Recenzia – ECLECTIKA “ Lure Of Ephemeral Beauty“ ( Asylum Ruins Records 2012 )
Pred nedávnom som si z časti, keďže kapelka nemá nejaké rozšírené info a ide vlastne o ich tretí album, dal posluch a tak podotýkam že Francúzska scéna má náozaj plno nádejných formácií hlavne v tej experimentalnej vlne, kde sa sústreďujú prvky ambientu, post blacku. Rozvíja sa stále viac a viac a necháva si svoj značne poznateľný znak originality, umeleckého feelingu a u niektorích tak trocha odporcov čudnosť. Overené a už zabehnuté hudobné spolky vedia stále prejaviť svojú oddanosť svojmu umeniu ale pomedzi to sa formujú ďalšie a ďalšie čo by si z toho chceli svoje ukúsiť a tak by mali dostať šancu. Eclectika je nepochybne jednou z nich. Album som si dal prejsť sluchom na dvakrát, keďže po prvom posluchu som nejak nevedel čo k tomu vyjadriť, bol som zrejme niekde čo rozhodne nesúviselo s realitou , nechal som to tak, vstrebal si to a pustil znova. Jedno je isté, celková štruktúra skladieb si vyvíja na poslucháča istú komornosť, uzavretosť a tak je to o počúvaní viac osobnom. Zvuk je vyvážený a tak je dobre počuť všetko aj keď je na vlne dosť minimalistickej, nie je absolutne typický, o vokáloch som si spočiatku myslel že tie typické budú ale to mi hneď vyvratila ženská poloha hlasu, ktorá ma značne príjemne prekvápila a dala tomu neobyčajný šmrnc, striedavo sa tam zvádza boj s klasickým blackovým škrekotom a pocity pri tom sú naozaj zaujímavé, nenudia a vzbudzujú jasnú pozornosť. “ Lure Of Ephemeral Beauty“ je jasne cítiť post nádych hlavne z gitarovej štruktúry, v podstate očakávané ale potom akoby sa z toho vykľula operná baladička prostredníctvom v skutku silného ženského spevu a tak si to gráduje svoju melancholicko- surreálnu atmosféru. „Cyclic Anagnorisis“ sa nesie v podobnom duchu, ale kam zavedie myseľ je veľmi individuálne a pre osobné pocity. Čo sa týka mňa evokovalo to vo mne pocit akejsi duálnosti, zamieňať si jeden život s druhým, celkovo sú pri posluchu nálady dosť rozpačité ale ta originalita je na tom obdivujúca. „Handycapped Sex In A Mental Orgy“ ma uniesol na vlnu rozpoloženia keď vnímam niečo čo veľmi chcem a nejde to mať. Skladba ma tak v znení jednak katastrofický charakter ohľadom istej potreby a z toho cítiť hnev a jednak plač z jeho nedostatku. Tieto tri skladby majú rozhodne najsilnejšie ponímanie. Ostatné sú hlboko späté a viazané na podobne pocity a tak ich ešte viac prehlbujú. Jednoznačné vyprávanie o jednak prázdnote duše tak ako je priestor sám.Hudba tejto vnímavej sorty rozhodne nenechá poslucháča prázdneho aj keď možno občas si také dojmy vytvára. Nejde ju posluchať ako len kulisu zvuku. Niekomu sa môžu songy zdať akoby bola jedná a tak boli len popredeľované, no...
Report – ASYMMETRY Festival 5.0 (2.5. a 3.5. 2013, Poland)
Poľský festival Asymmetry s luxusnými menami metalovej a všeobecne alternatívnej scény ma lákal už aj minulý, či predminulý rok, avšak buď z finančných, alebo z časových dôvodov som na jeho návštevu mohol akurát tak myslieť. Tento rok sa však planéty a hviezdy zoradili viac než len vyhovujúco, a výlet do Wroclavu, kráľovského poľského mesta, sa mi podarilo uskutočniť. Wroclav je mesto v skutku kráľovské, a ak by som ho mal podrobnejšie opísať, zabralo by mi to priveľa času. Ostanem iba pri tom, že vrelo odporučím jeho návštevu, a to aj pomimo akýchkoľvek akcií. Vynikajúce ceny, prekrásne centrum a ubytovanie kvalitné a za malý peniaz. Hostel, v ktorom som prebýval zo svojimi známymi mal naviac krásnu študentskú a bohémsku atmosféru, spojenú s trochou kaviarničkovsko-obyvačkového feelingu, čo iba pridalo na atraktivite daného výletu. Samotný festival sa odohrával v Hale Stulecii, konkrétne v jej menšom krídle. Aby som to mal z krku, organizácia festivalu bola neskutočná, prostredie ideálne, ani veľké ani malé, pôsobiace naozaj profesionálne, nevznikali rady, koncerty začínali na čas, fontána pri hale podľa mňa donútila zopár ľudí vynechať koncerty, pivo super, občerstvenie dobré, a v nehriešnom vychvalovaní by som mohol pokračovať ďalej. Skrátka, z organizačného hľadiska sa sťažovať nedalo na nič. Ako to však teda bolo z hudobnou produkciou, najdôležitejšou zložkou každého festivalu… teda ak sa festival zameriava na hudbu, čo pre Asymmetry určite platí. Prvý deň som bohužial vynechal, čiže o AGALLOCHU, MAYHEME či VADERI vám toho veľa nepoviem, aj keď zvesti ku mne prenikli také, že minimálne prvé dve sa oplatilo vidieť a iślo o vystúpenia nanajvýš dobré (áno, aj MAYHEM vraj zahrali výborne). Čo sa týka druhého dňa, v ten som sa už v hale nachádzal, a to na všetkých kapelách. Prvým vystupujúcim bol ICONACLASS, americký raper v spoločnosti dj hrajúceho v známych DÄLEK. Narozdiel od DÄLEK však neovplývali svojskou produkciou, a ich set prezentoval najmä 90-te roky a teda klasický agresívnejši rap. Neurazilo, avšak nenadchlo. Následujúci KILLIMANJARO DARKJAZZ ENSEMBLE však boli už o inom. Pochmurný pomalý jazz spojený s noise/industriálnou rytmikou spolu s depresívnymi výjavmi na plátne vytvorili tú správnu „Asymmetry“ atmosféru a celá sála sa zahalila do tichej eufórie. Strach naháňajúce a akoby z iného sveta. Najsilnejším článkom bola pre mňa vokalistka, krásne využívajúca svoj hlas nie len ako lead, ale aj ako doplnok k hudbe v podobe nasamplovaných výkrikov či ťahavých tónov, samozrejme všetko v správne „desivom“ štýle. Záver koncertu doslova spôsobil zimomriavky, dostal som presne čo som čakal. Po viac menej oddychovom úvode prichádza na scénu nórsky SHINING, a kto vie o čom hovorím, sa určite musel tešiť. Kto nevie, nórsky SHINING narozdiel od švédskych síce tiež hrajú black metal avšak tak trocha v uvodzovkách. Chlapíci okolo sympatického front mana Jorgena Munkebyho čerpajú z black metalovej atmosféry, avšak zaobalujú ju do jazzu a polyrytmickejších záležitostí. Ak teda vaše srdce túži po blackovejšom DILLINGER ESCAPE PLANE, ktorý by zdobil saxofón, toto je vaša najlepšia voľba. Jazzisti odpálili svoj set...
Recenzia – UNBORN „Awaken To Reality“ (2013)
Nedávno som sa zamýšľal nad tým, ako veľmi sa darí thrashovej a teda aj heavy metalovej hudbe na Slovensku a v Česku. Osem rokov dozadu som totiž tieto scény celkom aktívne sledoval, avšak môj záujem sa časom presunul do iných sfér, a už dlhšiu dobu nevyhľadávam a ani nevnímam nahrávky z týchto žánrov. Ruka v ruke s tým ide samozrejme aj nedostatok vedomostí o tom, ako vyzerajú thrashové a heavy metalové koncerty a samozrejme aj o tom, koľko ľudí to sleduje. Ako to často býva, keď človek presúva svoj záujem, často sa mu zdá, že to, od čoho upustil, stratilo všeobecne popularitu. Pri posluchu pražských thrasherov UNBORN som si znova spomenul na svoju otázku. Osem rokov dozadu, keď sa mi zdalo, že všetci bratislavskí metalisti žijú thrashom, by som v živote nepovedal, že sa raz túto otázku budem pýtať. Avšak píše sa rok 2013, a ja sa pýtam, thrash metalisti, ste tu ešte? Samozrejme, že tu sú… Len ja ich už nestretávam. Každopádne, ak ste thrash metalista, alebo thrashcore-ista, do pozornosti vám dávam najnovší počin týchto čechov, nazvaný „Awaken To Reality“. UNBORN fungujú už nejaký ten piatok, konkrétne od roku 1996, a teda brázdi koncertné pódia už skoro 20 rokov. Túto skutočnosť som si uvedomil až po vypočutí nahrávky, a bol som nemilo prekvapený, že som o túto kapelu nikdy nezakopol. Nejde ani tak o to, že by sa jednalo o kapelu, ktorej hudbu musím nevýhnutne poznať, ich thrash metal je síce výdatný a v rámci žánru sa podľa mňa aj celosvetovo jedná o slušný nadpriemer, avšak ako som povedal už skôr, podobné nahrávky nevyhľadávam. Prekvapivé to bolo pre mňa z dôvodu, že UNBORN mi prídu ako prototyp „metalu pre každého“, teda metalu pre milovníka akéhokoľvek metalového podžánru. Teda aspoň momentálna nahrávka. Preto by som čakal, že ich meno uvidím v česko-slovenských metalových médiach, čo sa však zatiaľ neudialo. A možno som iba slepý… Poďme sa však pozrieť na to, čo nám ponúka ich najnovší počin. Úvodná skladba „Burn Inside“, teda hneď po Intre, predstavuje Unborn v ich rýdzo thrashovej polohe. Učebnicová ukážka všetkych klasických thrashových riffov, skladba však funguje, a prekvapivé momenty mi nechýbajú. Už od druhej skladby „Chemotherapy of Government“dostáva album trocha inú tvár. Ako UNBORN uvádzajú na svojej stránke, najnovší album je stále thrash ale s modernými vplyvmi. Pod týmito modernými vplyvmi pravdepodobne myslia melodickejšie formy európskeho death metalu. Akoby som počúval HYPOCRISY skrížené s KREATOROM a vďaka spevákovmu hlasu aj s KATAKLYSM-om. Podotýkam, že toto je prvý krát, čo som v kontakte s touto kapelou, čiže staršie nahrávky som zatiaľ nepočul. „Awaken To Reality“ mi však predstavuje ako kapelu, kde najvýraznejším členom je práve vokalista menom Saša. Spočiatku mi jeho vokál nesedel a prišiel mi tuctový, avšak už počas prvého počuvu som začal vnímať malé detaily a jeho cit pre rytmiku a sem tam aj melodiku spevu. Saša jednoducho vie ako...
Recenzia – THORWALD- Čiernobiele prasa (2013)
Košická scéna, kedysi bohatá na tvrdometalové klenoty, sa nám akosi preriedila. Popri aktívnych KILLCHAIN, OBLITERATE, WYNSTON SMYTH, DISCONSOLATE (aj keď sa kus vytratili, no o chvíľu ich máme späť) a THORWALD mi nenapadá nič, čo by stálo za reč. Práve o posledne menovaných bude reč. Ich nová nahrávka Čiernobiele prasa si určite zaslúži vašu pozornosť. 17 skladieb, ani jedna nepresahuje dve minúty a celková stopáž niečo cez 22 minút – nemusíte byť žiadny expert, aby ste prišli na to, s akým žánrom majú chlapci dočinenia. Možno by vás trochu mohlo zmiasť to, že majú cover od S.O.D., no od nich si zobrali hardcorový poskakujúci ťah na bránu, k tomu pridali poriadne natlakované gitary a rázne bicie a máme tu powerviolence ako bič. Proste nekompromisný masaker, bez najmenšej možnosti vydýchnutia. Tento grindcorový subžáner sa veľmi nemá rád s experimentmi, alebo nejakými odbočkami zo žánru a práve o taký prípad ide aj tu. Najväčším experimentom, o ktorý v tejto nahrávke zakopnete, bude zrejme Mikiho pískanie v titulnej skladbe albumu. Preto ľudia hľadajúci nové postupy môžu rovno na túto nahrávku zabudnúť, no fanúšikovia žánrovej čistoty a poctivej práce by zas mali byť na pozore a nahrávku si zohnať. Zvuk nahrávky pekne špinavý, gitary parádne režú, basa duní ako o život, bicie sa valia. Vokálne duo Bindi a Miki je tiež pekne zohrané. Bindiho hrdelné ručanie a Mikiho nekompromisné škriekačky sa navzájom doplňujú a vytvárajú celok, ktorý drží pokope. Textová stránka sa nesie v humornom duchu. Skladby s názvami ako „Vysvätený batman“, „Ja kokot“ či „Bindi Smrdí“ snáď netreba viac rozpitvávať, o srandu je tu postarané. Ďalším plusom je, že si album môžete stiahnuť zadarmo z ich bandcampovej stránky: http://thorwald.bandcamp.com/ a pritom si celý album spravili na vlastné náklady. Čo značí, že títo chlapci to robia pre vlastné potešenie a radosť a nejde im nejaké zarábanie, či nebodaj nejaký “kalkul“ . Underground ako sa patrí! Keď to celé zhrniem, tak musím povedať, že sa košickým chlapcom podarila poctivá práca, aj keď s ničím novým neprekvapí. Ale povedzme si na rovinu, koľko podobných aktívnych kapiel máme na Slovensku, na počítanie by nám možno bola stačila aj jedna ruka. Bukáčo 7/10 http://bandzone.cz/thorwald...
Report – MESHUGGAH + DECAPITATED: The Ophidian Trek 2013 (27. 04. 2013: MMC, Bratislava)
Švédski blázni MESHUGGAH a ako predkapela Poliaci DECAPITATED. Nuž, musím sa vám hneď z úvodu priznať, že hoci toto duo spĺňa prísne nároky klubového koncertu, neočakával som od neho príliš veľa. Chyba! ..Ale poďme pekne postupne. Spomínanú zostavu (iba?) dvoch kapiel nám do Bratislavy naservírovala agentúra Obscure, (organizátori BRUTAL ASSAULT – i možno viete, že MESHUGGAH budú aj na tomto hyperfeste a to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa obával o divácku účasť). Krátko po 19:h nás víta dlhý zástup ľudí čakajúcich na „odbavenie“, usporiadatelia sú však natoľko rozumní, že keďže sa s vyberaním vstupu začalo až teraz, 1. banda s hraním počká. DECAPITATED teda začínajú až niečo pred 20:00, dlhým ambientným introm. A potom sa to spúšťa: Od začiatku ma víta pomerne fajne mohutný zvuk, čo však u týchto našich severných bratov nie je nič prekvapujúce (tým to nechcem brať ako samozrejmosť). Počet nástrojov je nám dobre známy, ale tentokrát mi trochu chýbala tá druhá gitara, a to najmä pri sólach + možno aj preto, že som stál bližšie pod basákovou stranou. A vôbec, viac (najviac) sa mi zatiaľ páčili na The Decimation Of Euorpe Tour v B.B 02. 12. 2011, kde im zrejme lepšie sedela klubovo-domáca, ba až rodinná atmosféra. Teraz sa spevak ani veľmo neprihováral, a keď, tak sa väčšinou uchýlil k zbytočnej angličtine (opäť pripomínam: DECAPITATED sú Poliaci). Hrali aj dosť krátko, hoci nevynechali asi žiaden hit. „Day 69“ dnes vyznel trošku chaoticky, no napr. „Spheres Of Madness“ odsýpal v dokonalosti. Celkovo ich set hodnotím kladne, vidieť, že sú veľká kapela už vo všetkých smeroch. Esteticky intenzívny technical death metal ani dnes v podstate nesklamal. Nasleduje dostatočne dlhý odpočinkový čas a ja sa priznám, že z headlinera MESHUGGAH som zmeškal hádam aj 3 minúty! Čo je nutné podotknúť hneď, že počet ľudí v sále nám rapídne stúpol, takže predrať sa bližšie ku stage už nie je také jednoduché. Na 2. strane: možno ani potrebné (viď. svetelná show, pri ktorej sa ešte pristavíme)… No, ako a kde začať? Zvukom? Súhrou? Atmosférou? Ach, bubeníkom. Kým DECAP sa aj so svojimi bicími tlačili v prednej časti pódia, tak MESHU ho už majú k dispozícii prakticky celé. Vo všeobecnosti toto predstavenie bolo mohutné! Páni sa na nič nehrajú, idú si to svoje, s radosťou spozna vlasvo i bez problémov. Setlist bol tiež trochu kratší, než nedávno (na tuším USA Tour), napriek tomu to stačilo na dokaličenie ľudských duší v publiku. Vlastne, výrazy sko „publikum“, „obecenstvo“ či „hľadisko“ ani nie sú na mieste… veď tí ľudia okolo mňa, tí samotní..boli Mešuge! Tá hudba ich doprepínala, vidieť im to v očiach, v rozpätí rúk pri scénach...
Report – VADER, ČAD, BRUTE, THE INFINITE WITHIN, 30.4.2013, Collosseum, Košice
Ten čas ale beží. Už je tomu rok a pol, čo nás VADER poctili svojou návštevou v metropole východu. Vtedy v rámci podpory nového albumu Welcome To The Morbid Reich. Tentokrát však pripravili špeciálnu show venujúcu sa hlavne starej klasike Black To The Blind a EP-čku Sothis, bolo sa rozhodne na čo tešiť. Ako hostí si Kamil zavolal: svätojurských ČAD, východoslovenskú špičku death metalu BRUTE a mladých Zvolenčanov THE INFINITE WITHIN. Line-up nabitý ako sa patrí, nádej na vydarenú akciu stúpa, aj keď v poslednej dobe akcie v Košiciach zvykli končiť účastníckym fiaskom, no nakoniec sa to skončilo pozitívne, až by sa to sčasti mohlo nazvať ako stretnutie východoslovenských metalistov, ale o tom až nižšie. Príchod do Collossea ma milo potešil, už sa tam začalo míňať dosť ľudí, čo nebolo na akcie za poslednú dobu dosť zvykom. Zvolenčania THE INFINITE WITHIN trochu meškali, čím sa kus pripravili o čas. Po doladení a ponastavovaní aparatúry sa na to rovno vrhli. Zo začiatku vystúpenie sprevádzal dosť nelúštiteľný zvuk, prvá kapela si to klasicky vždy schytá, ale bez toho by to nešlo. Po vyčistení zvuku som začínal poriadne vnímať ich hudbu. Technický brutal death, možno kus ako ORIGIN, ale berte to ako s rezervou. No čo mi však pri ich vystúpení vadilo, bola miestami nezosúladenosť a občasné rytmické kotrmelce. Chlapci však ešte len začínajú, prvé CD tu bude čo nevidieť, a ku tomu si vybrali dosť náročný žáner, tak to nemôžeme brať ako veľký prúser, priam naopak, môžeme byť radi, že sa tu nájdu aj mladí chalani, ktorí chcú hrať práve takúto hudbu. Po kratšej pauze sa na nás spustil víchor z Vranova, zvaný BRUTE. Zvuk ako delo, brutálne nasadenie od začiatku, žiadny priestor na kompromisy ale poctivý, technicky prepracovaný brutal death s občasným zmyslom pre melodiku. Priestor pred pódiom sa začal pomaly zapĺňať, čím atmosféra tohto metalového sviatku začala hustnúť. Spevák Pafo chŕlil pekne šťavnaté a mohutné growly, Steve riffoval ako mašina, hlavne v jeho typickej skrčenej póze, v ktorej dával tomuto vystúpeniu všetko. Vystúpenie sa nezaobišlo bez technickej vady, došlo ku kolízii medzi odposluchom a metronómom, no problém bol rýchlo zažehnaný a skladbu si zopakovali od začiatku. Pekné gesto. Ku koncu došlo aj na novú skladbu, ktorá sa niesla v pekne natlakovanom a menej melodickom duchu, skôr zameranú na brutalitu, no máme sa načo tešiť do budúcna, táto kapela nám má toho ešte veľa čo povedať! Nastal čas na svätojurskú mašinu ČAD. Konečne som sa dočkal zvuku, ktorý si táto kapela zaslúži. Ich predošlé vystúpenia mi vždy kus prišli bez gulí, hlavne kvôli tomu slabšiemu zvuku, no čo predviedli teraz, to malo až slonie gule. Pílilo sa, rezalo sa, hotový „zombie“ masaker. Publikum spievalo skoro všetky texty, pod pódiom vznikol už aj prvý kotlík, Pišta vždy zasrandoval medzi skladbami, Valér...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (2.11.2026 22:00) 2. novembra 2026
- Headbanger_FM (26.10.2026 22:00) 26. októbra 2026
- Headbanger_FM (19.10.2026 22:00) 19. októbra 2026
- Headbanger_FM (12.10.2026 22:00) 12. októbra 2026
- Headbanger_FM (5.10.2026 22:00) 5. októbra 2026
