Limp Bizkit – Gold Cobra
júl31

Limp Bizkit – Gold Cobra

Zverejnené v júl 31, 2011

„Bring it down motherfuckers. Limp Bizkit is in the house ya’ll.“ Presne tak, po neuveriteľných jedenástich (!!!) rokoch sa Limp Bizkit vrátili vo svojej pôvodnej zostave, v ktorej spolu naposledy nahrali ich magnum opus „Chocolate starfish and the hot dog flavoured water“. „Zlatá kobra“ je od prvých minút neľútostným nositeľom všetkých poznávacích znakov, prečo LB milujete alebo z celého srdca nenávidíte. Fredov nezameniteľný rap je dopĺňaný čistým spevom, alebo nečistým revom, ktorým vás položí do kolien a zároveň napumpuje adrenalínom. Wes-ove gitarové doprovody, ktoré by si s kľudom mohol patentovať, ťažké nohy Johna Otta za bicími sprevádzané hutnou basovou linkou Sama Riversa sa dopĺňajú skrečmi DJ-a Leathal-a. Úvodná „Bring it Back“ vás nakopne, zamrazí beatovou slohou a potom zase rozkope gule refrénom a hustými riffmi. „Gold Cobra“ má určite singlový potenciál, a tak svoju úlohu plní bez pochýb. A verte mi, že refrén „goldeeen cobraaa“ vám bude znieť v hlave celý deň. Typický nosný riff a rapcore-ový refrén v „Shark attack“ ťahá a vy len bezradne pokyvkávate hlavou. V podobnom ladení sa nesie celý album, dočkáte sa aj balád, ktoré LB môže závidieť nejeden rockový interpret. Opäť raz akýsi patent fungujúci už viac než dekádu. Jediná skladba, ktorá vo mne nezanechala dobrý dojem je záverečná „Killer In you“ a myslím si, že album by sa obišiel i bez nej, respektíve by ju nahradil kvalitnejší song z deluxe edition. Moje hodnotenie sa zakladá na mene kapely, prestíži a určitej normy, ktorú by malo takéto hviezdne meno (na základe týchto aspektov) spĺňať. Limp Bizkit dokázali aj po jedenástich rokoch vytvoriť hutnú, chytľavú a neotrepanú záležitosť. Vrátili sa ku koreňom, na ktoré je však aj bager prikrátky, čo znamená, že prekonať ich najznámejšiu tvorbu je v podstate nemožné. Výsledné skóre je v tomto pomere premenných veľmi vysoké. Limp Bizkit sú skutočne späť! Sú draví a chytľaví, zároveň blázniví a humorne-satirický, robia si žarty zo seba i z iných a stále „they don’t give a fuck“ o tom, kto si o nich čo myslí. Ich hudba je show a tento album rozhýbe festivalový dav bez najmenších problémov. 7,5/10 Tomአ„Gold Cobra“  Deluxe version 01. Introbra 02. Bring It Back 03. Gold Cobra 04. Shark Attack 05. Get A Life 06. Shotgun 07. Douche Bag 08. Walking Away 09. Loser 10. Autotunage 11. 90.2.10 12. Why Try 13. Killer In You 14. Back Porch 15. My Own Cobain 16. Angels Web: Official,  Facebook, ...

Čítaj ďalej
Iwrestledabearonce – Ruining it for Everybody
júl29

Iwrestledabearonce – Ruining it for Everybody

Zverejnené v júl 29, 2011

A je to tu. Po dvoch rokoch od vydania debutu „It´s All Happening“ máme znova možnosť nazrieť do šialeného sveta medveďobijcov z Lousiany, a to skrz novinku nazvanú poeticky „Ruining It For Everybody“. Všetci, ktorí mali možnosť počuť hudbu tejto pätice na čele s čarokrásnou speváčkou Krystal  už vedia, čo ich približne čaká. Tí ostatní… bude stačiť keď  na nich použijem škatulku zvanú „hráme, čo sa nám zachce“. Od brutálneho deathcore-u, cez mathcore-ové výlevy až po punk a pop, to sú niektoré z  mantinelov, v ktorých sa IWABO zvyknú realizovať. Inak to nie je ani na novinke, a hneď úvodná skladba „Next Visible Delicious“ začína zvukmi ako z Nintenda, až kým sa prirodzene nezmení na mathcore-ový uragán. Čím ste však ďalej v albume, tým viac si všimnete jeden zásadný rozdiel oproti predchodcovi. Novinka je oveľa menej postavená na hravosti a humore, ako skôr na silných melódiach a až epických pasážiach. Stále tu samozrejme sú tie vtipné prechody tak typické pre IWABO, avšak je ich oveľa menej. IWABO nám jednoducho trocha zvážneli na novinke. Skladba „This Head Music Makes My Eyes Rain“ je toho najkrajším príkladom, precítená a oprostená od akejkoľvek žartovnosti. Akokoľvek je však nahrávka zvukovo dobrá, ako aj dynamická a plná originálnych nápadov a absolutnej absencie stagnácie, musím povedať, že nemám chuť sa k nej vrátiť. Spočiatku som sa divil ako je to možné? Krátky hrací čas, stále sa niečo deje a nápady sú svieže, a ja aj tak nemám nutkanie si to púšťať tak často ako predchodzí album. Nakoniec som našiel odpoveď na túto záhadu. Nech robím, čo robím, tento album mi znie ako nedokončené demo, mám jednoducho pocit, že nápady, nech sú akokoľvek dobré, tak ich spojenie do piesni nieje ani zďaleka také rafinované ako tomu bolo predtým. Chýba mi trocha ľahkosť predchádzajúcich počinov. Veľmi ma vśak potešil fakt, že IWABO ako hudobníci narástli, a to najmä Krysta so svojím vokálom, čo sa týka melodických liniek ako aj jačáku či growlu. V niektorých pasážiach som ju ani nespoznal, absolútne sa vytratil jemný amatérizmus, ktorým predtym trpel jej spev. Tak isto aj gitaristi nám na tomto albume dokazujú, že ich cit pre výrazné riffy a chytľavé melódie stále rastie. Tak isto aj rytmika je čím ďaľej, tým atraktivnejšia. Takisto aj basgitarista predviedol na nahrávke, že jeho srdce bije pre funky či jazz. V konečnom dôsledku mi však „Ruining It For Everybody“ príde tak trocha ako polotovar a aj napriek mnohým kvalitám sa mi viac páčia pasáže skladieb ako celé skladby. Naozaj ako celky ma bavia asi tri skladby („Im Gonna Shoot“, „Karate Nipples“, „Gold Jacket, Green Jacket“). Stále sa však jedná o bizárny zážitok, avšak nabudúce to dúfam bude lepšie. Takto iba príjemný nadpriemer. 6/10 Sarkast 1. Next Visible Delicious 2. You Know That Ain’t Them Dogs‘ Real Voices 3....

Čítaj ďalej
FOTOREPORTÁŽ: Metal Fest IV.
júl28

FOTOREPORTÁŽ: Metal Fest IV.

Zverejnené v júl 28, 2011

Dňa 16.7. 2011 sa v Novom Meste nad Váhom uskutočnil už v poradí štvrtý Metal Fest, na ktorom si zahrali kapely SURGICAL DISSECTION, DIFTERY a SUBURBAN TERRORIST. [nggallery id=5] [nggallery...

Čítaj ďalej
Peste Noire – L’Ordure A L’etat Pur
júl22

Peste Noire – L’Ordure A L’etat Pur

Zverejnené v júl 22, 2011

Frankofili, milovníci dekadencie,  bohémovia, black metaloví poslucháči a požierači cesnaku nastražte svoje uši! Vrátil sa Jeho Veličenstvo La Sale Famine de Valfunde zo svojou družinou (ne)mrtvých a večne opitých trubadúrov aby osviežil Vaše sluchy krásne odpornou fošňou! Tí, ktorí sa už niekedy stretli s kapelou Peste Noire vedia, že ich hudba je veľmi svojská, rozhodne vyčnieva nad ostatnými black metalovými skupinami a že treba od nich vždy očakávať nečakané, no predsa si vždy zachovajú svoju tvár. Nie je tomu inak ani na najnovšom albume „L’Ordure à l’état Pur“ o ktorom si dovolím tvrdiť, že je to jeden z najtrúfalejších black metalových počinov. Album obsahuje 5 nechutne nádherných skladieb, čo by sa mohlo javiť málo, ale konečná doba trvania je jedna hodina. Z čoho logicky vyplýva, že skladby sami o sebe sú dosť dlhé (jedna dokonca 20 minút) ale aspoň subjektívne musím povedať, že skutočne nenudia. Od prvej skladby „Casse, Pèches, Fractures et Traditions“ sa na vás vylejú ako, kalná ale za to dravá rieka posledné nápady, ktoré sa mohli zrodiť iba v prepitej a jemne šialenej hlave hlavného mozgu Famina. Zo slovami „zdravíme, sme tu zas!“ vás vrhne do víru faciek ortodoxnému black metalu. Aj keď väčšina albumu sa nesie v strednom tempe, nestráca na dynamike a svižnosti. Nezabudli rozhodne ani na svoje rodné Francúzsko voči ktorému chovajú lásku aj opovrhovanie, takže tu započujeme aj „chansonovú rytmiku“, trúbky alebo harmoniku, napr. v spomínanej prvej skladbe. Zrejme to nestačí, takže nám predvedú že black metal sa dá skombinovať s punkovým riffom a bicími hrajúcimi ska. Ako pľuvanec do tváre si môžeme vypočuť kikiríkanie kohúta a napodobňovanie kotkodákania na miesto spevu. Stále nestačí? Pre zmenu v druhej skladbe „Cochon Carotte et les sœurs Crotte“ môžete počuť elektronické až techno znejúce bicie hneď od úvodu, aby ste náhodou nenadobudli pocit, že album bude jedna pieseň opakovaná 5 krát. Po krátkej metelici sa opäť vracia elektronický zvuk bicích s disko basou a volajú vás do tanca za zvukov z porna, plieskania biča a iných „krásnych“ samplov. Je to zároveň aj najkratšia skladba z albumu, „iba“ niečo cez 8 minút. „J’avais rêvé du Nord“ zvoľňuje tempo ale zároveň nabíja zbraň. Po ťahavých thrashových riffoch začnú hrať veľmi pekné akustické gitary, za sprievodu violončela a ženského spevu. Hneď po tom vás znásilní v sypanici a bezbožnom škreku. Počas 20 minút trvania skladby sa tu toho vystrieda skutočne veľa, spomínané akustické pasáže, dravé riffy, tuberácky kašeľ a pochodová rytmika. „Sale Famine Von Valfoutre“ zase dupne kúsok na plyn a ukáže, napríklad ako odporne môže znieť slovíčko „lala“. Po tomto čo ste zatiaľ mali možnosť počuť, vám príde posledná skladba „La condi hu“ ako balzám na vaše bahnom zanesené uši. Pomalý a precítený úvod, čistý tlmenejší mužský spev, jemne ladené gitary. Ešte ako posledná rana sa skladba na čas viacej rozbehne  ale nestráca svoj feeling, ktorý navodila...

Čítaj ďalej
Eye Beyond Sight – The Sun And The Flood
júl19

Eye Beyond Sight – The Sun And The Flood

Zverejnené v júl 19, 2011

S novým albumom (konkrétne druhým) tento rok vyrukovali aj slovenský Eye Beyond Sight a môžem hneď na úvod povedať, že tento materiál si zaslúži pozornosť. Kto sú títo Eye Beyond Sight a čo vlastne hrajú? Kapela hraje prakticky už od roku 2003 (vtedy ešte pod názvom Snake Eat´s Rabbit), takže sa nejedná o žiadných nováčikov. Odpoveď na otázku, čo hrajú je však podstatne zložitejšia, pretože v hudbe EBS nájdete veľmi veľa vplyvov. Základným kameňom ich hudby je však hard-core, thrash avšak tu a tam vystrčí rožky napríklad aj death metal. Poďme sa teda pozrieť, čo nám ponúka The Sun And The Flood. Týchto 42 minút zabalených vo výbornom zvukovom balení a s premakanými aranžmámi obsahuje v prvom rade naozaj nadpriemerné nápady, v rámci žánru až prekvapivo veľa zmien a hlavne nápadité štruktúry piesní. Ani niet divu, na albume sa pracovalo 4 roky, a je veľmi dobre počuť, že kapela tento čas využila maximálne, a výsledkom teda nemôže byť ani náhodou nejaký polotovar. Od začiatku až do konca vás budú válcovať agresívna core-ová rytmika, ale kapela neostane pri tom a každú chvíľu po vás hodí nečakanú melodickú linku, ktorá však do tej hudby pasuje perfektne a určite sa nedá nazvať samoúčelnou. Obrovským plusom kapely je aj vynikajúci vokalista Patonyi. V jeho prejave je tak trocha cítiť Derricka zo Sepultury, ale tam kde mi Derrickov prejav nikdy nesadol v hudbe Sepultury (a nie že by mal zlý vokál), v EBS si neviem predstaviť lepší. Avšak treba podotknúť, že Patonyi pracuje predsa len zaujimávejšie so svojím hlasom. Ďaľším veľkým plusom sú texty, ktoré sa síce nezaoberajú ničím novým (kritika spoločnosti, kresťanstva, politikov) ale sú napísané štýlom, ktorý vás dokáže do ních ponoriť naplno. Po inštrumentálnej stránke nie je čo vytknúť, hráči svoje nástroje ovládajú na jedničku a neboja sa svoju hru okoreniť zaujímavými nuansami a dávkou invencie. Keď treba zrýchliť, zrýchlia, keď treba spomaliť, prejdu do pomalšieho tempa, pretože ako hudobníci si veľmi dobre uvedomujú, čo si skladba žiada v tom ktorom okamihu. Veľkým nedostatkom albumu je bohužiaľ však fakt, že tak ako pri iných žánrovo príbuzných uskupeniach aj tu v druhej polovici albumu človek chtiac nechtiac stráca pozornosť. Skladby sú vynikajúce, a dokonca keď som si pustil najprv druhú polovicu albumu tak ma to bavilo rovnako ako keď som ho počúval od začiatku. Dôvodom by mohlo byť paradoxne možno až príliš veľa zmien, ale hlavne mám pocit, že sa nad niektorými riffmi poćas tých 4 rokov príliš špekulovalo. Nechajme však dohady stranou, pretože hlavné je to, že tento materiál má čím zaujať vo veľkom, a musím povedať, že skladby ako „Blast“, „Self Possesion“, „We Care“ alebo úvodná „Sick Society“ musia znieť aj naživo perfektne, alé úprimne to asi všetky skladby na tomto albume. Veľký palec hore, a ak budete mať možnosť vidieť EBS, nenechajte si újsť,...

Čítaj ďalej
Arkan – Salam
júl18

Arkan – Salam

Zverejnené v júl 18, 2011

Po troch rokoch sa ozývajú s novým počinom aj orientálni metalisti Arkan. Svojím albumom Hilal (2008) spôsobili rozruch najmä medzi fanúšikmi Orphaned Land alebo Melechesh, a to najmä preto, že podobne ladených kapiel bolo a je naozaj iba zopár. Kĺbiť metal s folklórom stredného východu sa totiž nevidí len tak hocikde a Arkan sa tohoto receptu samozrejme držali aj na tohtoročnom albume nazvanom Salam. Tak ako aj album predchádzajúci, Salam nám ponúka na ploche takmer hodiny mix melodického death metalu a orientálneho folklóru, tak isto ako aj texty týkajúce sa mezopotámskej mytológie a konfliktov starodávnych civilizácii. Tentokrát sa však títo francúzi chopili svojích nástrojov oveľa rafinovanejšie a môžem radostne prehlásiť, že kapela zaznamenala výrazný pokrok. Skladby sú oveľa pestrejšie, celý album je zomknutejší, melódie sú veľmi emotívne, rytmika oveľa silnejšia, neviem čo skôr chváliť. Veľkým plusom a aj dôvodom, prečo Salam znie lepšie ako jeho predchodca je menej agresívny zvuk a počuteľne čistejšia produkcia. Niet divu, celý materiál produkoval Fredrik Nordström (IN FLAMES, DIMMU BORGIR), takže kapela bola vo veľmi skúsených rukách čo sa zvuku týka. Celý album je poňatý prevážne v strednom tempe, v niektorých pasážiach máte takmer pocit, že počúvate orientom šmrncnutý doom metal (najmä skladba „Inner Slave“ je toho krásnym príkladom). Oveľa krajšie sú využité aj folklórne prvky, kapela z nich veľmi decentne ubrala a nesnažila sa ich zakomponovať do skladieb ako keby nasilu. Veľmi dôležitú roľu zohralo v skladbách tentokrát aj oveľa väčšie využitie ženského vokálu, ktorý je naozaj fantastický, mal som z neho v niektorých pasážiach až zimomriavky. Veľké plus aj za akustické medzihry, ktoré neznejú len ako výplň. Aby som však iba nechválil, akokoľvek sa Arkan od posledného albumu zlepšili, stále mám pocit, že ešte niečo mi na nich chýba. Nápady sú síce na vysokej úrovni, avšak od solídneho nadpriemeru majú ešte stále ďaleko. Možno som iba príliš náročný, alebo moje očakávania boli privysoké, avšak myslím si, že títo páni a dáma majú na viac a pevne verím, že časom prídu s niečim naozaj výnimočným. Salam sa tak podľa mňa stal veľmi príjemným pokračovateľom svojho predchodcu, a osobne dúfam, že predznamenáva oveľa väčšie veci. A samozrejme, ak sa pýtate, či ešte stále znejú ako klon oveľa známejších Orphaned Land (ktorých spevák Kobi Farhi si aj zahosťoval v skladbe „Deus Vult“), tak odpovedám áno, avšak tí vydávajú album každých 6 rokov, takže takáto nahrávka príde vždy veľmi vhod, pokiaľ máte vzťah k orientálnym melódiam a melodickému death metalu. 8/10 Sarkast 01. Origins 02. Inner Slaves 03. Deus Vult 04. Blind Devotion 05. Jerusalem – Sufferpolis 06. Beyond Sacred Rules 07. Common Ground 08. Sweet Opium 09. Salam 10. Call From Within 11. Lightened Heart...

Čítaj ďalej