Recenzia – MANIMAL „Multiplicity“
jan27

Recenzia – MANIMAL „Multiplicity“

Zverejnené v jan 27, 2013

Francúzi holdujúci extrémnym žánrom majú veľmi pozitívny vzťah ku groove-u. Maju radi keď je počuť kilá, sekajú kade tade a takmer každý vokalista vo francúzsku používa chraplák. Pantera je ich bibliou a to naskrz všetky podžánre, či už sa bavíme o alternatívnych KLONE, deathovejších TREPALIUM alebo dokonca aj blackmetalových GLORIOR BELLI (pozri album „The Great Southern Darkness“). S obdobných vôd sa vynára aj kapela MANIMAL, priamočiarejšie alter ego šielených PSYKUP. Neviem o tom, že by táto kapela mala mimo svoju krajinu (ak vôbec teda aj v nej) nejaký väčší počet fanúšikov, aj ich najnovší počin bol vydaný nezávisle a bez akejkoľvek zmienky kdekoľvek, dá sa teda hovoriť, že kapela je skôr lokálnou záležitosťou ako svetovou. Pred pár rokmi som však pri bádaním v metalovom svete na nich narazil, a predtým, než sa pustím do komentovania ich novinky, vysvetlím, prečo ma zaujali a prečo tu na nich vlastne míňam svoje skrehnuté prsty. MANIMAL som postrehol práve vďaka ich známejšiemu bratovi PSYKUP. PSYKUP ma ihneď zaujali svojím eklektickým postojom k štruktúre skladieb, neskrývanou láskou k šialenostiam, hysterickému spevu a grooveom.MANIMAL reprezentovali svižnejšiu, menej avantgardnú a viac metalovú alternatívu, čiže ihneď som si ich zohnal a neľutoval som. Aby som to skrátil, ich tvorba mi v tej dobe veľmi evokovala mathcoreovú agresiu, avšak bez toho aby prvky mathcoreu vôbec používali. Hudobne by sa dali prirovnať k starej GOJIRE, sem tam death, sem tam groove. Bol som teda zvedavy, kam kapela bude smerovať a či sa aj nejak zmení, či sa odkloní od PSYKUP-u, všeobecne som bol zvedavý, čo sa s nimi bude diať a práve „Multiplicity“ sa stal počinom, ktorý mi na tieto otázky odpovedal. Hneď po spustení mi udrela do uší oveľa čistejšia produkcia ako v minulosti. Je to však plus? Po niekoľkých skladbách zisťujem, že mi takpovediac chýba ich predchádzajúci špinavší zvuk, a to z dôvodu, že vďaka jeho absencii sa nahrávka profiluje až príliš sterilne. Gitary znejú hutne, kapela riffuje tak ako predtým ale niečo sa pri masteringu a mixovaní stratilo. Chémia šialenosti pláva iba na povrchu, samotný obsah sa tým stava akosi prázdnym. Jediné čo si stále udržalo svoju svojskosť sú vokály. Tu nemôžem vytknúť naozaj nič, Julien Cassarino ma už mnohokrát presvedčil o tom, že má cit pre tvorbu vokálov, ktoré sú nadpriemerné a až strašidelne rôznorodé. Zábavné je sledovať aj jeho texty o láske v takejto hudbe. Niektoré melódie by sa nestratili ani v mainstreame, dostať ich z hlavy je takmer nemožné. V jednoduchosti je sila. Toto isté však neplatí o bicích. Brice Sansonetto už v minulosti predviedol, že má radšej priamočiarejšiu hru na bicie ovplyvnenú HC-čkom a čerpajúcou z FEAR FACTORY, avšak tým, že je produkcia omnoho čistejšia, si hudba vyžadovala oveľa sofistikovanejší prístup, napadá ma v spojitosti s tým taktiež Francúz Duplantier z Gojiry. Nejedná sa o žiadnu katastrofu, avšak absencia zaujímavejších postupov u bubeníka sa tentokrát prejavila príliš markantne, nemohla sa totiž skryť...

Čítaj ďalej
METALEXPRESS TOP 2012
jan09

METALEXPRESS TOP 2012

Zverejnené v jan 9, 2013

  Tak rok sa nám stretol s rokom a to je ten pravý čas, na bilancovanie. Tu vám prinášame naše osobné hodnotenia roku 2012. Roman „Demon“ Chocholáček TOP zahraničné albumy 2012     KREATOR – Phantom Antichrist SINISTER – The Carnage Ending ENSLAVED  – Riitiir NILE – At  The Gate Of Sethu THRESHOLD – March Of Progress MUNRUTHEL  – Creedamage ABORTED – Global Flatline DYING FETUS – Reign Supreme PSYCROPTIC  – The Inherited Repression MESHUGGAH – Koloss TOP CS albumy 2012         HYPNOS  – Heretic Commando EMPYRION – Mindshifter FORGOTTEN SILENCE – La Grande Bouffe LUNATIC GODS – Vlnobytie GALADRIEL – The 7th Queen Enthroned MASTERS HAMMER – Vracejte konve na místo TOP festivaly, koncerty 2012       GOTHOOM Open Air CELESTIAL HELP FEST KREATOR, MORBID ANGEL, NILE BRUTAL  ASSAULT VADER, HYPNOS GUNS N ROSES TOP očakávané albumy 2013 SUFFOCATION AMON AMARTH SLAYER CARCASS OPETH BEHEMOTH ————————————————————————————————————————————————————————————- Lukáš „Brucháčo“ Polák TOP zahraničné albumy 2012 NEUROSIS – Honor Found In Decay THE MARS VOLTA – Noctourniquet CONVERGE – All We Love We Leave Behind KREATOR – Phantom Antichrist MESHUGGAH – Koloss GOJIRA – L’Enfant Sauvage RUSH – Clockwork Angels NAPALM DEATH – Utilitarian EVOKEN – Atra Mors MARILLION – Sounds That Can’t Be Made TOP CS albumy 2012 OBLITERATE – Superboring SUBURBAN TERRORIST – Cut-Throat From The World Of Obsession LUNATIC GODS – Vlnobytie NOOSTRAK -Human tragedies every day ONO – Plus ultra TOP festivaly, koncerty 2012 NAPALM DEATH IMMOLATION DEAD CAN DANCE KREATOR, MORBID ANGEL, NILE BIOHAZARD TOP očakávané albumy 2013 BLACK SABBATH TOOL IMMOLATION SUFFOCATION CULT OF LUNA CRANIOTOMY ———————————————————————————————————————————————————————————– Vladimír „Sarkast“ Mikuláš TOP zahraničné albumy 2012 LANA DEL REY – Born To Die CLOUDKICKER – Fade BLEUBIRD – Cannonball!!! CAR BOMV –  w^w^^w^w MONUMENTALS – Gnosis WHITECHAPEL – Whitechapel BARONESS – Yellow  & Green THE SAFETY FIRE – Grind The Oceans RAIME – Quarter Turns Over A Living Line PERIPHERY – Periphery II: This Time It´s Personal TOP CS albumy 2012 SYMBIOSIS – Purple (EP) NONE – EP ONO – Plus Ultra EYE BEYOND SIGHT – The Sun and The Flood   TOP festivaly, koncerty 2012 ASTRONAUTALIS, BLEUBIRD BRUTAL ASSAULT BLUENECK, CARLOS CIPA VILDHJARTA, MONUMENTS, STEALING AXIOM TOP očakávané albumy 2013 ROTTING CHRIST HACRIDE SEVEN KARNIVOOL TOOL ———————————————————————————————————————————————————————————– Milan Barančok TOP zahraničné albumy 2012 CRYPTOPSY – Cryptopsy CARACH ANGREN –  Where The Corpses Sink Forever CATTLE DECAPITATION – Monolith of Inhumanity SIGH – In Somniphobia BETWEEN THE BURIED AND ME – The Parallax II: Future Sequence ENSLAVED – RIITIIR SPAWN OF POSSESION – Incurso ANATHEMA – Weather Systems SATURNUS – Saturn in Ascension DEAD CAN DANCE – Anastasis TOP CS albumy 2012 OBLITERATE – Superboring SUBURBAN TERRORIST – Cut-Throat From the...

Čítaj ďalej
MARTIN AVUK – R.I.P.
dec24

MARTIN AVUK – R.I.P.

Zverejnené v dec 24, 2012

      Tí, ktorých sme s láskou uctievali, vlastne ani neumierajú. Neusilujú už o nič, nič nekonajú, nehovoria k nám, nič po nás nežiadajú. A predsa, kedykoľvek si na nich spomenieme, cítime, že nám hľadia do duše, že s nami cítia, že nás chápu, že schvaľujú alebo neschvaľujú naše počínanie. Husserl Edmund Preto chcem aj touto stránkou – dieťatkom, za ktoré Maťo bojoval, vzdať úprimnú sústrasť rodine a pozostalím…R. I. P....

Čítaj ďalej
Carach Angren – Where the Corpses Sink Forever
dec17

Carach Angren – Where the Corpses Sink Forever

Zverejnené v dec 17, 2012

Každému triezvo uvažujúcemu človeku je dnes jasné, že mediálne pokrytie nie je rozhodujúcim ukazovateľom kvality diela. Avšak posledný zásek od týchto Holanďanov si rozhodne zaslúži viac pozornosti. Železné čeľuste (Carach Angren v Tolkienovej elfčine) sa do nás zahryzávajú ich tretím radovým albumom, ktorý je zároveň aj tým najlepším. Svojich predchodcov, inak tiež kvalitných, prekonáva hlavne pestrosťou a lepšou kvalitatívnou vyváženosťou jednotlivých skladieb. Hutný sofistikovaný blackmetal, ktorý sa svojou komplexnosťou a majestátnosťou blíži slovutnému Emperoru, je popretkávaný nihilistickými symfonickými kompozíciami a mrazí až na dreň kostí. Nahrávka u mňa patrí k tým, ktoré sa dajú počúvať dookola a neomrzia, lebo sú jednak vnútorne konzistentné a navyše, pri každom ďalšom posluchu ma zaujme nejaký nový prvok, či atmosferická vyhrávka. V žiadnom prípade sa nejedná o bežný kolovrátkový black ozvláštnený sláčikom, akého sú všade tony. Navyše, v extrémnom metale je často opomínaným elementom lyrická stránka, čiže texty. A to ako na strane interpreta, tak aj poslucháča. Nič v zlom, ale niet sa čo čudovať, keďže sme často akurát tak svedkami  analýzy rigor mortis u čerstvo uhynutého jelenčeka po páde z dvestometrovej výšky. V tomto prípade sú však nefalšovanou temnou čerešničkou na tejto poriadne výživnej torte. Ide prevažne o neveršované, príbehovo voľne previazané noirové príbehy. Poézia hororu, ktorou sa ako matne čierna niť tiahne príbeh o poprave siedmich nepriateľských vojakov v krvavom blate II.sv. vojny. Veci sa však trochu zvrtnú a po intre sme svedkami siedmich desivých vízií. Ide o šialenstvo rozprávača, alebo zvrátenosť siedmich démonov? To už preskúmajte sami, stojí to za to. Necelá trištvrtehodinka, rozložená do deviatich kompozícií (intro, sedem vízií a outro) prejde, ani sa nenazdáte. V každej minúte tu počuť perfekcionizmus a lásku k hudbe, s ktorou bol tento impozantný kus moderného black metalu vytvorený. Viem si predstaviť temnú, vizuálne provokujúcu vinylovú limitku tohto majsterštyku – pokiaľ nejaká bude, okamžite idem po nej a vám odporúčam to isté. (vydané u Season of Mist, 18.mája 2012) 10/10 Milan 01. An Ominous Recording 01:58 02. Lingering In an Imprint Haunting 05:17 03. Bitte Tötet Mich 05:03 04. The Funerary Dirge of a Violinist 08:04 05. Sir John 04:27 06. Spectral Infantry Battalions 02:04 07. General Nightmare 04:19 08. Little Hector What Have You Done? 04:55 09. These Fields are Lurking (Seven Pairs of Demon Eyes) 07:15 WEB: Official, Facebook,...

Čítaj ďalej
BEHEADED – „Chceme ukázať svetu, odkiaľ sme.“
dec14

BEHEADED – „Chceme ukázať svetu, odkiaľ sme.“

Zverejnené v dec 14, 2012

Bez väčších okolkov môžem prehlásiť, že Malta je pre akýkoľvek extrémnejší metalový štýl riadna exotika. Nielen svojou polohou, ale aj svojou hudobnou scénou, ktorá vlastne ani neexistuje. Tak predsa aké by sme to boli médium, keby sme nedali priestor najlepšej maltskej brutal death metalovej skupine BEHEADED? Nie sú najlepší len z dôvodu, že sú asi jediní z daného žánru a kvalite na Malte, ale aj v celosvetovom meradle patria k lepšiemu nadpriemeru. Tento potenciál si už všimlo v roku 2004 americké vydavateľstvo UNIQUE LEADER RECORDS, ktoré má na podobné „chuťovky“ nos a drží si skupinu až do dnes.    Noviniek je v skupine veľa a tak som oslovil samotného bas gitaristu Davida, ktorý na začiatok nešetril slovami: „Zdravím ťa Demon aj všetkých čitateľov vášho web zinu. Posielam ďaleké pozdravy z ostrova Malta. Konečne tu skončilo veľmi horúce leto a pomaly sa chystáme na zimné obdobie. Momentálne prežívam dobré časy, čo dokazuje aj naša nová nahrávka.“ Dlhých sedem rokov nebolo o BEHEADED nič počuť. Osobne sa priznám, že už som ani nerátal s novým albumom. Ten ale nakoniec prišiel a opäť ma zaujal. Čo sa vlastne stalo v skupine počas tohto času nám vysvetlí David: „Počas tejto doby, prešla skupina kompletnou zmenou. Kvôli osobným problémom  sme sa vlastne na určitú dobu rozpadli. Boli to pre mňa drsné časy. V roku 2009 som kontaktoval Omara, či by nemal záujem obnoviť BEHEADED a on súhlasil. Ešte sa k nám pridali Frank a Robert a nová zostava bola na svete. Bude to znieť ako otrepaná fráza, ale aj po ľudskej stránke, aj po hudobnej sme si úplne sadli. Z bývalých členov sme akurát v kontakte s Davidom Bugejom, ktorý hral v pôvodnej zostave na gitaru.“  A tak nám zhruba tri rôčky po reštarte títo chasníci ponúkajú materiál „Never To Dawn“, ktorý je vo viacerých fragmentoch iný, ako predošlá tvorba. Páči sa mi, že sa skupina rozhodla ísť zo svojou tvorbou ďalej a nie len umelo nadviazať na „Ominous Bloodline“. Z nahrávky je cítiť spomalenie na úkor väčšej progresivity, techniky a muzikálnosti death metalu. Páči sa mi, že nie je len na jedno vypočutie. Aj koncepčná stránka nahrávky je veľmi zaujímavá. Veď uznajte námet, zakomponovať element vody, ktorá je s Maltou stáročia spätá a obyvatelia tohto ostrova ju majú pomaly ako náboženstvo, nie je pre death metal až tak obvyklí. Skupina na to má ale svoj pohľad: “Presne tak. Kresby na „Never To Dawn“ pochádzajú všetky z Malty a chceli sme tým ukázať celému svetu, odkiaľ sme. Panuje tu veľmi pochmúrna, ostrovná atmosféra a samozrejme sme hrdí na našu históriu, ktorej sme dali na novinke priestor. Ak sa pozrieš lepšie na obal, tak tam môžeš vidieť chápadla Cthulhu, ktoré ničia malé chrámy. Tie tu stály na našom pobreží už niekedy  3150-2500 rokov pred našim letopočtom.“ Proces kompozície nového albumu musel byť o to vzrušujúcejší, veď skupina nehrala...

Čítaj ďalej
Reportáž: Kreator, Morbid Angel, Nile, 28. november 2012, Bratislava
dec09

Reportáž: Kreator, Morbid Angel, Nile, 28. november 2012, Bratislava

Zverejnené v dec 9, 2012

Prišla nám jeseň a s ňou sú späté pochmúrne nálady, melancholické zadumania v kreslách…a práve tieto zlé dôsledky príchodu jesene nám zrejme chceli páni organizátori koncertov vyliečiť, lebo taká bohatá koncertná nádielka, aká nás mala čakať túto jeseň sa len tak nevidí. Nasum, Meshuggah, Testament, Dark Tranquillity a na konci veľké trio – Kreator, Morbid Angel, Nile. No čo anjel nechcel, postupne nám koncerty začali odpadávať. Začalo to s Meshuggah, pokračovalo s Testamentom a dovŕšilo to s Dark Tranquillity. Po týchto nešťastiach som začínal mať obavy, že zlé svetlo zasvieti aj na náš trojlístok. No nestalo sa! Organizátor deň pred koncertom oznamoval, že koncert začne už o 17:45, čo je dosť skoro, no zas na druhú stranu, to ocenili fanúšikovia, ktorí prišli z ďaleka. Brány MMC sály sa mali otvárať už o piatej, no keď som došiel v tejto hodine pred club nebolo po masách fanúšikov ani stopy. Avšak po polhodine sa začali ľudia zgrupovať a vchádzať do sály. Taktiež sa začala pripravovať šatňa, čo podľa mňa už mala byť dávno funkčná. Po chvíli počujem zo sály hudbu a vrhám sa dnu. Na pódiu si to už nakladá prvá kapela – Fueled By Fire. Pohľad na hodinky mi vraví, že koncert sa predsa začal presne. Pri mojom vkročení do haly sa vo vnútri nachádzalo sotva tridsať ľudí. Zrejme ľudia podcenili skorý začiatok, alebo sa nevedeli skorej uvoľniť z práce. Čo kapelu muselo kus vyviesť z miery po ostatných koncertoch, no nedala to najavo. Kapela patrí do nového trendu, kde sa recyklujú staré thrashové klasiky a stroj vypľuje mladú kapelu, ktorá je ako fašírka pozliepaná zo všetkých kapiel a neprináša nič nové. Postupne sa dalo rozoznať, aké prísady boli do mlynčeka vložené. Najpoužívanejšia ingredencia bola Slayer, no nešetrili ani Kreatorom. No napriek tomu receptu bol ich koncert svižný, energický a hrali ho zo slušným nasadením. Pre tých pár ľudí, čo stihli prísť včas nemohlo toto vystúpenie nijak uškodiť. Pekný začiatok. Hala sa začínala pomaličky napĺňať a na pódiu sme mohli spoznať známe osoby. Bicie si dokonca zvučil sám George. Po tomto, nie dlhom ladení a nastavovaní, prichádzajú pred publikum všetci členovia Nile a začínajú s peckou – Sacrifice Unto Sebek. Zvuk zo začiatku  nebol ideálny, hlavne vokály nebolo počuť, no po dvoch skladbách sa to dalo do poriadku a už nebolo čo vyčítať tejto mašinérií. Egypťania nás raz rozsekali nekompromisnými nášupmi, občas nás pozvali ku rituálu vyvolávania démona zo sarcophagusu, alebo potešili technickými prechodmi a zvratmi. Za všetkým týmto sedel bezchybný George Kollias, pri ktorom som mal pocit, že všetky tieto komplikované pasáže sú len detská hračka. Dokonca mal počas hrania neprestajne zavreté oči, čo som už dupľom nechápal. Netreba taktiež zabudnúť ani na pána gitaristu Karla Sandersa. Blonďavý majster gitary nám pribral, no i napriek trošku tučnejším prstom hral dokonale. Jednoducho nezabudnuteľný zážitok,...

Čítaj ďalej