku, ale skôr masívnu priamočiarosť, ale trošku by tam tá podoba bola. Úvodné štyri skladby na vás zanechajú stopy ako tí štyria vychudnutí týpci na ešte vychudnutejších koňoch počúvajúci na mená Mor, Hladomor, Vojna a Smrť. Po tomto apokalyptickom kvartete možno spoznáte známu melódiu. Len tak mimochodom si predstavte, že by bol maestro Lemmy narodený o 20 rokov neskôr a namiesto Motorhead by drtil struny a vykašliaval chrachle z prefajčených pľúc nie pri rock n rolle, ale pri grindcore. A akoby to zhruba znelo, môžete počuť pri skladbe Grind Out (v originály Rock Out). V záverečnej (teda nie tak úplne) skladbe sa stručne a jasne dozvieme ako sa to veci majú s náboženstvom. Pojebané náboženstvo, nič viac netreba. Keď som povedal pri poslednej skladbe, že nejde tak úplne o poslednú skladbu, tak som to myslel tak, že za albumom nasleduje ešte minulé EP Kolízie systému. Tu by som dodal, že z agresivity kapela nestratila ani Ň, ale paradoxne je na EP čistejší a čitateľnejší zvuk. Aj keď ja teda popravde dávam prednosť špinavosti aktuálneho počinu. Absolútny záver obstaráva remix skladby Igor Liba, ktorý sa nesie v takom, povedzme The Prodigy elektro/industrial štýle. Do budúcna by som sa na ich mieste podobným experimentom nevyhýbal. Podľa mojej skromnej mienky má toto také tie okrúhle vecičky, ktoré by mal mať asi každý jedinec „silnejšieho“ pohlavia niže pása. Aby sme to teda uzavreli. Po tom, ako som si týchto 15 položiek niekoľko krát púšťal za sebou, začal som sa cítiť ako v lete na brigáde u cestárov. Špinavý, zasmradený, unavený, ale v konečnom dôsledku spokojný s výsledkom. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Report – Adacta – Nikander – Kontatto – Fuga – Bratislava – 20.4.2019
apr27

Report – Adacta – Nikander – Kontatto – Fuga – Bratislava – 20.4.2019

Zverejnené v apr 27, 2019

Po štyroch mesiacoch bez sviatku sa nám konečne naskytla možnosť trochu si oddýchnuť a zájsť aj za nejakou tou kultúrou, každý samozrejme čo mu vyhovuje najviac. Bratislava zívala prázdnotou už od štvrtka, zrazu bolo všade dosť miest na parkovanie, ešte aj v noci. Takto prázdno je tu už len keď všetci odídu na Pohodu. Opustené hlavné mesto však nemuselo nič dobré veštiť ani pre dnešný koncert. Samozrejme, prišla som na čas, som nepoučiteľná. V čase môjho príchodu sa kapely ešte len začali vybaľovať. Nuž, čas na konverzácie, ohováračky a pitie, ktorý sa naskytol až zhruba do pol desiatej, kedy začala ako prvá Adacta. Omeškanie bolo teda poriadne, ale na druhej strane, aspoň sa nazbieralo celkom slušné publikum, pretože to zo začiatku vyzeralo na koncert pre kapely a zopár ľudí. Kapela Adacta si za posledné roky vybudovala na slovenskej scéne pomerne slušné renomé, podobne ako aj niektoré ďalšie kapely z hlavného mesta. Za všetko hovorí napríklad nominácia na headbanger_fm awards s ich posledným albumom „Zlo“. Dovolím si jednu krátku úvahu. Myslím si, že na tento koncert došlo veľa ľudí práve kvôli nim. Myslím si to preto, lebo počas ostatných kapiel podstatne ubudlo publika pod pódiom. Priznám sa, že som Adactu už dávnejšie nevidela, hoci sa v poslednom roku vyskytovali na mnohých akciách a hrajú aktívne. Zostava je myslím stabilná, takže bolo na čase vypočuť si ich nielen z CD, ale aj live. Okrem iného sa totiž začali šíriť klebety, že vraj nová Adacta znie ako Dismember. S týmto si trochu dovolím nesúhlasiť a skôr by som ich prirovnala k Disfear. Áno, na tomto koncerte som videla aj HM-2, takže je to potvrdené. Začínalo sa na dvakrát titulnou skladbou „Zlo“, lebo prvýkrát si kapela myslela, že sa spevák niekde pozabudol. Na Adacte vidieť veľký posun vpred a určite tomu dopomohlo aj množstvo odohraných koncertov. Po vizuálnej stránke je samozrejme najvýraznejší spevák, no ak sa na mňa neurazí, nie vždy bolo jeho frázovanie ideálne. Na albume je oveľa výraznejšie a viac menej zrozumiteľné. Niekedy v druhej polke setu nás spevák upozornil, že budeme počuť aj novú skladbu. Samozrejme, bola som zvedavá. Nuž, pripravte sa na ešte výraznejšie odbočenie Adacty od pôvodného crust-punkového smeru. Nová skladba začína sludgovými vyhrávkami, v pomalšom tempe a graduje. Nový album bude určite zaujímavý. Ak som správne postrehla, nehrala sa už žiadna skladba zo starších albumov. Ja osobne mám rada aj staršie obdobie, ale chápem, že prioritou je, aby sa pod kožu ľudom dostali hlavne novšie zárezy. Otvorenie večera teda prebehlo v najlepšom poriadku. Nikander – pre mňa len málo známa kapela z Čiech. Po celkom rezkom začiatku, o ktorý sa postarala Adacta to bolo ako keby som sa prepadla zrazu do poriadne hlbokého močiaru. Už prvé tóny naznačovali, že tu nepôjde o žiadnu ľahkú záležitosť, ale o temné a ťahavé...

Čítaj ďalej