KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA IV.- MYSTIC DEATH
Statný bojovník bežal z kopca. Na tele, ktoré mal napnuté ako luk mu hrali všetky svaly. V hlave cítil tlkot svojho srdca, akoby mu ju malo každú chvíľu roztrhnúť. Posledné kúsky odevu mu viali na skrvavenom tele. Potkol sa na starých koreňoch silného duba, až sa skoro napichol na svoj vlastný meč, na ktorom boli ešte čerstvé stopy krvi a žltého slizu. Ešte pred chvíľou ním sekal kotrby svorky borviakov, túžiacich po jeho teplom mäse. Čierne zvieratá, podobné diviakovi s veľkými klami dorážali do obete. Všetky útoky odrážal až prišiel on. Bol o hlavu vyšší od súkmeňovcov, z nosa mu stekal žltý sopeľ, z papule odfŕkali sliny. Kly sa mu leskli v odraze slnka. Podliate oči sa nenávistne zahľadeli na svoju obeť, pripravené zaútočiť. Pri výpade minul cieľ. Bojovník sa šikovne zvrtol a bodol ho do slabín. Zviera zaručalo. Z rany mu vytryskla krv, ktorá skončila na okolitých lopúchoch. Tento moment využil na to, aby sa dal na ústup. Svorka sa s chuťou pustila do mŕtvych tiel, ktoré predtým poslal na smrť. Kosti praskali a bolo počuť len slastné chrochtanie. Prebehol po čistinke na konci ktorej zbadal húštinu. Nádej na záchranu zhasla pri prvom dube. Sťažka lapal po dychu, telo mal jeden kŕč a prebehla ho smrtka. Hovorí sa, že človek už v ten deň nezomrie. Nebol o tom presvedčený. Takto si svoju smrť veru nepredstavoval. Hlava velila utekať, ale nohy neposlúchali. Nosné dierky mu divoko pulzovali a vychádzala mu z nich para. V tom to prišlo. Cítil ako sa to približuje. Les stíchol, čo neznamenalo nič dobré. Akoby všetko zomrelo. Kde sú teraz všetci bohovia keď ich najviac potrebuje? Satan z juhu, Lucifer z východu, Belial zo severu a Leviathan zo západu… S blackmetalovými skupinami to v 90tych rokoch bolo na Slovensku doslovne čierne. Z času na čas sa objavila nádejná skupina, ako napr. CRIMEN EXCEPTUM, THE CRYPT, NEMRAEL, či prvý materiál ETHEREAL PANDEMONIUM. Až na posledne spomínanú, ktorá sa časom vykryštalizovala trochu ďalej do širších hudobných sfér, žiadna neprekročila tieň svojej lokálnej scény a išla po čase do zabudnutia. Ale jedno meno zostane navždy zapísané ako prvé, ktoré dokázalo ukázať svoje kvality na oficiálnom nosiči. V našom prípade to boli martinskí MYSTIC DEATH (M. D.). Písal sa rok 1997 kedy skupina nahrala svoj jediný opus „Voices Of The Obscure World“ obsahujúci osem temných songov, vďaka ktorým človek nadobúda dimenziu mystickej krásy, tajomna a melodiky, ktorá je vyjadrená v pomalších, ale aj pekelne rýchlych tempách. Celkový dojem tohto diela dotvárajú klávesy, ktoré nielenže vhodne zapadajú do jednotlivých songov, ale zároveň vytvárajú i zaujímavú atmosféru. V spomínanom roku 1997 prejavuje o materiál záujem firma METAL AGE PRODUCTIONS a dochádza k dohode na jeho vydaní. Ale poďme pekne po poriadku… Začiatky skupiny siahajú niekde do prvej polovice roku 1996, kedy v kapele štýlovo zameranej na death/trash menom MASACROOT došlo k veľkej zmene. Ale...
Reportáž: GOTHOOM & ECT fest, 16-18. august 2012, Nová Baňa (Areál Tajch)
Na začiatku by som chcel srdečne poďakovať Peťovi “Doomas“ Beťkovi za jeho neutíchajúcu snahu podporovať slovenský metal, či už pomocou jeho vydavateľstva Gothoom Productions a teraz hlavne zorganizovaným takéhoto skvelého festivalu, na ktorý by mala byť hrdá celá metalová časť Slovenska. Hlavne kvôli jedinečnosti a striktnému výberu kapiel, kde nenájdete žiadne výrazné vaty, alebo rádiové kapely, ktoré sú neustále vkladané do uší všetkým konzumným poslucháčom, ktorí hudbu počúvajú pasívne a nezáleží im na podpore scény. Čiže metalový underground toho najkvalitnejšieho zrna! Ďalším veľkým plusom je príjemná, bezstarostná, rodinná atmosféra, kde by sa dalo aj povedať, že to vlastne je stretnutie všetkých metalistov, ktorým záleží na vývoji a budúcnosti nášho okrajového žánru. Tretie pokračovanie tohto festivalu sa nieslo aj v znamení malých zmien a vývoji oproti minulým dvom rokom. Jednak bol predĺžený o jeden deň a začínalo sa už vo štvrtok o 17:00, ruka v ruke s touto zmenou išli aj kapely, ktoré sa vyhrabali až na súčet 44. Na samotný vrchol tohto line-upu sa postavili poľskí death metaloví satanáši BEHEMOTH, ktorí sa mali predviesť aj s ohnivou show. O stupienok nižšie stáli grécki démoni SEPTIC FLESH, ktorí pre svoj nový album využili aj služby Pražského filharmonického orchestra. Posledným väčším ťahákom boli lotyšskí folkmetalisti SKYFORGER. Príjemnou zmenou bolo aj pridanie toi-toiok Johnny, ktoré veľmi chýbali na minulom ročníku a boli do konca festivalu udržované v stráviteľnom stave. Nový karavanový bufet vedľa campovej časti, taktiež potešil a zároveň urýchľoval prísun tekutín k smädným krkom, čím sa zredukovali rady pri všetkých výčapoch skoro k minimum. Festival otvárala death metalová kapela BORDERLINE, ktorá si svoju účasť získala pomocou divokej karty z klikacej súťaže, ktorá prebiehala pred festivalom na sociálnej sieti. Na kapele bolo vidieť ešte nezohranosť a ani ich tvorba neposkytovala žiadne väčšie ambície a šlo len o sto-krát pomletý death metal, ktorý môžete počuť po celom bandzone. WHEN I DIE potešili hlavne chlapské oká v podobe peknej speváčky, no žiaľ uši pri melodických pasážach trpeli, čo ako-tak doťahovala pri growlingu, ktorý jej šiel celkom dobre. Kapele by som skôr odporučil, aby vynechala melodický spev, alebo aby si našla kvalitnejší melodický vokál. Hudobná zložka sa niesla prevažne vo švédskej melodickej škole death metalu. Na konci strúhli aj cover verziu od popovej speváčky Lady Gaga, čo podľa mňa nebol najšťastnejší krok a hlavne nevidím zmysel robenia takýchto vecí, keď už cover, tak od skupiny, ktorá mi niečo dala a tým jej zložím úctu. Slnko dávalo riadne zabrať, čo zapríčinilo moje využitie hlavnej atrakcie zvanej – jazero Tajch, kde si občas bolo treba schladiť hlavu, alebo si poskákať z vyvýšenej plochy z boku jazera. Po návrate s chladnou hlavou si na pódiu začínajú rozkladať veci MÄSO . Zvolenčania spustili svoju elektronickú podobu hardcoru, ktorá mala celkom dobrý švih a slušný ťah na bránu, lenže po tom čo nasledovalo sa tieto plusy až takými plusmi nestali. Česi...
Reportáž: Brutal Assault 17, 8-11. august 2012, Josefov
Naši redaktori Bukáčo a Sarkast (kurzíva) spolu s fotografkou Werdzou sa vybrali do pevnosti Josefov, aby vám priniesli reportáž už 17. ročníku festivalu Brutal Assault. Streda, Warm-Up party Rok ubehol ako voda,opäť nastáva čas otvorenia brán do metalového raja, ktorý si hovorí Brutal Assault. Tento ráj (ja ho nazývam pravým domovom) nám ponúka 4 dni plné najkvalitnejšej metalovej hudby, kde si nájde každý metalista to svoje. Oproti minulému roku už stredajšia warm-up party ponúkala zvučné mená ako ANAAL NATHRAKH, ALCEST či českú legendu ROOT. Takže trebalo zorganizovať svoj presun do Jaroměřu natoľko včas, aby sa stihli postaviť stany a dostať sa s predstihom do areálu. Do stanového trošku blatného mestečka sme sa dostali relatívne včas. Teraz rýchlo postaviť stany a šup ho do areálu. No pred vchodom nás zase čakal jeden obrovský rad. Avšak vedľajšie okienka boli voľné, tak som šiel so svojou vstupenkou vedľa. Potom som si všimol papierik s nápisom e-tickets na skle okienka s tým dlhým radom, čo mi hneď prišlo ľúto každého návštevníka, ktorý si zabezpečil lístok touto cestou. Takže ja som sa dostal do areálu priam hneď, čo mi umožnilo sa poprechádzať po areáli, dať si pivo do nového kelímku, ktorého zdobili dva nové, pomerne pekné motívy Brutal Assaultu. Pivo sa mi zdalo o niečo horšie, hlavne čierne nedosahovalo kvality minuloročného kozla. No už sa pomaly schyľovalo k vystúpeniu ANAAL NATHRAKH. Na pódium prichádza spevák opretý o bralu, čo mu neumožnilo väčší pohyb po pódium. Zvuk sa mi tiež veľmi nepáčil, hlavne speváka nebolo veľmi počuť, čo tiež veľmi nepridalo ku kvalite koncertu. Na druhej strane gitarista hral veľmi dobre a k tomu sme mohli prvýkrát vidieť na pódiu Shanea Emburyho, ktorý sa ešte predstavil v LOCK UP a vo svojej rodnej domovine NAPALM DEATH. Jeho výkon bol počas všetkých troch vystúpení na vysokej úrovni. Škoda trochu pokazeného zvuku a zraneniu speváka, mohol to byť veľmi kvalitný koncert, no čo už, festival ešte len začína, tak sa máme načo tešiť. Následne s krátkou pauzou prichádza na pódium česká legenda ROOT s charizmatickým frontmanom Big Bossom. Ich koncert ma nejako extra nebavil, no zvuk už bol trošku lepší, avšak ešte nie dokonalý. Rozhodol som sa, že sa pôjdem navečerať. Na jedlo si myslím sa nemohol nikto sťažovať. V ponuke bol veľmi rozmanitý sortiment od klasických hamburgerov a nudlí cez kapustové halušky, mexickú fazuľu či bušty na čiernom pive. Taktiež ani vegetariáni neboli ukrátení, mali tam postavený vegetariánsky stánok s rozmanitou ponukou jedál a polievok. Po prehliadke a degustovaní jedla, rýchlo zbehol čas a tak som sa musel urýchlene presunúť k pódium, kde pomaly začínali hrať ALCEST. Po prvých tónoch som začínal byť dosť sklamaný zo zlého zvuku, ktorý mi dosť ubral zo zážitku. Zvuk sa ani počas celého koncertu veľmi nezlepšil, čo zapríčinilo, že ALCEST považujem za...
Reportáž: Cannibal Corpse, All Shall Perish, 27. Júna 2012, Košice
Na začiatku roka nám prichádzajú zvesti, že Košice príde navštíviť elita tvrdo metalového sveta. Na začiatku jari nám Napalm Death ukázali ako má vyzerať perfektný koncert. A na leto sa začínala črtať death metalová akcia roka. Cannibal Corpse nám prídu zahrať svoj ortodoxný, brutálny death metal. Ako hostí si prizvali: belgických death/grinderov Aborted a americkú špičku technického deathcoru All Shall Perish. No čo čert nechcel, deň predtým vyrukujú All Shall Perish na facebooku so správou, že sa im pokazila dodávka, no organizátori aj napriek tomu naďalej tvrdia, že dorazia. No pri vstupe do collossea, už sa črtal veľký nápis „ All Shall Perish – ZRUŠENÝ!“, čo veľa fanúšikov, vrátanie mňa veľmi zamrzelo. No stále tam boli veľký Cannibal Corpse, tak som ešte stále nestrácal eufóriu z death metalovej udalosti roku. Pri mojom príchode bol už koncert Aborted v plnom prúde, no napriek tomu, väčšina ľudí stála v zadnom priestore collossea a iba časť publika sa zabávala. Po zapozeraní sa do ich setu, mi zvuková stránka veľmi nevadila, ale skôr som problém videl v ich prednese. Celá kapela mi pripadala akosi formálne, ako keby si to len prišli odohrať a rýchlo odísť. No po uplynutí nejakého času, som zaznamenal nejaké náznaky emócií, no čo sa týka celkového dojmu, tak sa neviem zbaviť pocitu priemernosti. Škoda, čakal som o dosť viac. Keď už All Shall Perish zrušili svoju účasť, tak sa stage začal pripravovať pre hlavnú kapelu. Po uplynutí necelých 20min, prichádzajú členovia kapely na pódium a začínajú odpalovačkou „Demented Aggression“ z ich najnovšieho albumu. Počet ľudí sa pred pódiom značne zväčšil, čo mi dávalo nádeje, že odídem z koncertu spokojný. Corpsegrinder klasicky spustil svoje headbangové tornádo, v ktorom v rýchlosti, snáď nemá konkurencie, hlas mu taktiež slúžil veľmi dobre, len zvyšok kapely mi nejako nesedel. Mal som z nich podobný pocit ako z predošlej kapely – veľké nadšenie z nich veľmi nežiarilo. Čo sa týka ich výkonov, tak s nimi som bol nadmieru spokojný. Publikum zase rozpútalo celkom slušný kotol a dokonca pri tretej piesni „ Scourge of Iron“ sa odvážili aj prví skokani. Z ľudí išla dostačujúca vášeň, aby sa koncert uberal tým správnym smerom. Vrchol koncertu nastáva pri piesni „ Make Them Suffer“ a následne „ Hammer Smashed Face“, kde ma kapela celkom bavila aj napriek ich formálnosti, čo samozrejme zachraňovalo spokojné publikum. Death metalová akcia roka sa teda nekonala, no potešila ma celkom účasť a zapálenia publika, ktoré túto akciu zachránili. Ak chcete poriadnu show dôjdite si radšej kuknúť Napalm Death, tým to v žilách ešte stále poriadne vrie! Autor:...
Noostrak – Human Tragedies Every Day
To, že na hudobný nástroj vie hrať momentálne veľmi schopne obrovské kvantum mladých ľudí je myslím si každému známe, avšak aj tak, ak by som vám povedal, že v Noostrak hrajú prevažne ešte nezmaturovaní junáci, pravdepodobne by vám trocha podskočilo obočie (kapelu založili keď mali asi 9 rokov). O čo sa jedná? Noostrak sú štyria maníci z Čiech hrajúci moderny, technický, progresívny death metal, deathcore, vyberte si. A že im to ide dobre, o tom svedčí ich nový album nazvaný „Human Tragedies Everyday“, vydaný pod hlavičkou Gothoom Productions. Nie nadarmo majú ľudia najradšej prvotiny svojich obľúbených kapiel, pretože na nich je väčšinou najviac cítiť ten správny zápal pre hudbu a hlavne mladícku dravosť a zvedavosť po rôznych nových veciach, zatiaľ čo čím je kapela staršia, tým viac akoby sa strácala práve tá dravosť a sviežosť. Toto samozrejme nie je všeobecné pravidlo, avšak dá sa to aspoň podľa mňa bádať. Avšak „Human Tragedies Every Day“ obsahuje práve túto dravosť, zbesilosť, chuť po objavovaní svojich možností. Skutočne, týchto osem skladieb (6+intro a outro) je napechovaných takou obrovskou energiou a perfektnými a hlavne zaujímavými inštrumentálnymi výkonmi. V prvom rade musím pochváliť zvuk, je počuť, že kapela si dala záležať, aby bol výsledok naozaj masívny a zapamätateľný. Tomuto určite dopomohol aj fakt, že master prebiehal v Anglicku, kde aspoň podľa mňa majú ohľadom práce so zvukom obrovský náskok nad kontinentom. Každý nástroj vyniká, zvuk je síce čistý, avšak určite nie uhladený a jemný. Skladby sa väčšinou pohybujú v strednom tempe, z ktorého si odbiehajú rôznymi smermi, všade vládne zabijácka rytmika, kde sa od polyrytmov prechádza do zbesilých dvojkopákov a šialených klepačiek. Strunné nástroje sa vyžívajú buď v trhačkách, ktoré mi sem tam avizujú napríklad BORN OF OSIRIS, alebo v perfektných vyhrávkach death metalového rázu, všetko na seba krásne naväzuje. Každý riff má svoje miesto, nič na tomto albume neznie násilne. Skladby sú vyvážené, ani jedna ma nenudila, možno iba štvrtá „And The Abyss Stood Mute“ na mne zanechala menší dojem ako ostatné, ale tu už naozaj márne pátram, čo by som vytkol. Dokonca aj na vokál, ktorý ma najprv až tak veľmi nebavil a prišiel mi monotónny, som si nie že zvykol, ale pravdepodobne som lepšie pochopil to, čo sa snažil spev majster dokázať a momentálne si ho už užívam naplno. „Human Tragedies Every Day“ je dielom vyzretých a silných hudobníkov, dovolím si povedať, že NOOSTRAK týmto albumom vytreli zrak mnohým žánrovo spriazneným kapelám. Samozrejme sa nejedná o materiál, ktorý by bol nejako extrémne inovatívny, alebo ktorý bude udávať smer dianiu na extrémnej scéne, v podstate sme väčšinu prvkov ich hudby už počuli, ale pozitívne je, že nie tak docela v takomto zložení....
Reportáž: Slayer, Gojira, 11. júna 2012, Bratislava
Po ukončení festivalu Sonisphere roku 2010, som si dal záväzok, že Slayer si budem musieť zopakovať. Taký energetický set sa len tak nevidí. S prehľadom prekonali a rozdrvili sety, tak úspešných kolegov ako sú: Metallica, Megadeth alebo Fear Factory. Toto všetko sa udialo v júni 2010 a v apríli 2012 prichádza skvelá správa: Slayer vystúpia v júni v Bratislave! A k tomu si ako hostí zavolali Francúzov Gojira. Toto spojenie mohlo, ako sa dozviete nižšie, aj dokázalo predviesť výborný metalový zážitok. Príchodom pred NTC som začínal byť dosť skeptický. Toľko ľudí došlo na Slayer? Už len toľko ľudí má záujem o starých thrasherov? Zlého pocitu som sa nezbavil ani po vstupe do haly. Dostať sa úplne k zábradliu, nebol žiadny problém, čo sa nestáva veľmi často pri takomto veľkom koncerte. Gojira prichádza na pódium bez veľkého meškania, až som bol celkom prekvapený a rázom som utekal pred pódium, kde to bolo stále vypriahnuté. Zvuk nebol ešte správne vykryštalizovaný, hlavne vokál skoro počas celého koncertu nebolo počuť, ale zato na hlasitosti sa nešetrilo. Joe Duplantier zvládal svoje komplikované party bravúrne a pri tom si zaskočil ku svojim kolegom zahrať nejaké to sólo. Na začiatku svojho setlistu stavili karty na piesne z ich debutového albumu „Terra Incognita“, ktoré nevyzneli až tak dobre, už len vďaka zvuku, alebo kvôli ich neznámosti pre publikum. No následne tretia pieseň „Backbone“ z ich doposiaľ neprekonaného albumu „ From Mars To Sirius“ doslova obrátila karty. Z pódia vyprskla toľká energia, že som mal čo robiť, aby mi hlava ostala na krku. Koncert pokračoval v podobnom duchu, kde zazneli piesne (Remembrance, Wisdom Comes) z druhého albumu „The Link“, ale aj z posledného albumu „The Way Of All Flesh“ (Oroborus, Toxic Garbage Island). Ku koncu po skandovaní „ Gojira, Gojira…“ , nie zas takom, ako ho poznáme z DVD „The Flesh Alive“, prišla Joe-ho partia naspäť a predviedla nám novú pieseň „L’enfant Sauvage“, ktorá naživo veľmi dobre zafungovala. Po nej prišla už len pieseň „Vacuity“ , pri ktorej bolo konečne riadne počuť spev. Gojira predviedla veľmi dobrý koncert, aj keď nie s veľmi dobrým zvukom, čo už ich chyba rozhodne nebola, tak preto musím povedať, že Gojira je právom stavaná ako jedna z vlajkových lodí moderného prog. metalu, nie len vo francúzsku, ale aj vo svete. Ľudí začínalo konečne riadne pribúdať, nebol som síce úplne spokojní, ale bolo ich o dosť viac ako pri Gojire. Po nie príliš dlhom čakaní začína znieť intro z ich posledného albumu „ World Painted Blood“ a na scénu prichádzajú legendárni členovia Slayer, až na Jeffa Hannemana, ktorého nahradil Gary Holt z Exodus. Zvuk sa pri prvej piesni doladil, ale zase na hlasitosti sa nič nezmenilo, čo však veľmi nevadilo a tak sa mohla začať poriadna show. Už začiatok koncertu sa niesol v krkolomnom tempe, kde málo koho nechal Slayer chladným. ...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (8.6.2026 22:00) 8. júna 2026
- Headbanger_FM (1.6.2026 22:00) 1. júna 2026
- Headbanger_FM (25.5.2026 22:00) 25. mája 2026
- Headbanger_FM (18.5.2026 22:00) 18. mája 2026
- Headbanger_FM (11.5.2026 22:00) 11. mája 2026
