FOTOREPORTÁŽ: Eluveitie v Košiciach
júl10

FOTOREPORTÁŽ: Eluveitie v Košiciach

Zverejnené v júl 10, 2011

Dňa 5.7.  po prvýkrát v histórii navštívila východne Slovensko a jeho metropolu Košice švajčiarska folkmetalová úderka ELUVEITIE! Slovensko už síce navštívili niekoľkokrát, ale na východe sa objavili úplne po prvý raz. Foto: Becher [nggallery...

Čítaj ďalej
Born Of Osiris – The Discovery
júl04

Born Of Osiris – The Discovery

Zverejnené v júl 4, 2011

Táto mladučká šestica vynikajúcich muzikantov sa nám prezentuje už po tretí krát od ich debutu v roku 2007 „The New Reign“ (niekde sa uvádza ako EP). Žánrovo a skladateľsky sa evidentne kapela vyvíja každým svojím albumom, i keď si stále ponecháva svojské Born Of OSiris-ovské nezameniteľné prvky a finesy. Tento album patril k mojím najočakávanejším v tomto roku, a moje očakávania vo všetkých smeroch prekonal (už fakt, že album presiahol 50 min. hranicu bolo milým prekvapením). Chalani, i keď si ponechávajú svoje intenzívne rezanie gitár a sekanie kopákov, pridali k tomu všetkému ako majú vo zvyku svoju typickú melodiku ktorá miestami máte pocit vychádza z Mike-a Oldfielda alebo ABBA, a toto všetko zvýraznili progresivitou 21. storočia. Od úvodného zrevania „Follow the signs“ a vypustených akordov dvoch nových členov kapely (áno mám na mysli 7 strunové gitary, mimochodom Petrucciho signatúrne modely) viete, že to čo príde nebude ale vôbec pekné. A tak sa aj deje, album do Vás neľútostne sype gitarové sekanice, klávesami sa vás snaží upokojiť a hneď v zápätí Vám preplieta hlavu gitarovými sólami, pri ktorých viete, že signatúrne modely ktoré používajú, používajú odôvodnene. Z albumu je cítiť ešte viacej dravosti ako na predchodcoch, máte možnosť pocítiť včlenenie death metalu ako doplňujúce korenie týchto kulinárov. Ukážkovou skladbou bude „Devastate“, ktorá dokáže to, čo má v popise, teda devastovať a ničiť. Hneď nasledujúca skladba vám otvorí nové obzory v gitarovej technike keď budete počuť vyhrávku ktorú gitarista musel zložiť vo vani so zapojeným fénom v nej, lebo tak skopanú (dokurvenú by bolo náležitejšie) vyhrávku ste ešte nikde nepočuli. Všetky skladby do jednej majú tendenciu vás strhnúť a nepustiť s pevného zovretia až do zaznenia posledných tónov. Pravda však, album sa skladá zo skladieb a určitých „intermezzí“ aby človek mal možnosť zabrániť srdcovému kolapsu a vydýchnuť si. Vyzdvihnúť musím jedno takéto intermezzo zvané „A Solution“ ktoré podozrivo pripomína Linkin Park avšak je o mnoho kvalitnejšie ako dnešná tvorba LP samozrejme. BOO sú novou vlnou ktorá však nepotrebuje dlhé ofiny a ľúbivé metalcore-ové odrhovačky. Sú rázny, moderní, svieži, svojskí a tento album nie je zďaleka ich posledné slovo. Z doterajšou tendenciou rásť ako kapela každým albumom, sa trochu bojím čo príde najbližšie. Nič sa však nemení na tom, že tento album musím hodnotiť plným počtom. 10/10 Tomáš „The Discovery“ 1. Follow The Signs 2. Singularity 3. Ascension 4. Devastate 5. Recreate 6. Two Worlds Of Design 7. A Solution 8. Shaping The Masterpiece 9. Dissimulation 10. Automatic Motion 11. The Omniscient (An Interlude) 12. Last Straw 13. Regenerate 14. XIV 15. Behold Web: Facebook, ...

Čítaj ďalej
Protest The Hero – Scurrilious
jún29

Protest The Hero – Scurrilious

Zverejnené v jún 29, 2011

Kandaské Ontário na nás po troch dlhých rokoch čakania opäť vypustilo svoju šialenú mašinu Protest The Hero. Kapelu pod drobnohľadom sledujem už od ich dlhohrajúceho debutu „Kezia“ z roku 2005. A tak moje očakávania boli vysoké a moja nadržanosť na tento počin nesmierna. Už od prvých tónov skladby C’est la Vie (venovanej oslave života) bolo definitívne, že kapela sa nesnaží ubrať ani o cíp. Muzika je rýchlejšia a technickejšia ako na predchádzajúcom počine „Fortress“, a stále nestráca na svojej zvukomalebnosti a ani na konzistentnosti. PTH sa vždy vyznačovali nutnosťou prehratia albumu niekoľko krát pred tým než ste dostali “povolenie“ skutočne vstúpiť do toho všetkého čo sa skrýva pod povrchom, čo vám táto partia ponúka a vy na začiatku ani len netušíte, že to tam všetko nájdete. Rozpisovať skladby jednotlivo nemá úplne zmysel, sú to PTH skladby ktoré Vás ničím neprekvapia, a to nemyslím ako kritiku. Jednoducho sú komplexnou kapelou ktorá je nadmerne komplikovaná už tak či onak a nepotrebujú nás prekvapovať mimo žánrovými výletmi či vsuvkami. Kapela si vytvorila svoje vlastné uchopenie hudby, ktorého sa podarene drží a tak nemá dôvod experimentovať vzhľadom k tomu, že sa zatiaľ nezačala vykrádať. Vyzdvihnem však aspoň jeden moment dokonalosti ktorý sa deje v skladbe „Tapestry“. Dôjde k precíznemu spomaleniu tempa, zmeny náladay, potom sa opäť ocitnete na obežnej dráhe hmatníka gitaristu ktorý okolo vás krúži ako mesiac. A to všetko sa uzavrie Rodyho veľmi emotívnym volaním „This is our Versailles, Palace on the swamp“. Technické riffy a neustáli shredding hlavného gitaristu je chorobný. To všetko posplietané s nezameniteľnými vyhrávkami a doplnené excentrickým prejavom speváka Rodyho, ktorý je ojedinelým javom vo svete extrémnej či progresívnej muziky. Bicie opäť ako na predošlých albumoch na živo budú vyzerať určite nudne, ale zahrať ich vyžaduje viac ako väčšiu dávku muzikantských schopností. Tí ktorí sledujú PTH dlhší čas určite postrehli „showmanstvo“ Arifa Mirabdolbaghi-o ktorý si nie len nesmierne užíva svojho basového nástroja, ale je aj excelentným technikom, ktorý sa miestami vyberie na hmatníkové výlety podobné hlavnému gitaristovi. PTH sú dnes ešte stále zárukou vysokej kvality a ja len dúfam, že im to vydrží aj po ďalšie albumy. 9/10 Tomáš „Scurrilious“ 01. C’est la Vie 02. Hair-Trigger 03. Tandem 04. Moonlight 05. Tapestry 06. Dunsel 07. The Reign Of Unending Terror 08. Termites 09. Tongue-splitter 10. Sex Tapes Web: Official,  Facebook, ...

Čítaj ďalej
0N0 – Path (2011)
máj09

0N0 – Path (2011)

Zverejnené v máj 9, 2011

Hudba je plná emócií a to aj vďaka jej rôznorodosti, s tým hádam bude súhlasiť každý. Hudbu tvoria totiž detaily, stačí len trocha inak posunúť prsty na hmatníku, trocha razantnejšie udrieť do rytmičáku alebo jemne stlmiť akýsi ruch v pozadí a celá pieseň, priam celý album môže dostať úplne iný ráz. Takéto myšlienky ma napadli v spojení s bratislavským one – man projektom 0n0, ktorý je výtvorom hudobníka vystupujúceho pod pseudonymom Twisted (taktiež aj gitarista v Nonprolific). 0n0 totiž tento rok vydal svoju prvotinu pod názvom „Path“, a treba povedať, že sa jedná o materiál výnimočný práve vďaka svojmu citu pre detaily. 0n0 začalo svoju cestu už v roku 2006 ako čisto ambient-industrial-noise experiment, avšak časom začali získavať gitary čím ďalej tým viac priestoru. Na svojom debute sa teda 0n0 prezentuje fúziou industriálneho metalu, death metalu a doomu, ale aj psychedélie, ambientu a iných „jemnejších“ hudobných odnoží (vyžitie čistých vokálov, akustických gitár). Hneď úvodná „S.I.L.K“ s masívnymi gitarami akoby bola prejavom úzkosti jednotlivca, zároveň v nej cítiť neskutočnú agresiu, industriálne zvuky v pozadí ma najprv vyložene rušili, ale neskôr som sa práve vďaka ním dokázal plnohodnotne vnoriť do hudby. Zaujímavé bolo zistenie, že prvé písmená všetkých veršov tvoria abecedu. Nasledujúca „Sleepless Slumber“ vám bude pomaly a systematicky zvierať dušu čím ďalej, tým viac, pomalé až martial industrialné bicie sa postarajú o to, aby ste po tejto piesni mali problém zažmúriť oči. Veľmi veľa tu spravil aj vokál, ktorý vás piesňou sprevádza akýmsi nenávistným šeptom. Tretia pieseň „They“ je skladba inštrumentálna, v ktorej sa na ploche necelých 5 minút premieľa prakticky jeden motív, avšak práve aj na tejto skladbe Twisted ukazuje svoju úžasnú schopnosť pracovať s detailmi a tak je táto pieseň vďaka jemným nuansám perfektným ukončením prvej polovice albumu. V piesni „Trance-formation“ sa aspoň na chvíľu vytratí akýsi opar temnoty, a 0n0 nás zrazu predstaví svojej éterickej podobe. Krásna, svojím spôsobom až radostná pieseň, vďaka ktorej sa budete vznášať. Perfektná oddychovka pred nasledujúcou smršťou. V piatej „Feed the flame“ sa totiž éterickosť vytratí a vás akoby niekto oblial vriacou vodou. Technický death metal s industriálnymi spodkami a šialenými disonantnými sólami spolu s nenávistným frázovaním a až sludgeovým zakončením vás zmení do konca života. Masaker. Album uzatvára takmer 15 minútová skladba „Path“, ktorú by som žánrovo oklasifikoval ako „metafyzický sludge“. Vďaka tejto piesni vás album dôkladne pohltí do svojich hlbín, a vy ako by ste pochopili až teraz všetko to, čo sa dialo v piesňach predtým. Aby som to zhrnul, 0n0 sa aspoň pre mňa stalo týmto počinom kandidátom na najoriginálnejšiu a najnápaditejšiu záležitosť na Slovensku. Nadpriemerný zvuk a práca s aranžé, a samozrejme aj už vyššie spomínaný cit pre...

Čítaj ďalej
FOTOREPORTÁŽ: Obituary a Grave v Bratislave
apr20

FOTOREPORTÁŽ: Obituary a Grave v Bratislave

Zverejnené v apr 20, 2011

Fotoreportáž z bratislavskej zastávky The European Metal Chainsaw Massacre Tour 2011 za účasti Pathology, Grave a Obituary.  Akcia sa konala 17.4.2011 v MMC Bratislava. FOTO: Martin...

Čítaj ďalej
Tesseract – One
apr12

Tesseract – One

Zverejnené v apr 12, 2011

Kapele Tesseract sa podarilo za posledný rok narobiť celkom pekný rozruch okolo svojho debutu One, a to najmä po uzavretí zmluvy s vydavateľstvom Century Media. Po vydaní EP-čka „Concealing Fate“ (ktoré obsahovalo 6 z 11 skladieb, nachádzajúcich sa na „One“) sa na nich od všadiaľ valila len samá chváľa a v mnohých kritikách sa objavili aj výrazy, ako „nová nádej nielen progresivného metalu“. K tomu ešte pripočítajme 2 videoklipy, koncerty v Európe a Indii (kde predskakovali Meshuggah) a máme na scéne novú „star“. Aká je teda náplň debutu tejto zázračnej kapely? Pre mňa osobne, keďže som už mal možnosť počuť jednak vyššie spomínané ep-čko a aj demá skladieb „April“, „Lament“ a „Nascent“, sa na albume nachádzali dokopy dve naozaj nové skladby. Vďaka tomuto hendikepu (za ktorý si môžem sám v podstate),bol pre mňa posluch „One“ príjemný, avšak kapela ma už nevedela dostať do kolien tak ako predtym. Čo však bude Tesseract znamenať pre tých, ktorý ich skladby ešte nemali možnosť počuť? V prvom rade treba spomenúť neskutočnú zvukovú produkciu a až kúzelne zvládnuté aranžérske remeslo. Tesseract na rozdiel od iných kapiel, ktoré hrajú metalovú hudbu založenú prevážne na rytmike dokázali ubrať z drive-u a vytvoriť tak podstatne éterickejšiu a vzdušnejšiu hudbu (podobne ako napr. Cynic). Žiadne prebasované plochy, ktoré by boli plné sekavých riffov Celý album sa odohráva najmä v strednom tempe, ale kapela sa nebojí aj jemne zrýchliť, či spomaliť. Veľký dôraz je tu na atmosféru a emócie. V takmer každej skladbe (možno okrem „Epiphany“) dotvára hudbu clean gitara, a to naozaj ušiam lahodiaca. Veľkým problémom je však skutočnosť, že už po niekoľkom posluche si uvedomíte, že všetky skladby sú založené na jednom jedinom princípe. Áno, album tak znie veľmi konzistentne a konkrétne u Tesseract je tento jednotiaci princíp naozaj kvalitný, avšak po čase začne trocha nudiť. Niečo podobné platí aj pre vokály, ktoré nie sú teda vôbec zlé, vysoký vokál v podobnej hudbe sa robí naozaj ťažko a niektoré momenty sú naozaj chytlavé a precítené, avšak už po prvej piesni „Lament“ má človek vlastnosť predvídať ako sa zachová spevák v danej situácii. Výkony muzikantov sú však ohromujúce, tak gradovať piesne ako to vedia Tesseract vie máloktorá mladá kapela. Po vypočutí skladieb „Origin“ alebo záverečnej „Eden“ sa budete zaručene ešte chvíľu vznášať v iných sferách a až po chvíle z tohoto stavu precitnete. Tesseract prišli so silným materiálom, kde sa kĺbia progresívna rytmika s atypickou, ale aj tak dobre znejúcou melodikou a spolu vytvárajú svet plný emócii a neskutočného množstva odtieňov. Albumu však podľa mňa uškodilo príliš veľké vypúšťanie skladieb do éteru ešte pred vydaním albumu, vďaka čomu už človek nebol až tak prekvapený pri počúvaní albumu. Nič to však nemení na tom, že ak vám vyššie spomínané ingrediencie nevadia, ba až vám imponujú, tak si treba tento album zohnať. Sarkast 7/10 One 01. Lament 02. Nascent 03. Acceptance...

Čítaj ďalej