Therion už od polovice januára vyrazili na turné k poslednému dielu svojej trilógie Leviathan. Pred jeho záverom v Poľsku sa zastavili v bývalom Československu. Najskôr sa predstavili v Ostrave, následne si odskočili do Bratislavy, aby „československú“ trilógiu ukončili v piatok 15. marca v Prahe.
Stalo sa tak v takmer úplne zaplnených priestoroch MeetFactory, kde im predskakovala fínska kapela SATRA, ktorá ma na konte zatiaľ iba čerstvý debut Sand Of Time.
Z rôznych príčin som na miesto konania dorazil krátko po skončení ich setu, takže nemôžem zhodnotiť či aj naživo znejú ich skladby presvedčivo. Možno inokedy.
Keďže mojou úlohou bolo aj fotiť, nastal problém ako sa prebojovať vďaka už nahusto rozostavanému publiku brániacemu si svoje nadobudnuté pozície, k nejakému dobrému „fotopointu“. Aj to sa stáva. Tvorbu tejto kapely som sledoval vždy z dostatočného odstupu a nezasiahlo ma ani ich prelomové album Theli a tak môžem k ich výkonu pristupovať s náležitým odstupom. A musím sa rovno priznať, že ma tento koncert nepresvedčil, aby som sa stal ich oddaným priaznivcom. Našťastie som bol asi jediný, kto bol na tomto koncerte nie úplne správne. Dokonca aj obsluha na bare sa evidentne celkom bavila.
Podstatné je však, že ostatní si koncert týchto zaslúžilých symfonických metalistov užívali a pri razantnejších pasážach sa ukázalo, že je tu plno „hrozičov“ a pri pomalších sa pre zmenu oči zatvárali a tváre nielen žien zdobili slastné úsmevy. Takisto si z koncertu odniesli mnohí domov namiesto spomienok hlavne videozáznamy, lebo aj les rúk vytŕčajúcich z davu s mobilom v ruke bol pomerne hustý.
Početné zoskupenie okolo zakladateľa Christofera Johnssona (pôvodne i spev, v súčasnosti už len gitara) vtrhlo na pódium so skladbou Blood of Kingu z 20- rokov starého albumu Sirius B. Po nej hneď nasledovala novinková Ruler Of Tamag a takýmto spôsobom sme sa prepracovali ich bohatou diskografiou až po dvadsiaty prvý zárez koncertu, ktorým bol podľa očakávania bez preháňania megahit To Mega Therion.
Kapela je vďaka Johnssonovi a spevákovi Thomasovi Vikströmovi stále z časti švédska, no rozhodne sa dá považovať už dávno za medzinárodný projekt. V jej radoch totiž nájdete aj fínskeho bubeníka Samiho Karppinena, argentínskeho gitaristu Christiana Vidala či americkú opernú speváčku Loru Lewis. Tá je síce už od roku 2014 oficiálne vedená len ako štúdiová speváčka, no na toto turné sa predsa len s kapelou vydala a tak obohatila jeho celkový sound o svoj mohutný vokál.
Dopĺňala tak druhú speváčku Rosalíu Sairem.
Na záver musím skonštatovať, že kým má kapela svojich verných a početných fanúšikov, zaslúži si existovať až kým ich to bude vzájomne baviť. A ja si môžem myslieť čo chcem, či už o podivnom plesovom štýle ich obliekania, miestami teatrálnej prezentácii až po neprítomnosť klávesov, ale len pustených samploch so symfonickými pasážami, čo vyvolávalo vo mne pocit poctivej dedinskej tancovačky. A tiež mám pocit, že ich názov prekladaný z gréčtiny ako šelma, ich už tiež veľmi nevystihuje, ale je to proste len názor človeka, ktorého vždy tiahlo k extrémnejšej a prepracovanejšej hudbe nezameranej na prvú signálnu.
ZDROJ, FOTO: Radovan Vojenčák
