Recenzia – All The Fury – Layers – 2022
nov04

Recenzia – All The Fury – Layers – 2022

Zverejnené v nov 4, 2022

Keď Košičania All The Fury vydali pred štyrmi rokmi prvotinu Over The Line Of Meridian, zožali zaslúžené pochvaly, keďže išlo o veľmi zaujímavú kombináciu melodického death metalu s výdatným množstvom melodického spevu, ktorý bol navyše na veľmi vysokej úrovni. Po niekoľkoročnej pauze nadišiel čas na druhú nahrávku so stručným názvom Layers. Okamžite si určite každý všimne zmenu vokálov. Pôvodný spevák Tomáš Malý už v kapele nie je a nahradil ho Štefan Timko, ktorý využíva výhradne death metalový vokál. Dôsledkom toho je dosť odlišné vyznenie nahrávky, aspoň na prvý pohľad, ale kvalita zostala našťastie zachovaná. Zvyšok zostavy ostal rovnaký, teda Tomáš Šmida (bicie), Lukáš Bockanič (gitary), Ľubomír Mičko (gitary) a Marek Bacúr (basa). Rockový spev už na Layers síce nenájdete, ale mnohé pasáže a riffy by sa pokojne mohli nachádzať na sólovom albume takého Marka Tremontiho. Na opačnej strane stojí prísny death metal, aj klasický, aj melodický, niekedy doplnený hardcorovými sekanicami. Práve takéto nie úplne zvyčajné spojenie rôznych prvkov robí album Layers veľmi zaujímavým a pre mňa je to hlavný dôvod, prečo sa k počúvaniu stále vracať. Skladby sú prehľadne vystavané, žiadny chaos a nečakané zmeny sa nedejú. Napriek tomu neskĺznu do nudy, rozumná stopáž pesničiek dáva priestor na to, aby ste si užili verš aj refrén, vo väčšine prípadov gitarové sólo a primerané množstvo riffov a vyhrávok. Rovnako sa zbytočne netlačí na rýchlosť, rýchlejšie časti občas striedajú vyslovene relaxačné pasáže. Layers by All The Fury Hneď pri prvej Another Try sa vynoria skvelé harmónie na spôsob Depresy, coreovo sekaná je titulná Layers a päťka Fading Into History, melodickejšia rockovejšia tvár sa prejaví vo štvrtej Blind At Light. V každej položke sa dá nájsť nejaká vychytávka a ťažko hľadať zásadnejšiu slabinu. Možno by som v melodickom death metale hľadaj o čosi chytľavejšie a návykovejšie refrény, keďže pri bežnom počúvaní album jemne splýva. Veľkú pochvalu si zaslúžia texty, inteligentné a na death metal často netypické. Určite stoja za prečítanie. Zvuk od Martina Barlu je zárukou kvality, v niektorých momentoch sa mi zdali zbytočne vpredu bicie na úkor ostatných nástrojov. Inak všetko tak ako má byť, vyrovnané, neprehustené s vhodným pomerom potrebnej špinavosti a ostrosti. Obal podobne ako texty pre žáner pomerne nezvyčajný, ale o to viac zaujme. Nebudem nikomu tvrdiť, že ak nebude počuť Layers, tak príde o zásadnú nahrávku žánru. Takých sa urodí veľmi málo celosvetovo. Na druhej strane, spojenie melodického death metalu s prvkami hard rocku, ako to robia All The Fury, je originálne a hlavne veľmi dobre počúvateľné. Výborný prepracovaný album pre všetkých death metalových maniakov, ale aj pre tých, ktorí tento žáner väčšinou už nezvládajú. Kontakt: https://allthefury.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/atf.metal/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Origin Of Infinity vydali druhý album s názvom „After the Slumber“
nov03

Origin Of Infinity vydali druhý album s názvom „After the Slumber“

Zverejnené v nov 3, 2022

Druhé řadové album s příchutí progressive death/metalu je nyní k poslechu na YouTube. 10 skladeb, na kterých se podílel Tomáš Hospodka (Wictims), Jiří Krš (Cutterred Flesh, Pandemia) a Honza Kapák (Bohemyst). Album je zatím k dispozici na CD a MC u jeho vydavatele Dead Maggoty Productions Origin of Infinity: Vladimír „Vladin“ Novák – guitar Jakub Vácha – guitar Miroslav „Levi“ Kočegura – drums Guests: Honza Kapák – bass, guitar solo in „Voices II“ Tomáš „Hospi“ Hospodka – vocals (2-5) Jiří Krš – vocals (7-10) Recorded in February 2022 at Hellsound Studio Mixed and Mastered by Honza Kapák Guitar Profiling at The Barn Studio Music by Origin of Infinity Lyrics by Vladimír „Vládin“ Novák Cover art by Stanislav Machaczek OFFICIAL BAND PROFILES: ► Website: http://www.originofinfinity.cz ► Facebook: http://www.facebook.com/originofinfinity ► Instagram: http://www.instagram.com/origin_of_infinity_band/ ► Bandcamp: http://originofinfinity.bandcamp.com/ ► YouTube: http://www.youtube.com/c/OriginOfInfinity ► Store: http://ozsmusic.cz/stitek-produktu/origin-of-infinity/ DEAD MAGGOTY PRODUCTIONS http://www.facebook.com/deadmaggoty http://www.instagram.com/dead_maggoty_productions/ Tlačová správa Origin of...

Čítaj ďalej
V žiare halloweenskych tekvíc
okt31

V žiare halloweenskych tekvíc

Zverejnené v okt 31, 2022

A je tu zase ten dátum. Prebúdzajú sa duchovia, mŕtvoly v hroboch cítia potrebu si popreťahovať odhnité kĺby a prejsť sa ulicami, no a démoni sa chystajú nazbierať dostatok nových duší, ktoré budú v pekelných mukách prosiť o zmilovanie. Hehe, no dajme tomu. Je tu Halloween. Tak ako každý rok, tak aj tento ma baví sledovať oduševnené protesty voči tomuto dňu. Neprichádzajú však iba od kresťanských fundamentalistov, ale aj od niektorých pravoverných metalistov, ktorí zvyknú hlásať slová o slobode v momente, keď im práve ortodoxne náboženskí ľudia kecajú do koncertov, ale v tomto momente uzavierajú s nimi mier a idú do vývrtky vždy, keď niekde vidia vyrezanú tekvicu. Čo trochu zaváňa pokrytectvom, ale zároveň mi to príde veľmi vtipné. Posledné ostrovčeky ochrancov tradícií. No nič. Halloweenu vyčítajú konzum, ale ktorý sviatok nie je aj o tom… Ja osobne sa nestaviam na žiadnu stranu (aj keď podľa týchto slov to tak môže vyznievať), ale držím si pozíciu nestranného pozorovateľa. Nevidím najmenší problém ísť rozjímať na hroby a spomínať na blízkych, ktorí nás opustili a zároveň sa ísť zabaviť do istej miery hororovou zábavou. Tradícia Halloweenu vychádza z keltského sviatku Samhain, ale to je už známy fakt aj pre nie veľmi zainteresovaných. Z tohto dňa sála spiritualita na všetky strany. Pre Keltov to bol koniec roka a noc v tento dátum prelomom, kedy sa na svet vracali duše mŕtvych a s nimi aj démonické sily. Preto nechávali pred svojimi príbytkami nejakú obživu, aby si mŕtvych uctili a zapaľovali sa svetlonosi, aby sa zase temné sily odplašili. Toľko teda v skratke. Ten náboj tohto dňa si samozrejme našiel svoje uplatnenie aj v audiovizuálnom umení. Pre milovníka hororov ako som ja, je doslovne radosť pozerať na všetky tie filmy, ktoré načierali inšpiráciu zrovna tu. Za zmienku, okrem tak trochu už obohranej série Halloween o sériovom vrahovi Michaelovi Myersovi (zrovna teraz ešte môžete v kinách naraziť na „poslednú“ časť, aj keď podľa môjho skromného odporúčania by ste mali oči uprieť na originál zo 78´ a časti 2, 4 a 7… a aj keď by niekto so mnou určite nesúhlasil, tak aj na nenadväzujúcu časť číslo 3) stoja aj kúsky Trick ´r Treat (2007), Night of Demons (1987), Jack-O (1995, dobre, to je také moje guilty pleasure…), The Child (1977)… No a okrem filmov je Halloween pekne krásne ukotvený aj v hudobnej sfére. Vybral som teda nejaké zaujímavé kúsky, ktoré majú za úlohu potešiť vaše uši. Helloween – Halloween (Keeper of the Seven Keys Part I, 1987) Asi sa nedá začať ničím tradičnejším. Prvé albumy Helloween sú právom považované za žánrové klasiky. Aj keby Helloween nenahrali nič iné ako prvé dva albumy Keeper of the...

Čítaj ďalej
Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť druhá
okt30

Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť druhá

Zverejnené v okt 30, 2022

V prvom rade sa chcem ospravedlniť, že ďalšia časť prichádza až po niekoľkých mesiacoch (práca a podobné neduhy osobného života vedia dosť okresať voľný čas). Ale posuňme sa k tomu hlavnému. Trojčlenná vodcovská skupina sa po svojich debutových albumoch dostala do tzv. klasického obdobia. U každej kapely trvalo trochu inak, ale zhruba niekde začiatkom deväťdesiatych rokov sa kapely a vlastne celkovo žáner začal posúvať niekam inam. My sa v našom rozprávaní dostaneme až po tento bod. Teraz však prichádza rad na to najznamenitejšie, čo thrash metal Made in Germany dokázal vyprodukovať. Opäť začnem s Mille Petrozzom a spol.. Kreator po úspechu Endless Pain ešte viac zabrúsil do extrému a o Pleasure to Kill sa zvykne hovoriť, že malo nemalý vplyv na neskorší vývoj death metal a ostatných extrémnych žánrov. No a to je proste fakt. Už z obalu sála jasné posolstvo, že sa tu bude ničiť všetko, čo kapele príde do akčného rádiusu. Mille v rozhovoroch hovoril o tom, že inšpiráciou pre samotný album bol film Faces of Death (ak ste túto kultovú vec nevideli a máte silný žalúdok, tak smelo do toho) a že každá zo skladieb rozpráva o nejakej ceste vedúcej do náručia smrti (nič nové, všakže). To, že sa z albumu stal taký nadžánrový hit, bolo samozrejme spôsobené najmä výbornými skladbami. Zástupy kapiel prerobili v nespočítateľných množstvách a rôznych žánrových obmenách veci ako Pleasure to Kill, The Pestilence, Riot of Violence, či Under the Guillotine. To hovorí samo za seba. V rýchlom slede sa pokračovalo ďalej a tak po letopočte 1986 obšťastnili Kreator albumom aj rok nasledujúci. No a k tomuto albumu ja mám a budem mať asi navždy špeciálny vzťah, pretože to bol prvý album, ktorý som od nich počul celý a taktiež si ho aj kúpil. Reč je o Terrible Certainty. Ak niekto trochu ohrňoval nos nad zvukom bicích na prvých dvoch albumoch, tak tu mu už niečo také nehrozilo. A to ako sa Kreator posunuli aj po technickej stránke je až neuveriteľné. Nemalou mierou tomu ale dopomohlo to, že sa súbor rozrástol na kvartet, keď sa ku kapele pridal gitarista Jörg „Tritze“ Trzebiatowski. A tak kapela stvorila klasiku, ktorá mi ale v porovnaní s predchádzajúcimi a aj nasledujúcimi albumami, tak nejako neprávom upadá do zvláštneho zabudnutia. Dajme tomu, že zdanlivého. Možno preto, že keď sa povie Kreator, tak väčšina si hneď predstaví obal Pleasure to Kill. Mimochodom, obal Terrible Certainty sa do iste miery inšpiroval Karlovým mostom v Prahe (cestou na tohtoročný Obscene Extreme som si uvedomil, že aj barokový most v Žďári nad Sázavou sa dosť ponáša na tento obal). A opäť ten umelecký veľký tresk v podobe skladieb Blind Faith (skúste...

Čítaj ďalej
Dva nové zárezy u vydavateľstva L´Inphantile Collective!
okt28

Dva nové zárezy u vydavateľstva L´Inphantile Collective!

Zverejnené v okt 28, 2022

Dnes za riekou Moravou oslavujú sviatok vzniku Československa a preto v rámci tejto neviditeľnej pupočnej šnúry, ktorá naše dve krajiny spája, pozrime sa na dve zaujímavé vydania albumov. V jednom prípade ide o reedíciu klasiky z prelomu milénií a v druhom o živák jednej extrémne aktívnej bandy. Začiatok nového tisícročia bol v znamení vzrastajúceho hudobného extrému. Brutal death sa dostával na svoj vrchol, vznikali kapely ako huby po toxickom daždi a scéna sa plnila do posledného miesta skvelými nahrávkami. Avšak tu bolo rázcestie. Otázka znela jasne – držať sa zavedených štandardov, alebo sa pohnúť ďalej a skúšať tvarovať žáner podľa vlastnej ľubovôle ako balíček plastelíny? Pražská kapela Alienation Mental, vybavená skvelou technickou stránkou, urobila kompromis. Ponechala brutálne extrémnu tvár, ale na túto tvár nanášala progresívny makeup a ako maska na karneval tak vznikol album Ball Spouter (asi najzásadnejší album v histórií kapely a možno aj jeden z najzásadnejších albumov českej scény ako takej… samozrejme, berme do úvahy subjektívne pohľady). Brutal death si tu dáva rande so šialeným grindcorom a do toho sa hrnú vplyvy, ktorým sa kapela venovala viac na neskorších albumoch. No a práve tento album vychádza tento rok v reedícií pod značkou vydavateľstva L´Inphantile Collective a to rovno v dvoch verziách – ako samostatný vinyl a aj ako vinyl + CD. https://www.youtube.com/watch?v=TenE4FSExvo Kde bolo, tam bolo, bolo raz mesto Trutnov. Mesto v extrémnych hudobných sférach známe vďaka festivalu Obscene Extreme. Ale niekde v pivniciach a garážach, ako tomu u začínajúcich kapiel býva zvykom, vznikla niekedy v roku 2005 kapela Exorcizphobia. Začiatok ako u milióna iných kapiel. Avšak Exorcizphobia sa cez klasické neľahké začiatky prepracovali do prvej metalovej ligy v Česku (medzitým si plnili sny, keď zdieľali pódia s modlami thrashovej scény ako Exodus, D.R.I, M.O.D., Voivod…) a hrajú svoj natlakovaný thrash metal stále s chuťou až do dnešných dní. Dôkazom tejto mojej poslednej poznámky je aktuálne vydávaný živák, ktorý zaznamenáva koncert zo septembra minulého roka z pražského klubu 007 Strahov. Album vychádza ako CD, tak aj na MC formáte. https://www.youtube.com/watch?v=AUMlo8ik4dk Oba albumy a samozrejme aj haldu iných vecí zoženiete...

Čítaj ďalej
Reportáž – Paradise Lost – Hangman´s Chair – MMC – Bratislava – 12.10.2022
okt19

Reportáž – Paradise Lost – Hangman´s Chair – MMC – Bratislava – 12.10.2022

Zverejnené v okt 19, 2022

Jeseň, ako ročné obdobie je ideálnou kulisou k smutným melódiám a melancholickým náladám doom metalového žánru. Ak ma pamäť neklame, historicky druhá zastávka Paradise Lost v Bratislave bola preto ideálnou príležitosťou pre všetkých milovníkov „pomalého“ metalu. Ja sám som ich premiéru v roku 2017 (vtedy v Randáli) zmeškal. Bol som preto zvedavý, či dôjde ku potvrdeniu, alebo vyvráteniu chýrov o kolísavej kvalite koncertných výkonov hlavnej hviezdy večera. Začínalo sa, ako je na akciách Obscure Promotion už dobrým zvykom, presne podľa plánu. Pred už pomerne dosť zaplnenou sálou začínal nový objav Nuclear blast a zároveň stajňoví kolegovia Paradise Lost, francúzski Hangman’s chair. Krivdil by som im, keby som tvrdil, že ich tvorba, pohybujúca sa kdesi na pomedzí post rocku a doom metalu nemala svetlé momenty. Celkovo mi ich set však splýval, čomu nepomáhal ani nie veľmi vydarený zvuk a nulová komunikácia kapely smerom k publiku. Všetky skladby sa niesli v približne rovnakom tempe a keď to už vyzeralo, že sa bude hrať svižnejšie, alebo sa objavila chytľavá melódia, či vokálna linka, veľmi rýchlo sa všetko vrátilo naspäť ku pomalým tempám a repetitívnym gitarovým plochám. Najviac by som asi vyzdvihol spievajúceho gitaristu, ktorého hlas síce nebol ničím špecifický, ale ku tejto muzike mi sedel a keby spieval do lepšieho materiálu, nemal by som ku jeho výkonu žiadne námietky. Po zhruba trištvrte hodinke produkcie Hangman’s Chair a krátkej prestávke už prišiel čas na headlinera večera. Dobre naladení Briti začali mojou obľúbenou Enchantment, ktorá je vďaka klávesovému úvodu vhodná ako intro. Pokračovalo sa ďalej primárne skladbami z poslednej etapy existencie kapely,  prekladanými osvedčenými položkami zo starších období. Najpočetnejšie bola logicky zastúpená posledná radová doska „Obsidian“, nezabudlo sa však ani na ostatné fázy kariéry. Nechýbali zásadné hity ako „Last Time, Say Just Words“, či prastará „As I Die“. Zvuk, asi ešte zotrvačnosťou po predkapele, nebol zo začiatku najlepší. V priebehu večera sa však, postupne všetko na dobré obrátilo a pri spomínanej „Say Just Words“, ktorá uzatvárala hlavnú časť koncertu, už bol zvuk podstatne lepší, aj keď nie dokonalý. Po ďalšej krátkej pauze musel ešte samozrejme prísť na rad obligátny troj-skladbový prídavok, v ktorom ma potešila najmä ďalšia z mojich obľúbených skladieb a to „Embers Fire“ z albumu „Icon“. Je vecou individuálneho vkusu každého fanúšika, ktoré obdobie v histórii britskej legendy preferuje. Mne osobne, keďže mám najradšej obdobie od Icon, po dajme tomu eponymný album Paradise Lost, v setliste chýbalo viac skladieb z experimentálnejších čias kapely. Sklamaný som však nebol a určite by sa našlo veľa ľudí, ktorí ocenili setlist práve tak, ako bol postavený. V každom prípade išlo o vydarený večer v spoločnosti jedného z priekopníkov a aj v dnešnej dobe pilierov žánru. Text – Smeth Fotografie...

Čítaj ďalej