Report – Vtedy po prvý krát – BRUTAL ASSAULT 2013
aug14

Report – Vtedy po prvý krát – BRUTAL ASSAULT 2013

Zverejnené v aug 14, 2013

Brutal Assault.18. Ročník tohoto kultového festivalu sa konal ako vždy, v areáli vojenskej pevnosti Josefov. Lákadlom na tento festival bolo naozaj obrovské množstvo skvelých kapiel, z ktorých by som spomenul : Behemoth, Opeth, Meshuggah, In Flames, Gojira, Testament, Carcass, Fear Factory, Trivium. Tento ročník, bol mojím prvým ( konečne ! -po niekoľkých nepodarených pokusoch ).Mal som naozaj veľké očakávania, tak by som sa podelil o to, ako som ja vnímal tento festival  – moju premiérnu účasť. No kde by som začal… štastným príchodom do Josefova – kde nám udrel do očí veľký plagát „Brutal Assault“ , ktorý ukazoval cestu k pevnosti Josefov – miestu konania festivalu. Smerom k pevnosti smerovali davy ľudí – samozrejme metlákov, z ktorých kypela eufória ( a z podaktorých alkohol ). Miesto na parkovanie sme si našli celkom rýchlo – čiže problém s parkovaním naozaj nebol a mohli sme kľudne naše ctené zadnice zbaviť útrap z toho niekoľko hodinového sedenia. Nasledovalo vyzdvihnutie si pásiek a pre mňa ešte aj rezervácie do VIP kempu ( čo bola najhoršia vec, akú som spravil – spomeniem neskôr ). Vyzdvihnutie pások a rezervácie – tak táto časť bola naozaj rýchla a bol som milo prekvapený. Po tom čo som počul, že na predošlích ročníkoch sa tvorili „kolóny“ pri vydzvihovaní pások na paprče, tak som bol nervózny čo nás bude čakať. Tento ročník to bolo inak – zabralo to max 5 minút. Spokojný sme išli po rezerváciu do V.I.P. kempu.  Nachádzal sa na lúke cez kopec za areálom. Samozrejme bez stromov ( no, možno tak 5 stromov dokopy tam bolo – samozrejme fleky obsadené), čo by bolo úplne jedno, ale pri tých teplotách a intenzívnom (neznesiteľnom) slnku to bolo naozaj na porážku stanovať pod holým nebom. Po obrdržaní RUŽOVEJ pásky z VIP kempu nám bolo pridelené miesto. K tej ružovej páske… Naozaj neviem a nechápem, prečo ružová ? Existujú iné farby ktoré sú kontrastné a bijú do očí – zelená , oranžová, žltá… to je jedno, ale prečo práve ružová ? Na túto otázku asi nebudem vedieť odpoveď, každopádne táto páska sa stala pár krát symbolom posmeškov. Rýchlosť vybavenia pásiek a prevzatí rezervácií hodnotím na 9/10 bodov. Areál – ten bol krásny a naozaj bola radosť prechádzať sa po mieste, z ktorého dýchala história. Noazaj úžasné miesto pre uskutočnenie metalového festivalu.  Spojenie týchto priestorov s kapelami, ktoré mal účastník možnosť vidieť/počuť , vytváralo skvelú atmosféru a nezabudnuteľný dojem. Čo môže byť lepšie ako vychutnať si metalovú muziku v priestoroch starej vojenskej pevnosti ? Tomu sa žiadna lúka nevyrovná – nikdy ! Návštevníci mali možnosť ísť aj na prírodnú tribúnu, z ktorej bol dobrý výhľad na pódiá. Areál sa mi zapáčil a mal jedinečnú atmosféru. Areál hodnotím 9/10 bodov. Festival mi priniesol množstvo emócií. Ale nie len pozitívnych, boli tam aj negatívne a naozaj som mal chuť niekedy sa...

Čítaj ďalej
Recenzia – ACHERONTAS – „Amenti“ 2013 (W-T-C Records)
aug11

Recenzia – ACHERONTAS – „Amenti“ 2013 (W-T-C Records)

Zverejnené v aug 11, 2013

Názov najnovšieho albumu gréckej kapely Acherontas odkazuje k egyptskému podsvetiu.  Tak, ako predchádzajúci album Vamachara , je aj Amenti  presiaknutý starovekou symbolikou a odkazmi k mytológii. Najširší priestor dostala mytológia Egyptu, ale napríklad pieseň Erset La Tari – The Red Temple referuje k sumerskej. Táto silná orientácia na prebúdzanie starovekých okultných princípov je prítomná na celom albume –  kapela nás svojou novinkou zoberie do podsvetia a dá nám okúsiť, ako sami hovoria, „krv a piesok“. Na albume môžeme počuť výbojné, zúrivé black metalové pasáže, ale tiež aj pomalé atmosferické časti, ktoré ho pôsobivo odlišujú od iných hudobných počinov na poli black metalu. Amenti má v sebe náboj divokosti, nespútanosti ale aj hĺbavého magického zariekavania. Miestami pôsobí ako prenesenie do starovekých púštnych katakomb, kde džinovia rozprávajú svoje príbehy. Album kombinuje black metal s dark ambientom, ale rozhodne nie na štýl kapiel ako Summoning –  dark ambient je umne využitý v podobe rôznych medzičlánkov pri prelínaní skladieb, alebo v kombinácii s rôznymi akustickými nástrojmi. Počúvať Amenti je ako čítať knihu. Všetky skladby sú výborne spojené, ako kapitoly, ktoré spolu tvoria jeden celok. Amenti je atmosferickejší než album Vamachara a využíva orientálne prvky vo väčšej miere. Tam, kde začali v predchádzajúcom diele tieto pasáže klíčiť do elementárneho tvaru, v Amenti rozkvitli do plnej pôsobivej a zrelej formy (najmä v skladbe Wines Of Blood & Pestilence). O úvod albumu Voluntas Supra Materiam (Vocatio Prima) sa postaral martial-industriálny hudobník Henry Müller, známejší pod svojim projektom Arditi. Krátke, temné, pochodové intro otvára brány púštnej búrke. Skladba Amenti – The Lamp ov Desert sa spustí nekompromisnou klepačkou a prechádza do pomalších a atmosferickejších pasáží, ktoré podčiarkujú mierne orientálne znejúce melódie gitár. Skladba sa uzatvára ambietnými zvukmi a temným dunením bubnov. Pri nasledujúcej The Stele ov the last conjuration orientálne melódie gradujú. Zo stredného tempa sa prechádza do rýchlejšieho, a atmosféru skladby dotvárajú démonické škreky. Nebt-Het – Divulgence of Her Sacral temples je jedna z vrcholných momentov albumu a jedna z najlepších skladieb od Acherontas, aj keď tu sa nejedná o metalovú záležitosť. Nádherná oáza pokoja, kde si môžete naplno vychutnať akustický zvuk nástrojov blízkeho východu a čistý spev. Z tohto snenia navodzujúceho až meditačné stavy sa človek preberie priamo do starovekých pekelných hlbín. Set Triumphant – Nubti  je asi najzúrivejšou a najzlovestnejšie znejúcou skladbou albumu. Počas skoro deväť minútového trvania budú padať ako desať rán egyptských besné klepačky a rúhačské riffy. Po tejto smršti navodí Dissolution (In the sands ov Time) jemne nepokojnú náladu – akusticko-ambientný začiatok vystriedajú pomalšie rytmy, strašidelne znejúce gitary a text recitovaný v rodnom jazyku kapely – v gréčtine. Táto kombinácia pôsobí veľmi tajomne a transcendentálne. V podobnom duchu bude pokračovať skladba  Wines of Blood & Pestilence, ktorá atmosférou prechádza až do nadzvukovej spirituality. Začiatok ďalšej skladby Erset La Tari The Red Temple svojím postupom môže poslucháčovi pripomenúť legendárnu Freezing Moon od Mayhem. Celá...

Čítaj ďalej
Recenzia – SURGICAL DISSECTION „Origin And Intention“ (Nice To Eat You Records, 2013)
aug11

Recenzia – SURGICAL DISSECTION „Origin And Intention“ (Nice To Eat You Records, 2013)

Zverejnené v aug 11, 2013

Na Slovensku bola vždy úrodná pôda pre death metal. Stred územia tiež nebol výnimkou a práve v samotnom srdci našej republiky sa nám zrodila kapela SURGICAL DISSECTION. Banskobystričania to už ťahajú od roku 1996 (vlastne od 1993 pod názvom DISSECTION) a s menšími pauzami a zmenami v zostave to dotiahli až do dnešnej doby, kde ponúkajú nový album Origin & Intention. Zostavu navyše od roku 2009 obohatil môj kolega Marek „Fajo“ Falat, čo bol o dôvod viac sa im pozrieť na zúbok. Bez akéhokoľvek intra či predohry na nás vypustia chlapi poriadnu smršť, ktorá sa nezastaví až do samotného konca. Gitary sa vám hneď zarežú do sluchovodov, bicie vymasírujú krčné stavce a Fajo to zaklincuje svojím svojským growlom. Fajo tu figuruje s pestrým registrom, cez hovorovo ladné „old school“ growl pasáže, kde ide pekne do hĺbky, či niekedy zaškriekne, až po hlboké prasacie hody. Občas tu síce môžeme spozorovať (prosím, nezabi ma) vypadnutie z tempa, ale na to sa už človek musí fakt sústrediť, čo je na druhej strane plus, keď niekto v tejto uponáhľanej dobe dokáže tomu venovať toľko pozornosti. Hudobne ide o death metal viac-menej klasického strihu podľa americkej normy, s potenciálom dostať sa aj do technických vôd. Taktiež nechýba zmysel pre občasnú melodiku, kde táto kombinácia môže kus pripomenúť otcov žánru DEATH, hlavne pri záverečnej „Art of Destruction“. Práve to prelínanie medzi technickejšou pasážou a melodickou vyhrávkou by som vyzdvihol. Chlapci to už majú namakané po toľkých rokoch a skúsenosti sa odzrkadľujú práve na tejto nahrávke. Aj keď je pravda, že o nejakú veľkú originalitu sa tu nezakopne, ale zato tradičné postupy zvládajú viac než dôstojne. Keď si to zrekapitulujeme, tak tu máme dôstojne zahratý, technicky dobre zvládnutý, až na občasné mini zakopnutia, death metal v klasickom duchu. Kto ich ešte nezaregistroval, tak by to mal napraviť, pretože Slovensko je fakt krajina naklonená death metalu, o čom svedčí aj táto nahrávka. Lukáš „Bukáčo“ Polák 7/10 http://bandzone.cz/surgicaldissection...

Čítaj ďalej
Recenzia – PALMS “ Palms album “ ( Ipac 2013)
júl16

Recenzia – PALMS “ Palms album “ ( Ipac 2013)

Zverejnené v júl 16, 2013

Exotika, raj, relax, piesok, slnečníky, chladené drinky, kryštáľovo čisté more….v týchto dňoch a pár mesiacoch si to prevažná väčšina rado dopraje, vypne a užíva čo najdalej od betónovej džungle, útek od stereotypu, a niektorí horlivejší by boli najradšej, keby na takýchto miestach stroskotali. Ale keďže nezastupujem cestovnú agentúru ani neponúkam rôzne destinácie a niesom ani nejakým veľkým fajnšmekrom týchto dovolenkových svetov, predstavím troška inú formu úteku a to tú hudobnú.   PALMS, vážení je prosím pekne zaujímavým projektom China Morena (DEFTONES) a zobral si samozrejme pod palec stránku vokálnu, textovú a z časti aj produkčnú, ten chlapík je kreatívnejší než je známe hlavne jeho nezvyčajnými hlasovými polohami, ktoré jasne definovali DEFTONES samotný a úspešne  svojím komornejším prístupom k skladaniu rafinovane obišli nu-metalový ošiaľ. Další zainteresovaný sú traja členovia post experimentalistov ISIS zo slnečnej kalifornie a sú to: Bryant Clifford Meyer – gitara, Jeff Caxide – basgitara a Aaron Harris – bicie. Všetci traja sú výbornými hudobníkmi a keďže post je záležitosť precítená a treba mať skutočné vhodné vlohy tvoriť takúto muziku, sú práve oni už dobre zabehnutou a známou ligou. Kompletná zostava si nie je vôbec cudzia keďže všetci spoločne s Chinom pochádzajú z rovnakého prostredia a dobre sa poznajú. Oficiálne projekt funguje už od roku 2011 ale debutovali až nedávno tohto roku. Starostlivo si zvolili label  „Ipac Recordings“, v ktorom to má na starosti Mike Patton ( FAITH NO MORE, MR. BRUGLE ) a taktiež pod jeho dohľadom boli vidané  albumy ISIS.   Popravde, prv som moc nevedel o tom že, je v procese vývoja takýto projekt a narazil som na neho vlastne úplne náhodne, je možné si ho vypočuť celý aj na youtube. Debutu dominuje šesť vypiplaných skladieb s jasne vyprávajúcim charakterom už len jednak kvoli stopaži, kdež to sa pohybuje v intervaloch 5 až desať minút. Kam zaradiť Palms nie je problém, stretávajú sa tam proste dobre známe skúsenosti ohľadom post – rock/metalu a alternative. Všetky skladby sú zahrané precízne, čisto, harmonicky ale aj miestami náhlivo do epických sfér. Veľmi som si obľúbil hneď úvodnú “ Future Warrior“, kde v začiatku preniká sprv elektronika majúca exotický feeling akoby bola objavená zem dosiaľ nepoznaná a ta sa prelinie do krásne vyznievajúcej gitarovej linky, ktorá mi po posluchu už nedala pokoj a tak som si ju začal často pohmkávať resp. pískať. Ďalšie perličky sa nesú v podobnom rozpoložení, s famoznými melódiami, aj keď miestami zavedú ešte ďalej až niekam nad hladinu oceánu bližšie k hviezdam a tak mi to trocha pripomenie space-rockových Španielov EXXASENS. Veľmi snový materiál, kopec dávky fantázie, len sa nechať unášať a hľadanie nechať na spontánnosť, ono to zavedie samo. Presne to je na takýchto...

Čítaj ďalej
Recenzia – FRACTAL GATES “ Beyond The Self “ ( Great Dane Records 2013 )
júl15

Recenzia – FRACTAL GATES “ Beyond The Self “ ( Great Dane Records 2013 )

Zverejnené v júl 15, 2013

Je to už sedem rokov od vzniku debutu “ Altered State Of Consciousness“, ktorý pekne rozčeril vody melodického death metalu a odrážal v nich tak nočnú oblohu vzdialených hviezd. Toto zaujímavé, v úzadí sa držiace zoskúpenie inak výborných hudobníkov stvorilo na prvý pohľad celkovo nenápadne štrukturálne jednoduchý materiál, súdiac podľa istej prvoplánovosti znenia gitarových riffov  ale tú celkovú jednoduchosť, v ktorej je ako dobre známe je ta skutočná krása, posiluje vesmírna atmosféra zvuku, kde som zatiaľ nikde inde nemal možnosť počuť v takom prevedení. Ešte doteraz si v hlave tkviem melódiu zrejme tej najlepšej perly z prvotiny a tou je “ Skies Of Orion „. Francúzi tak opäť potvrdzujú že nech bude vo všeobecnosti francúzska hudba znieť akokoľvek, vždy to bude v netradičnej a bádateľskej forme. V tejto variante sa efektívne stačilo pohrať zo zvukovou stránkou a máme tu jasný svojím spôsobom originál, keďže v odnoži melodeathu už ide vlastne o dobre známu rutinu za tú dobu čo sa formovala, Fractal teda značne zvukom vybočujú do sfér, kde sa hlavne v tom gitarovom doznení pohybuje Mondevillská sonda Blut Aus Nord. Nejde o žiadne zrovnávanie niečoho čo nejde ani porovnávať ale už ak mám navodiť aspoň akú takú podobu v plytšom vyznení, súvislosť tam je. Ako  som sa v podstate príjemne rozplýval debutom, jak šiel čas…akoby sa stratili v čiernej diere a dlhú dobu nebol žiaden náznak, čo by nasvedčoval o  ich aktivite a tak sa šírili fámy o rozpade kapely. Za tú dobu, keď  Fractal Gates putovali a boli stratený v priestore sa toho udialo dosť a v tej záplave iných kapiel s množstvom vydavajúcich nové albumy sa na nich pozabudlo ale zase nie tak úplne. V začiatku roka 2013 som vyslovene náhodne narazil prostredníctvom facebooku na ich vytvorenú stránku, kde som si hneď na titulnej fotke všimol s dobre otvorenými očami nápis “ 18 February 2013 „. A tak to prišlo, v okamžiku som sa zameral a pozeral po youtube, či nenarazím na nejaký trailer potvrdzujúci, že kapela vydáva nový album a bolo tomu skutočne tak. Vtedy sa dostavil istý pocit nechápavosti a radosti zároveň, netrpezlivo som vyčkával kedy sa objaví nejaká skladba z pripravovanej novinky a naozaj čo chvíľa sa aj objavila ale k tomu ešte len príde. S úžasom sa tak dívam na nový cd cover, kde akoby sa hviezdna hmlovina  pokúšala cirkulovať a vytvárať tak bránu nevedno kam. „Beyond The Self“, takto svedomito nesúci názov v poradí ( po tej dobe ) druhého albumu, ktorého atmosféru a celkovú štruktúru ideme prebádať.   Cesta hviezdnou hmlovinou začína introm „Visions VII“, ešte pripomeniem že na prvom albume vyznieva intro „Visions I“ a  potom tak skrz celý album...

Čítaj ďalej
Report – EXHUMED, ATTACK OF RAGE, HUMAN HUMUS, SYSTEMIC DAMAGE, 10. júl 2013, Collosseum Club, Košice
júl14

Report – EXHUMED, ATTACK OF RAGE, HUMAN HUMUS, SYSTEMIC DAMAGE, 10. júl 2013, Collosseum Club, Košice

Zverejnené v júl 14, 2013

Košice sa nám pomaly stávajú akousi mekkou tvrdého metalu. V marci sme tu mali legendu NY brutal death metalu – PYREXIU, mesiac nato VADER a tentokrát nás čakala legenda žánru zvaného gore metal. Toto označenie si vyslúžila hlavne vďaka zaoberaniu sa gore tematikou v textoch, aj keď hudobne tu ide o klasický old schoolovo ladený death metal s prvkami grindcoru, s odkazom na starých CARCASS. Reč nie je o nikom inom, ako o EXHUMED. Ako posily na kompletné zničenie Collossea, samozrejme z pohľadu hudobného (aj keď  miestami to vyzeralo aj na fyzické, ale o tom až nižšie), prišli Vranovskí SYSTEMIC DAMAGE, popradská nádej HUMAN HUMUS a klasici, aj keď už v pozmenenej zostave, ATTACK OF RAGE. Line-up nabúchaný ako sviňa, každý grindcorista musel krochkať blahom, taká akcia sa proste musí podporiť! Začiatok koncertu sprevádzalo meškanie kapiel, čo malo za následok posunutie koncertu skoro o hodinu. Ako prvý dorazili SYSTEMIC DAMAGE a tým pádom nám aj otvorili túto akciu. Zvuk od začiatku masakrálny, živelný a prehľadný. SYSTEMIC DAMAGE, napriek krátkej existencii, nie sú žiadni nováčikovia, keďže sa jedná o akúsi super skupinu poskladanú z kapiel ako: LEN TAK TAK, HIPPIE KILLER, ROXOR a ALTERNATÍVNA PRAVDA. No hudobne tu ide o tvrdší kaliber. Hardcorovo ladený grindcore, známy aj po názvom – powerviolence, s občasnými odbočkami do death metalu. Rezali parádne, spevák vrieskal ako o život, ľudia sa pomaličky začínali chytať, skvelé otvorenie akcie, nič viac k tomu netreba dodať! Nasledovala popradská nádej slovenského grindcoru – HUMAN HUMUS, kde si Ižďo musel odskočiť od vstupu a organizačných záležitostí a došiel ukázať, že nemá grindcore len v srdci, ale aj na jazyku. Išlo mu to na jednotku – chŕlil, škriekal, vrieskal, popritom strúhal psychopatické grimasy, spojené s trasením hlavy či záhybmi, proste všetko, čo patrí k poriadnej grindcorovej jazde. Zvuk stále pekne tučný, rezavý, gitary pílili, hudobne sa to pohybovalo okolo klasického grindcoru ala NAPALM DEATH, a sem-tam sa aj ukázal nejaký ten death metal či skákavý hardcore. Táto kapela má vykročené na sľubnú cestu, nový album, ktorý skoro celý zahrali, až na dve piesne, znie parádne, vrelo odporúčam. Ak ste sa s touto kapelou ešte nestretli a v hrudi vám bije grindcorové srdce, tak to napravte v tejto sekunde! Nastal čas na bánovskú mašinériu – ATTACK OF RAGE. Zostava sa oproti cd line-upu trochu pomenila. Teraz tam môžeme zhliadnuť basáka z CRANIOTOMY či speváka z EMBOLISM, čo zapríčinilo, že sa nám „spev“ trochu pozmenil –  Michal ide na to cestou plnou revu s občasným bravčovinovým sortimentom, ale pokiaľ nie ste true fucking pure fan, tak by vám to nemalo nejak extra vadiť. Zvuk stále prvotriedny, Collosseum zaručená kvalita, vystúpenie divoké, malo to silu a drive. Vysoký štandard bol naďalej dodržaný, aj keď sa musím priznať, že HUMAN HUMUS ma brali viac. A je to tu! Prišiel čas na poriadny masaker. EXHUMED bez dlhých rečí hneď spustili svoju...

Čítaj ďalej