Report – Black Valentine vol.7 – Rock Fabric, Poprad
Zase je tu ten čas roka, keď vzduchom lietajú srdiečka, obtlstlí Amorovia, predajcovia kondómov sa kúpu v peniazoch a čakáreň na infekčnom je plnšia ako inokedy. Mimo týchto radovánok sa po siedmykrát v Poprade zlietlo „háfo“ death metalu old schoolovejšieho razenia, takže sa z toho už stala taká milá tradícia ako stráviť jeden večer v polovici februára. Zostava prešla od ohlásenia menšími zmenami, keď vypadli českí Sectesy a Nemci Pure Massacre, ale našli sa adekvátne náhrady v podobe Bloody Obsession spoza rieky Moravy a dolu Gerlachom sa spustili Poliaci Abominated. Tieto dva kúsky doplnili pôvodnú šťavnatú trojicu kapiel Graceless (Holandsko), In Pain (Švédsko) a Hrob (jediní domáci zástupcovia). Keď som sa v sobotu okolo obeda zobudil po nočnej, tak som tak rozmýšľal, či mi je to treba teperiť sa do Popradu. Po vykonaní relatívne rannej potreby som tieto chmúry zažehnal a bolo evidentné, že sa držali v tráviacom trakte. Po tak trochu fantazijnej jazde vlakom, kde na človeka vybafnú stvorenia za ktoré by sa nehanbili ani tvorcovia Star Treku, som sa ocitol v klube, ktorý už vyzeral celkom slušne zaplnený (a ľudia ešte prišli, síce neviem aká bola presne návšteva, ale dajme tomu, že bolo plno). Niečo málo po šiestej začali ušné lalôčky roztriasať tóny masívneho death/doom metalu, ktorý bol výsledkom hrania kapely Hrob. Túto mladú bandu tvoria členovia Krudus a Radiation a ak máte radi taký ničivý, valiaci sa death metal ála Rippikoulu, tak táto kapela je presne pre vás. Aspoň tak na mňa kapela pôsobí z ich zatiaľ jediného rovnomenného dema. Naživo mi tomu trošku chýbala tá buldozérová sila, ale stále to bolo vynikajúce. To bez debaty. Zaujímavo pôsobili také vybrnkávačky na spôsob nejakého starého doomu, možno až niekam ku Black Sabbath hodené, sprevádzané čistým spevom. Ku svojej tvorbe prihodili aj jeden cover a na moju hanbu je, že som nerozumel od koho tá skladba presne bola. Ja som sa práve na túto kapelu veľmi tešil a po ich koncerte toto moje nadšenie naplnilo zjavne dosť veľa ľudí, pretože po ich merchi sa iba tak zaprášilo (stihol som si aspoň tričko uchmatnúť). Publikum sa už jemne namlsalo, ale s jedlom rastie chuť. A tak v ďalšom riadku „meníčka“ stálo meno Bloody Obsession. S touto kapelou som sa stretol iba raz (ak sa nemýlim) a to pred nejakými šiestimi-siedmimi rokmi v Trenčíne (ak sa opäť nemýlim). Nepamätám sa ako som ich hodnotil vtedy, ale teraz ma veľmi prijemne prekvapili. Viem zhruba čo hrajú, viem že vydali nejaké albumy pod Pařátom, ale nejako som ich nemal veľmi v hľadáčiku. A asi to bola chyba. Death metal založený na naozaj chytľavých melódiách a silných riffoch (tu ma veľmi bavila skladba...
Report – Novoročný Výšplech – Pink Whale – 13.1.2024
Nával sviatkov máme za sebou a pomaly sa všetko vracia do normálnych koľají a rozbiehajú sa aj prvé koncertné podujatia. V znamení novoročného predsavzatia Nový rok, starý ja, som si nemohol vynechať túto veľmi lákavú akciu na lodi Pink Whale s geniálnym názvom Novoročný Výšplech. Zas som stihol doraziť s menším predstihom, aby som ešte mal čas vybozkávať mojich najobľúbenejších garážových hudobníkov. Pri vstupe som si všimol hneď dve veci, a to, že oproti mojej poslednej návšteve je v podpalubí obrovská tma a zima ako v blackmetalových videách, takže možno že niektorých známych som si ani nevšimol. Krátko po ôsmej svoje set odštartovala garážová crust d-beat úderka BLAMAGE. Chlapcom sa v poslednom čase pomerne darí, čo sa týka koncertovania, ale ja som ich mal možnosť vidieť iba prvý krát a to hneď vo výbornej forme. Treba poznamenať , že Blamage v decembri opustil dlhodobý basgitarista a známa postava Bratislavskej hudobnej subkultúry Dĺžeň, ale kapela si v krátkom čase našla najlepšiu možnú výpomoc, a to najväčšiu a najzapálenejšiu osobnosť miestnej UG scény, Potkana z Oros, Sperm Of Mankind či Adacta. Celkové vystúpenie Blamage bolo energické a úderné, čo potvrdzovala aj odozva publika, kde sa pogovalo ako o život a do circlepitu bola zapojená aj nafukovacia Anča. Chlapci to odpálili za cca 20min a na záver hodili aj cover od výborných Wolfpack. Bolo to veľmi dobré otvorenie večera. Nasleduje prehliadka phallických pomôcok rôznych veľkostí od najmenšieho po miniatúry. Prichádzajú samotní organizátori tohto večera a milovníci nekvitnúcich okrasných rastlín CANNABEAST. Títo Pezinskí šialenci vystupujú vo formácii dva spevy, bicie a basgitara a hrajú veľmi zaujímavý a perverzný mix grindu s jazzovými a bluesovými vyhrávkami. Basák je majstrom svojho nástroja, myslím toho hudobného, a predvádzal krkolomné technické kúsky rôznych príchutí, až som miestami premýšľal, že si asi zapálim svoje gitary a radšej presedlám na triangel. Cannabeast podali veľmi zábavnú show so skočnými rytmami, ktorú už naša gumová spoločníčka neprežila a jej roztrhané kúsky si ľudia navliekali ako starý módny návrhár Ed Gein, či Leatherface z Texaského masakru. Chalani vyzývali publikum, že chcú naspäť svoju kurvu, tak dúfam, že sa im ich miláčik navrátil. Perverznosť sa umocňuje a z temnoty podpalubia sa vynárajú mocné boky a hebké telá legiend českého pornogrindu, gigolov SPASM. Títo labužníci sexuálnych všehochutí už istý čas hrajú iba vo dvojici poháňaní samplovými bicími. Našťastie nejde o žiadny robotický automat s umelým zvukom, ale o kvalitné bicie linky zo štúdia, nahrané bývalými členmi tohto drum and bass commanda. Nakoľko títo veteráni grindu sú zárukou najvyššej kvality, nebolo pochyby, že nasadia výbornú náladu a rozpútajú obrovskú párty. Nechýbal ani klasický outfit s boratkami a maskou s „megačúrom“ , ktorý sa za roky...
Report – LAIBACH – MMC Bratislava – 22.11.2023
Po piatich rokoch sa na pódium Bratislavského Majestic Clubu vracajú nadčasoví experimentátori electronickej a industriálnej hudby, slovinský LAIBACH. Naposledy sa u nás prezentovali na tour ku avantgardnému albumu Also Spracht Zarathustra. Moje očakávania boli vysoké, zároveň som si bol istý, že Laibach sa nebudú dvakrát opakovať a dnešná show bude zásadne odlišná. Laibach si aj tentoraz vystačili bez predkapely, čo vzhľadom na obsiahlosť a do detailov premyslené predstavenie ani nebolo na škodu. Krátko po 20:00 sa za silnejúceho elektronického podfarbenia objavujú jednotliví členovia zoskupenia. Celú show otvára Marina Mårtensson s akustickou gitarou v country štýle a počas prvej skladby Moon sa pripája aj Milan Fras v netradičnom outfite v striebornom saku a kovbojskom klobúku. Prvá časť show nazvaná Postapocalyptic bola venovaná tohtoročnému EP Love Is Still Alive, ktorú skupina odohrala v jej celosti. Toto dielo je hudobným pokračovaním myšlienky záverečnej scény filmu Iron Sky : The Comming Race. Ide o jednu koncepčnú skladbu rozdelenú do ôsmich etáp, kde každá etapa má svoju svojskú náladu, ale zostáva prepojená základnou melodickou líniou. Po druhej skladbe Venus na pódiu ostávajú iba inštrumentalisti, ktorí nás pomocou ťažkej elektroniky, psychedelickej projekcie a rytmického a robotického opakovania „Surfing trought the univers“ sprevádzajú solárnym systémom. Striedajú sa rôzne nálady od netradične optimistických tanečných rytmov po melancholickejšie ambientné momenty. Pri záverečnej Mars sa na pódiu znova objavujú Marina Mårtensson a Milan Fras už v klasickom outfite a uzatvárajú tak prvú, približne 40 minutovú časť koncertu. Nasleduje 15 minutové intermezzo, čas na menší pokec a prediskutovanie si pocitov z tejto netradičnej show. „Ordnung und Disziplien“, touto studenou frázou začína druhá časť večera. Keď sa Love Is Still Alive zdala byť pomerne optimisticky ladená, tak druhá časť s nemilou jednoduchosťou nazvaná War z nás tento pocit kompletne vymietla. Nasledovali nemecky spievané kúsky z albumu „Wir Sind Das Volk“ ako Ich bin der Engel der Verzweiflung a Als Geist, alebo Das Nachtlied I z albumu Also spracht Zarathusthra. Milan Fras nás po čase začal komandovať v rodnom jazyku a nasledovali Slovinsky spievané, pochodové a viac industriálne ladené kúsky z tohtoročného alba Sketches of the Red Districts. Mňa osobne najviac potešila martial industrialom nasiaknutá Krvava gruda – Plodna zemlja. I keď sa tejto tour nezúčastnila speváčka Mina Špiler, z plátna na nás nemilosrdne vykrikovala svoje rozkazy do megafónu pri záverečnej pochmúrnej Ti, Ki Izzivaš. Samotné premietanie počas druhej polovice bolo dokonalé a do detailov premyslené, vyzdvihujúce a umocňujúce jednotlivé skladby a celkovú atmosféru predstavenia. Kapela opúšťa stage a na plátne sa sľubne objavuje nápis „Maybe we will return – Maybe we won´t“ Samozrejme na veľké potešenie nás všetkých sa Laibach vrátili s prídavnou časťou večera nazvanej Repent. Za doprovodu ďalších bezchybných projekcií predniesli cover od Leonarda Cohena „The Future“ a tiež „Sympathy Fro The Devil“ pôvodne od Rolling Stones, kde projekcia naberala grády aktuálnych citlivých globálnych tém. V závere Laibach trocha povolili celkovú...
Report – Knoll / Nightmarer / Zmyrna / Ceremony Of Silence – Pink Whale – 19.11.2023
Predĺžený novembrový weekend nám ponúkal na výber nespočetné množstvo žánrovo rozmanitých koncertov. Akonáhle som však uvidel flyer a popisky kapiel na túto udalosť, moja voľba bola jasná, nedeľná omša na lodi Pink Whale. Do podpalubia lode som sa dostal s 15 minútovým predstihom, kde sa prvá kapela už plne chystala na svoj set. Rýchle preštudovanie merchu a nazbieranie si novej dávky nálepiek, kým všetko nepohltí hmla z dymostroja ako z Lovecrafta, z ktorej tento raz neútočia neopísateľné bytosti ale disonantné tóny black / death metalu. CEREMONY OF SILENCE začínajú svoj set. Táto Zvolenská kapela, ktorej tvorivé jadro predstavuje Vilozof a Svjatogor sa prezentovala v plnej zostave ucelená o basu a speváka. Nakoľko som ich ešte live nevidel, bol som veľmi zvedavý, ako svoje dielo „Oútis“ z roku 2019 prednesú v temných útrobách lode, a musím podotknúť, že chlapci prekonali moje očakávania. Ničivé chaotické riffy s prelínavými vyhrávkami boli perfektne zvládnuté aj na jednej gitare a samotná nápaditosť a pestrosť kombinácie disonantnej melanchólie black metalu s brutalitou death metalu bola hodná svetovej ligy. Došlo aj na inštrumentálnu skladbu „Upon The Shores Of Death„, čo bolo ďalším umocnením navodenej ťažkej zahmlenej atmosféry. Ako druhý v poradí sa na pódium chystá česká ZMYRNA a hneď zo začiatku je zrejmé, že set sa bude niesť v klasickejšom black metalovom pojatí. Zapaľujú sa sviečky a nozdry mi napĺňa koreňová vôňa živice z kadidiel. Po krátkom intre v podobe svätej omše sa na nás vyvalil stredoveký black metal so strednými tempami, v kapucni, koži a rezavým tónom gitary. Kapela vystúpila dnes večer len v dvojčlennej zostave, čo však neuberalo na celkovej prísnosti tejto čiernej omše. ZMYRNA čerpala z celej svojej diskografie a pri finálnej skladbe sme sa dočkali aj hosťovačky pri mikrofóne, čo bolo nečakaným, ale vítaným spestrením vystúpenia. Kto pozná týchto overených bojovníkov čierneho kovu, vie, že napriek učebnicovému blackovému soundu spev v Zmyrne nie je práve klasický pre tento žáner. Striedajú sa tu rôzne polohy od hlbokých growlov, cez už spomínaný, klasický black metalový vokál až po čisté tóny, ktoré by sa dali prirovnať kláštorným žalospevom, ktorá mohla nových poslucháčov celkom prekvapiť. Ďalšou kapelou sú americko-nemeckí NIGHTMARER. Pódium sa znova zahaľuje do hmly s modrastým odtieňom, pripravujú sa 7 strunové gitary a rozsvietia sa Kemper profilery, čo naznačuje ďalšiu netradičnú dávku sčerneného kovu. A tak sa aj stalo. Ich hudba sa nesie na moderných vlnách čo sa týka samotného zvuku aj štruktúry skladieb. Miešajú sa v nej avantgardné disharmónie s death aj blackmetalom a nádychom švédskej pochmúrnosti zvanej thall. Vystúpenie bolo energické, hudobnícky veľmi dobre odvedené a nečakane drvivé. Táto kapela bola asi najväčším prekvapením tohto večera. Ani som sa nestihol spamätať a...
Report – Blitzkid a The Crimson Ghosts – MC Fabrika – České Budejovice – 2.11.2023
Halloweenska sezóna je už veľmi populárna aj v našich zemepisných šírkach. Veď tomto období na človeka vyskakujú pozvánky na kadejaké tematické akcie, snáď z pod každého kameňa. Jeden už ani nevie kam sa vybrať skôr. Čo už však môže byť vhodnejšie pri tejto príležitosti, ak nie vystúpenie dvoch momentálne snáď najlepších aktívnych horror punkových kapiel? Naša voľba bola preto jasná, České Budejovice, klub Fabrika. Jediná zastávka Escape The Grave tour v Českej republike. Išlo o moju prvú návštevu tohto klubu a hneď zo začiatku som mal obavy o návštevnosť. Po našom príchode, čo bolo len krátko pred oficiálnym začiatkom akcie, bolo ľudí v klube naozaj málo. Bol prakticky prázdny. To sa našťastie, krátko po začatí setu prvej zo zúčastnených kapiel začalo meniť, aj keď len čiastočne a organizátor asi s návštevou nakoniec tak úplne spokojný nebol. Pred poloprázdnou sálou teda otvárali, podľa očakávania, nemeckí The Crimson Ghosts. Paradoxne napriek nízkemu počtu prítomných začínali ešte o pár minút skôr. Predstavili svoj značne zmetalizovany pohľad na horrorpunkový žáner a prierez svojou tvorbou. Za približne 40 minút došlo na ukážky z ešte stále čerstvého albumu Forevermore, ten bol asi zastúpený najštedrejšie, Tie boli potom doplnene o časom preverené položky zo starších vecí. Odzneli klasiky ako Somewhere in the casket, pomalšia Sons Of the zodiac, alebo na pomery kapely az tanečná Body Bags. Na konci setu si ešte kapela zaspomínala svoje úplne začiatky, keď Crimson Ghosts boli len revivalom zakladateľov žánra a pridali dve cover verzie od Misfits a to Halloween a Skulls. Zvukovo bez výhrad, set sa mi zdal však pomerne krátky a kľudne by som oželel prerábky od Misfits a namiesto toho dal priestor originálnej tvorbe kapely, ktorej za približne 20 rokov existencie majú viac než dosť. Potom už prišiel čas na headlinera. Blitzkid sa predstavili v skoro klasickej zostave. Na basu štandardne Argyle Goolsby, gitara druhý zakladajúci člen TB Monstrosity, ktorý s kapelou dlhé roky nevystupoval naživo, plus pre mňa neznámy bubeník. Asi aj aktuálna koncertná zostava bola dôvodom prečo sa hrali prevažne staršie veci a posledný radový album Apparitional, na ktorom sa TB už nepodieľal bol, ak sa nemýlim, úplne odignorovaný. Napriek tomu, dovolím si povedať, playlist obsahoval všetko zásadné. Nezabudlo sa na obligátnu Love Like Blood, zaznel cover od Manilla Road a dokonca na konci pridali aj moju obľúbenú My Dying Bride. Všetko bolo, ako je u Blitzkid zvykom odohrané v približne dvojnásobnej rýchlosti oproti štúdiovým verziám a napriek rýchlosti bezchybne odspievané všetkými zúčastnenými. Zvukovo opäť v poriadku, inštrumentálne tiež bez problémov, nasadením sympatické. Ku tomu nasadeniu kapely by som ešte dodal, že pre mňa ako dlhoročného fanúšika Blitzkid bolo až smutné vidieť, ako si po zhruba každých...
Reportáž – Black Metal Meeting 2 – Randal Music Club – Bratislava – 22.09.2023
V roku 2021 sa medzi koncertami na Slovensku objavil po prvýkrát Black Metal Meeting, no konal sa v Liptovskom Mikuláši. Tento rok organizátori zvolili ako miesto Bratislavu a známy Randal Music Club. Line-up bol starostlivo vyskladaný z kapiel, ktoré nehrajú veľmi často a dokonca na území Slovenska ani nehrali. Autumn Nostalgie na živo hrajú na Slovensku len riedko a tak ich účasť potešila. Veľmi potešil Krolok, ktorých vystúpenie na domácej pôde bolo naposledy v už neexistujúcim klube u Očka v roku 2014. Od tej doby o nich akosi nebolo počuť, až kým sa nevrátili so svojim posledným dlhohrajúcim albumom v roku 2021. Ďalšou ohlásenou kapelou boli Aeon Winds, taktiež z Bratislavy, ktorí mali v posledných rokoch tiež koncertnú pauzu. Avšak páni nezaháľali a v tomto roku im vyšiel dlhohrajúci album s názvom Night Sky Illuminations. Ako čerešničku na torte si pripravili organizátori austrálsku kapelu Midnight Odyssey. Pôvodne jednočlenný projekt dnes mal premiéru práve v Bratislave. Až do tohto roku sa neobjavovali na živo, takže ich účasť na Metal Meeting 2 určite vzbudila záujem. Do Randalu som vstúpila okolo pol siedmej a už pri mojom príchode bolo jasné, že koncert bude mať dnes naozaj veľkú návštevnosť. Večer otvárali atmosférický post black metalisti Autumn Nostalgie zo Žitného Ostrova, ktorí aj napriek pomerne skorému začiatku o 19:00 vzbudili veľký záujem fanúšikov čierneho kovu a naplnili priestory Randalu. Táto relatívne mladá kapela, má za sebou už dve úspešné fullká Esse Es Percipi a Ataraxia, sošku Radio Head Awards 2020 a tento rok stihli vydať aj splitko s hudobne podobne ladenými Haenessy z Maďarska. Ich set sa niesol na vlne pomalších melancholických melódií plných tragédie ľudskej existencie. Pódium mali vyzdobené hlavami antických filozofov a prítomní mohli len hádať, ktorí to sú. Nechýbalo ani ambientné intermezzo, kde sa pódium zahalilo do tmy a osvietené kamenné tváre stupňovali atmosféru beznádejnosti. Zaujímavosťou je, že na bicích hrá bubeník z Enema Shower, ktorý sa v Autum Nostalgie prezentuje variabilnosť svojich bubeníckych schopností. Hoci kapela má jasne nastavené svoje smerovanie a dobrých hudobníkov, po istom čase znela ich hudba pre mňa dosť monotónne. Riffy sú veľmi podobné a hoci sa snažia navodiť ťaživú atmosféru, poslucháčovi sa po určitom čase zdajú veľmi podobné. Trochu by som ocenila väčšiu variabilitu. Pre mňa osobne prišiel čas na kapelu, kvôli ktorej som ako prvé zbystrila pozornosť pri ohlasovaní koncertu. Bratislavskú skupinu Krolok som nevidela roky, ako som už v úvode spomínala. Kapela svoje remeslo začala v roku 2011, no vtedajšia zostava už vtedy pôsobila v ďalších známych bratislavských formáciách, čiže nejde o žiadnych začiatočníkov ani v tej dobe. Koncertná zostava bola oproti albumu trochu iná. Za zmienku určite stojí, že sa tu objavuje...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (11.8.2025 22:00) 11. augusta 2025
- Headbanger_FM (4.8.2025 22:00) 4. augusta 2025
- Headbanger_FM (28.7.2025 22:00) 28. júla 2025
- Headbanger_FM (21.7.2025 22:00) 21. júla 2025
- Headbanger_FM (14.7.2025 22:00) 14. júla 2025
