The Human Abstract – Digital Veil
Najvýstižnejšie žánrové zaradenie tejto kapely by zrejme nieslo škatuľku neoklasický progresívny metal(core). Po ich predchádzajúcom počine Midheaven došlo k zásadným zmenám na poste speváka ako aj gitaristu. AJ Minette opäť ako hlavný gitarista (bol členom kapely v dobe debutu, účinkovanie prerušil kvôli štúdiu) vzal oťaže do svojich rúk, a potom čo ukončil svoje hudobné vzdelanie na americkej Univerzite Južnej Kalifornie, kde sa mu zjavne srdcu najbližšia stala klasická hudba, čo jasne definovalo ďalšie smerovanie kapely, sa vrátil aby nastolil nový rád. Súčasného speváka Travisa Richtera niektorí z vás môžu poznať z kapely From First To Last, a tí ktorí sa stretli s tvorbou THA na albume Midheaven vedia, že spevák akým bol Nathan Ells, sa nahrádza len ťažko. Ells mal svojský, charakteristický a najmä originálny prejav ktorý patrí k poznávacím znameniam albumu Midheaven.
Všetky tieto okolnosti jasne naznačovali, že album sa bude uberať odlišným smerom ako predchodca, avšak môže siahnuť aj ku koreňom debutu.
Hneď prvá skladba je toho dôkazom, avšak i prísľubom niečoho vysoko kvalitného. Precítená atmosféra, klasicky znejúce akustické gitary s motívom ako od Maura Giulianiho a srdcervúce sólo, to všetko sa na vás valí s údernou rytmickou sekciou v jednom komplexnom dvojminútovom inštrumentálnom „monológu“ Elagiac, po vypočutí ktorého sa poslucháč nemusí hanbiť vyroniť slzu či dve.
Complex Terms pokračuje vo vzdelávacom procese, a máte možnosť počúvať gitarové stupnice ako z odborných kníh. To všetko dopĺňa už vokál speváka Travisa ktorého rev strháva všetko čo mu stojí v ceste, aby to zase v refréne zahladil jemným štebotaním, ktoré vás uchlácholí. Gitarové riffy sú ako horská dráha, rýchle, precízne, presné, čo je aj určite veľkou zásluhou toho, že sú písané človekom hudobne vzdelaným a každá jedna nota, každý jeden tón tu má konkrétny účel a zmysel, ktorý bol potrebný na vytvorenie všetkých harmónií ktorých ste svedkami. „Oh, how we believe in All the monuments built by thieves…“.
Rovnomenná skladba je tvrdým priamočiarym kúskom, v ktorom sa nedočkáte ani melodického vokálu. Za to sa tu pokračuje v zaužívanej rovnici: muzikálnosť, technika, precíznosť. Všetko do seba tak dokonale zapadá. „Pull me from the gallows of this fiber-optic nation“. V ďalšom kúsku sa upíšeme diablovi. Faust je reflexiou všetkých predošlých postupov, doplnený o vynikajúci krkolomný breakdown(takto má vyzerať breakdown, nie ten tuctový 100 krát vykradnutý gýč, ktorý používa každá nová netalentovaná kapela aby získala stádo hluchých oviec (a že ich je, jedných i druhých), ktoré príde rozhadzovať rukami na koncert a kopať do vzduchoprázna). A na záver nás čaká veľkolepé vyvrcholenie, zvané Patterns (vzorce; postupy). Ako prezrádza názov, jedná sa o “vzorcový postup“, ktorý môžeme počuť najmä v gitarách, ktoré po celý čas majú len sprievodnú úlohu a nehrajú významnú rolu, s výnimkou sóla samozrejme. Rytmická sekcia taktiež iba dopĺňa tento vzorec, ale spev, och áno, Spev. Vokál sa tu stáva hlavným nástrojom, ktorý pretkáva tento „vzorcový postup“ grandióznymi melódiami a vy sa cítite unášaný ako v klasických áriách. Ach bože, tá dokonalosť. A to všetko len, aby v závere porušili vzorec a strhli nás ako tsunami šialenou rytmikou a revom. „I am walking a line between The profound and banal“.
„Digitálny závoj“ je jasný posun v tvorbe, ale prvky kapely ostávajú zachované a naďalej sa rozvíjajú, či už sa jedná o techniku alebo kompozičný talent. Nájdeme tu pár slabších, menej výrazných momentov, čo ale vzhľadom k stanovenej latke ani nie je prekvapivé. Kapele sa podarilo i popri všetkých personálnych zmenách si ponechať vlastnú tvár, a zároveň byť stále originálnou.
9/10 Tomáš
„Digital Veil“
01. Elegiac
02. Complex Terms
03. Digital Veil
04. Faust
05. Antebellum
06. Holographic Sight
07. Horizon to Zenith
08. Patterns
