Recenzia – Chalice of suffering – „Lost eternally“ / Atmospheric Death/Doom Metal / USA
apr27

Recenzia – Chalice of suffering – „Lost eternally“ / Atmospheric Death/Doom Metal / USA

Zverejnené v apr 27, 2019

Všetko sa valí na teba. Poslednú dobu nedokážeš triezvo rozmýšľať a tvoje činy sú nevypočítateľné. Všade kam sa obzrieš, je len strach, bezmocnosť a dôvod na radosť je v nedohľadne. Jediná triezva myšlienka čo ťa napadá a tlačí na tvoje zmysly je drvivá a seba deštruktívna. VŠETKO JE STRATENÉ!!!! Slnko ešte nevyšlo, ale ti si už nachystaný. Preč! Od toho všetkého a tvoje kroky smerujú na miesta, kde panuje kľud a harmónia, pokiaľ tam nesiahla ľudská ruka. V diaľke sa nesie opar a zakrýva miesto kam smeruješ. Opar pomaly mizne a nastupujú zvuky chvíľami strašidelne znejúce. Praskne vetva padnutá na zemi. Tvoje zmysly sú po dlhej dobe v plnej pohotovosti. Práve si si uvedomil, že si v cieli. Si na správnom mieste, ktoré si tak dlho obchádzal. Si v lese!!!!!! Napravo sa mihne nejaká postava, pri nohách začuješ zvuky. Keď tvoj zrak si zvykne na ranné šero pozoruješ život panujúci na miestach, kde sa ľudia boja chodiť. V korunách starých stromov sa pomaly preháňa vietor a zvuky získavajú na intenzite. Zatváraš oči a vychutnávaš si každú chvíľu splynutia. Už len tá posledná myšlienka sa ti vynára a zrazu počuješ posledné slová : SI NA KONCI!!!! Áno takéto pocity sa dajú získať pri počúvaní novinky od americkej kapely Chalice suffering. V týchto dňoch bolo vypustené ich druhé album nazvané „Lost eternally“ pod hlavičkou Transcending Obscurity Records. Ako je zvykom u kapiel holdujúcim death doomu, treba počítať s hrou na ľudské city. S týmto sa kapela skvele popasovala a podarilo sa skomponovať pozoruhodné dielo o smútku, osamelosti, ktorá bodá do morku kostí a výhľad do budúcnosti je neistý a plný beznádeje. Na album spolupracovali aj hostia, ktorí prevažne využívajú svoje vokály pre navodenie atmosféry. Ťažké hrdelné growlingy sú s presnosťou vsadené do gitarových vyhrávok. Tie sú tak pomalé a zároveň tvrdé, že aj dych sa chvíľami zastavuje. Ťažko sa mi popisuje daný album. Musíte si ho vypočuť sami. Je to silne emočný album a to sa písmenkami nedá občas popísať. Ako sa hovorí, treba počúvať. Mnohí vravia že počúvať doom s prvkami funeralu je veľká chyba, ale poviem na rovinu, pri takýchto melódiách si vyvetráte hlavu. Všetko čo vás tlači a ničí zároveň, dostane iný zmysel a pohľad na prostredie vôkol vás. Príjemné počúvanie prajem. Hodnotenie: 9/10 „Lost Eternally“ tracklist 1. In the Mist of Once Was 2. Emancipation of Pain 3. Forever Winter 4. Lost Eternally 5. The Hurt 6. Miss Me, But Let Me Go 7. Whispers of Madness Chalice of suffering lajnap: John McGovern – Vocals Will Maravelas – Guitars/Keyboards Aaron Lanik – Drums Nikoley Velev – Guitars/Keys/Drums (on The Hurt, Lost Eternally, Emancipation of Pain) Neal Pruett...

Čítaj ďalej
Fotoreport – The Tour from Hel – TYR – Heidevolk – Dalriada – Surma – Marturos – Banská Bystrica – RC Tartaros
apr23

Fotoreport – The Tour from Hel – TYR – Heidevolk – Dalriada – Surma – Marturos – Banská Bystrica – RC Tartaros

Zverejnené v apr 23, 2019

V piatok sa v Banskej Bystrici uskutočnil koncert v rámci turné s názvom „Tour from hell. Tento koncert pritiahol do srdca Slovenska hlavne folk metalových fanúšikov. Akcie sa zúčastnilo až päť kapiel, jedna slovenská a štyri zahraničné. Hlavnou kapelou tohto večera bol TYR z Faerských ostrovov, ktorý vydal v marci nový album. Na európskom turné sú na ceste spolu s holandskými HEIDEVOLK a maďarskými DALRIADA. Na tomto koncerte vystúpila aj folk metalová kapela SURMA, ktorá je bočným projektov niektorých muzikantov z HEIDEN (bubeník). Večer otvorili domáci Marturos, ktorí sa tiež pýšia nedávno vydaným albumom a speváčkou za mikrofónom. Koncert určite v mnohých návštevníkoch zanechal mnohé spomienky na tento večer. O vizuálne predstavenie sa postarala naša fotografka Veňa Vicianova. Ďakujeme za príjemný hudobný, aj vizuálny zážitok. The gallery was not...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Age of Agony – Čo sa týka tour, tak by som už žiadnu ponuku neprijal, ani keby sa Bolt Thrower dali dokopy!
apr22

Rozhovor – Age of Agony – Čo sa týka tour, tak by som už žiadnu ponuku neprijal, ani keby sa Bolt Thrower dali dokopy!

Zverejnené v apr 22, 2019

Age of Agony je death metalová kapela z Maďarska s 25 ročnou históriou, ktorú ste nedávno mohli počuť naživo v Poprade, na akcii Black Valentine. U nás sa ukázali po dlhšom čase, a tak Štefanovi (realizácia tohto rozhovoru) napadlo, že by sme ich mohli trochu vyspovedať. Prinášame vám teda rozhovor s basákom Age of Agony – Krisztiánom Tothom. Zdravím Age of Agony! Nikde som s vami nečítal rozhovor v slovenčine. Môžte na začiatok povedať niečo o histórii kapely? Zdravím ťa Štefan a pozdravujem čitateľov. Teší nás záujem o rozhovor. Áno skutočne ani ja sa nepamätám, či sme niekedy poskytovali rozhovor pre slovensky zine. Naše začiatky siahajú až do roku 1993, keď sme s bývalým bubeníkom Balázsom začínali u nich v podkroví. Potom v 94tom prichádza spevák Pápai Kálmán. Vtedy sme samozrejme neboli kvazi žiadnou kapelou. Veci sa pohli až v roku 1995, keď prišli dvaja gitaristi. Na začiatku sme hrali samozrejme coveri ako ostatní. Po jednej zmene gitaristu sme nahrali 2 demá (vtedy ešte pod názvom Silent Agony) a po odchode gitaristu sme zmenili názov kapely na Age of Agony. Myslím, že každý kto si váš album pustí a pozrie do bookletu, spomenie si na Bolt Thrower. Čo vás tak fascinuje na vojnovej tematike? Samozrejme, všetci z kapely máme radi Bolt Thrower. Od detstva sa zaujímam o históriu a 25 rokov som aj vášnivým zberateľom, azda aj fanatikom do druhej svetovej vojny. Vojna je tá najstrašnejšia vec na svete a myslím si, že práve preto táto tematika aj pasuje do death metalu, mimochodom neznášame gore a zombie tému. Z vašej hudby a image priam cítiť old-school death metal. Sledujete aj nové kapely, prípadne zájdete si na nejaký metalový koncert? Úprimne, v súčasnosti moc nesledujem scénu, ale samozrejme dostávajú sa ku mne novinky. Posledné roky ma najviac oslovili Voidhanger, Infernal War a Revel in flesh, ale nováčikmi na scéne by som ich nenazval. V minulosti som veľa času obetoval na objavovanie nových skupín, ale dnes je už scéna tak široká, že je nemožné ju denne sledovať. Mám veľkú zbierku mc/cd/vinylov a najčastejšie počúvam tieto rokmi nadobudnuté nahrávky. Ako poznám ostatných členov, tiež viem, že moc novinky nehľadajú. Na koncerty z kapely tiež chodím najčastejšie ja, raz za čas aj do zahraničia, ak to stoji za to. Prešli ste rôznymi labelmi, zatiaľ váš posledný album vyšiel u Neverheard Distro. Povedz nám niečo o tom labeli? Náš label vedie Káger Balázs, ktorý je skutočným fanatikom. Môzem o ňom povedať, že je proste super. Náš posledný album sa dostal do všetkých kútov sveta. Vlani tento album vyšiel aj na vinyle, aj vo verzii die hard. Neverheard Distro vydalo naše posledné dve albumy. Predtym...

Čítaj ďalej
Purnama – Lioness (YOUTUBE) / Death metal/ Czech Republic
apr21

Purnama – Lioness (YOUTUBE) / Death metal/ Czech Republic

Zverejnené v apr 21, 2019

Sú to už skoro dva roky, čo bol vydaný album Lioness od turnovskej kapely Purnama. V tej dobe bol album vydaný aj v rámci charitatívnej podpory pre onkologických pacientov. Prešli dva roky a chalani si získali meno ako v Českej republike tak aj na Slovensku. Ich tvorba sa dá zaradiť do blackened death metalu. Čo je však najhlavnejšie, pred pár dňami chalani ku získaniu 4000 „bojovníka“, uvoľnili svoj album na Youtube kanáli. Z toho dôvodu sme položili aj pár otázok hlave kapely Jakubovi Vitákovi. 01. Ahoj Jakube. Nedávno sme sa osobne stretli na jednej zastávke kapely Nahum, kde kapela Purnama zdieľa pódium pro podpore ich posledného albumu. Môžeš povedať pár slov o vzniku vašej prvotiny nazvanej LIONESS a prečo bolo vydané kapelou?. JV. Album jsme si vydali sami, protože jsme chtěli prodejem prvních 100 CD pomoci dětem s rakovinou, což se také povedlo. Chtěli jsme pro ně získat čistý zisk. Věříme hlavně v naše lidi, kteří nás následují a díky nim se podařilo získat 27 300 Kč pro Nadační fond Šance onkoláčkům. Lidé vyslyšeli hlas a poselství naší Lvice a my jsme si mohli splnit svůj první sen. Zapsali jsme do našeho prvního CD i něco víc než jen hudbu. Zlem vzniklo dobro a naděje pro ty, kdo ji potřebují. Rakovina je hrozná, a ještě mnohem horší je, pokud jí trpí někdo tak nevinný, jako je dítě. Proti tomuto Zlu jsme vyslali to své Zlo, a proto se k našemu prvnímu CD váže slogan Zlem proti Zlu. Album je pojmenované Lioness po nejsilnější písni z něj. Ta píseň je obrazem matky Lvice, která bojuje proti člověku a chrání svá mláďata. Je ochotna zemřít a do poslední chvíle za ně bojovat. Tato Lvice je i na přebalu našeho digipacku a je věnována všem maminkám, které neztrácí naději a bojují za své nemocné děti. Na toto album jsme velmi hrdí. Nejvíce jsme vděční všem těm prvním sto válečníkům, kteří vlastní verzi, která přinesla světlo naděje. Světlo se může zrodit jedině v temnotě a takovou temnotu jsme stvořili. 02. Ako som už písal, album bol spustený aj na youtube, pričom ku fanúšikom sa dostáva cez bandcamp, bandzone a hlavne samotnou kúpou nosiča. Prečo youtube? JV. Album jsme uvolnili již volně k poslechu na YouTube pro všechny lidi, kteří nás následují, ale i třeba ty, kteří nás ještě neslyšeli. V poslední době zaznamenáváme velký zájem o naši kapelu, za což jsme velmi vděční. Chceme moc všem poděkovat a sdělit, že nyní je Lvice volná. Necháváme jí volně se rozeběhnout a lovit tam, kam jí nasměrují naši válečníci. Ano tak říkáme našim fanouškům. Purnama nemá fanoušky, ale válečníky. Moc dobře si totiž uvědomujeme, že...

Čítaj ďalej
Arawn – Zrození – SMA, 2018
apr19

Arawn – Zrození – SMA, 2018

Zverejnené v apr 19, 2019

Už mi bolo pár krát vyčítané, že som vo svojich recenziách zhovievavý a málo kritický. Vec sa má tak, že väčšinou píšem o veciach, ktoré sú mi štýlovo blízke. Z času na čas mi ale poryvy hudobných vetrov dovejú kapely, ktoré nie sú zrovna niečím pod zub pre mňa. Táto situácia nastala pri kapele Arawn. Aby sme si trošku predstavili s kým máme dočinenia, tak kapela Arawn pochádza z Ústí nad Labem, funguje od roku 2017 a Zrození je ich debutovým albumom. Ale nejde o žiadnych cucákov, ale chlapov, ktorí už majú aj niečo odohrané. Album mi bol doporučený so slovami, že je to do thrashu ladená vec. Ono hej, thrash tam niekde na pozadí je, ale ak by mal niekto potrebu škatuľkovania, skôr by som to hodil do melodického death metalu. Hóóóódne melodického. Sú tam počuť však aj vplyvy modernejších kapiel, pri ktorých síce viem uznať kvalitu, ale fanúšik metalcoru zo mňa asi nebude. Takže ak mrdnete do hrnca starý In Flames, pobrichtovskú éru Arakainu (keď som si ten album púšťal na nočnej v práci, tak mi tam niektoré pasáže vážne akoby sedeli do Áčiek), niečo z už spomínaného súdka metalcoru, následne necháte previezť varom a zrazu máte hotovú jednu porciu kapely Arawn. Ingrediencie sú dobré, ale niekedy aj kuchár s Michelinovou hviezdou urobí chybu. Okrem dvoch – troch skladieb mi materiál príde taký nevýrazný Keď už sme v tom gastronomickým žargóne, tak pokrm mi príde slabo ochutený. Zasýti vás, ale chuťové bunky neskáču od radosti. Z času na čas vyskočí pasáž, ktorá zaujme, ale inak mi to príde dosť monotónne. Chýba mi tam proste čosi (čo ja proste neviem opísať), čo by kapelu posunulo nad ostatok iných spolkov a plesklo by ma to cez uši. A teraz to, čo sa mi viac páči. Album je skrytý v celkom peknom obale. Okrem toho zmasakrovaného pajďuláka, ktorý hádže očkom po poslucháčovi, sa v pozadí odohráva scéna ako z dôb temného stredoveku a inkvizičného šialenstva. Tak trošku mi to pripomenulo niečo málo z diela Hieronyma Boscha. Pochvalu si zaslúži zvuková stopa. Po technickej stránke je to výborné. Dynamická nahrávka a všetky nástroje sú pekne čitateľné. Za toto je zodpovedné štúdio Sonidos v Brne. Záverom treba dodať, že keby tam boli výraznejšie nápady, tak by šlo o veľmi slušný album. Takto sa v tom trošku strácam a celá doska sa mi zlieva dokopy. Takže snáď nabudúce. Hodnotenie: 5,5/10    ...

Čítaj ďalej
Report – Six Feet Under + Support – 13. 4. 2019 – Rock Café Southock, Jablunkov
apr17

Report – Six Feet Under + Support – 13. 4. 2019 – Rock Café Southock, Jablunkov

Zverejnené v apr 17, 2019

Síce som zvyknutý cestovať na koncerty sólo, ale tento rok to vyzerá ako by som organizoval zájazdy. Cestovali sme ako kvartet a od Žiliny dokonca ako kvintet. Človek sa aspoň nenudí a k dispozícií je kvantum srandy a nemalé množstvo trápnych momentov, ktoré tu radšej rozpisovať nebudem. V Jablunkove som v živote nebol a o klube, kde sa mal odohrávať koncert som ani nepočul (teda donedávna, pred pár týždňami tam vystúpil malý uškriekaný Nemec v maskáčoch – Udo Dirkschneider). O to väčšie bolo moje prekvapenie o aké pekné miesto sa jedná. Klub patrí k jedným z najkrajších, ktoré som navštívil. Mám iba jednu výčitku a to úzke dvere, pretože kvôli tomu vznikali zbytočné rady. Nebyť toho, tak ide o dokonalý plac pre hudbu vzývajúcich maniakov. Pred koncertom sme ešte odišli na večeru do neďalekého penziónu, kde mimo toho, že asi prebiehala svadobná hostina, tak taktiež naberali sily Six Feet Under (teda okrem hlavného zombíka). Pretože sme sa trochu zakecali a nechali tráviť večeru, tak sme toho veľa nestihli z prvej kapely Dead Eyes Always Walking. Popravde, ničím zaujímavý deathcore. Takých kapiel sú stovky. A podľa fans, zvuk behom prvých skladieb nestál za veľa. Ale to je pochopiteľné. Nasledovala druhá kapela – Morose Vitality. Pre mňa ďalšie neznáme meno, ale myslím, že som nebol jediný, kto ani jednu z predkapiel nepoznal. Morose Vitality taktiež neboli nejako veľmi nápaditou kapelou, ale štýlovo to bolo o poznanie bližšie môjmu vkusu. Old school death metal amerického strihu, kapela hudobne asi najbližšia hlavnej hviezde večera. Príjemne pôsobilo striedanie dvoch vokálov jedného z gitaristov a basáka. Inak neodpustím si poznámku k obrovskej podobe jedného z gitaristov na Sida Haiga. Ak to meno niekomu nie je povedomé, tak je to herec, ktorý hral Captaina Spauldinga vo filmoch House of 1000 Corpses a Devil´s Rejects. Opäť sme sa vrátili k štýlu skôr pre mladšie publikum. Childrain mi prišli ako taký naozaj klasický príklad metalcorovej kapely. Sympatickí chlapci ako z omaľovánky, ale hudba na kilometre ďaleko od toho, čo by mohlo viac zaujať a presadiť ich meno medzi širšie metalové publikum. Viem, že s tým veľa ľudí asi súhlasiť nebude, ale je to taký ekvivalent k chlapčenským kapelám, akurát tu určený pre násťročné baby, so sklonom ku gitarovej muzike. Každopádne ja nie som niekto, kto má ľuďom niečo kázať a publikum sa celkom bavilo. Ale či to bolo spôsobené tým, že spotreba drinkov stúpala, to už nechám na posúdenie každého jedného jedinca. Ja som sa radšej v polovici setu odišiel nadýchať na čerstvý vzduch. Short Fuse z Kalifornie. To je asi tak všetko čo som o tejto kapele vedel. Ak mám ale pravdu povedať, tak zo supportujúcich spolkov tohto...

Čítaj ďalej