Reportáž: JUDAS PRIEST – Incheba Expo Aréna, 9. mája 2012 Bratislava
máj22

Reportáž: JUDAS PRIEST – Incheba Expo Aréna, 9. mája 2012 Bratislava

Zverejnené v máj 22, 2012

Už od príchodu k Inchebe mi bolo jasné, že s mojím ročníkom narodenia budem patriť medzi mladších divákov. Toto sa už v posledných rokoch príliš nestáva. Časť parkoviska okupovali motorkári v čiernom, čo ma definítne utvrdzovalo, že idem správnym smerom. Prišiel som asi v polovici setu Thin Lizzy – ak niektorí neviete, svojho času (1969–1984) to bola veľmi vplyvná kapela. Momentálne sa jedná o hudobnú fosíliu, ktorá už nový material netvorí, ale zopár desiatok rokov žije z vydávania stale nových živákov, kompilácií a DVD-čiek. V aktívnych časoch však vyprodukovali množstvo hitov, napr. Whisky in the Jar, ktorú asi poznáte v podaní inej kapely (v podstate tiež fosílie). Cowboy’s song a Boys are back in town boli pekným zakončením príjemného a veselého pred-koncertu. Koncert krstných otcov heavy metalu z Birminghamu začal po pomerne dlhej prestávke majestátnym introm War Pigs od Black Sabbath a potom prišla jazda par excellence. Je až neuveriteľné, aký dlhý setlist vystrihli – dokopy 21! skladieb plus nejaké tie sóla navyše (celý zoznam tu). Hrali komplet prierez tvorbou. Počnúc artovým psycho-heavy metalom 70-tych rokov, cez brutal-heavy metal z Painkilleru (môj novotvar ;)) až po moderný heavy metal poslednej dekády. Na produkciu jednej kapely to bol mimoriadne pestrý koncert. Napokon majú z čoho vyberať. Osobne ma okrem iného potešili, že z albumu Painkiller dali popri povinnej titulke aj skvelý Night Crawler – ktorý na poslednej zastávke v Bratislave v roku 2008 nehrali. Už 61 ročný majster Halford (mal som dojem, že svoju palicu už nepoužíva len na ozdobu) pomedzi skladby rekapituloval albumy z ktorých sa hralo, čo bolo celkom príjemné. Vo viacerých skladbách žiaľ bolo evidentné, že už celkom nevládze s hlasom, čo som si ešte pred štyrmi rokmi do takej miery nevšimol. Napríklad refrény skvelého Sentinelu boli o oktávu nižšie, čo celkom sklamalo. Dôležité však je, že je stále autentický a neuchýlil sa k playbackovým podvodom, ako je populárne u “umelcov” v našich zemepisných šírkach (a to v omnoho mladšom veku). Napriek tomu, na viacerých strategických miestach vytiahol také výšky, že si ľudia nechtiac vymenili parochne aj zubné náhrady. Celkovo mal ten koncert špeciálne čaro. A to napriek tomu, že ťažisko môjho záujmu v metalovej muzike je už niekde inde. Keďže je väčšina hudobníkov v súčasných kapelách v mojom, alebo mladšom veku, človek už nemá taký podvedomý rešpekt – po tých rokoch je to už naozaj triezvy (viacmenej) nadhľad. Ale teraz, pri Judase, som si na vlastné prekvapenie viackrát uvedomil: “áno, pozrel sa mojím smerom, oh yeaah!” A keby som Halforda, alebo Tiptona stretol po koncerte, asi sa mi fakt rozklepú kolená. Jednoducho som sa vrátil do čias zašumených kazeťákov, keď mi zo stokrát obohranej kazety po prvý krát nekompromisne zrazili sánku. Koncert obsahoval nespočet highlightov, napríklad hymnu Breaking the Law kompletne odspievalo publikum a nechýbal ani osvedčený chopper na pódiu....

Čítaj ďalej
Ministry – Relapse
máj21

Ministry – Relapse

Zverejnené v máj 21, 2012

Keď industriálny odporcovia Busha ohlásili rozchod v roku 2008 bola to veľmi smutná správa pre každého fanúšika tejto formácie, obzvlášť pre tých, ktorí ich videli počas rozlúčkového turné na Masters of Rock, kde úplne rozdrtili publikum a nedali najmenšiu šancu ostatný zúčastnením kapelám prekonať ich fantastický koncert. No, keď v auguste 2011 ohlásili živé vystúpenie na Wackene, vysvitla nádej, že sa formácia vráti na scénu úplne, túto domnienku potvrdil Al Jourgensen v rozhovore pre Metal Hammer a následne oznámil, že v septembri sa zavrú v štúdiu, kde budú pracovať na novom albume , ktorý nazvali Relapse. Vtedy došla na mňa eufória, že táto mašina opäť povstane, no s tým ma napádalo, či to nebude len prvoplánová nahrávka, keďže sa Al oháňal tým, že už ho metal nebaví a chce hrať country. Novinka sa nesie v duchu predchádzajúceho albumu The Last Sucker, plná energetický, priamočiarych, našlapaných vecí, bez pridanej hodnoty, ale zas čo by sme od nich mohli iné čakať? Album začína politickým introm po ktorom prichádza úderná vec, ktorá by ako keby vypadla z oka predchádzajúcej úvodnej úderky Let´s go z posledného albumu, nasledujúca Double Tap nezvoľní tempo ani o kus, priam ešte pridá do plynu a vy si môžete s radosťou vybíjať energiu, v podobnom duchu pokračuje Freefall, Kleptocracy kúsok uberie na tempu, no zase pridá jednoslovný, zborový refrén, ktorý sa bude spievať na koncertoch masovo, United Forces vyznie po predchádzajúcej dosť nenápadne, pretože je založená na rovnakom základe, ale s menej hitovým refrénom, no nasledujúca 99 Percenters je zrejme najväčší hit tohto albumu, ktorý si priam žiada veľké festivalové publikum. Titulná Relapse, Weekend Warrior a Git Up Get Out ´n Vote  prešumia v strednom tempe bez pasáže, ktorú by ste si zapamätali, no po týchto prichádza vrchol albumu Bloodlust, ktorá je o dosť uvoľnenejšia a nápaditejšia ako predchádzajúce veci, nakoniec poteší (ako koho) remix titulnej skladby. Verdikt: Ministry vydali síce album plný energie, no nedá sa zbaviť dojmu, že je tam cítiť prvoplánovosť a priamočiarosť, ale ako vec na vybitie energie Vám poslúži znamenite …. 6/10 Bukáčo 01. Ghouldiggers 02. Double Tap 03. Freefall 04. Kleptocracy 05. United Forces 06. 99 Percenters 07. Relapse 08. Weekend Warrior 09. Git Up Get Out ‚N Vote 10. Bloodlust 11. Relapse (Defibrillator Mix) WEB: Official, Facebook,...

Čítaj ďalej
Meshuggah – Koloss
apr01

Meshuggah – Koloss

Zverejnené v apr 1, 2012

Niet krajšieho pocitu pre hudobného fanúšika, ako keď sa mu po dlhom odpočítavaní dní v kalendáriku dostane do rúk dlhoočakávaná novinka jeho obľúbenej kapely. Nebudem klamať, švédskych matematikov Meshuggah zbožňujem a nebojím sa povedať, že podľa mňa ide o jednu z kapiel, ktoré svojou hudbou píšu hudobné dejiny. S takýmto názorom sa samozrejme spájajú vysoké očakávania a čiastočne aj pocit strachu, že kapela tieto očakávania nesplní, najmä po veľmi úspešnom albume „ObZen“ spred už štyroch rokov. Nehovoriac o tom, že odvtedy sa na metalovej scéne vyrojilo nespočetne veľa kapiel čerpajúcich inšpiráciu pre svoje riffy a postupy práve od týchto titánov matematického metalu, avšak samozrejme obohacujúcich svoje polyrytmické riffovanie mnohými novými prvkami a vytvárajúce dnes tak populárny fenomén „djentu“. Nebol som určite sám, keď som sa bál, že Meshuggah budú mať problém vytvoriť nielen kvalitný ale aj originálny album.  A tak ako to býva, strach vie byť skutočne často iracionálny, pretože „Koloss“ je ďaľším hudobným dielom hodným skutočných géniusov. Hneď na úvod musím povedať, že tento album nielenže splnil očakávania, ale MESHUGGAH sa podarilo zachovať si svoju osobitosť a prísť s niečím, čo znie novo. V prvej piesni „I Am Colossus“ som to ešte zreteľne necítiľ, pretože som mal pocit, že počúvam niečo z obdobia albumu „Nothing“, nebudem klamať, pri prvom posluchu ma táto pieseň znepokojila, až neskôr som ju dokázal správne uchopiť a náležite si ju užiť. Od druhej piesne som však už ani raz nezapochyboval o dokonalosti týchto švédských bohov. „The Demon´s Name is Surveillance“ svojou intenzitou a neuveriteľnými vytrvalými dvojkopákmi podobá možno iba tak na skladbu „Bleed“ z predchádzajúceho počinu, avšak toto prirovnanie je iba obrazné, pretože sa tu jedná o úplne nový zážitok pod značkou tejto kapely. Tretia „Do Not Look Down“ má prekrásne groovey riffy, ktorý však nestrácajú ten šmrnc pokrivenosti, ktorým sa vyznačuje tvorba tejto kapely. Táto skladba sa vyznačuje hádam aj najrockovejším sólom v histórii kapely (ale nebojte sa, stále znie „podivne“) a za zmienku stojí v tejto skladbe aj vokál Jensa Kidmana. Celkovo sa tomúto monotónnemu bardovi podarilo na tomto albume aspoň podľa mňa dosiahnuť vrchol svojej kariéry, jeho frázovanie tentokrát sedí do hudby stopercentne a celkovo ma jeho vokál baví oveľa viac než na predchádzajúcich albumoch. Následujúca „Behind The Sun“ my svojou atmosférou veľmi dlho niečo pripomínala, a až po niekoľkých posluchoch som si uvedomil, čo presne. MESHUGGAH sa v tejto skladbe veľmi nenápadne podobajú na holandských TEXTURES, a musím povedať, že táto poloha im veľmi svedčí, pretože sa jedná o skladbu kde ich psychedelicky znejúce vyhrávky nabrali úplne nový rozmer. Ak máte slabšie srdiečko, určite by som sa na vašom mieste vyhol piatej „The Hurt That Finds You First“, pretože urpútnejšiu skladbu som už dlho nepočul, nekompromisné bicie hnajúce dopredu všetky strunné nástroje sa nie a nie zastaviť a vám nezostáva nič iné ako poddať sa s otvorenými...

Čítaj ďalej
Amorphis, Leprous, The Man-Eating Tree – MMC, Bratislava 7.1.2012
jan13

Amorphis, Leprous, The Man-Eating Tree – MMC, Bratislava 7.1.2012

Zverejnené v jan 13, 2012

V roku 2012 nás čaká nemálo naozaj kvalitných metalových zážitkov, a práve AMORPHIS a spol. mali tú česť otvárať sezónu tu u nás, na Slovensku. MMC-čko sa teda malo na čo tešiť, pretože nielen AMORPHIS boli prísľubom vynikajúceho koncertu. Na THE MAN EATING TREE sa klub príjemne zaplnil milovníkmi metalu zo severských krajín a sympatická šestica tak mohla rozohriať publikum. Bohužial aj napriek dobrému výkonu, vynikajúcemu spevákovi a vcelku naozaj pekným skladbám sa dá hovoriť skôr iba o rozohrievaní publika, to totiž akosi ešte nemalo silu sa veľmi tešiť s kapelou, avšak určite sa nedá hovoriť o nejakej chladnosti či odmeranosti, a tak kapela po poslednej piesni zožala zaslúžený aplauz, poďakovala sa a aspoň ja som mal z ich gotického rock/metalu šmrncnutého ešte aj inými odnožami veľmi príjemný pocit. Nebudem však klamať, na druhú kapelu som bol už o niečo viac zvedavý, pretože nórsky LEPROUS na čele so šialeným Einarom Solbergom sa minulý rok postarali o slušný rozruch na metalovej scéne, a to svojím najnovším počinom „Bilateral“. Ich progresivný metal, v ktorom sa tak veľa vplyvov zmiešava do úplne prirodzenej jednoty zanechal na mnohých tvárach takpovediac ústa dokorán, očakávania teda boli vysoké. Samotné výstupenie však otvorilo ústa hádam ešte viac, pretože keď toto neudržateľné komando nabehlo na pódium vo svojich elegantných červeno-čierno-šedých oblečkoch a udreli do svojích nástrojov, málokto veril tomu, čo počuje. Neuveriteľná energia, rafinovanosť a doslova šialenosť sálala nielen z hudby ale aj z prejavu týchto Nórov. Setlist tvorili skladby najmä z aktuálneho albumu, ako napríklad „Restless“, „Waste of Air“ či „Forced Entry“ ale nezabudli pripomenúť ani album minulý napríklad takou „Dare You“. Je nutné podotknúť, že pri ich vystúpení treba naozaj priznať obrovský obdiv najmä leaderovi kapely, pretože tak perfektne odspievaný koncert (a že jeho party nie sú ani zďaleka lahké) som už naozaj veľmi dlho nevidel a veľmi ma zaujala aj hra bubenníka Tobiasa Andersena. Len tak ďalej! Bol to však vrchol večera? Headlineri sa samozrejme nedali zahanbiť a tak AMORPHIS hneď po LEPROUS veľmi jasne ukázali, prečo sú práve oni vedúcimi postavami tohoto turné. Na pódiu sa týčili veľmi vkusné maľby dotvárajúce atmosféru celého vystúpenia a už od prvého tónu úvodnej „Song of The Sage“ dav takmer dýchal pre kapelu. Tomi Joutsen znova raz ukázal, že počuť ho zle spievať je hádam nemožné. Charizma tomuto dredatému chlapíkovi nechýba ani trocha, takýto spevák je snom naozaj každej kapely. AMORPHIS nemajú o skladby núdzu, a už vôbec nie o hity a tak odohrali až 15 skladieb, pričom žiadna vyslovene nenudila, silných momentov bolo nespočetne viac ako slabších (ak sa vôbec nejaké slabé vyskytli). Kapela sa prezentovala akýmsi rezom cez takmer všetky nahrávky, pričom zbytočne nedominovali iba...

Čítaj ďalej
FOTOREPORTÁŽ: Neckbreakersball Tour 2011
nov10

FOTOREPORTÁŽ: Neckbreakersball Tour 2011

Zverejnené v nov 10, 2011

Fotoreportáž z koncertu Neckbreakersball Tour 2011, na ktorom sa predstavili kapely: DARK TRANQUILLITY, ELUVEITIE, VARG, MERCENARY, GURD a OMNIUM GATHERUM. Koncert sa uskutočnil dňa 30.10.2011 v bratislavskom Majestic Music Clube. foto: Martin Kaluža http://www.martinkaluza.net/   [nggallery...

Čítaj ďalej
Cales – Return From The Other Side
nov08

Cales – Return From The Other Side

Zverejnené v nov 8, 2011

Milovníci black metalu a pagan metalu! Po dvoch rokoch máme znova možnosť vypočuť si niečo nové od multiinštrumentalistu „Blackhoshe“ v podobe nového albumu jeho one-man projektu CALES. Že neviete o kom je reč? Že nepoznáte jedného z najvýznamnejších gitaristov extrémnej hudby v Česku? V tom prípade neuškodí trocha histórie. Petr „Blackhosh“ Hošek väčšinu svojej kariéry strávil v kapele ROOT, bol však aj súčasťou ultra black metalového projektu nazvaného ENTRAILS (spolu s Marthusom z COF) a spolupracoval aj s Alešom Brichtom (ex-ARAKAIN). Pod značkou CALES  vydáva už svoj šiesty počin, poďme sa teda pozrieť čo nám prichystal. V prvom rade musím povedať, že ma veľmi milo prekvapil zvuk. Nahrávka je obdarená plným a silným zvukom, hádam nebudem preháňať keď poviem, že sa jedná asi o najlepšiu českú produkciu, akú som zatiaľ počul. Po technickej stránke naozaj nie je čo vytknúť. Úvodná eponymná „Return From The Other Side“ ja ako stvorená na otváranie albumu a celá sa nesie na krídlach veľmi chytlavého riffu, z ktorého doslova srší pozitívna energia. Skladba ako celok drží na vekom overených postupoch, takže sa dočkáte naozaj vynikajúcich prechodov ako aj zmien nálad. Vo veľmi podobnom duchu pokračuje aj následujúca „Over The Abyss Of Life And Death“, avšak tu už sú oveľa citeľnejšie počuť vplyvy folklóru, a to nielen v melodike nástrojov ale aj v melódii spevu. Skladba má svižné tempo avšak veľmi oceňujem dôraz na rytmiku, práve v tejto piesni som si uvedomil výnimočnú prácu skladateľa s bicími, ale aj s basgitarou (veľmi sviežu najmä v rámci podobných kapiel). Naozaj epickým dojmom na mňa pôsobila tretia skladba, nazvaná „Highlander“. Dominantou skladby je podľa mňa vokál, veľmi precítený a posadený do blackmetalového zurčania v pozadí. Petr mi ani nie tak polohami ako skôr celkovým dojmom svojho vokálu až neskutočne pripomína vokálne linky, ktoré môžeme počuť v nórskych SOLEFALD, čo je aspoň pre mňa veľké plus. Koniec skladby tak ako v predchádzajúcich skladbách je veľmi výrazný. Veľkým prekvapením pre mňa bola štvrtá skladba „Verdict“. V tejto skladbe sa Petr nebál použiť naozaj ťažkotonážne riffy, ktoré sa do popredia derú v tom správnom strednom tempe aby navodili až hmatateľne temnú atmosféru (pravdupovediac tak trocha kontrastujúcu s ostatnými piesňami, čo však vôbec nevadí, ba priam to dodáva počinu ten správny šmrnc). „Heathen Beast“ naproti tomu reprezentuje „vypalovák“ albumu. Rýchle tempo ktoré udávajú zabijácke bicie a zbesilý avšak stále folkom nasiaknutý riff ktorý uháňa dopredu. Ani sa nenazdáte a pieseň okolo vás prebehne ako smŕšť, a vy si ju budete musieť pustiť znova, aby ste si mohli všimnúť každý detail. Po víchrici prichádza zas pomalšia, avšak o to naliehavejšia „Down There“. Tá vás pohltí svojou takmer až nostalgickou atmosférou a svoje zovretie uvoľní až so svojími poslednými tónmi. Zovretie je to však vrelé, a epický koniec tento krát obstaráva veľmi slušivé sólo. Záver albumu zaobstárava skoro až neofolková, ale v mnohých momentoch skôr doomová „Redemption By...

Čítaj ďalej