Aj vďaka snahe Obscure Promotion nemajú metalisti vôbec suchý druhý mesiac roku. Do Prahy pritiahli vo štvrtok 15. februára legendárnych Američanov Suffocation. Udialo sa to v rámci Hyms from the Apocrypha European tour 2024. Títo „profesori slamu“ posúvajú žáner death metalu už neuveriteľných 35 rokov. Na energii, ktorú stále odovzdávajú na pódiu to však vôbec nie je poznať. Takisto na ich minuloročnom albume, po ktorom je pomenovaná ich aktuálna púť dokazujú, že rozhodne nepovedali posledné slovo a stále vedia priniesť niečo nové.
Ako správni učitelia priviedli so sebou aj trojicu učenlivých žiakov, ktorí sa tiež snažia obohacovať žáner death metalu. Ako ukázali ich sety, ide o pestrofarebné, dobre naostrené „tužky“, ktoré poriadne zatriasli pevnými základmi smíchovského klubu Futurum. Z rôznych príčin som prichádzal k miestu konania asi dve minúty pred oficiálnym začiatkom akcie. Bolo mi divné, že vonku nepostáva takmer nikto, žeby nebodaj nebolo na tejto akcii veľa ľudí? Chyba úsudku. Ako zahlásili práve pri vstupe, ostáva už len jeden lístok na predaj. „Ale my sme štyria!“ Ozvalo sa zo skupinky zaslúžilých vyznávačov smrtiaceho kovu. Ako to dopadlo som už nemal šancu zistiť. Keďže sa z útrob kultového priestoru ozvali prvé záhrobné zvuky. Snáď sa páni rozhodli ako správni mušketieri. Organizátori však mohli spokojne a zaslúžene skonštatovať, že sa im podarilo spraviť ďalší vypredaný koncert. Asi som ešte nezažil nikdy takúto plnku a aj výbornú reakciu na úplne prvú 
kapelu. A to už chodím na takéto akcie z rôznymi prestávkami cez štvrťstoročie.
Neznabohovia z Kristovho mesta, ale aj amíci uviaznutí v šialenej pavučine
Išlo však rozhodne o zaslúženú reakciu. Veď Organectomy pochádzajúci (trochu nevhodne:) z Christchurch city na Novom Zélande sa pohybujú na scéne už od roku 2010 a majú na svojom konte už jedno EP a tri dlhohrajúce albumy. Predzvesťou ďalšieho by mohla byť pred nedávnom zverejnená skladba Tracheal Hanging. Pridelená polhodinka ubehla až príliš rýchlo. No tempo bolo neúprosné.
Po nich nasledovala kapela z amerického Columbusu, ktorá mohla vďaka svojmu logu vzbudzovať aj obavy, či jeho absolútnou nečitateľnosťou ukrývajúcou sa v pomyselnej pavučine, akoby pavúka sídliaceho vo varní pika, nechce aspoň nejako zaujať.
Sanguisugabogg – jej názov je rovnako nezrozumiteľný. No skrýva v sebe aj meno svojho zakladateľa – Camerona Boggsa. Ten už však v nej nepôsobí, odišiel z nej v roku 2021 po vydaní ich debutu Tortured Whole. Napriek tomu táto karavána ide ďalej a šteká poriadne nahlas. Aj ich pridelený čas zbehol rýchlo a dianie na pódiu začalo pripomínať festival Obscene Extreme, kde býva tiež niekedy na pódiu viac divákov ako členov kapely. Tí čo vyliezli na pódium z publika sa do neho samozrejme vrhli bezhlavo naspäť, všetko však prebehlo v poriadku a niektorí doplachtili poriadne ďaleko. Šliapajúci set nenarušil aj drobný problém s pripojením jednej elektronickej „šlapky, keďže bubeník Cody Davidson už klasické kopáky zo sebou nevláči. Ten zhodou okolností aj v Prahe oslávil narodeniny, takže sa dočkal aj správne growlingového popevku „Happy birthday to you“. Ďalšie výborné nažhavenie na vyvrcholenie vydareného večera.
O trochu dlhšie mali vyhradený čas predposlední Enterprise Earth čo bolo len a len dobre. Aj títo borci pochádzajú spoza „veľkej mláky“, konkrétne zo Spokane v štáte Washington. Ide o kapelu, ktorá sa vyznáva deathcore a funguje už jednu dekádu. Za ten čas stihla vydať päť albumov. Najnovší Death: An Antology začiatkom februára. Ide o kapelu v ktorej nezostal od jej vzniku kameň na kameni a nikto zo súčasných členov nestál pri jej zrode. Ak môžeme veriť Wikipédii, okrem súčasnej štvorice sa v kapele prestriedalo až štrnásť ďalších muzikantov. Nič to však nemenilo na fakte, že som zažil veľmi milé prekvapenie a rozšírenie obzorov. Táto úderka predviedla aj vysokú technickú zdatnosť a vyspelosť, u ku ktorej prispeli svorne všetci členovia: gitarista a doprovodný spevák Gabe Mangold, ale aj služobne najstarší člen, bubeník Brandon Zackey, či basgitarista nesúci rovnaké meno ako známa americká herečka Dakota Johnson. Do toho spevák Travis Worland pôsobil ako presvedčivý postapokalipstický mesiáš. Nehovoriac, že je ich prejav plný nečakaných polôh. Išlo v dobrom zmysle slova o výdatný a dobre namiešaný pikantný guľáš, ktorý by stál aj za ďalší našúp.
Udusenie nehrozilo, skôr poriadne nadýchnutie
No poďme k tomu, kvôli čomu sem všetci smerovali. Suffocation, živá legenda, ktorú som mal možnosť vidieť vďaka vytrvalému Petrovi Beťkovi na zatiaľ poslednom „open“ Gothoome v roku 2022. Už vtedy išlo vrcholný zážitok. No energia uzavretého priestoru a pódia, ktoré nič neoddeľuje od publika je nenahraditeľná. Hoci mali začať sekerníci z New Yourku hrať až s úderom nočného kľudu. Nevydržali to a spustili inferno už o pár minút skôr. Hneď od začiatku bol ich výtlak neskutočný. Hoci začali svoju lekciu z brutality so skladbou Seraphim Enslavement z novinkového albumu, publikum ju zjavne už poznalo a bavilo sa hneď naplno. Spokojnosť v tvárach publika nasvedčovala, že si ich Suffocation od prvého momentu naplno podmanili. Tu netreba taktiež nikoho z členov vyzdvihovať zvlášť. Gitarista Terrence Hobbs zažil ako jediný z nich aj prvú éru kapely, ktorá skončila po desiatich rokoch existencie v roku 1998. Bol aj pri opätovnom nakopnutí pekelného súkolia, do ktorého následne dokonale zapadol aj basgitarista Derek Boyer, jeho prihrbené pózy pri ktorých má basu pekelne nízko patria tiež k poznávacím znakom kapely. Oživenie priniesli do kapely druhý gitarista Charlie Errigo a bubeník Eric Morotti. Spevák Ricky Myers, ktorý v roku 2019 nahradil pôvodného vokalistu Franka Mullena je už tiež pevnou súčiastkou v bezchybne šliapajúcom stroji.
Setlist čítajúci 12 základných položiek a dve prídavkové záležitosti je zbytočne podrobne rozpitvávať, každá z nich je dokonalou ukážkou ich umenia vytvoriť síce brutálne, ale technicky vymakané hymnusy. O tom, že sú určite vzormi pre svojich následníkov svedčili aj hudobníci z predchádzajúcich kapiel, ktorí si ich vystúpenie užívali z boku pódia, hoci ich mali možnosť počas turné vidieť už viackrát a ešte si ho aj budú môcť viackrát naštudovať a hlavne sa baviť.
Aj počas vystúpenia Suffocation vyliezali fanúšikovia na pódium a predvádzali nielen efektné vplávania nad hlavy publika. Nechýbali ani povestné mosh pity. Zaujímavý bol aj duet z pre mňa neznámym spevákom, ktorý po odspievaní svojho partu tiež skočil do publika a odplával preč. Aj Suffocation poblahoželali oslávencovi so Sanguisugabogg, ich spevák pre zmenu prišiel pred finále podporiť svojim chraplákom jeden song, pre mňa opäť neznámou dievčinou. To všetko dokresľovalo fakt, že nešlo o chladnú vyučovaciu hodinu, ktorá sa odohrala v čase, keď polovica Prahy mala jarné prázdniny, ale skôr o parádnu oslavu, ktorá mala poriadne gule. Kto sa na ňu do Futura dostal, určite neľutoval ani minútu, ktorú tam zažil.
Text Radovan Vojenčák
Fotografie – Radovan Vojenčák
