Recenzia – Origin Of Infinity – After The Slumber – Dead Maggoty Productions – 2022
mar07

Recenzia – Origin Of Infinity – After The Slumber – Dead Maggoty Productions – 2022

Zverejnené v mar 7, 2023

K prvému albumu kapely Origin Of Infinity The Last Day On Earth (recenzia tu) som si hľadal cestu dlhšie, pričom prvotný skepticizmus nahradila spokojnosť. Nakoniec sa k albumu pravidelne vraciam a obľúbil som si ho, dá sa povedať, že odolal zubu času a zásadne sa neopočúval. Takže moje očakávania pri druhej radovke After The Slumber boli nezanedbateľné. Základ kapely Origin Of Infinity tvorí Vladimír „Vladin“ Novák (gitara) a Miroslav „Levi“ Kočegura (bicie), ktorých na najnovšej nahrávke doplnil druhý gitarista Jakub Vácha. Ako je to s vokálom sa dozviete nižšie. Spomínaný debut často pôsobil ako zbierka nápadov, ktoré mali slušnú úroveň, ale neboli dostatočne rozpracované a rýchlo končili. Pomedzi to rôzne medzihry kúskovali dej albumu, a aj keď boli niektoré zaujímavé, v iných prípadoch opodstatnenie nemali. Aké zmeny sa udiali na druhom albume After The Slumber? Aj pri pohľade na zoznam skladieb a ich dĺžky je jasné, že samostatné ambientné veci neboli zaradené, ale sú zapracované v jednotlivých kompozíciách. Skladateľsky sa Origin Of Infinity výrazne posunuli, nápady sú prepracovanejšie a využité účelnejšie, vďaka čomu sa skladby vyvíjajú a nie sú príliš priamočiare. Čiastočne sa vytratil strojový neľudský chlad debutu, čo je trochu škoda, ale vyvažujú to spomínané komplexnejšie skladby. Aj žánrová pestrosť je väčšia, djentové a deathcoreové sekanie bolo doplnené hardcoreovou agresivitou v štýle Hatebreed, najmä po vokálnej stránke. Prekvapil ma black metalový úvod prvej Insomnium, pri ktorom som musel kontrolovať, či som si nepustil niečo iné. Tiež sa zvýraznili tech-death metalové prstolamy a pokrútené riffy – napríklad v trojke Soul Progress alebo nasledujúcej And The Sky Turned Red. Príjemne pôsobia aj jemnejšie meditatívne úseky na konci Insomnium, prípadne prvá polovica Voices II. Ich protiklad ku chladným sekaným a agresívnejším motívom prevzdušní nahrávku a spríjemní počúvanie. After The Slumber je hodne ostrá a natlakovaná nahrávka. Síce nejaké odľahčené pasáže majú svoje miesto, ale brutálnejšie pasáže drvivo prevažujú. Nástroje sú technicky prepracované a premyslené, vokál vystrieda niekoľko polôh. Je to samozrejme aj tým, že na albume sa vybláznili hneď dvaja vokalisti: coreovejší Tomáš „Hospi“ Hospodka v prvej polovici po skladbu s číslom 5 a potom od sedmičky prevezme žezlo deathmetalovejší Jiří Krš. Melodických momentov nie je veľa, strojový chlad a neprívetivosť dominuje. Niekedy to má pozitívny efekt vo forme vyššie spomenutej brutality a tlaku, niekde sa prejaví jednotvárnosť a slabá odlíšiteľnosť skladieb. Ktorá strana vyhrá však záleží najmä na prístupe a nálade poslucháča, a ochote ponoriť sa do hudobného sci-fi príbehu. Futuristická estetika, texty aj nálada pôsobí veľmi sympaticky a stále originálne. Zvuk už nie je taký šialene strojový a robotický ako na debute, ale (ne)zdravú porciu neľudskosti si zachoval. Hellsound Studio a Honza Kapák sú zárukou kvalitnej práce. Honza pomohol...

Čítaj ďalej
WELICORUSS „Life After Death Tour 2023“
mar07

WELICORUSS „Life After Death Tour 2023“

Zverejnené v mar 7, 2023

WELICORUSS „Life After Death Tour 2023“ Epic extreme metalová kapela Welicoruss se vynořila z dvouleté hibernace, aby představila novou show obsahující skladby ze všech 4 alb. Welicoruss jsou opět připraveni dobýt Česko svou energickou, zběsilou show, kterou rozhodně musíte vidět naživo! Styl kapely je těžké popsat, ale v průběhu let se členové kapely shodli, že hudebně nejblíž má k epickému extrémnímu metalu, který ztělesňuje zuřivost black metalu, epičnost symfonického metalu a složité aranže a rytmy progresivního metalu. Welicoruss již vystoupili na mnoha kultovních festivalech v Evropě, absolvovali rozsáhlá turné a v současné době kapela aktivně pracuje na novém albu „Deadman’s Manifest“, které vyjde na konci roku 2023.   VIDEO „Siberian Heathen Horde“: https://youtu.be/ab7ddpqiO9w VIDEO „Spellcaster“: https://youtu.be/J3AJqMGAhcM LIVE „Legends Rock Festival“: https://youtu.be/v5Xofmuks0w     Předprodej už zahajen: https://www.smsticket.cz/?query=welicoruss 10/03 | CZ Pardubice | Welicoruss † Postcards from Arkham: https://www.facebook.com/events/5715716275215655 07/04 | CZ Mladá Boleslav | Welicoruss † Innersphere † Nerium: https://www.facebook.com/events/565517258576084 08/04 | CZ Teplice | Welicoruss † Innersphere † Cower: https://www.facebook.com/events/5823126487775733 22/04 | CZ České Budějovice | Welicoruss † Vanaheim: https://www.facebook.com/events/551718740199060 28/04 | CZ Prague | Welicoruss † Purnama + Okult: https://www.facebook.com/events/710739807165484 29/04 | CZ Klatovy | Welicoruss † Purnama: https://www.facebook.com/events/674683797689200 05/05 | CZ Daskabát – Olomouc | Welicoruss † Okult † Archeonic: https://www.facebook.com/events/382477843645359 06/05 | CZ Ostrava | Welicoruss † As The Sun Falls [FIN] † Okult: https://www.facebook.com/events/500168178934129 12/05 | CZ Kutná Hora | Welicoruss † Okult+ Vanaheim: https://www.facebook.com/events/486251276873647 13/05 | CZ Pilsen | Welicoruss † F.O.B. + Okult: https://www.facebook.com/events/979028026592283 Zdroj: Tlačová správa...

Čítaj ďalej
Recenzia – Bongsilisk – The Hash Club – 2022
feb02

Recenzia – Bongsilisk – The Hash Club – 2022

Zverejnené v feb 2, 2023

V lahodne zadymenom podzemí sa to hemží rôznymi potvorami. Z Weedsconsimu, teda pardón, z Wisconsinu sa naťahuje Bongzilla, u našich poľských susedov vyludzuje pekelné riffy Belzebong a jeden zaujímavý tvor sa udomácnil aj v našich končinách. Tmavými priestormi sa plazí Bongsilisk a hlási sa s debutovým EP The Hash Club. Nahrávka vyšla pred rokom, ale keďže som sa k nej dostal až neskôr a zároveň mi dosť času trvalo napísanie recenzie, text čítate až teraz. Beriem to ako dobehnutie vecí z roku 2022, ktoré sa oplatia počúvať. A tajomne pôsobiace zoskupenie Bongsilisk do tejto skupiny určite patrí. Neviem, kto kapelu tvorí, môžete pátrať, ak chcete. Štýlové zaradenie ako stoner doom metal veľmi dobre vystihuje hudbu Bongsilisk. Žáner sa na prílišnú inováciu nehrá, aj keď výnimky sa vždy nájdu. Ide viac o vytvorenie tej správnej hypnotickej atmosféry s využitím ťažkých gitarových riffov, duniacej basy a tvrdých úderov bicích, to všetko v rozvážnom tempe. EP The Hash Club takýto materiál prináša v bohatej miere, síce len tri skladby, ale je to takmer polhodina hudby. Žiadny vokál, čisto inštrumentálne kompozície sú doplnené len pár krátkymi samplami. Rozvážne začínajúca jednotka T je mohutná, valivá, obmieňa sa len jemne a v plnej miere využíva hypnotickú monotónnosť. Základný riff krásne dopĺňa vysoký tón, ktorý sa vinie v úzadí, tento súzvuk spôsobuje zimomriavky a dvíha kvalitu o level vyššie. Dvojka H je o poznanie svižnejšia, variabilnejšia a chytľavejšia. Deje sa toho dosť, tempo sa viackrát vystrieda a skladba ukazuje iný prístup k stoner doomu ako predchádzajúca. Tretia C sa vráti k pomalému tempu, ktoré sa rozbehne až ku koncu. Využíva aj podobné prostriedky ako úvodná T. Necelá polhodina ubehne neuveriteľne rýchlo a žiadne zívanie a nuda nehrozí. Určite ste si všimli tematicky vhodné pomenovanie skladieb, teda T, H a C. Na fyzickom nosiči takto priamo nazvané nie sú, ale digitálna distribúcia hovorí jasne. CD je spracované jednoducho, ale vkusne a všetkým stoner nadšencom ho odporúčam na doplnenie zbierky. Zvukovo je nahrávka na slušnom štandarde, hodne profesionálna a ťažko niečo vyčítať. Hudobne neprináša The Hash Club nič zásadné, nové alebo inovatívne, ale to nebolo ani zámerom, ani to nikto nechce. Bongsilisk hrajú inštrumentálny stoner doom metal vysokej kvality a spĺňajú všetko, čo by som od takejto hudby očakával. Bonusom sú zaujímavé nápady a hypnotická, možno až prekvapivo temná atmosféra. Nemám problém CD otočiť viackrát za sebou a to veľa naznačuje! Kontakt: https://bongsilisk.bandcamp.com/ Hodnotenie: 7/10 The Hash Club by...

Čítaj ďalej
Recenzia – April Weeps – Cataclastic – 2022
dec20

Recenzia – April Weeps – Cataclastic – 2022

Zverejnené v dec 20, 2022

Ak ste niekedy nadobudli dojem, že koncept striedania čistého ženského spevu a extrémneho vokálu je prekonaný a už moc nemá čo povedať, mali by ste si vypočuť April Weeps. Je pravda, že tomuto štýlu vokálov urobili niektoré najmä gotické kapely dosť zlé meno, ale celkovo je negatívna povesť nezaslúžená. April Weeps z Dunajskej Stredy už majú čo-to za sebou, album Cataclastic je ich tretím zárezom, predchádzajúce Outer Calm, Pain Within a Comma boli prijaté minimálne veľmi dobre až výborne a mnohí určite od trojky očakávali veľké veci. Album bol nahratý v zostave N (growls, screams), Marta (čistý spev, screams), Mario (gitary), Archmage (gitary), Thomas (basa), Pitrs (bicie) a Stronghold (klávesy). Cataclastic má jednotiaci koncept vnútorného sveta dieťaťa/dievčaťa/ženy, ktorý je konfrontovaný so súčasným pokriveným svetom. Táto myšlienka je krásne prepojená s artworkom, ktorý zobrazuje nerasty pod mikroskopom a definuje odborné termíny z danej oblasti. A podľa toho sú nazvané aj skladby. Veľmi zaujímavý, originálny a dobre premyslený nápad. Detská hravosť, motív uspávanky, pokojný úvod s akustickou gitarou, klavírom a precíteným spevom, to je jednotka Igneous. Nálada sa však mení, nič nie je idylické ako sa zdá, atmosféra hustne. Táto premena neveští nič dobré a vy to hmatateľne cítite. Druhá Fundamental Ingressions opäť začne hravo, nevinne. Klavír, tvrdá gitara a growl, to je kombinácia, ktorá skvelo funguje. Z nálady skladby je jasné, že nie je všetko v poriadku, naopak, veci sa zhoršujú. Crossing the Waves, manipulácia, čistý vnútorný hlas a oproti tomu extrémny vokál ako hlas krutej vonkajšej reality. Brúsenie a leštenie diamantu je metafora tvorenia vnútorného sveta mladej ženy v Briolette Cut, ktorú korunuje krásny refrén. Jemne šialené, dramatické, teatrálne, ale uveriteľné a pôsobivé. Najtvrdšia Into The Mass Flow bez čistého spevu má black metalovú atmosféru a pri mikrofóne sa striedajú N aj Marta. Psychika dostáva zásadné trhliny (Ruptures), zúfalstvo sa stupňuje, niečo sa láme a zostáva len plač a zúfalstvo. Ťažká a beznádejná nálada ostane až do konca albumu, Cataclasis a Lithos už svetlo neprinesú. Posledný verš je rovnaký ako prvý v Igneous a kruh sa uzatvára. Mrazivo spracovaný psychologický námet, inteligentne a citlivo. Klávesy a gitary vytvárajú strhujúce motívy a v skladbách sa toho deje naozaj veľa. Aj keď by som neriešil texty, tak hudba pôsobí dramaticky a obrazotvorne. Rovnako aj basa a bicie sú skvelé. Vrcholom nahrávky sú vokály: dialóg N a Marty, growl a screamy proti čistému spevu. Marta niekedy naozaj kúzli, čo dokáže so svojím hlasom. Naozaj výborné! Nahrávanie a mix prebiehal u Petra Vávru, master vo Fascination Street Studios u Jensa Bogrena. Zvukovo je nahrávka ošetrená výborne, plný organický zvuk všetkých nástrojov aj vokálov, vo vhodných momentoch poriadne zatlačí a zahustí atmosféru. Na vizuálnej...

Čítaj ďalej
Recenzia – Marturos – Thy Will Be Done – 2022
dec15

Recenzia – Marturos – Thy Will Be Done – 2022

Zverejnené v dec 15, 2022

Keď som rozbalil zásielku na recenziu, očakával som podľa obalu nejakú black metalovú nahrávku. Po krátkom pohľade na logo kapely začalo byť jasné, že ma čaká power/heavy metalová jazda. Kapela Marturos mnohých zaujala svojím debutom Nameless z roku 2019, ktorý som síce počul len zbežne, ale aj tak pohľad na novinku potešil a s chuťou som sa pustil do počúvania. Heavy prípadne power metal je dnes často prekvapivo problematický žáner. Dôvody bývajú rôzne: spev, ktorý ťahá za uši alebo po pár minútach lezie na nervy, kapela totálne zaspala niekde v 80. rokoch minulého storočia, pod pseudo-symfonickými prvkami metal úplne zaniká, alebo je to úplná nuda a nebodaj trápnosť. A často je to kombinácia viacerých z týchto možností. Čo z toho je aktuálne v prípade Marturos? S pokojným svedomím môžem povedať, že ani jedno. Spev je výborný, inštrumentálna zložka nápaditá a obsah symfonických prvkov nula. Thy Will Be Done je čosi cez trištvrte hodiny trvajúca nádielka melodického metalu, s thrashmetalovo nabrúsenými gitarami a krásnym spevom. Hneď prvá Idea Arachno začína zostra a veľa napovie o smerovaní celého albumu. Štedrá nádielka ostrých gitár vo forme riffov aj sól, neprvoplánové melodické motívy a hlavne pocit vnútorného napätia. Tešíte sa, čo sa bude diať, kedy vybuchne refrén, ako sa skladba vyvinie. Druhá Art To Be Happy na začiatku predvedie bleskurýchle power metalové sólo a aj napriek menej výraznému refrénu funguje veľmi dobre. Najhitovejšie ambície má tretia The Path s extrémne chytľavým motívom a piata Liberation of Soul, ktorá mi pripomína najlepšie momenty fínskych Battle Beast. Marturos vedia aj spomaliť, mohutná Final Judgement prechádza až do heavy doomu a ukazuje, aká je Maggee kvalitná speváčka. Ťahať tóny pri takýchto tempách nie je sranda. Na albume Thy Will Be Done nie je zbytočná skladba, všetky obsahujú silné a zaujímavé momenty, ťažko by som vyberal najobľúbenejšiu. Najmenej výrazné boli pre mňa posledné dve We’re Humans, Kings of the World a Smell of Sulfur, ale ani tie sú slabé, len im treba venovať viac času. Marturos sú výborní hudobníci a zároveň aj šikovní skladatelia. Členité a pestré skladby, veľké množstvo riffov a gitarových sól, kvalitná rytmická sekcia, celkovo nie je o čom pochybovať. Samostatnou kapitolou je spev: Maggee je perfektná speváčka s úctyhodným rozsahom aj technikou. Kapelu Battle Beast som nespomenul náhodou, práve Noora Louhimo niečo podobné ako Maggee dokáže, akurát Marturos nie sú nuclear-blastovský cirkus, čo napriek kvalitám spomínaní Fíni žiaľ často sú. Texty, zaoberajúce sa rôznymi neduhmi súčasného sveta, sú na úrovni a držia vysoký štandard celej nahrávky. Nahrávalo sa v zostave Maggee (spev), Matúš Minich (bicie), Roman Kevický (gitary), Marián Švec (basgitara) a Maroš Malíček (gitary) pod vedením Ľubomíra Mazáka. Výsledkom je veľmi pekný...

Čítaj ďalej