Reportáž: Kreator, Morbid Angel, Nile, 28. november 2012, Bratislava
Prišla nám jeseň a s ňou sú späté pochmúrne nálady, melancholické zadumania v kreslách…a práve tieto zlé dôsledky príchodu jesene nám zrejme chceli páni organizátori koncertov vyliečiť, lebo taká bohatá koncertná nádielka, aká nás mala čakať túto jeseň sa len tak nevidí. Nasum, Meshuggah, Testament, Dark Tranquillity a na konci veľké trio – Kreator, Morbid Angel, Nile. No čo anjel nechcel, postupne nám koncerty začali odpadávať. Začalo to s Meshuggah, pokračovalo s Testamentom a dovŕšilo to s Dark Tranquillity. Po týchto nešťastiach som začínal mať obavy, že zlé svetlo zasvieti aj na náš trojlístok. No nestalo sa!
Organizátor deň pred koncertom oznamoval, že koncert začne už o 17:45, čo je dosť skoro, no zas na druhú stranu, to ocenili fanúšikovia, ktorí prišli z ďaleka. Brány MMC sály sa mali otvárať už o piatej, no keď som došiel v tejto hodine pred club nebolo po masách fanúšikov ani stopy. Avšak po polhodine sa začali ľudia zgrupovať a vchádzať do sály. Taktiež sa začala pripravovať šatňa, čo podľa mňa už mala byť dávno funkčná. Po chvíli počujem zo sály hudbu a vrhám sa dnu. Na pódiu si to už nakladá prvá kapela – Fueled By Fire. Pohľad na hodinky mi vraví, že koncert sa predsa začal presne. Pri mojom vkročení do haly sa vo vnútri nachádzalo sotva tridsať ľudí. Zrejme ľudia podcenili skorý začiatok, alebo sa nevedeli skorej uvoľniť z práce. Čo kapelu muselo kus vyviesť z miery po ostatných koncertoch, no nedala to najavo. Kapela patrí do nového trendu, kde sa recyklujú staré thrashové klasiky a stroj vypľuje mladú kapelu, ktorá je ako fašírka pozliepaná zo všetkých kapiel a neprináša nič nové. Postupne sa dalo rozoznať, aké prísady boli do mlynčeka vložené. Najpoužívanejšia ingredencia bola Slayer, no nešetrili ani Kreatorom. No napriek tomu receptu bol ich koncert svižný, energický a hrali ho zo slušným nasadením. Pre tých pár ľudí, čo stihli prísť včas nemohlo toto vystúpenie nijak uškodiť. Pekný začiatok.
Hala sa začínala pomaličky napĺňať a na pódiu sme mohli spoznať známe osoby. Bicie si dokonca zvučil sám George. Po tomto, nie dlhom ladení a nastavovaní, prichádzajú pred publikum všetci členovia Nile a začínajú s peckou – Sacrifice Unto Sebek. Zvuk zo začiatku nebol ideálny, hlavne vokály nebolo počuť, no po dvoch skladbách sa to dalo do poriadku a už nebolo čo vyčítať tejto mašinérií. Egypťania nás raz rozsekali nekompromisnými nášupmi, občas nás pozvali ku rituálu vyvolávania démona zo sarcophagusu, alebo potešili technickými prechodmi a zvratmi. Za všetkým týmto sedel bezchybný George Kollias, pri ktorom som mal pocit, že všetky tieto komplikované pasáže sú len detská hračka. Dokonca mal počas hrania neprestajne zavreté oči, čo som už dupľom nechápal. Netreba taktiež zabudnúť ani na pána gitaristu Karla Sandersa. Blonďavý majster gitary nám pribral, no i napriek trošku tučnejším prstom hral dokonale. Jednoducho nezabudnuteľný zážitok, a to bol len začiatok tohto mini-festivalu.
Pódium sa začínalo pripravovať na legendu death metalového žánru – Morbid Angel, ktorá vydala minulý rok dosť kontroverzný album, ku ktorému sa musím priznať, že mi veľmi nesadol, obzvlášť „industriálna“ stránka albumu. Čo mi trochu vyvolalo pochybnosti, ako sa s týmito vecami popasujú naživo a hlavne ako ich príjmu fanúšikovia. No už začiatok nasvedčoval tomu, že neodíde nikto sklamaní. Nekompromisný old school nášup od začiatku až po koniec. Odozva z publika nenechala na seba dlho čakať a pomaly sa začal črtať kotol. David Vincent počas koncertu vystrúhal nespočetne veľa tvrďáckych grimás, no na hudobnom prejave nedal svoju namyslenosť pocítiť. Na konci setu nezabudli ani na ich hymnu – God of emptiness, ktorá svojim pomalým a valivým tempom dostala tento skvelý koncert do víťazného konca.
Po skončení setu Morbídneho anjela sa menila kompletne celá aparatúra, čo znamenalo dlhšiu pauzu. Pani zvukári nás dokonca ani cez pauzy nešetrili a servírovali nám poriadne hlasnú hudbu. No však pri tejto pauze nám dali trocha voľna a znížili hlasitosť do optimálnej podoby. Medzičasom pódium začala zahaľovať veľká plachta. Po ukončení všetkých potrebných technických záležitostí sa za skladby – Personal Jesus od Depeche Mode z úst Johnnyho Casha, začala premietať na plátno prezentácia, ktorá nás previedla celou diskografiou a históriou kapely Kreator. Následne po nej zaznelo intro ich nového albumu Phantom Antichrist a na plátne sa začali objavovať úryvky zo skladieb z tohto albumu. Po intre spadla opona a začal sa masaker. Zo začiatku sa mi zadali bicie trochu nahlas, obzvlášť kopák, ktorý ma dobre že neodfúkol. Táto technická drobnosť bola rýchlo vyriešená a už nám nič nebránilo užívať si túto jazdu. Pódium oproti kolegom, thrasheri vyzdobili veľkou plachtou, ktorá predstavovala cover ich nového albumu, pribudli mikrofóny po Ventorových bokoch, ktoré boli vyzdobené odseknutou hlavou. Nad setlistom nemohol nikto ohŕňať nosom. Zo začiatku došlo k skladbám z nového albumu, no nezabúdalo sa ani na staré klasiky. Dokonca došlo aj k akustickej vložke, ktorá predchádzala skladbe United in Hate. Na čele celej tejto svorky stál veľký lev Mille Petrozza, ktorý neprestajne navádzal ľudí k mosh/circle pitom, došlo aj na stanu smrti, ktorá sa spojila trošku oneskorene ako to režisér zamýšľal, no i napriek tomu skvelo dopĺňala atmosféru koncertu. Záver setu patril starým veciam, kde mi pri skladbách: Betrayer, Flag of Hate a Tormentor, skoro odletela hlava. Spomínaná Flag of hate bola tradične uvádzaná so zástavou, ktorú Mille rozmával na druhý krát po úspešnom prekročení hranice hlasitosti skandovania publika. Perfektné, energické vystúpenie!
Takúto show si MMC už dlho nepamätá! Keď zrátam všetky štyri vystúpenia, tak mi výsledok dáva najlepší koncert, aký som v tomto clube zažil. Na záver spomeniem, že návštevnosť prekročila všetky optimistické predpoklady.
Autor: Bukáčo
