Periphery, Monuments, The Safety Fire – Chelsea, Viedeň 17.2.2011
Periphery
V jeden pochmúrnejší februárový štvrtok sa v hlavnom meste našich západných susedov odohrávalo v malom klube usadenom priamo pod koľajami metra niečo skutočne nevídané. Do mesta totiž prišli predviesť svoje umenie skutočne vyhlásení gentlemani, a to až z ďalekých západných zemí za morom.
Hovorím samozrejme o koncerte akýchsi „leaderov“ modernej metalovej scény, o ktorých sa (teda najmä o Periphery na čele s uznávaným Misha Mansoorom) v poslednej dobe čím ďalej tým viac hovorí. Očakávania preto boli teda celkom vysoké. Klub sa nachádzal neďaleko od centra Viedne a bol situovaný na skutočne romantickom mieste. Vnútrajšok bol na moje prekvapenie o niečo väčší než sa mi zdal na fotkách, avšak stále sa jednalo o vcelku malý priestor (menší ako Randál pre lepší obraz).
Prejdem však k veci. Niečo pred deviatou, potom ako si návštevnici poobzerali merchandise a odložili svoje tašky sa objavili na pódiu The Safety Fire a bez zbytočných rečí sa do toho obuli. A že nálož to bola skutočne solidná. Gitaristi svojimi nástrojmi demonštrovali, ako sa hrajú technické a pritom stále chytľavé melódie, zatiaľ čo bicie spolu s basou pevne držali spodky za pačesy. Skutočne čerešničkou na torte bol ale vokalista, ktorý svojím v dobrom slova zmysle „zvláštnym“ prejavom na seba vedel strhnúť pozornosť v tých správnych momentoch. Počas svojho krátkeho setu stihli zahrať štyri skladby zo svojho minuloročného EP-čka „Sections“ a nezabudli ani načrtnúť veci budúce skrz úplne novú pieseň. Zvuk bol naozaj neuveriteľne agresívny, ale hlavne krásne čistý, a to sa týka aj ostatných kapiel. Jediným zvukovým problémom (ktorý mali bohužiaľ aj následujúce dve kapely), bol príliš slabý spev, ani jedného zo spevákov nebolo úplne dobre počuť, keď spievali čisto.
Po výbornej predkapele prišli na rad Monuments, britská kapela, v ktorej figurujú členovia dnes už takmer legendárnych Fellsilent. Už po prvých tónoch ich setu bolo jasné, o čom celé ich vystúpenie bude. Strojovo presná zabijácka rytmika v podaní nekompromisných sedemstruniek s až industriálnym feelingom, mašina s dvoma vokalistami ako utrhnutými z reťazí, ktorí dokreslovali celé to zbesilé a sekavé riffovanie. Lahoda pre uši a najmä hudba, ktorá skutočne znela neokukane a najmä energicky, takmer úplne každy v publiku sa hýbal v rytmoch tejto monumentálnej kapely. Monuments najprv zahrali zopár ešte neznámych kúskov z chystaného albumu ale set zakončili už známymi skladbami „Memoirs“, „Uncollective“ a strhujúcou „Admit Defeat“. Je sa na čo tešiť tento rok veru.
Minulý rok však vyšiel prvý oficiálny album Periphery, ktorý zožal vcelku veľký úspech a tak niet divu, že práve headlineri tohoto turné zožali najvrelejšie privítanie toho večera. Musím povedať, že som bol naozaj zvedavý, ako vyznie ich zložitá hudba koncertne, či naozaj vedia vytvoriť aj naživo tak atraktívnu zvukovú kulisu. A môžem úprimne povedať, že moje očakávania boli nielenže splnené, ale aj prekonané. Neskutočný drive, charizmatické nasadenie všetkých členov, jednoducho radosť sledovať a počúvať. Pri niektorých riffoch som sa skutočne pristihol, ako pozorujem gitaristov s otvorenými ústami. Obzvlášť zábavné bolo sledovať Matta Halperna za bicími, ktorý aj tie najzložitejšie rytmy zahral takým spôsobom, akoby to bola ta najľahšia vec na svete. Dokonca aj niektorými ľuďmi nie veľmi obľúbený spevák Spencer Sotelo sa ukázal ako skutočne záživný frontman.
Počas koncertu bolo naozaj vidieť, že si ho celá kapela plnohodnotne užíva, povedal by so, že tam panovala až familiárna atmosféra a kapela si nás vedela roztancovať kedy sa jej zachcelo. Periphery stihli zahrať kľúčové skladby z nahrávky plus jednu staro-novú skladbu nazvanú „Frak The Gods“. Treba podotknúť, že kapele toto turné veľmi pomohol gitarista John Browne z Monuments, ktorý vystriedal v niektorých piesniach zraneného Jakea Bowena na poste tretej gitary. Jediné čo by som vytkol tomuto výstupu, bol naozaj krátky set, sotva 40 minút a aj to s prídavkom.
Celkový dojem z koncertu bol teda u mňa naozaj výborný, dokonca by som ho zaradil medzi jeden z najlepších, aké som mal možnosť vidieť. Overil som si, že kapely ako Periphery, The Safety Fire, Monuments ale aj mnohé iné majú čo ponúknuť aj koncertne a vrelo ich odporúčam každému kto sa nebojí „polyrytmiky“ a jemne netradičnejších postupov. A ak niekedy budete mať možnosť vidieť niektorú z týchto kapiel na živo, neváhajte, stojí to za to.
Sarkast
Setlist Periphery:
1.Intro
2.Light
3.Buttersnips
4.Totla Mad
5.Frak The Gods
6.Zyglrox
7.Icarus Lives!
Prídavok: The Walk
