Fleshless – Slaves Of The God Machine
júl12

Fleshless – Slaves Of The God Machine

Zverejnené v júl 12, 2011

Ostrieľaní kováči smrteľného kovu z českého Ďěčína Fleshless sa tento rok hlásia s novým počinom a keďže nedávno sa tento album ocitol v mojom prehrávači, rozhodol som sa podeliť o tento zážitok. Fleshless fungujú už od 94-ého a na konte majú dve demá, dve splitká a päť full-lenghty. Kapela sa prezentuje predovšetkým brutálnejšie ladeným death metalom, avšak mixnutý thrash metalom, či grindom. Najnovší zárez v ich diskografii začína introm, a musím úprimne povedať, že dané intro mi nevylúdilo ten najpríjemnejší výraz na tvári. Vôbec vo mne nenavodilo žiadnu atmosféru, a ak aj malo tak sa určite nezhodovala s atmosférou následujúcich skladieb. Našťasie však chmáry zahnala už následujúca „Fixed“, svižná skladba s takmer až thrashovým refrénom. Sekundovala jej aj hneď následujúca „Thruth in Flesh“, ktorej ústredný riff taktiež koketoval s thrash metalom avšak vokál zas priniesol skladbe grinde-ový šmrnc. Nejaký nepokoj statočne zahnali aj všetky ďalšie skladby, dokonca aj zakončujúce inštrumentálne outro veľmi potešilo a nezopakoval sa divný pocit z intra. Kapele sa podarilo zúročiť naozaj roky skúseností do podareného a najmä dynamického a nenudiaceho diela. Takmer každý riff sa vám vie zakusnúť do mysľe silou buldoga, a rytmika vás neúprosne núti kývať hlavou. Fleshless sa opierajú najmä o staré osvedčené postupy, avšak často vedia aj prekvapiť zaujímavými a veľmi sviežími momentami, napríklad v druhej polovici skladby „To Dethrone God“ veľmi sympaticky počuť koketovanie so stoner rockom alebo úvod skladby „False Ascesion“ vám pripomenie black metalové vybrnkávačky. V skladbách „Mechanic Pregnancy“ alebo „Mindseething“ dokonca započuť veľmi moderné postupy. Aj vďaka týmto detailom znie „SOTGM“ sviežo. Nahrávka bola spravená v štúdiu Shaark a je počuť na výsledku, že kapela dosiahla naozaj svojský, čistý a pritom stále brutálny zvuk. Zároveň nahrávka znie veľmi organicky a to jej aj svedčí. Veľkým plus je podľa mňa aj dizajn bookletu (rozkladá sa do tvaru obráteného kríža) a cover. Mám totiž z daných obrazov a ilustrácií pocit, že sa jedná o český ale pritom aj svetový materiál. Inak povedané, zachovali tam ten český feeling a pritom sa nemusia hanbiť vydať to aj v zahraničí. V konečnom dôsledku síce Fleshless neprišli s ničím neskutočne objavným, a možno neoslovia obrovské davy ale pre milovníkov kvalitného death metalu (nielen českého, či slovenského) sa jedná o must have. „SOTGM“ je album, ktorý možno nedostane človeka na kolená a nebude mať pocit, že niečo takéto ešte nepočul, ale poteší uši na dlhší čas ako len na jedno vypočutie. Viem, že aspoň u mňa to tak bude. 7/10 Sarkast 01. Intro 02. Fixed 03. Truth In Flesh 04. To Dethrone god 05. False Ascension 06. Sins Reversed 07. IndustrialAbuse 08. Mechanic Pregnancy 09. Their Sangvinary Doctrines 10. Promised Salvation 11. Mindseething 12....

Čítaj ďalej
Reportáž: PROTEST THE HERO + F.O.B., REANIMA 2.7. 2011, Bratislava, Randal
júl10

Reportáž: PROTEST THE HERO + F.O.B., REANIMA 2.7. 2011, Bratislava, Randal

Zverejnené v júl 10, 2011

Koncert ktorý sa uskutočnil v sobotu 2. júla v klube Randal bol pre mňa jednou z najočakávanejších tohtoročných akcií. Bratislava totiž mala privítať kanadských Protest The Hero. Tak sa pozrime ako táto akcia prebiehala a aké pocity zanechala. Koncert s miernym oneskorením otvorila rakúska ReAnima, ktorú som poznal len zbežne z jej stránok na myspace. To nebol až taký problém lebo zvuk bol relatívne solídny, ale štuple do uší určite neuškodili. Jednalo sa o priamočiarejší death metal, ktorý často koketoval s mathcore-ovými prvkami a sem tam prihodili nejaký ten math breakdown. Kapela sa snažila od prvých tónov rozbesnieť „dav“ živých sôch. Problém však ani nebol  v tom, že by ich hudba nebavila či nedostávala do varu, ale skôr ten, že mala malú fanúšikovskú základňu. Na pomoc však pribehol niekedy po tretej skladbe jeden headbanger s pivom v ruke. Čo kapele musím vytknúť boli dvaja speváci, na môj vkus až príliš nepraktické najmä ak ani jeden z nich nehrá na žiadny hudobný nástroj. Myslím si, že nájsť jedného speváka na growl aj na rev nemôže byť až taký problém, a ak áno, táto kapela by si úplne plnohodnotne vystačila i s jedným z týchto dvoch typov vokálov. Čo ešte mierne bilo do očí bol bubeník, ktorý zaostával za spoluhráčmi (síce im určite stíhal), hral však po celý čas silou čo sa veľmi jasne prejavovalo na výrazoch v jeho tvári, najmä pri klepačkách, ktoré tým pádom extra rýchle nejako neboli, a ak nezmení techniku, ani nebudú. Inak ale, vcelku kvalitné vystúpenie. U českých F.O.B. bolo využitie členov praktickejšie, avšak hudobné smerovanie môjmu srdcu mierne vzdialenejšie. Môže to byť i tým, že zvuk sa zhoršoval s každou ďalšou kapelou na pódiu. Kapela sa zaraďuje k trash/death metalu, s čím nebudem nesúhlasiť, i keď sa samozrejme jedná o moderné prevedenie a kde tu začujete prvky aj nu-metalovej scény. Výrazne to však oživoval melodický vokál speváka Máru, ktorý má evidentné zaľúbenie vo vokalistovi amerických P.O.D. Sonnym, ktorého choreograficky veľmi  efektne imituje a taktiež sa mu približuje svojim účesom. A dokonca vám možno jeho spev pripomenie Corey-ho Taylora v jeho čistých polohách. Čo však bolo najhoršie, že aj tento oživujúci moment sa strácal v tej vlne hluku ktorú v ten večer klub produkoval. Priaznivci takéhoto žánrového ladenia by však určite mali navštíviť stránky kapely na bandzone, či iných hudobných serveroch a nechať rozhodnúť štúdiové verzie skladieb. A po dlhšej prestávke konečne prišli na rad hviezdy večera. Bohužiaľ s nimi prišlo aj najhoršie ozvučenie večera. Pre človeka neznalého tvorbu kapely by možno v ten večer stačilo ostať doma a zapnúť si vysávač. Aj keby ste si ponožky napchali do uší, tak vám to bolo málo platné. Mohlo to byť aj mojim nestrategickým postavením, ale nevsádzal by som na to. Prejdime však k prezentácii. Rody vypĺňal pauzy medzi skladbami svojimi „stand-up“ vystúpeniami a zabával celé publikum vtipmi či výrokmi na adresu fanúšikov, ktorí...

Čítaj ďalej
FOTOREPORTÁŽ: Eluveitie v Košiciach
júl10

FOTOREPORTÁŽ: Eluveitie v Košiciach

Zverejnené v júl 10, 2011

Dňa 5.7.  po prvýkrát v histórii navštívila východne Slovensko a jeho metropolu Košice švajčiarska folkmetalová úderka ELUVEITIE! Slovensko už síce navštívili niekoľkokrát, ale na východe sa objavili úplne po prvý raz. Foto: Becher [nggallery...

Čítaj ďalej
Born Of Osiris – The Discovery
júl04

Born Of Osiris – The Discovery

Zverejnené v júl 4, 2011

Táto mladučká šestica vynikajúcich muzikantov sa nám prezentuje už po tretí krát od ich debutu v roku 2007 „The New Reign“ (niekde sa uvádza ako EP). Žánrovo a skladateľsky sa evidentne kapela vyvíja každým svojím albumom, i keď si stále ponecháva svojské Born Of OSiris-ovské nezameniteľné prvky a finesy. Tento album patril k mojím najočakávanejším v tomto roku, a moje očakávania vo všetkých smeroch prekonal (už fakt, že album presiahol 50 min. hranicu bolo milým prekvapením). Chalani, i keď si ponechávajú svoje intenzívne rezanie gitár a sekanie kopákov, pridali k tomu všetkému ako majú vo zvyku svoju typickú melodiku ktorá miestami máte pocit vychádza z Mike-a Oldfielda alebo ABBA, a toto všetko zvýraznili progresivitou 21. storočia. Od úvodného zrevania „Follow the signs“ a vypustených akordov dvoch nových členov kapely (áno mám na mysli 7 strunové gitary, mimochodom Petrucciho signatúrne modely) viete, že to čo príde nebude ale vôbec pekné. A tak sa aj deje, album do Vás neľútostne sype gitarové sekanice, klávesami sa vás snaží upokojiť a hneď v zápätí Vám preplieta hlavu gitarovými sólami, pri ktorých viete, že signatúrne modely ktoré používajú, používajú odôvodnene. Z albumu je cítiť ešte viacej dravosti ako na predchodcoch, máte možnosť pocítiť včlenenie death metalu ako doplňujúce korenie týchto kulinárov. Ukážkovou skladbou bude „Devastate“, ktorá dokáže to, čo má v popise, teda devastovať a ničiť. Hneď nasledujúca skladba vám otvorí nové obzory v gitarovej technike keď budete počuť vyhrávku ktorú gitarista musel zložiť vo vani so zapojeným fénom v nej, lebo tak skopanú (dokurvenú by bolo náležitejšie) vyhrávku ste ešte nikde nepočuli. Všetky skladby do jednej majú tendenciu vás strhnúť a nepustiť s pevného zovretia až do zaznenia posledných tónov. Pravda však, album sa skladá zo skladieb a určitých „intermezzí“ aby človek mal možnosť zabrániť srdcovému kolapsu a vydýchnuť si. Vyzdvihnúť musím jedno takéto intermezzo zvané „A Solution“ ktoré podozrivo pripomína Linkin Park avšak je o mnoho kvalitnejšie ako dnešná tvorba LP samozrejme. BOO sú novou vlnou ktorá však nepotrebuje dlhé ofiny a ľúbivé metalcore-ové odrhovačky. Sú rázny, moderní, svieži, svojskí a tento album nie je zďaleka ich posledné slovo. Z doterajšou tendenciou rásť ako kapela každým albumom, sa trochu bojím čo príde najbližšie. Nič sa však nemení na tom, že tento album musím hodnotiť plným počtom. 10/10 Tomáš „The Discovery“ 1. Follow The Signs 2. Singularity 3. Ascension 4. Devastate 5. Recreate 6. Two Worlds Of Design 7. A Solution 8. Shaping The Masterpiece 9. Dissimulation 10. Automatic Motion 11. The Omniscient (An Interlude) 12. Last Straw 13. Regenerate 14. XIV 15. Behold Web: Facebook, ...

Čítaj ďalej
Protest The Hero – Scurrilious
jún29

Protest The Hero – Scurrilious

Zverejnené v jún 29, 2011

Kandaské Ontário na nás po troch dlhých rokoch čakania opäť vypustilo svoju šialenú mašinu Protest The Hero. Kapelu pod drobnohľadom sledujem už od ich dlhohrajúceho debutu „Kezia“ z roku 2005. A tak moje očakávania boli vysoké a moja nadržanosť na tento počin nesmierna. Už od prvých tónov skladby C’est la Vie (venovanej oslave života) bolo definitívne, že kapela sa nesnaží ubrať ani o cíp. Muzika je rýchlejšia a technickejšia ako na predchádzajúcom počine „Fortress“, a stále nestráca na svojej zvukomalebnosti a ani na konzistentnosti. PTH sa vždy vyznačovali nutnosťou prehratia albumu niekoľko krát pred tým než ste dostali “povolenie“ skutočne vstúpiť do toho všetkého čo sa skrýva pod povrchom, čo vám táto partia ponúka a vy na začiatku ani len netušíte, že to tam všetko nájdete. Rozpisovať skladby jednotlivo nemá úplne zmysel, sú to PTH skladby ktoré Vás ničím neprekvapia, a to nemyslím ako kritiku. Jednoducho sú komplexnou kapelou ktorá je nadmerne komplikovaná už tak či onak a nepotrebujú nás prekvapovať mimo žánrovými výletmi či vsuvkami. Kapela si vytvorila svoje vlastné uchopenie hudby, ktorého sa podarene drží a tak nemá dôvod experimentovať vzhľadom k tomu, že sa zatiaľ nezačala vykrádať. Vyzdvihnem však aspoň jeden moment dokonalosti ktorý sa deje v skladbe „Tapestry“. Dôjde k precíznemu spomaleniu tempa, zmeny náladay, potom sa opäť ocitnete na obežnej dráhe hmatníka gitaristu ktorý okolo vás krúži ako mesiac. A to všetko sa uzavrie Rodyho veľmi emotívnym volaním „This is our Versailles, Palace on the swamp“. Technické riffy a neustáli shredding hlavného gitaristu je chorobný. To všetko posplietané s nezameniteľnými vyhrávkami a doplnené excentrickým prejavom speváka Rodyho, ktorý je ojedinelým javom vo svete extrémnej či progresívnej muziky. Bicie opäť ako na predošlých albumoch na živo budú vyzerať určite nudne, ale zahrať ich vyžaduje viac ako väčšiu dávku muzikantských schopností. Tí ktorí sledujú PTH dlhší čas určite postrehli „showmanstvo“ Arifa Mirabdolbaghi-o ktorý si nie len nesmierne užíva svojho basového nástroja, ale je aj excelentným technikom, ktorý sa miestami vyberie na hmatníkové výlety podobné hlavnému gitaristovi. PTH sú dnes ešte stále zárukou vysokej kvality a ja len dúfam, že im to vydrží aj po ďalšie albumy. 9/10 Tomáš „Scurrilious“ 01. C’est la Vie 02. Hair-Trigger 03. Tandem 04. Moonlight 05. Tapestry 06. Dunsel 07. The Reign Of Unending Terror 08. Termites 09. Tongue-splitter 10. Sex Tapes Web: Official,  Facebook, ...

Čítaj ďalej
0N0 – Path (2011)
máj09

0N0 – Path (2011)

Zverejnené v máj 9, 2011

Hudba je plná emócií a to aj vďaka jej rôznorodosti, s tým hádam bude súhlasiť každý. Hudbu tvoria totiž detaily, stačí len trocha inak posunúť prsty na hmatníku, trocha razantnejšie udrieť do rytmičáku alebo jemne stlmiť akýsi ruch v pozadí a celá pieseň, priam celý album môže dostať úplne iný ráz. Takéto myšlienky ma napadli v spojení s bratislavským one – man projektom 0n0, ktorý je výtvorom hudobníka vystupujúceho pod pseudonymom Twisted (taktiež aj gitarista v Nonprolific). 0n0 totiž tento rok vydal svoju prvotinu pod názvom „Path“, a treba povedať, že sa jedná o materiál výnimočný práve vďaka svojmu citu pre detaily. 0n0 začalo svoju cestu už v roku 2006 ako čisto ambient-industrial-noise experiment, avšak časom začali získavať gitary čím ďalej tým viac priestoru. Na svojom debute sa teda 0n0 prezentuje fúziou industriálneho metalu, death metalu a doomu, ale aj psychedélie, ambientu a iných „jemnejších“ hudobných odnoží (vyžitie čistých vokálov, akustických gitár). Hneď úvodná „S.I.L.K“ s masívnymi gitarami akoby bola prejavom úzkosti jednotlivca, zároveň v nej cítiť neskutočnú agresiu, industriálne zvuky v pozadí ma najprv vyložene rušili, ale neskôr som sa práve vďaka ním dokázal plnohodnotne vnoriť do hudby. Zaujímavé bolo zistenie, že prvé písmená všetkých veršov tvoria abecedu. Nasledujúca „Sleepless Slumber“ vám bude pomaly a systematicky zvierať dušu čím ďalej, tým viac, pomalé až martial industrialné bicie sa postarajú o to, aby ste po tejto piesni mali problém zažmúriť oči. Veľmi veľa tu spravil aj vokál, ktorý vás piesňou sprevádza akýmsi nenávistným šeptom. Tretia pieseň „They“ je skladba inštrumentálna, v ktorej sa na ploche necelých 5 minút premieľa prakticky jeden motív, avšak práve aj na tejto skladbe Twisted ukazuje svoju úžasnú schopnosť pracovať s detailmi a tak je táto pieseň vďaka jemným nuansám perfektným ukončením prvej polovice albumu. V piesni „Trance-formation“ sa aspoň na chvíľu vytratí akýsi opar temnoty, a 0n0 nás zrazu predstaví svojej éterickej podobe. Krásna, svojím spôsobom až radostná pieseň, vďaka ktorej sa budete vznášať. Perfektná oddychovka pred nasledujúcou smršťou. V piatej „Feed the flame“ sa totiž éterickosť vytratí a vás akoby niekto oblial vriacou vodou. Technický death metal s industriálnymi spodkami a šialenými disonantnými sólami spolu s nenávistným frázovaním a až sludgeovým zakončením vás zmení do konca života. Masaker. Album uzatvára takmer 15 minútová skladba „Path“, ktorú by som žánrovo oklasifikoval ako „metafyzický sludge“. Vďaka tejto piesni vás album dôkladne pohltí do svojich hlbín, a vy ako by ste pochopili až teraz všetko to, čo sa dialo v piesňach predtým. Aby som to zhrnul, 0n0 sa aspoň pre mňa stalo týmto počinom kandidátom na najoriginálnejšiu a najnápaditejšiu záležitosť na Slovensku. Nadpriemerný zvuk a práca s aranžé, a samozrejme aj už vyššie spomínaný cit pre...

Čítaj ďalej