Aliases – Safer Than Reality
aug23

Aliases – Safer Than Reality

Zverejnené v aug 23, 2011

Fanúšikovia kapely Sikth (nech je jej zem ľahká), spozornite! Pod dohľadom fenomenálneho gitaristu Grahama „Pin“ Pinneyho splodili britský Aliases svoj prvý počin, a odkaz Sikth tu je viac než citeľný. Niet divu, veď Graham svoj um preniesol aj sem a tak nás čaká 8 zbrusu nových skladieb s jeho rukopisom. Ale teraz vážne, mnohý fanúšikovia šialených riffov a mathcore-ových brejkov sa pravdepodobne na tento album veľmi tešili, napätie vzrástlo, keď kapela vydala svoj oficiálny videoklip ku skladbe „What´s Left For Us?“. Práve tento singel otvára celý album, a treba skonštatovať, že „Pin“ je v Aliases rovnako utrhnutý z reťaze, ako bol aj na albumoch Sikth. Aby sme však stále nespomínali jeho predchádzajúcu kapelu, poďme sa mrknúť, čo nám tento počin ponúka. Album obsahuje šesť plnohodnotných skladieb a dve slušivé inštrumentálne medzihry, z toho jednu klavírovú. Za mikrofónom tu predvádza svoje umenie spevák Jay Berast, chlapík pomerne neznámy v tejto branži, avšak svoje remeslo odvádza na jedničku. V čistých polohách znie veľmi uveriteľne a strčil by do vrecka hádam aj oveľa slávnejśích spevákov ale tá pravá sila sa skrýva v jeho agresívnej polohe. K hudbe Aliases sa hodí náramne dobre, a ja som len rád, že kapela nepodcenila výber speváka. Album nemá viac ako 30 minút a skladby sú zvukovo na vysokej úrovni, o úrovni hrania hudobníkov nemá ani cenu sa baviť. Aliases rovnako ako Sikth stavili na technický metal plný melódií a s vysokou úrovňou chytlavosti. Riffy sú krásne komplexné (striedanie sa gitár v „We Never Should Have Met“) a zároveň neskutočne zapamätateľné (refrén v skladbe „The Reality Of Beliefs). Ak by som mal vypichnúť silnejšie skladby, veľmi by som sa natrápil, pretože každá pieseň ma zaujala takmer okamžite a album som si pustil trikrát za sebou z jednoduchého dôvodu. Nemal som dosť. Stále ma udivuje, ako dokáže „Pin“ vždy prísť s tak originálnou hudbou, plnou neotrepaných nápadov a perfektnej rytmiky. Skutočne, basgitara spolu s bicími znie raz naozaj tvrdo, sem tam funky a sem tam sa vyžívajú spoločne v polyrytmoch. Každý nástroj si ide svojou cestou, ale spoločne z toho vzniká niečo nepopísateľné. Dielam ako je toto nieje naozaj čo vytknúť, ak vás nebavia tak je to čisto iba preto, že vám daná hudba iba nesadla. Jediné čo mi teda vadí, kedže mňa osobne veľmi baví tento album, je jeho dĺžka. I want more! 8/10 Sarkast „Safer Than Reality“ 1. What’s Left for Us? 2. The Reality of Beliefs 3. We Never Should Have Met 4. Refraction 5. All That Glitters is Gold 6. While I Drown 7. The Beginning Has No End 8. Sirens WEB: Facebook,...

Čítaj ďalej
Fleshgod Apocalypse – Agony
aug18

Fleshgod Apocalypse – Agony

Zverejnené v aug 18, 2011

Kapela jasne naznačila svoje ďalšie smerovanie už na predchádzajúcom EP Mafia (zrejme až na ten masívny nával symfonickej pompéznosti), ktoré sa nieslo stále v duchu vysoko technickej a rýchlej hre na nástroje s pribudnutím veľmi vysoko položených čistých spevov. I preto, ale tiež kvôli debutu Oracles, bol zrejme každý priaznivec extrémneho metalu zvedavý čo táto talentovaná pätica talianskych tech death symfonistov vyprodukuje. Úvod novinky Agony sa nesie v hororovej atmosfére symfonicko inštrumentálneho intra Temptation, ktorého náladu zmení doprovodný bojovo naladený rytmičák, ktorého začnú dopĺňať melódie až príliš nápadne podobné tým, ktoré inak sprevádzajú Jacka Sparrowa na jeho morských dobrodružstvách. Plavbu vám však nekompromisne preruší hneď nasledujúca skladba The Hypocrisy (všetky názvy skladieb na albume, vynímaje úvodnej a záverečnej inštrumentálky sa pýšia anglickým členom „the“), ktorá svojou maximálnou dominantnosťou bicích pripomenie niekdajší album Dimmu Borgir, Puritanical Euphoric Misanthropia (ďalej už len ako, PEM). Toto spolu s nervy drásajúcim tremolom vo vzájomnej paralele a tempe minimálne 280bpm za minútu podlamuje kolená aj najskalenejším. Výraznosť bicích nie je jediný element ktorý vám pripomenie éru albumu PEM od DB, čistý vokál, resp. falsetto Paola Rossiho vám určite v nejednom momente bude evokovať (aj kvôli elegantnosti akou bol do hudby zakomponovaný) ICS Vortex-a. Taktiež sa neviem zbaviť pocitu pri počúvaní záveru skladby The Deceit či úvodu skladby nasledujúcej, The Violation, že sa jedná o silné ovplyvnenie klasickou hudbou. A to konkrétne dielami velikánov ako Čajkovskij či Vivaldi kedy sláčiková zložka neznie ani tak hororovo a zlovestne, ako skôr nadnesene a vážne. A naopak klavírny podklad nesúci sa celou skladbou The Forsaking by bez väčších problémov zapadol na počin akým bol napríklad Cruelty and the Beast. A na záver sa pripravte na klavírny epilóg Agony, ktorý sa nesie v mierne potemnelých, za to jemných melódiách, ktoré vás unášajú v kolísavom tempe preč od toho všetkého čo na vás neúprosne útočilo poslednú trištvrte hodinu. Čo kapele musím vytknúť je, že vytvorila obrovskú masu zhluku v ktorej sa nie je vždy jednoduché orientovať. Bicie otriasajú všetkými skladbami, gitary sú síce počuteľné, ale ťažko sa v nich číta, čomu nepomáha ani nával sláčikov hlavne v niektorých momentoch. To sú však muchy produkcie a kapela má za sebou vlastne len druhý dlhohrajúci počin, takže zďaleka nie je nič stratené. Na druhú stranu sa však v tých lepšie zvládnutých momentoch dočkáte prekrásnych gitarových či vokálnych melódií, ktoré podmaňuje symfonická zložka. Zo strany kapely došlo k jasnému skladateľskému posunu. Je však otázne či sa dá hovoriť o prekonaní debutu, ktorý latku položil vysoko. I keď album na mňa spravil dojem, nepriniesol nič prevratné, skôr by som povedal, že vzdal hold tým ktorý sa v symfonických vodách pohybujú už dekádu či viac....

Čítaj ďalej
Scale The Summit – The Collective
aug08

Scale The Summit – The Collective

Zverejnené v aug 8, 2011

Scale the Summit sú u nás pomerne neznámou, za to vysoko technicky inštrumentálnou záležitosťou z juhu Spojených štátov. Títo hudobníci kĺbia progresivitu kapiel ako Cynic či Exivious, ako aj fusion techniky a postupy velikána elektrickej gitary, Allana Holdswortha. Nemožno tu však hovoriť o bezduchom plagiátorstve, ale o mozaike neskonalých tónov a variácií. Kapela prešla svojou evolúciou a inštrumentálne sa vždy vyvíjala. O čo je ale ich posledný album „The Collective“ najviac odlišný od predchodcu, je zrejme nálada. Napriek tomu, že albumu nechýbajú momenty, ktoré tvorili aj ich predchádzajúcu tvorbu, atmosféra sa zdá byť dusnejšia a jemne pochmúrnejšia. Nie som si istý, prečo tento album vytvára takéto pocitové rozpoloženie, vzhľadom k tomu, že sám osebe nie je „temný“. Myslím si, že je len menej „veselý“ či inak povedané, vážnejší. Páni zrejme dospeli nielen po stránke muzikantskej, ale i ľudskej. Pre kapelu obvyklé sedem a osem strunové gitary tvoria nezameniteľnú kulisu ich hudby. Akustické vybrnkávanie, príklepy, ktoré nápadito a s chirurgickou presnosťou vkladajú do skladieb, pričom vytvárajú neopísateľné inštrumentálne eposy. Hudba je adekvátne technická, nestratíte sa v komplikovaných riffoch, jazzových akordoch, práve naopak, omotajú si vás okolo prstov svojimi nádherne sa nesúcimi fusion/Petrucci/Masvidal sólami a vyhrávkami. Začínam mať pocit, že najťažšie na celej záležitosti recenzovania týchto moderných nadaných kapiel, je vytknúť im určité negatíva. Ešte keď sa jedná o vášho favorita. Ale keďže by som mal byť nestranný, kapele vytýkam najmä pasáže, ktoré sú až príliš ovplyvnené typickými postupmi interpretov, ktorých uvádzajú ako inšpiráciu. Osobne si myslím, že svojho albumového predchodcu neprekonali, ale v istých smeroch sa mu aspoň priblížili, možno i vyrovnali. Nič to ale nemôže zmeniť na fakte, že ak ste priaznivcom kvalitnej inštrumentálnej muziky, toto je kapela určená presne pre vás. Tento „kolektív“ inštrumentalistov určite nesklame. 8/10 Tomáš „The Collective“ 01. Colossal 02. Whales 03. Emersion 04. The Levitated 05. Secret Earth 06. Gallows 07. Origin of Species 08. Alpenglow 09. Black Hills 10. Balkan 11. Drifting Figures WEB: Official,  Facebook, ...

Čítaj ďalej
FOTOREPORTÁŽ: DEICIDE, BELPHEGOR, HOUR OF PENANCE, THE AMENTA – Košice
aug01

FOTOREPORTÁŽ: DEICIDE, BELPHEGOR, HOUR OF PENANCE, THE AMENTA – Košice

Zverejnené v aug 1, 2011

Fotoreport z koncertu DEICIDE, BELPHEGOR, HOUR OF PENANCE, THE AMENTA, ktorý sa uskutočnil dňa 15.7.2011 v klube Collosseum – Košice. Foto: Becher [nggallery id=7]  ...

Čítaj ďalej
Limp Bizkit – Gold Cobra
júl31

Limp Bizkit – Gold Cobra

Zverejnené v júl 31, 2011

„Bring it down motherfuckers. Limp Bizkit is in the house ya’ll.“ Presne tak, po neuveriteľných jedenástich (!!!) rokoch sa Limp Bizkit vrátili vo svojej pôvodnej zostave, v ktorej spolu naposledy nahrali ich magnum opus „Chocolate starfish and the hot dog flavoured water“. „Zlatá kobra“ je od prvých minút neľútostným nositeľom všetkých poznávacích znakov, prečo LB milujete alebo z celého srdca nenávidíte. Fredov nezameniteľný rap je dopĺňaný čistým spevom, alebo nečistým revom, ktorým vás položí do kolien a zároveň napumpuje adrenalínom. Wes-ove gitarové doprovody, ktoré by si s kľudom mohol patentovať, ťažké nohy Johna Otta za bicími sprevádzané hutnou basovou linkou Sama Riversa sa dopĺňajú skrečmi DJ-a Leathal-a. Úvodná „Bring it Back“ vás nakopne, zamrazí beatovou slohou a potom zase rozkope gule refrénom a hustými riffmi. „Gold Cobra“ má určite singlový potenciál, a tak svoju úlohu plní bez pochýb. A verte mi, že refrén „goldeeen cobraaa“ vám bude znieť v hlave celý deň. Typický nosný riff a rapcore-ový refrén v „Shark attack“ ťahá a vy len bezradne pokyvkávate hlavou. V podobnom ladení sa nesie celý album, dočkáte sa aj balád, ktoré LB môže závidieť nejeden rockový interpret. Opäť raz akýsi patent fungujúci už viac než dekádu. Jediná skladba, ktorá vo mne nezanechala dobrý dojem je záverečná „Killer In you“ a myslím si, že album by sa obišiel i bez nej, respektíve by ju nahradil kvalitnejší song z deluxe edition. Moje hodnotenie sa zakladá na mene kapely, prestíži a určitej normy, ktorú by malo takéto hviezdne meno (na základe týchto aspektov) spĺňať. Limp Bizkit dokázali aj po jedenástich rokoch vytvoriť hutnú, chytľavú a neotrepanú záležitosť. Vrátili sa ku koreňom, na ktoré je však aj bager prikrátky, čo znamená, že prekonať ich najznámejšiu tvorbu je v podstate nemožné. Výsledné skóre je v tomto pomere premenných veľmi vysoké. Limp Bizkit sú skutočne späť! Sú draví a chytľaví, zároveň blázniví a humorne-satirický, robia si žarty zo seba i z iných a stále „they don’t give a fuck“ o tom, kto si o nich čo myslí. Ich hudba je show a tento album rozhýbe festivalový dav bez najmenších problémov. 7,5/10 Tomአ„Gold Cobra“  Deluxe version 01. Introbra 02. Bring It Back 03. Gold Cobra 04. Shark Attack 05. Get A Life 06. Shotgun 07. Douche Bag 08. Walking Away 09. Loser 10. Autotunage 11. 90.2.10 12. Why Try 13. Killer In You 14. Back Porch 15. My Own Cobain 16. Angels Web: Official,  Facebook, ...

Čítaj ďalej
Iwrestledabearonce – Ruining it for Everybody
júl29

Iwrestledabearonce – Ruining it for Everybody

Zverejnené v júl 29, 2011

A je to tu. Po dvoch rokoch od vydania debutu „It´s All Happening“ máme znova možnosť nazrieť do šialeného sveta medveďobijcov z Lousiany, a to skrz novinku nazvanú poeticky „Ruining It For Everybody“. Všetci, ktorí mali možnosť počuť hudbu tejto pätice na čele s čarokrásnou speváčkou Krystal  už vedia, čo ich približne čaká. Tí ostatní… bude stačiť keď  na nich použijem škatulku zvanú „hráme, čo sa nám zachce“. Od brutálneho deathcore-u, cez mathcore-ové výlevy až po punk a pop, to sú niektoré z  mantinelov, v ktorých sa IWABO zvyknú realizovať. Inak to nie je ani na novinke, a hneď úvodná skladba „Next Visible Delicious“ začína zvukmi ako z Nintenda, až kým sa prirodzene nezmení na mathcore-ový uragán. Čím ste však ďalej v albume, tým viac si všimnete jeden zásadný rozdiel oproti predchodcovi. Novinka je oveľa menej postavená na hravosti a humore, ako skôr na silných melódiach a až epických pasážiach. Stále tu samozrejme sú tie vtipné prechody tak typické pre IWABO, avšak je ich oveľa menej. IWABO nám jednoducho trocha zvážneli na novinke. Skladba „This Head Music Makes My Eyes Rain“ je toho najkrajším príkladom, precítená a oprostená od akejkoľvek žartovnosti. Akokoľvek je však nahrávka zvukovo dobrá, ako aj dynamická a plná originálnych nápadov a absolutnej absencie stagnácie, musím povedať, že nemám chuť sa k nej vrátiť. Spočiatku som sa divil ako je to možné? Krátky hrací čas, stále sa niečo deje a nápady sú svieže, a ja aj tak nemám nutkanie si to púšťať tak často ako predchodzí album. Nakoniec som našiel odpoveď na túto záhadu. Nech robím, čo robím, tento album mi znie ako nedokončené demo, mám jednoducho pocit, že nápady, nech sú akokoľvek dobré, tak ich spojenie do piesni nieje ani zďaleka také rafinované ako tomu bolo predtým. Chýba mi trocha ľahkosť predchádzajúcich počinov. Veľmi ma vśak potešil fakt, že IWABO ako hudobníci narástli, a to najmä Krysta so svojím vokálom, čo sa týka melodických liniek ako aj jačáku či growlu. V niektorých pasážiach som ju ani nespoznal, absolútne sa vytratil jemný amatérizmus, ktorým predtym trpel jej spev. Tak isto aj gitaristi nám na tomto albume dokazujú, že ich cit pre výrazné riffy a chytľavé melódie stále rastie. Tak isto aj rytmika je čím ďaľej, tým atraktivnejšia. Takisto aj basgitarista predviedol na nahrávke, že jeho srdce bije pre funky či jazz. V konečnom dôsledku mi však „Ruining It For Everybody“ príde tak trocha ako polotovar a aj napriek mnohým kvalitám sa mi viac páčia pasáže skladieb ako celé skladby. Naozaj ako celky ma bavia asi tri skladby („Im Gonna Shoot“, „Karate Nipples“, „Gold Jacket, Green Jacket“). Stále sa však jedná o bizárny zážitok, avšak nabudúce to dúfam bude lepšie. Takto iba príjemný nadpriemer. 6/10 Sarkast 1. Next Visible Delicious 2. You Know That Ain’t Them Dogs‘ Real Voices 3....

Čítaj ďalej