Report – Castigating Europe Tour 2013 – BEHEADED, PYREXIA 12.3.2013 (Escape Metalcorner, Viedeň)
Takže, 12.marca to konečne vyšlo a v komornom podzemí malého viedenského klubu Escape Metalcorner som otvoril tohtoročnú koncertnú sezónu. Tento večer sa tematicky točil okolo brutálneho death metalu najvyššej kvality. Zloženie kapiel bolo geograficky veľmi pestré. Začali sme lokálnym kvintetom Among Rats, ktoré nebolo štandardnou súčasťou šnúry, ale len jednorazovým bonusom tohto večera. Škoda, že sa niečo podobné nezrealizovalo aj o deň skôr v Košiciach, nejaká slovenská kapela sa mohla prezentovať po boku svetovej špičky. Je to zaujímavý fenomén, ale pokiaľ som si mohol všimnúť, naši ríšski susedia pridávajú miestne mená na súpisku koncertných šnúr veľmi často. Zrejme sa dá keď sa chce – možno by nebolo na škodu, keby sa naši hudci & friends nad tým zamysleli. AR boli hudobne síce o úroveň (alebo viac úrovní? ;)) nižšie, ako ostatné kapely večera, ale hrali oduševnene a to cca 20-členné publikum ocenilo. Prvé skladby boli fakt slabučké, ale ku koncu sa to vylepšilo, pričom prevažne deathgrindovú polohu prekvapivo spestrili aj jednou zadoomanou skladbou.Viacero momentov by som označil za celkom podarené. V každom prípade, na rozohriatie publika úplne v pohode. Po nich nasledovali Unfathomable Ruination z UK (ale národnostne je to pestrá zbierka borcov).Pre mňa jednoznačne objav roka 2012, pričom ich debut radím ako jeden z najlepších albumov minulého roku. Ponúkajú pre mňa ideálny mix hudobnej brutality, technickosti a vkusného slammingu. Čím si u mňa šplhli ešte vyššie bolo, že kompozične veľmi vyspelý set odohrali absolútne suverénne. Bola to vskutku radosť, sledovať tri pražce jednotne rozsievajúc skazu, podporované kanonádou bicích, zatiaľ čo všetko zhutňoval pekne mastný vokál holohlavého Rumuna Daniela Neaghoe. Jediné menšie zlyhanie prišlo v prídavku, keď chceli zahrať niečo z ich trojročného dema.Ale čas je sviňa neúprosná a pamäť (našťastie) selektívna –takže skladba sa im v polovici rozsypala. Nevadí, spoločne sme sa na tom zabavili a napokon predsa len pridali z aktuálneho albumu (z ktorého bol vyskladaný celý set). V závere som si zo samého nadšenia dovolil chlapcom doniesť na pódium aj nejaké to ríšske orosené, čo evidentne najviac potešilo majstra Federica. Nato prišli na rad ostrieľaní matadori z Malty, Beheaded, ktorí mali v ten večer asi najsilnejšiu podporu, vtedy už celkom zhusteného publika (cca 50–60ks?). Skoro mi oči vypadli, keď začali hrať v trojici, bez druhej gitary a basáka Davida.Tento sa však zrejme len niekde zabudol, a na tretiu skladbu setu už doklusal v sladkej bielej mikinke.Aktuálny frontman Frank Calleja to premostil veľmi v pohode a slabý moment dokázal využiť na posilnenie kontaktu s publikom. Beheaded potom, v už štvorčlennom zložení (teda bez druhej gitary – čo mi okrem sól nejak nevadilo), nasekali set naprieč celou kariérou.Počas nej prešli celkom zaujímavým vývojom a bolo z čoho vyberať. Obzvlášť mi utkvela titulka posledného albumu, ktorá naživo vyznela omnoho lepšie ako z CD a doteraz sa mi ju nepodarilo dostať z hlavy von. Nakoniec si to na pódium dovalili...
Report – GAZDOVSKÁ VESELICA 11, 16. marec 2013, Tirish pub, Banská Bystrica
Gazda Jožko a jeho družstvo sa nám dožilo 15. roku. Keď si to zoberieme globálne, tak na Slovensku zrovna funny grind neprekypuje a ťahať túto farmu už taký dlhý čas bez poriadneho zázemia je pekne slušný výkon, aj keď s občasnými personálnymi zmenami. No, keď mám povedať úplnú pravdu, tak sa musím priznať, že GAZDASGRIND neboli hlavný dôvod mojej návštevy, o ten sa postarali CRANIOTOMY so svojím slammovým brutal deathom. Ich hudba mi evokuje rýdzu mohutnosť a silu a živé vystúpenie tejto mašinérie pridávajú nejaké tony navyše. Taktiež som bol zvedavý na zvolenskú nádej THE INFINITE WITHIN, z bandzone to znelo dosť slušne, až som si zaspomínal na americkú školu technického brutal death metalu, najbližšie možno k ORIGIN. Nezostávalo nič iné, len si zbaliť svoje švestky a vyraziť za zábavou do Banskej Bystrice. Jednotlivé vystúpenia budú rozoberané z dvoch pohľadov, jednak ja (Bukáčo) normálnym písmom a kolega Fajo z Metalirium.com kurzívou. Jedná sa o dosť netradičnú spoluprácu dvoch webzinov, ale snáď to zvýši zaujímavosť jednotlivých vystúpení. Enjoy it! Do Tirishu pubu som dorazil s predstihom. V podniku sa to pomaly začínalo dávať dokopy, a tak som voľný čas využil na ochutnávku piva a zvítanie sa s kolegom Fajom. Už pri zvučení THE INFINITE WITHIN mi prišlo dosť divné, že im to trvá nejak dlho, no pomyslel som si, že chcú mať prvotriedny zvuk, ako sa tech/brutal death patrí, a tak som to hodil za hlavu. No už od prvých tónov na mňa dorazila zvuková clona, v ktorej som sa úplne stratil. Najprv som si myslel, že len stojím na nesprávnom mieste, no ani prechádzka po celom podniku mi tento zvukový chaos nevyčistila. No o nejaké potešenie sa mi postaral mladý gitarista Martinus, aj keď som si jeho výkon nevedel užiť už vďaka spomínanému zvuku. Jeho technickú hru som si všimol už pri ladení, kde si pokojne sadol na koniec pódia a vypustil svoje tenké dlhé prsty na šprint po hmatníku. Z tohto chlapca niečo vyrastie. Na záver ma ešte potešili coverom „Sacrifice Unto Sebek“ od NILE, kde som zaznamenal zvukové zlepšenie, aj keď som si to možno len namýšľal, keďže s tvorbou NILE som dôverne zoznámený. Koncert otvorili mladí technical brutal death metalisti THE INFINITE WITHIN. Chalani sú údajne už pár mesiacov bez skúšobne, čiže si hrávajú len „na kolene“ a príp. na návšteve u inej kapely. Podľa toho to aj vyzeralo: neistota v očiach, obzeranie sa 1 na druhého, viacero nezrovnalostí i chýb, celková nesúrodosť… Nepomohol ani cover NILE – „Sacrifice Unto Sebek“, ba naopak. S touto klasikou sa dnes zvolenskí vlasáči popisovali len s ťažkosťami. Po ukončení prvého setu som v podniku pociťoval až rodinnú atmosféru, čo mi následne vyčarovalo úsmev na tvári, a to k tejto akcii rozhodne patrí. Jediný menší problém, ktorý túto atmosféru narúšal, bol v delíriu potopený, punkom odetý človek. Toto indivíduum zámerne bralo...
Report – PYREXIA, BEHEADED, UNFATHOMABLE RUINATION, 11.3. 2013 (Collosseum club, KE)
Po dlhšej dobe sa na Košice usmial death metalový satan, či skôr Lucas, a doprial nám poriadnu nádielku kapiel z toho najsmrtonosnejšieho zrna. Či už je reč o novej anglickej nádeji UNFATHOMABLE RUINATION, ktorá predvádza na debutovom albume Misshapen Congenital Entropy prvotriedny technicky ladení brutal death vychádzajúci zo slammových koreňov. Alebo o maltskom poklade BEHEADED, ktorý bol vykopaní už v roku 1991 a prvé cennosti nám predviedol na debutovom albume Perpetual Mockery, kde sa to ešte nieslo v duchu európskeho old schoolu. No najväčšie drahokami sa blyštia na ich poslednom albume Never to Dawn. To už je poriadny brutal death metalový nárez so zmyslom pre melodiku. Hlavné slovo však pri tejto death metalovej výprave bude mať legenda žánru PYREXIA. Kapela, ktorá na svojom debutovom albume Sermon of Mockery položila základy slammingu, či značne prispela s albumom System Of The Animal k formovaniu newyorskej pobočky us brutal death metalu. Skrátka, bolo sa načo tešiť a pevne som dúfal, že vo východoslovenskej metalovej obci sa nájde kopa ľudí, ktorí podporia túto luxusnú a jedinečnú akciu, i napriek tomu, že sa jednalo o pondelok. Príchod do Collossea ma veľmi nepotešil. Približne polhodinu pred začatím akcie sa v klube ponevieralo tak dvadsať platiacich ľudí. Čo mohlo predznamenať katastrofu, no optimizmus som ešte nestrácal. Necelých 15minút po siedmej sa na pódium vrhli UNFATHOMABLE RUINATION a začali privolávať ľudí bližšie k pódiu, v tej dobe asi tak 40 platiacich. Už od prvých tónov bolo jasné, kde sa tento koncert bude uberať. Zvuk ako lusk, v tomto prípade skôr ako mašinéria, mohutnosť a riadne nasadenie, takéto pocity vo mne vyvolal začiatok setu. Po prebratí sa z prvotnej eufórie, predsa sa len na východe slovenska tak často brutal death metal nevidí, som rozoznal úvodnú, na albume tretiu, skladbu „Carved Inherent Delusion“, ktorá obsahuje melodickú linku, čo vďaka parádnemu zvuku pekne vyniklo. No nasledujúce skladby už melodike šancu nedali. Kapela chŕlila slammovú pecku za poriadnou naklepávačkou, či to obohacovala s technickými pasážami, kde hlavne kraľoval basák Federico Benini, ktorý po novom posilnil rady CEREBRAL BORE. Jeho prsty jazdili po hmatníku ako o život, až to pripomínalo hranie sóla. Spevák Daniel Neagoe, taktiež nezostal pozadu, brutalita vychádzajúca z jeho hrdla bola riadne namakaná a rôznorodá, cez hlboký growl a prasačiny až po vreskot, a ku tomu všetkému pôsobil veľmi optimistickým dojmom, k čomu hlavne prispel jeho široký úsmev s ktorým nás v prestávkach, medzi skladbami ,oslovoval „friends“, a že death metal je hudba plná nenávisti. Lepší začiatok koncertu som si snáď nevedel predstaviť. Ľudia sa ustáli na číslovke okolo 55, čo je veľká škoda. Tajne som dúfal, že to bude apsoň 100, nech Lucas nebude zase ožobráčený, no zrejme pondelok a nie príliš vychýrený žáner akým je brutal death zauradovali. Po nie príliš dlhej pauze, prichádzajú na pódiu maltčania BEHEADED, čo bol jasný signál, že mám mašírovať rýchlo dopredu. Ako...
Recenzia – APRIL WEEPS – „Outer Calm, Pain Within“ (2013)
Poďme sa na chvíľu porozprávať o melodickom metale s klávesami a ženským spevom. Táto kombinácia už má svoje rôčiky za sebou, a podobne ako napríklad klasický heavy metal či klasický thrash metal, kapely ktoré hrajú tento štýl v dnešnej dobe majú pred sebou veľmi ťažkú úlohu, pretože čím dlhšie istý žáner funguje, tým menej pôsobí sviežo a neokukane. Kapely, ktoré sa rozhodnú hrať žáner, ktorý takpovediac zažíva neplodné obdobie (čo sa kvality, nie kvantity týka) sa tak stretávajú s oveľa väčšou kritikou a veľkou dávkou nezáujmu zo strany fanúšikov, okrem teda tých, ktorý daný žáner milujú do morku kostí. Dosť bolo ale filozofie, poďme sa pozrieť na mladú kapelu APRIL WEEPS z dunajskej stredy, a ich debut „Outer Calm, Pain Within“. Títo páni a dáma sa rozhodli zabŕdnuť práve do vyššie spomínanej kombinácie, metalovej odnože, ktorá dokáže mnohých ľudí odradiť a nechať skeptickými aj napriek tomu, že ešte nepočuli nahrávku (čomu sa pri počte podobných spolkov nemožno diviť). Prináša kapela do melodického death metalu s gothickými vplyvmi niečo nové? Odpoveď znie po počuve tejto ich prvotiny, že nie. Ani len jedna pasáž ma neprekvapila, ani len jeden riff mi nepodvihol obočie v údive, čiže nie, APRIL WEEPS sa minimálne debutom nezapíšu do sveta hudby, ako inovátori žánra. Skôr však než by po mne niekto paradajky chcel hádzať, musím poznamenať, že kapele sa predsa len podaril husársky kúsok. Narozdiel od obdobných kúskov, „Outer Calm, Pain Within“ dokáže s žánrovými klišé viac než len umne narábať, a skladby a poťažmo celý album sú veľmi chytlavé a zapamätateľné, ani len jedna skladba sa mi nemýli s nejakou druhou. Neviem či to bolo správnou konšteláciou hviezd, alebo či kapela veľmi správne čakala, kým sa jej nahromadí naozaj výrazný a ničim neurážajúci materiál, ale musím povedať, že každá jedna vyhrávka, gitarová alebo klavírová, každá vokálna linka a úder bicích majú svoje miesto a nikdy nepôsobia rušivo. A to je niečo, čo aspoň ja súdim vždy pozitívne. Zvuk nahrávky je kryštálovo čistý, možno niekedy tak trocha neosobný ale za debut sa teda apriláci a apriláčka nemusia hanbiť. Veľkým plusom kapely je vokálny prejav speváčky, pretože je počuteľne technicky veľmi zdatná (súdim aj podľa koncertu) a jej vokál nielenže nepôsobi rušivo (ako u iných obdobných kapiel) ale dokonca je veľmi veľmi príjemný. Growl taktiež nemôžem kritizovať, klasická severská škola melodického death metalu veľmi dobre využitá a neurážajúca. Veľkým plusom sú pre mňa aj bicie, chlapík za nimi vie čo robí a dodal hudbe spolu s basgitaristom hutnosť. Album plynie veľmi dobre, kapela neprechádza stopáž piatich minúť, čo je len a len dobre lebo vďaka tomu nemá šancu začať poslucháča reálne nudiť. Niektoré skladby sú silnejšie niektoré slabšie, ak by som to mal zosumarizovať, ak ma niečo nebavilo, tak to boli skôr iba pasáže ako celé skladby. Najslabšie mi však vychádzajú skladby „Buried“ a „In a Hurry“,...
Reportáž – Agony Night II: APRIL WEEPS, GALADRIEL… (2. 3. 2013, Randall BA)
Agony Night II: April Weeps, Galadriel, Eye Beyond Sight, Storyum, Erratum Randal je miestom, kde sa každý týždeň stretávame so zaujímavými či už slovenskými alebo zahraničnými hudobnými podujatiami, a výnimkou nebol ani prvý marcový týždeň. Na metalových fanúšikov čakalo už druhé kolo Agony Night-u, ktoré sa pýšilo zabehanými slovenskými metalovými spolkami. Večer (prevážne) plný melancholických ale aj iných melódii zakomponovaných do tvrdej hudby odštartovali túto prvú marcovú sobotu bratislavskí ERRATUM. Nebudem chodiť okolo horkej kaše, túto kapelu som mal možnosť vidieť už zopár krát predtým a nikdy vo mne nezanechali dobrý dojem. Zmenilo ich vystúpenie na tejto akcii môj dojem? Bohužiaľ nie, ich podanie melancholického death metalu s ženským spevom mi jednoducho nejak nie a nie sadnúť, niektoré kapely si ku mne cestu asi jednoducho nenájdu. Samotný výkon však nebol katastrofálny, zvuk bol vcelku dobrý čiže kapela podala dobrý výkon, mňa však ich vystúpenie nechalo chladným. Ďaľšia kapela ma tak trocha zmiatla. Ak by som mal ich zaradiť ich hudbu, mal by som s tým asi celkom problém, STORYUM sa totiž pohybovali v celkom širokých hudobných mantineloch. Táto skutočnosť však vôbec nie je negatívnou, hudobná rôznorodosť tejto kapele neuveriteľne svedčí a diváci sa tak mohli potešiť príjemnou fúziou staršieho a modernejšieho hard rocku, heavy metalu, či v jednej pasáži dokonca aj post rocku. Veľkým plusom tejto kapely je precízna hra a vynikajúci spev, plus samozrejme absencia nudnejších nápadov. EYE BEYOND SIGHT boli na tomto koncerte tak trocha piatym kolesom na melodickom voze, avšak poriadný thrash/hc metal nikdy neuškodí. Ku kapele sa pridal nový spevák a ja som bol teda veľmi zvedavý, ako vyzerá momentálne ich živé vystupovanie. Energia, ktorá sa šírila s pódia ma ovalila neskutočnou intenzitou, kapele to šlapalo o úroveň viac, ako keď som ich naposledy (a to nie že by im to už predtým nešlapalo). Kapela zahrala svoje najchytlavejšie skladby, avšak potešili nás aj jednou novinkou, ktorá podľa mňa znela veĺmi slubne. Aj napriek tomu, že sa počas ich setu vyskytol istý technický problém (bubeník je očividne špecialista na presekávanie káblov činelmi), kapelu to vôbec nespomalilo a pokračovala ako parný valec ďalej. Po miernom vybočení z žánrových vôd sa však vraciame naspäť k „dark“ metalu a ženským spevom, a to s nikým menším, ako s bratislavskými GALADRIEL. Kapela vydala minulý rok nový album a vrátila sa aj vďaka tomu znova tak trocha viac do svetiel reflektorov. Kapela však aj napriek tomu, že má za sebou už dosť rokov koncertovania (a možno čiastočne aj práve preto) na mňa pôsobila v tento večer tak trocha unavene. Skladba striedala skladbu, avšak ten správne pochmúrny pocit sa akosi nevedel dostaviť, tak ako tomu bolo keď som ich videl na Gothoom feste. Fanúšikovia sa však bavili, a roky skúsenosti im dali do vienka schopnosť nevedieť zahrať vyložene zlý koncert, čiže nemôžem povedať, že by...
Recenzia – DISLOYAL „Nineth Gate“ (2012)
Odvaha, práve týmto slovom by som chcel začať túto recenziu, pretože práve tento pojem najlepšie vystihuje našu kapelu DISLOYAL z Martina, o ktorej dnes bude reč. Už od svojho vzniku v roku 1992 si martinčania hľadali svoju cestu, či už to bol death/thrash na debutovom albume Fear of Death, alebo death/black na Resting Evil. Práve sample a klávesy, občas symfonické či ambientné, z väčšej časti atmosfericky ladené, no keď chceme byť veľkí detailisti, našli by sme aj Pink Floydovské psychedélie, no to je už predsa len hlboký ponor, boli vždy tá pridaná hodnota nahrávok až sa z nej stal základný kameň. Zo začiatku mi to skôr pripadalo, ako keby to bolo robené štýlom „ sem buchni to a sem zase tamto, nech sa ľudia čudujú“, no za tie roky sa naučili využiť tieto „pridané hodnoty“ a urobiť z nich hlavný element tvorby atmosféry. Pri názve Nineth Gate, áno dobre ste si všimli, je tam gramatická chyba, „e“ je tam navyše, Vám ako prvé môže napadnúť, nie príliš podarený film s Johnny Deppom. Z časti by sa aj dalo povedať, že koncept filmu odzrkadľuje nahrávku, až nato, že kde film končí, tam sa album len zahrieva. Hudobná zložka, ako som spomínal, je hlavne postavená na atmosferických samploch/klávesoch. Z death metalu nám už veľa nezostalo, posledné artefakty nájdeme snáď len v skladbách „Bathory“ a „Damned“. Tentokrát sa album zahalil do doom metalového kabáta a musím povedať, že to bolo správne riešenie. Už doom metal sám o sebe, vďaka pomalému tempu a mohutnej gradácii, vie podať látku precítene a atmosfericky ju vykresliť. No keď sa ešte pridajú správne dosadené sample, čo je práve prípad tejto nahrávky, môžeme vytvoriť atmosféru až apokalyptických rozmerov, a práve o to tu ide! No pred každým poriadnym koncom sveta, tu musí byť rituál, ktorý preklaje svet. To je cieľom skladby „The Mysteries“, ktorá svojim obradom, za pomoci zboru, privoláva súdny deň. Pieseň môže svojou rituálnosťou a naliehavosťou pripomemúť gréckych démonov ROTTING CHRIST. Nasledujúca „Born to Start the Hell“ rozosieva beznádej vo svete a dáva naznámosť, že apocalypsa je za dverami. No ešte predtým, ako sa všetko zrúti, nám „Endless Dream“ ponúkne spomienkovú jazdu do minulosti a kladie otázku, či predsa nieje len tá apokalypsa nutná. Zistenie je smutné a neodvratné! Skutočná kataklizma prichádza s grófkou „Bathory“, ktorá svet pochováva a zároveň prináša posledný requiem v druhej časti skladby. Krvavá pani zároveň ukrýva najpôsobivejšie klávesy albumu, plné mystiky a tajuplnosti. Tak a sme na konci albumu, kde nás čaká najexperimentálnejší kúsok nahrávky. Skladba „Bathory – partII. Wrong Side“ je síce postavená na elektronike a samploch, no báť sa nemusíme, pretože z atmosferických vôd nevykračuje ani omylom. Elektronika môže vyvolať akúsi predstavu neprehltnuteľného sústa, no to sa môže stať len orthodoxnejším, ale povedzte si pravdu, aký fanúšik čistoty žánru, by dokázal počúvať...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (5.10.2026 22:00) 5. októbra 2026
- Headbanger_FM (28.9.2026 22:00) 28. septembra 2026
- Headbanger_FM (21.9.2026 22:00) 21. septembra 2026
- Headbanger_FM (14.9.2026 22:00) 14. septembra 2026
- Headbanger_FM (7.9.2026 22:00) 7. septembra 2026
