KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA V.- SYNTHETICALLY REVIVED
Tak sme sa tu opäť stretli pri ďalšom pokračovaní Koreňov, ktoré budú vo viacerých aspektoch iné. Ten najzákladnejší si vysvetlíme hneď teraz. Poviete si, prečo som práve skupinu SYNTHETICALLY REVIVED (S. R.) zaradil do tejto rubriky. Veď hrali len nejaké tri roky, nahrali jedno štvorskladbové promo, odohrali zopár koncertov, ich materiál nikdy nevyšiel oficiálne a zľahla sa pod nimi zem. Teoreticky žiaden veľký úspech, takýchto skupín tu bolo viacero. Ale jedno veľké prvenstvo si títo chlapi zaslúžia. DISGORGE, MALIGNANCY, DEVOURMENT asi poznáte všetci. Boli časy, keď sa tieto skupiny postarali o mierny boom a ten opantal aj S. R. Hlavne prví menovaní mali značný vplyv na tvorbu dnes už dávno zabudnutého komanda zo Slovenska. Ale ako to už býva, bublina spľasla rýchlejšie, ako dokázala dorásť a o „disgorge“ mánii si môžete už len čítať a počúvať archaické nahrávky. Tak prečo nedať priestor aj niečomu domácemu, jedinečnému, čo tu predtým ani potom nebolo… Pre niekoho krkolomný názov S. R. si skupina „požičala“ od svojich amerických kolegov SUFFOCATION z ich kultového albumu „Human Waste“. Ale aj tak sa skupina nikdy nevymanila, respektíve ani nestihla vymaniť z nálepky DISGORGE. Takto si na tieto časy pamätá gitarista Rado Godál: „Bolo to veľmi fajn obdobie. Dali sme sa dokopy dobrá partia, ktorá mala chuť sa presadiť na dobre fungujúcej scéne. Počúvali sme kapely amerického strihu a je pravda, že práve DISGORGE boli priam povinným šlabikárom na skúškach. Dali sme dokopy pár skladieb a kapela v pomerne krátkom čase začala naberať na intenzite. Podarilo sa nám odohrať radu úspešných koncertov, spoznali sme množstvo skvelých ľudí. Mám fakt len samé dobré spomienky a kopec zážitkov“. Netreba pozabudnúť aj na fakt, že materiál bol nahratý v profesionálnom nahrávacom štúdiu. S. R. zachytili obdobie, keď začal väčší odliv extrémnych skupín z dovtedy jednotky na domácom trhu, štúdia EXPONENT. Ako najvydarenejší ekvivalent bolo vtedy považované štúdio MOONSET, do ktorého skupina po viacerých úvahách aj zakotvila: „Samozrejme predtým, než sme išli do štúdia, sme sa dopredu o všetkom riadne informovali a pozisťovali sme, kde máme aké možnosti. Ja osobne som bol pozrieť aj do EXPONENTU, čo je podľa mňa tiež v pohode štúdio, no čo sa týka nášho štýlu ma oveľa viac presvedčilo práve MOONSET štúdio. Dosť nás uistila aj nahrávka ACHROMASIE, ktorá vyšla práve zo spomínaného štúdia, takže dá sa povedať, že sme mali už dopredu zistené, čo môžeme od tohto štúdia očakávať.“ Samotné nahrávanie spolu s masteringom nakoniec trvalo tri dni, čo bola na začínajúcu formáciu priamoúmerná doba. Raketový štart skupiny potvrdili aj ponuky na samotné vydanie oficiálneho nosiča, ktorého sme sa žiaľ už nikdy nedočkali. Rado spomína: „V podstate hneď po nahratí nášho štvorskladbového proma sa nás ujal Juraj Haríň z IMMORTAL SOULS PRODUCTION. Odohrali sme pár veľkých koncertov po boku kapiel ako DYING FETUS,...
Reportáž: Legendary Voices of Iron Maiden, 8. november 2012, Košice
Po dlhšom čase sa na Košice usmiala heavy metalová tvár a vypustila zo svojich úst spevákov, ktorí sa čo-to zaslúžili o podporu a vývoj daného žánru. Prvý z nich Paul Di’Anno začínal ako spevák jednej z najvýznamnejších heavy metalových kapiel – Iron Maiden. Naspieval s týmto gigantom prvé dva albumy (Iron maiden, Killers), potom však dostal vyhadzov, vďaka svojej drogovej a alkoholickej závislosti, a nahradil ho jeden z najlepších hlasov metalu –Bruce Dickinson. Druhý a zároveň hlavný ťahák tohto heavy metalového sviatku je Blaze Bayley, ktorý s Ironom nahral dva parádne albumy z polovice deväťdesiatych rokov (The X Factor, Virtual IX). Pred koncertom som si kládol otázku – Dokáže nám aspoň jeden z týchto pánov, že nežije len zo slávy bývalej kapely, a mám nám čo ešte povedať ? Na túto otázku som hlavne hľadal odpoveď a nakoniec som ju našiel. Tristana ako prvá predkapela nevystúpila z dôvodu smrti otca basgitaristu, tak sa čas posunul o hodinu a pol, a na pódium sa vrhli Česi SEVEN. Táto kapela ako jediná z českej republiky sa dokázala prebojovať k vyšším métam a to až k podpisu zmluvy s gigantom Nuclear Blast, očakávanie som mal vysoké. Setlist postavili zväčša na novom albume, no nechýbali ani veci staršieho dáta. Zvuk bol od začiatku až po koniec čitateľný a vyvážený, no kapela si ma už od začiatku nevedela získať, skladbám chýbali výraznejšie nápady a nový spevák zapadne pod kvantom podobných hlasov, ktoré možno počuť v danom žánre. Najvýraznejšou osobnosťou bol jednoznačne gitarista – Honza Běhunek., ktorý predvádzal dobrú prácu. Kapela si pozornosť hlavne získavala pomocou hrania s brúskami, alebo vzájomné hranie na nástrojoch jeden druhému aj poza chrbát. Ku koncu Honza spustil svoju inštrumentálnu jazdu, ktorá si určite našla svojich obdivovateľov. Celkovo musím povedať, že som čakal viac od kapely, ktorá je upísaná najväčšiemu metalovému vydavateľovi. Po krátkej pauze prichádza na pódium tučnejší, holohlavý pán, ktorému tetovania siahali po celej hlave, trochu mi tým pripomenul Kerryho Kinga. Týmto pánom nebol nikdy iný ako Paul Di’Anno. Už po prvých „tónoch“ mi bolo jasné, že jeho alko-drogová minulosť si ho pamätá. Jeho spevácky výkon postrádal rytmiku, intonáciu, vlastne všetko, čo je pri speve dôležité. Miestami mi to pripadalo ako recitačné preteky a občasnými pokusmi o vysoké tóny, ktoré boli dosť mimo. No zato sa nám stihol pochváliť, že už dlho nemal sex a jeho manželka si na neho ešte dlho počká, taktiež niekoľko krát prejavil sympatie k motorkárskej skupine Hells Angels. Takže odpoveď na otázku z úvodu je nasledovná – Ujo Paul nám už nemá čo povedať a myslím si, že ťaží fakt len z úspechu svojej bývalej kapely, na spevácku kariéru sa mal už dávno vykašlať a mal jazdiť na svojej skutočnej láske – motorke, a nech si zoberie so sebou aj manželku, aby mu nebolo smutno. Ani tento krát pauza netrvala veľmi dlho a na pódium sa vracia tá istá sprievodná...
KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA IV.- MYSTIC DEATH
Statný bojovník bežal z kopca. Na tele, ktoré mal napnuté ako luk mu hrali všetky svaly. V hlave cítil tlkot svojho srdca, akoby mu ju malo každú chvíľu roztrhnúť. Posledné kúsky odevu mu viali na skrvavenom tele. Potkol sa na starých koreňoch silného duba, až sa skoro napichol na svoj vlastný meč, na ktorom boli ešte čerstvé stopy krvi a žltého slizu. Ešte pred chvíľou ním sekal kotrby svorky borviakov, túžiacich po jeho teplom mäse. Čierne zvieratá, podobné diviakovi s veľkými klami dorážali do obete. Všetky útoky odrážal až prišiel on. Bol o hlavu vyšší od súkmeňovcov, z nosa mu stekal žltý sopeľ, z papule odfŕkali sliny. Kly sa mu leskli v odraze slnka. Podliate oči sa nenávistne zahľadeli na svoju obeť, pripravené zaútočiť. Pri výpade minul cieľ. Bojovník sa šikovne zvrtol a bodol ho do slabín. Zviera zaručalo. Z rany mu vytryskla krv, ktorá skončila na okolitých lopúchoch. Tento moment využil na to, aby sa dal na ústup. Svorka sa s chuťou pustila do mŕtvych tiel, ktoré predtým poslal na smrť. Kosti praskali a bolo počuť len slastné chrochtanie. Prebehol po čistinke na konci ktorej zbadal húštinu. Nádej na záchranu zhasla pri prvom dube. Sťažka lapal po dychu, telo mal jeden kŕč a prebehla ho smrtka. Hovorí sa, že človek už v ten deň nezomrie. Nebol o tom presvedčený. Takto si svoju smrť veru nepredstavoval. Hlava velila utekať, ale nohy neposlúchali. Nosné dierky mu divoko pulzovali a vychádzala mu z nich para. V tom to prišlo. Cítil ako sa to približuje. Les stíchol, čo neznamenalo nič dobré. Akoby všetko zomrelo. Kde sú teraz všetci bohovia keď ich najviac potrebuje? Satan z juhu, Lucifer z východu, Belial zo severu a Leviathan zo západu… S blackmetalovými skupinami to v 90tych rokoch bolo na Slovensku doslovne čierne. Z času na čas sa objavila nádejná skupina, ako napr. CRIMEN EXCEPTUM, THE CRYPT, NEMRAEL, či prvý materiál ETHEREAL PANDEMONIUM. Až na posledne spomínanú, ktorá sa časom vykryštalizovala trochu ďalej do širších hudobných sfér, žiadna neprekročila tieň svojej lokálnej scény a išla po čase do zabudnutia. Ale jedno meno zostane navždy zapísané ako prvé, ktoré dokázalo ukázať svoje kvality na oficiálnom nosiči. V našom prípade to boli martinskí MYSTIC DEATH (M. D.). Písal sa rok 1997 kedy skupina nahrala svoj jediný opus „Voices Of The Obscure World“ obsahujúci osem temných songov, vďaka ktorým človek nadobúda dimenziu mystickej krásy, tajomna a melodiky, ktorá je vyjadrená v pomalších, ale aj pekelne rýchlych tempách. Celkový dojem tohto diela dotvárajú klávesy, ktoré nielenže vhodne zapadajú do jednotlivých songov, ale zároveň vytvárajú i zaujímavú atmosféru. V spomínanom roku 1997 prejavuje o materiál záujem firma METAL AGE PRODUCTIONS a dochádza k dohode na jeho vydaní. Ale poďme pekne po poriadku… Začiatky skupiny siahajú niekde do prvej polovice roku 1996, kedy v kapele štýlovo zameranej na death/trash menom MASACROOT došlo k veľkej zmene. Ale...
Reportáž: GOTHOOM & ECT fest, 16-18. august 2012, Nová Baňa (Areál Tajch)
Na začiatku by som chcel srdečne poďakovať Peťovi “Doomas“ Beťkovi za jeho neutíchajúcu snahu podporovať slovenský metal, či už pomocou jeho vydavateľstva Gothoom Productions a teraz hlavne zorganizovaným takéhoto skvelého festivalu, na ktorý by mala byť hrdá celá metalová časť Slovenska. Hlavne kvôli jedinečnosti a striktnému výberu kapiel, kde nenájdete žiadne výrazné vaty, alebo rádiové kapely, ktoré sú neustále vkladané do uší všetkým konzumným poslucháčom, ktorí hudbu počúvajú pasívne a nezáleží im na podpore scény. Čiže metalový underground toho najkvalitnejšieho zrna! Ďalším veľkým plusom je príjemná, bezstarostná, rodinná atmosféra, kde by sa dalo aj povedať, že to vlastne je stretnutie všetkých metalistov, ktorým záleží na vývoji a budúcnosti nášho okrajového žánru. Tretie pokračovanie tohto festivalu sa nieslo aj v znamení malých zmien a vývoji oproti minulým dvom rokom. Jednak bol predĺžený o jeden deň a začínalo sa už vo štvrtok o 17:00, ruka v ruke s touto zmenou išli aj kapely, ktoré sa vyhrabali až na súčet 44. Na samotný vrchol tohto line-upu sa postavili poľskí death metaloví satanáši BEHEMOTH, ktorí sa mali predviesť aj s ohnivou show. O stupienok nižšie stáli grécki démoni SEPTIC FLESH, ktorí pre svoj nový album využili aj služby Pražského filharmonického orchestra. Posledným väčším ťahákom boli lotyšskí folkmetalisti SKYFORGER. Príjemnou zmenou bolo aj pridanie toi-toiok Johnny, ktoré veľmi chýbali na minulom ročníku a boli do konca festivalu udržované v stráviteľnom stave. Nový karavanový bufet vedľa campovej časti, taktiež potešil a zároveň urýchľoval prísun tekutín k smädným krkom, čím sa zredukovali rady pri všetkých výčapoch skoro k minimum. Festival otvárala death metalová kapela BORDERLINE, ktorá si svoju účasť získala pomocou divokej karty z klikacej súťaže, ktorá prebiehala pred festivalom na sociálnej sieti. Na kapele bolo vidieť ešte nezohranosť a ani ich tvorba neposkytovala žiadne väčšie ambície a šlo len o sto-krát pomletý death metal, ktorý môžete počuť po celom bandzone. WHEN I DIE potešili hlavne chlapské oká v podobe peknej speváčky, no žiaľ uši pri melodických pasážach trpeli, čo ako-tak doťahovala pri growlingu, ktorý jej šiel celkom dobre. Kapele by som skôr odporučil, aby vynechala melodický spev, alebo aby si našla kvalitnejší melodický vokál. Hudobná zložka sa niesla prevažne vo švédskej melodickej škole death metalu. Na konci strúhli aj cover verziu od popovej speváčky Lady Gaga, čo podľa mňa nebol najšťastnejší krok a hlavne nevidím zmysel robenia takýchto vecí, keď už cover, tak od skupiny, ktorá mi niečo dala a tým jej zložím úctu. Slnko dávalo riadne zabrať, čo zapríčinilo moje využitie hlavnej atrakcie zvanej – jazero Tajch, kde si občas bolo treba schladiť hlavu, alebo si poskákať z vyvýšenej plochy z boku jazera. Po návrate s chladnou hlavou si na pódiu začínajú rozkladať veci MÄSO . Zvolenčania spustili svoju elektronickú podobu hardcoru, ktorá mala celkom dobrý švih a slušný ťah na bránu, lenže po tom čo nasledovalo sa tieto plusy až takými plusmi nestali. Česi...
Reportáž: Brutal Assault 17, 8-11. august 2012, Josefov
Naši redaktori Bukáčo a Sarkast (kurzíva) spolu s fotografkou Werdzou sa vybrali do pevnosti Josefov, aby vám priniesli reportáž už 17. ročníku festivalu Brutal Assault. Streda, Warm-Up party Rok ubehol ako voda,opäť nastáva čas otvorenia brán do metalového raja, ktorý si hovorí Brutal Assault. Tento ráj (ja ho nazývam pravým domovom) nám ponúka 4 dni plné najkvalitnejšej metalovej hudby, kde si nájde každý metalista to svoje. Oproti minulému roku už stredajšia warm-up party ponúkala zvučné mená ako ANAAL NATHRAKH, ALCEST či českú legendu ROOT. Takže trebalo zorganizovať svoj presun do Jaroměřu natoľko včas, aby sa stihli postaviť stany a dostať sa s predstihom do areálu. Do stanového trošku blatného mestečka sme sa dostali relatívne včas. Teraz rýchlo postaviť stany a šup ho do areálu. No pred vchodom nás zase čakal jeden obrovský rad. Avšak vedľajšie okienka boli voľné, tak som šiel so svojou vstupenkou vedľa. Potom som si všimol papierik s nápisom e-tickets na skle okienka s tým dlhým radom, čo mi hneď prišlo ľúto každého návštevníka, ktorý si zabezpečil lístok touto cestou. Takže ja som sa dostal do areálu priam hneď, čo mi umožnilo sa poprechádzať po areáli, dať si pivo do nového kelímku, ktorého zdobili dva nové, pomerne pekné motívy Brutal Assaultu. Pivo sa mi zdalo o niečo horšie, hlavne čierne nedosahovalo kvality minuloročného kozla. No už sa pomaly schyľovalo k vystúpeniu ANAAL NATHRAKH. Na pódium prichádza spevák opretý o bralu, čo mu neumožnilo väčší pohyb po pódium. Zvuk sa mi tiež veľmi nepáčil, hlavne speváka nebolo veľmi počuť, čo tiež veľmi nepridalo ku kvalite koncertu. Na druhej strane gitarista hral veľmi dobre a k tomu sme mohli prvýkrát vidieť na pódiu Shanea Emburyho, ktorý sa ešte predstavil v LOCK UP a vo svojej rodnej domovine NAPALM DEATH. Jeho výkon bol počas všetkých troch vystúpení na vysokej úrovni. Škoda trochu pokazeného zvuku a zraneniu speváka, mohol to byť veľmi kvalitný koncert, no čo už, festival ešte len začína, tak sa máme načo tešiť. Následne s krátkou pauzou prichádza na pódium česká legenda ROOT s charizmatickým frontmanom Big Bossom. Ich koncert ma nejako extra nebavil, no zvuk už bol trošku lepší, avšak ešte nie dokonalý. Rozhodol som sa, že sa pôjdem navečerať. Na jedlo si myslím sa nemohol nikto sťažovať. V ponuke bol veľmi rozmanitý sortiment od klasických hamburgerov a nudlí cez kapustové halušky, mexickú fazuľu či bušty na čiernom pive. Taktiež ani vegetariáni neboli ukrátení, mali tam postavený vegetariánsky stánok s rozmanitou ponukou jedál a polievok. Po prehliadke a degustovaní jedla, rýchlo zbehol čas a tak som sa musel urýchlene presunúť k pódium, kde pomaly začínali hrať ALCEST. Po prvých tónoch som začínal byť dosť sklamaný zo zlého zvuku, ktorý mi dosť ubral zo zážitku. Zvuk sa ani počas celého koncertu veľmi nezlepšil, čo zapríčinilo, že ALCEST považujem za...
Reportáž: Cannibal Corpse, All Shall Perish, 27. Júna 2012, Košice
Na začiatku roka nám prichádzajú zvesti, že Košice príde navštíviť elita tvrdo metalového sveta. Na začiatku jari nám Napalm Death ukázali ako má vyzerať perfektný koncert. A na leto sa začínala črtať death metalová akcia roka. Cannibal Corpse nám prídu zahrať svoj ortodoxný, brutálny death metal. Ako hostí si prizvali: belgických death/grinderov Aborted a americkú špičku technického deathcoru All Shall Perish. No čo čert nechcel, deň predtým vyrukujú All Shall Perish na facebooku so správou, že sa im pokazila dodávka, no organizátori aj napriek tomu naďalej tvrdia, že dorazia. No pri vstupe do collossea, už sa črtal veľký nápis „ All Shall Perish – ZRUŠENÝ!“, čo veľa fanúšikov, vrátanie mňa veľmi zamrzelo. No stále tam boli veľký Cannibal Corpse, tak som ešte stále nestrácal eufóriu z death metalovej udalosti roku. Pri mojom príchode bol už koncert Aborted v plnom prúde, no napriek tomu, väčšina ľudí stála v zadnom priestore collossea a iba časť publika sa zabávala. Po zapozeraní sa do ich setu, mi zvuková stránka veľmi nevadila, ale skôr som problém videl v ich prednese. Celá kapela mi pripadala akosi formálne, ako keby si to len prišli odohrať a rýchlo odísť. No po uplynutí nejakého času, som zaznamenal nejaké náznaky emócií, no čo sa týka celkového dojmu, tak sa neviem zbaviť pocitu priemernosti. Škoda, čakal som o dosť viac. Keď už All Shall Perish zrušili svoju účasť, tak sa stage začal pripravovať pre hlavnú kapelu. Po uplynutí necelých 20min, prichádzajú členovia kapely na pódium a začínajú odpalovačkou „Demented Aggression“ z ich najnovšieho albumu. Počet ľudí sa pred pódiom značne zväčšil, čo mi dávalo nádeje, že odídem z koncertu spokojný. Corpsegrinder klasicky spustil svoje headbangové tornádo, v ktorom v rýchlosti, snáď nemá konkurencie, hlas mu taktiež slúžil veľmi dobre, len zvyšok kapely mi nejako nesedel. Mal som z nich podobný pocit ako z predošlej kapely – veľké nadšenie z nich veľmi nežiarilo. Čo sa týka ich výkonov, tak s nimi som bol nadmieru spokojný. Publikum zase rozpútalo celkom slušný kotol a dokonca pri tretej piesni „ Scourge of Iron“ sa odvážili aj prví skokani. Z ľudí išla dostačujúca vášeň, aby sa koncert uberal tým správnym smerom. Vrchol koncertu nastáva pri piesni „ Make Them Suffer“ a následne „ Hammer Smashed Face“, kde ma kapela celkom bavila aj napriek ich formálnosti, čo samozrejme zachraňovalo spokojné publikum. Death metalová akcia roka sa teda nekonala, no potešila ma celkom účasť a zapálenia publika, ktoré túto akciu zachránili. Ak chcete poriadnu show dôjdite si radšej kuknúť Napalm Death, tým to v žilách ešte stále poriadne vrie! Autor:...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (5.10.2026 22:00) 5. októbra 2026
- Headbanger_FM (28.9.2026 22:00) 28. septembra 2026
- Headbanger_FM (21.9.2026 22:00) 21. septembra 2026
- Headbanger_FM (14.9.2026 22:00) 14. septembra 2026
- Headbanger_FM (7.9.2026 22:00) 7. septembra 2026
