KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA VI.- NOMENMORTIS (2. časť)
Stretol sa nám týždeň s týždňom a mojou morálnou povinnosťou je dokončiť Korene o východoslovenskej deathmetalovej úderke NOMENMORTIS. Ak ste náhodou prehliadli prvú časť, tak si ju môžete prečítať tu. Akosi sa mi nakopilo viacej materiálu, takže diskografiu a dobové recenzie „prenášam“ do tretej časti tejto rubriky. Nechcem vás naraz zahltiť všetkými informáciami a zbytočne tak natiahnuť toto pútavé rozprávanie v jednom článku, ktorý by bol potom problém dočítať do konca. Takže dnes máte možnosť vzhliadnuť druhú časť, kde si preberieme okolnosti okolo ukončenia činnosti, ale nielen o tom…. Martin priznáva, že rozhodnutie ukončiť pôsobenie skupiny na scéne nosil v hlave už dlhší čas, nebolo to spontánne rozhodnutie z dňa na deň. Kedy a prečo nastal tento zlom, keď si Martin povedal dosť? Ďalej to už nepotiahnem. Predsa skončiť po toľkých rokoch nie je len tak. Tu vám prinášam jednoznačné vysvetlenie: „Lámať sa to začalo v roku 2009, kedy som na skúškach fakt nemal náladu a bolo to tým, ako som rozmýšľal, či to celé má význam a či mi to ešte aj niečo dáva, alebo len berie. Asi som aj tak nejako prehodnocoval svoj doterajší život a bod, v ktorom sa práve nachádzam, ale toto máva každý. Chvíľu bolo obdobie, kedy sa darili koncerty, akurát že som mal pocit, že je to stále o tom istom a že to už lepšie nebude, lebo už na to kvôli pracovným a osobným veciam nemáme a nebudeme mať čas a prostriedky. K tomu nejaké tie rozdielne názory na hudobné smerovanie, vzhľadom na to, že o NOMENMORTIS mám roky svoju víziu, na nebavilo robiť extra kompromisy. Potom, čo som si koncom roku 2010 pár vecí prebral a zistil o.i. to, že tak, ako ma kedysi koncerty bavili zo všetkého najviac, si už teraz na pódiu pripadám ako niekto, koho to celé otravuje a že toto je nezvratný proces. Že v trojčlennej zostave NOMENMORTIS naživo hrať nemôže, lebo je to hazard, ktorý nám škodí. Tak sme sa všetci traja zúčastnení ako rovnocenní partneri dohodli, že sme príliš bratia na to, aby sme to pokazili zbytočnými hádkami, že máme hotový ešte jeden zabijácky materiál, ktorý nahráme, vydáme a takto odídeme na vrchole. Ako ľudia, za ktorými sú výsledky, na aké môžu byť patrične hrdí. Adam ako pán hudobník, ktorý svojimi štyrmi nahrávkami a ľudským vkladom priblížil NOMENMORTIS i fungovanie kapely k mojej vízii, a Neptun, ktorý k nám zapadol ako skvelý človek a veľký bubenícky talent.“ Na mieste je určite otázka, či je reálne nejaké opätovné znovuzrodenie skupiny. Predsa časom hlavy ochladli, človek môže na vec zmeniť názor. Nie je to nič výnimočné ani na svetovej úrovni, kedy každým rokom hlásia návrat staré skupiny a väčšonou to nie sú prepadáky. Tak isto musí časom človeku chýbať kolotoč koncertov, či veci súvisiace s chodom skupiny: „NOMENMORTIS je na zaslúženom odpočinku a nemyslím si, že sa preberie k iným aktivitám, ako k tým,...
Recenzia – DEFEATED SANITY „Passages into Deformity“ (Willowtip,2013)
Defeated Sanity, neoddiskutovateľní králi nemeckého brutálneho death metalu, sa po troch rokoch vracajú, aby svojim štvrtým dlhohrajúcim albumom opäť mierne preštelovali hranice hudobného extrému. Odkedy si pamätám, z radov konkurencie (aj v celosvetovom meradle) vždy o niečo vyčnievali a podobne je tomu aj teraz. Brutálno-technickí mágovia nám servírujú ešte o niečo premyslenejšiu dávku, pričom žiadne zľutovanie neprichádza a intenzita nepoľavuje. Cieľom je opäť navodiť sonickú katarziu, ale tentokrát ešte o niečo rafinovanejšie. Necelých 38 minút sa odsype v super rýchlom tempe a poslucháč zostáva so sánkou na papučiach, emocionálne čistý ako po vrúcnom objatí s vedením vysokého napätia. V zostave sa oproti predchádzajúcemu albumu objavil jeden nový člen, Konstantin Lühring, ktorý na poste vokalistu nahradil američana AJ Maganu (ktorý si tu však tiež zahosťoval). Lühring hučal do mikrofónu vo viacerých nemeckých projektoch, prevažne brutálne deathového razenia, najskôr ho môžete poznať z dlhodobého pôsobenia v kapele DESPONDENCY. Neoplýva nejakým extrémnym rozsahom, či zapamätateľnými vokálnymi črtami.Ale napokon, to nie je niečo, na čom by DS stavali. Svojím animálnym prejavom plynule zapadol do ich osvedčeného dlhoročného receptu a super-hlbokým growlom (a občasnými bravčovými vsuvkami) funguje skôr ako štvrtý nástroj, budujúci atmosféru a zhutňujúci celkový dojem. Ako sme už u DS navyknutí, dostávame veľmi pestrú porciu BDM a to bez toho, aby sa nejak zjavne snažili vymaniť z mantinelov tohto extrémneho subžánru. Žiadne okaté spojenia s jazzom, či klasicistické inšpirácie. Zaujímavosť spočíva predovšetkým v prešpekulovanom navrstvení gitarových a rytmických liniek. Toto poslucháčovi na jednej strane zaručuje pomerne náročné prenikanie do počúvanej látky, avšak s každým ďalším vypočutím, príp. odhalením novej „fičúrie“ ho postupne odmení takmer meditačnou extázou. Tento fakt je špeciálne zrejmý pri sledovaní Gruberových bicích. Občas od základných gitarových línií zdanlivo „odcestuje“ na výlet, akoby do inej skladby, ale len preto, aby sa k nim následne rafinovane pripojil. Produkcia albumu sa mi vidí o niečo čistejšia, ako je tomu na predchádzajúcich zárezoch.Výsledný dojem však nie je príliš „preleštený“ a obsahuje dostatok BDM špinavosti, pričom však dá vyniknúť rôznym jemnôstkam. Počnúc silnými riffmi intra „Initiation“, cez dojem epickosti, ako v pomerne dlhej skladbe „Perspectives“, či priamočiaru brutalitu ako vo „Frenzy“, tento album jednoducho nemôže nechať chladným žiadneho fanúšika extrémnejších polôh death metalu.Nerád absolutizujem, lebo pravdu odhalí až čas, ale mám silný dojem, že „Passages into Deformity“ je pre mňa najlepší album ukutý v tejto luxusnej nemeckej vyhni. Milan Barančok...
Recenzia – CRANIOTOMY „Supply of flesh came just in time“ (Amputated Vein, 2013)
Kapela CRANIOTOMY nemôže byť snáď neznáma žiadnemu Slovákovi, ktorý si čo i len nohu namočil do deathmetalových vôd. Obzvlášť vyznávači brutálneho žánru by mali byť v pozore, keď sa spomenie ich meno a dni zostávajúce do vydania nového albumu by si mali vyškrtávať z kalendára. Pokiaľ ste sa predsa nestretli s touto kapelou, tak teraz je práve ten čas zbystriť pozornosť, lebo ako názov albumu prezrádza, „Supply of flesh came just in time“ je poriadne mäsitá muzika a prichádza práve včas! Už ako prvé tóny v skladbe „Mr. Butcher“ napovedajú, zmena štúdia sa vyplatila. Zvuk pekne zmohutnel a nabral poriadny tlak, až sa Vám môže zdať, že z reprákov vychádza parný valec, ktorý zmetie všetko so sebou. K čomu má zásluhy aj ich staro-nový spevák Pygo, ktorý svojim kanálnym vokálom, ťahaním snáď zo stredu pekelných chlievov, prispel k mohutnosti riadnou dávkou a ich hudbu posunul až k svetovej triede brutálneho death metalu. Pokiaľ máte čo i len najmenšie námietky na jeho adresu, zájdite na ich koncert a Pygo vám ich doslova vyburáca z hlavy. Technická obratnosť a skladateľský prístup vystúpili o level vyššie, vďaka čomu skladby nabrali na variabilite a dynamičnosti. Pieseň „Vomiting bloody pieces of undigested body“ obsahuje skvelý technický equilibristický kúsok, to isté by sa dalo nájsť aj v ostatných skladbách, stačí len pozorne počúvať. Chirurgická presnosť je už pre nich zaužívaný pojem. Metronóm zase ako ďalší člen kapely, ktorý počas celého nahrávacieho procesu slúžil pevnou rukou. Vďaka čomu postupy obohatené o brutálne slammové pasáže, ktoré tento albumu obsahuje neúrekom, získavajú presne načasovaný ráz, pri ktorom bude každý vyznávač chorobných sekaníc krochkať blahom. Poriadne naklepaná „Endless Torture“ predstavuje akýsi vrchol albumu, ktorá na jednu stranu poteší milovníkov rýchlejších skladieb, a na druhú stranu ako klenot skrýva najzaujímavejší slammový breakdown albumu s pekne vyšperkovaným kúskom technickej dovednosti. Keby ste ešte nemali dostatok dôkazov variability tohto albumu, tak skladba „Executioners Volition“ Vám ku koncu vyčaruje rýdzo death metalový riff ako za čias minulých. O brutalite v textoch taktiež nie je núdza, názvy ako „Vomiting bloody pieces of undigested body“ a „Pathological dependence on autopsy stench“ hovoria snáď za všetko. Veď čo by to bol za brutal death bez gore textov ? Jediné, čo by som albumu vytkol, je odfláknutejší booklet, ktorý hlavne postráda prehľadnejšiu knižku, kde by sa dali umiestniť obrázky kapely s gore tematikou alebo viac informácii o jeho vzniku. Ale myslím si, že je to len drobná chybička krásy a tie zvyšné dva body si nechávam pre ďalší album. Bruta Metalum: Mohutnosť, sila a technická obratnosť, o tom sú noví CRANIOTOMY. Dúfam, že po tomto albume nebude death metalistu na Slovensku, ktorý by nepoznal ich meno. Bukáčo...
KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA VI.- NOMENMORTIS (1. časť)
Po dlhšom čase som tu späť s Koreňmi. Vopred sa vám chcem ospravedlniť za dlhšiu odmlku. Teraz, keď mám na starosti chod celej webovej stránky mi nezostáva toľko času na publikovanie mojich článkov. Je toho strašne moc, čo by som tu chcel v tejto rubrike zverejniť a oprášiť tak svoje, ako aj vaše spomienky. Dnes som si vybral ako už po veľa krát východ našej vlasti. Mesto Košice, skupinu NOMENMORTIS. Keď mi niekto spomenie názov tejto bandy, tak sa mi hneď vybaví meno Martin Lukáč. Osobnosť našej scény, ktorá má prsty v toľkých aktivitách, že sa to nedá ani spočítať. O tom, že je Martin človekom na správnom mieste, nemusím azda nikomu pripomínať. Tento človek nosí v hlave množstvo myšlienok, ktoré by bolo škoda nezverejniť v plnom rozsahu. Takže po prvý krát v histórii mojej malej rubriky bude rozprávanie o NOMENMORTIS rozdelené do dvoch častí. V dnešnej si oprášime trošku históriu a začiatky skupiny…NOMENMORTIS…. Písal sa rok 1992, keď sme spolu s Českou republikou ešte tvorili jeden štát. V Košiciach práve v tomto roku vznikla nová metalová skupina. Do vienka si dala názov NOMEN MORTIS. Počas celej histórie sa meno skupiny skloňovalo s charizmatickou osobou Martina Lukáča. Ten si na začiatky spomína takto: „O všetkých týchto a mnohých iných veciach mám napísanú knihu, ešte keby som ju tak mal kde vydať… Pamätám si to dobre, aj keď je to aspoň 21 rokov dozadu. Samému by mi ani nenapadlo založiť kapelu, ukecal ma na to Kraťas alias Ivo Krátký (dnes DRACO HYPNALIS), ktorý vtedy žil v Košiciach a poznali sme sa z blšáku, kde sme chodili kupovať nahrávky. Poľské „originálky“ a nahraté kazety v rokoch cca 1987 – 1993 boli u nás najdostupnejším zdrojom extrémnej hudby, vďaka agilným Poliakom sme sa k aktuálnym novinkám po roku 1989 dostávali s len pártýždňovým sklzom. Neskôr boli aj požičovne CD, prípadne sa CD dali už aj kúpiť, jedno však vyšlo na 10 % priemerného platu. Kúpiť, nahrať, inak to nešlo, žiadne tri kliknutia myšou a „mám album doma“. Chcelo to fakt nadšenie, boli partie, ktoré sa na cédečká skladali, vždy mal niekto originál a ostatní si to nahrali na kazety. Napaľovanie vtedy neexistovalo. Hlad po tvrdej a extrémnej hudbe bol obrovský, chodilo sa na koncerty bez ohľadu na to, či išlo o death alebo thrash metal, grind, HC, punk alebo noise, či hrali kapely od nás z mesta alebo prišli „cudzinci“. Na koncerty veľkých kapiel ako NAPALM DEATH, BENEDICTION, CARCASS alebo AGATHOCLES sa chodilo do Prahy alebo Ostravy, výprava tak na dva dni, a človek bol rád že je rád, pár rokov predtým za komoušov by sa o tomto neodvážil snívať, kto sa vtedy dostal do Pešti na IRON MAIDEN alebo SODOM, to bol iný pán. V tej dobe boli v rádiu relácie zamerané na tvrdý metal, české vydavateľstvá chrlili dnes kultové, ale aj niektoré na...
Report – Metalexpress Fest vol. 3 – Martin Avuk Memorial 1. 2. 2013 (Randal club, BA)
Písal sa piatok 1. februára roku 2013, keď sa v Randále zišlo premnoho milovníkov extrémnej, aby si uctili pamiatku zakladateľa Metalexpressu a obrovského fanúšika extrému, Martina Avuk. Uctiť si ho uctilo aj sedem slovenských kapiel, ktoré aj on sám poznal a podporoval. Poďme sa teda pozrieť, ako tento večer prebiehal. Zahájenie večera zaobstarala kapela INTERFACE, teda združenie hudobníkov, ktorý úzko spolupracovali s Martinom, ten im totiž istú dobu robil manažéra. Kapela sa dala posledný krát dokopy, aby si uctila jeho pamiatku, funkčná totiž už veru nie je. Sálou prechádzajú prvé tóny ich melodického death metalu, a od začiatku celej akcie sa vznáša vzduchom niečo pozitívne, a tým nemyslím len náladu všetkých návštevníkov, ale aj podarený a veľmi čistý zvuk. Po obrovskom potlesku venovanom Martinovi prichádza na rad kapela KHADAVER, s ktorou si môžete vypočuť rozhovor v našom poslednom podcaste. Cyber metaloví hudci z Prešova si Randál podmanili svojou industriálnou mašinériou, a treba povedať, že adepti na zatiaľ najschopnejší slovenský metalový videoklip k skladbe „New World Disorder“ sa teda nenechali zahanbiť. Skladby z ich nového počinu fungovali na živo veľmi dobre a pre fanúšikov daného žánru je táto záležitosť povinnosťou. Následujúci SUBURBAN TERRORIST moju pozornosť zaujali o niečo menej, avšak to sa našťastie ostatných netýkalo. Našlapaný extrém na pomedzí deathu a deathcoreu v ich podaní je určite prinajmenšom veľmi živelný a pri mnohých riffoch človek jednoducho neobstál. Kapela je vynikajúco zohratá a fanúšikovia im ich produkciu zobali z rúk či hrdla, koncert sa v tomto momente začína dostávať stále viac a viac do agresívnejších vôd. ATTACK OF RAGE, to už je dávno zabehaná značka čo sa grinde-u týka, a vždy záruka riadnej nálože. Agresívne sypanice striedajúce sa so zbesilými stop time-ami, to skrátka chlapcom ide. A ak mám za seba podotknúť, chlapík na poste basgitaristu tejto divočiny mi v tento večer otvoril oči a aj sánku. Tak absurdne prechádzal po všetkých strunách, až sa mi nechcelo veriť, že môže hrať čisto, avšak na moje prekvapenie, keď som sa započúval do hudby, nepočul som žiaden neporiadok v jeho linkách ba priam naopak, rozoznal som každý tón a jeho hra dala ich hudbe nesmierny náboj. OBLITERATE ako pomyselná (ale dá sa povedať, že aj skutočná) hviezda večera síce mala spočiatku mierne technické problémy, avšak tie našťastie zmizli sťa by niekto ochrannú ruku nad týmto koncertom zvieral, a tak sme si mohli ich set venovaný minuloročnému kritikou ale aj verejnosťou oceňovanému albumu „Superboring“ užiť na plné pecky. Nenechajte sa oklamať, názov albumu je vskutku naozaj ironicky myslený, pretože o nude tu niet ani chýru ani slychu. Technický death metal prešpikovaný rôznymi detailami a odbočkami do všemožných strán, plus počuteľný cit na zvuk vytvára veľmi potentnú kombináciu, ktorá zdobí slovenskú scénu a prezentuje ju v tom najlepšom svetle. A na živo sa to potvrdilo. Následujúci GOD DEFAMER sú už taktiež zabehanou značkou, a aj napriek pre mňa nie veľmi...
Recenzia – NEWSTED „Metal“
Sú to približne 3 mesiace dozadu, čo sa nám ozval prostredníctvom krátkeho videa Jason Newsted, v ktorom nám oznamoval, že rozbehol svoju novú stránku, pomocou ktorej sa chce znova kontaktovať so svojimi fanúšikmi po celom svete. Na konci tohto krátkeho videa nám pustil úryvok neznámeho songu a výborne sa pri tom bavil. Mesiac na to sa nám znova hlási zo štúdia s ďalšou krátkou ukážkou nového songu. Dnes je ale dnes a Jasonove dieťa, nesúce jeho meno, je na svete. Pomenoval ho priamo, jednoducho a úderne – Metal. A názov dokonale vystihuje celú nahrávku. Na úvod štvorskladbového EP-čka vám napľuje do ksichtu song Soldierhead, vypaľovačka, ku ktorej bol natočený klip, a ktorý až podozrivo páchne po britskej legende MOTORHEAD. Nasleduje skladba Godsnake, nesúca sa v strednom tempe, ktorá sa popri vás prevalí ako traktor na dedine. King of the Underdogs je z môjho pohľadu najlepší song na albume. Celý sa taktiež nesie v strednom tempe, tento krát ale so síce krátkymi, no zato chytľavejšími rýchlymi výpadmi. Celé nám to uzatvára Skyscraper, skladba, ktorá možno trochu prekvapujúco začína až rock’n’rollovým riffom, potom sa ale všetko vracia k osvedčenému stredne rýchlemu tempu, ktoré vlastne diktuje celej nahrávke. Albumu sa toho veľa vytknúť nedá, čo sa týka zvuku, je špinavý a smradľavý tak akurát. Milo som bol takisto prekvapený z vokálov, o ktoré sa kompletne postaral samotný Jason (vlastne ako aj o všetko ostatné), keďže som jeho spev v podstate nikdy nepočul, ak nerátame pomocné vokály v METALLICE. Jediným mínusom tak ostáva len dĺžka albumu, ale keďže sa jedná “iba” o EP, musíme byť trpezliví a počkať si na prvý plnohodnotný počin. Sokninth...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (5.10.2026 22:00) 5. októbra 2026
- Headbanger_FM (28.9.2026 22:00) 28. septembra 2026
- Headbanger_FM (21.9.2026 22:00) 21. septembra 2026
- Headbanger_FM (14.9.2026 22:00) 14. septembra 2026
- Headbanger_FM (7.9.2026 22:00) 7. septembra 2026
