Recenzia – CARCASS – „Surgical Steel“ (Nuclear Blast 2013)
okt02

Recenzia – CARCASS – „Surgical Steel“ (Nuclear Blast 2013)

Zverejnené v okt 2, 2013

Tak je to tu. Dočkali sme sa. Po toľkých rokoch máme naspäť Carcass aj s novým albumom. Moje srdce praská od nadšenia a kotúľajú sa mi až slzy šťastia pri posluchu tohto albumu a verím, že to isté zažívajú aj ďalšie tisíce či už ich fanúšikov, alebo milovníkov kvalitného tvrdého melodického death metalu (v tomto prípade reznutého aj thrashom a trochou grindu, ale však to musí každý vedieť, čo boli a čo sú Carcass) po celom svete. Energetické riffy, rúbanice, thrashové riffy, heavy metal, death metal, nádherné melodické sóla. Úvod do albumu úplne štandardným introm s názvom 1985 a hneď poriadny nárez v podobe Thrasher’s Abattoir a už to ide. Jazda neskutočným zážitkom z ušného preplachu v podaní starých prdov, ktorí dokázali, že majú toho ešte dosť na povedanie. Surgical Steel môžme nazvať tým chýbajúcim linkom medzi Necroticism a Heartwork albumami, pokiaľ sa máme baviť o hudobnom nádychu songov, akurát tu to ešte obohacujú hojné heavymetalovo ladené vsuvky a sóla. O finálny mix a mastering sa postaral známy Andy Sneap, čo je už sama o sebe záruka nadštandardne kvalitného zvuku albumu a tentokrát tomu nieje inak. Bill Steer a Jeff Walker to dokázali aj bez Amotta a poskladali album, ktorý musím oceniť naozaj 10 z 10, lebo toto je jeden z najlepších metalových počinov tohto roka. Čo ešte napísať k tomuto dielu ? Nedá sa. Proste sa nedá. Toto treba počuť ! Takže moja posledná veta k tomuto, zdvihni sa, vypadni do najbližšieho shopu s CD, kúp tento album, šľahni ho doma do mechaniky, vypáľ volume na 150% a uži si jazdu, bude to jedna z najlepších…   Wonder Hodnotenie: 10/10 1. 1985 2. Thrasher’s Abattoir 3. Cadaver Pouch Conveyor System 4. A Congealed Clot of Blood 5. The Master Butcher’s Apron 6. Noncompliance to ASTM F 899-12 Standard 7. The Granulating Dark Satanic Mills 8. Unfit for Human Consumption 9. 316 L Grade Surgical Steel 10. Captive Bolt Pistol 11. Mount of Execution...

Čítaj ďalej
Recenzia – FLESHGOD APOCALYPSE – „Labyrinth“ (Nuclear Blast 2013)
okt01

Recenzia – FLESHGOD APOCALYPSE – „Labyrinth“ (Nuclear Blast 2013)

Zverejnené v okt 1, 2013

Tí, ktorí čakali (vrátane mňa) sa dočkali a pre všetkých ostatných nadšencov a fanúšikov symfonického technického death metalu a nadšencov epických gitarových pasáží podložených orchestrálnym melancholickým podmazom a brutálnymi blast-beatami si čím ďalej, tým viac známi a uznávaní Taliani pripravili pokračovanie skazy, ktorú začali vo veľkom šíriť predošlým albumom, ktorým si získali veľkú pozornosť metalového sveta. Jeho nasledovník je ešte epickejší, ešte prepracovanejší a ešte brutálnejši. Kapele sa podarilo dosiahnúť oveľa lepší balanc orchestrálnych prvkov, ako aj klavíra a ostatných nástrojov na tomto albume, čo bude určite pre veľa ľudí plus, keďže na predošlých albumoch práve táto časť mixu/masteringu pokuľhávala a miestami bola nahrávka nečitateľná a nástroje sa prelínali a miešali do seba. Do Labyrinthu kapela konečne zasadila okrem piskľavého vokálu Rossiho aj plnohodnotné chóry, ešte viac orchestra, a ešte lepšie melancholické sóla, ktoré sú asi to najkrajšie oživenie songov. Labyrinth sa opiera o grécky mýtus Knossoského labyrintu, takže kto nevie o čo sa jedná, tak v skratke Knosský labyrint bol domov Minotaura. Mýtus je rozsiahly a ide od únosu princeznej Európy Zeusom, až ďaleko cez stretnutie Thésea a Minotaura, až za únik Daedalusa a Icarusa a stojí za prečítanie. Čo budete počuť, okrem mýtických koncepčných textov bude nádherné snúbenie sa neo-klasickej hudby, chorálov, miestami operných spevov a agresívnych gitár a takmer 100% času klepačkových bubnov. Orchester je epickejší ako hocičo, čo som počul od čias PEM od Dimmu Borgir, gitary sú miestami jednoduché, naozaj iba podtrhávajúce celú atmosféru, miestami priamo poprelínané pomedzi celé skladby a sem-tam vybehnú na povrch, aby svojou brutalitou a rýchlosťou zmietli slzy z očí poslucháčov, ktoré budú ronené nad orchestrom, ktorý si viem sám o sebe predstaviť ako soundtrack na nejaký kinematografický kúsok práve zasadený do historického obdobia. Hnev, melanchólia, zúfalosť, nádej… Všetky možné pocity bude vo vás vzbudzovať toto nádherné dielo, ktoré postupne začína od najbrutálnejšieho a končí rovnomenným outrom s názvom Labyrinth, čo je štyri a pol minútové klavírne dielo kompozične podobné napríklad Beethovenovmu Prvému pohybu v Mesačnej Sonate. Tento album môžem nazvať Communion (Septic Flesh), ktorý stratil všetko a ide sa pomstiť a ešte je k tomu poriadne zdopovaný na steroidoch. Samozrejme po klasickom štýle Fleshgodu, môže album pripadať niektorým poslucháčom monotónny a repetívny, ale určite doporučujem nevzdávať album na prvý posluch tím, ktorých odradili práve tieto aspekty. U tohto albumu naozaj treba prevnímať všetko, a tak ako som sa aj stretol s ohlasmi na webe, vždy po ďalšom posluchu sa album páčil viac a viac. Toto bol filmový zážitok prenesený do mojich uší. Ďakujem Fleshgodu za tento album.   Wonder Hodnotenie: 9/10 1. Kingborn 2. Minotaur (The Wrath of Poseidon) 3. Elegy 4. Towards the Sun 5. Warpledge 6. Pathfinder...

Čítaj ďalej
Report – GOTHOOM ECT FEST 2013 – Tajch, Nová Baňa – Part. 2
aug29

Report – GOTHOOM ECT FEST 2013 – Tajch, Nová Baňa – Part. 2

Zverejnené v aug 29, 2013

DEŇ 3: Opäť raz sa budím skôr ako kolega a nenechávam si ujsť gore maniakov GUTALAX. Ľudí sa zišlo pomaly toľko ako na headlinerov večera. Dokonca som sa trochu cítil ako na obscene. Lietajúce nafúknuté lopty, ľudia v plynových maskách či obalení v toaleťáku, ale to všetko patrí k tomuto vystúpeniu. Chalaniská z Čiech zamaskovaní ako na brutali v bielych plášťoch, ošľahaní „hovnami“ ládovali jednu humorne ladenú pieseň za druhou. Gitary poriadne masívne, spevák dával všetko, čo sa dá nájsť v goregrinde – growl, vrieskačky, či hlboké vťahavé pig squealy. Proste parádny začiatok dňa. A máme tu posledný deň, kedy mi už poriadne hučí v hlave. Teraz neviem či z chľastu, hudby, či „Docentových“ prednášok. Jedno ale viem isto. K príjemnému obedu mi ešte nikdy ATTACK OF RAGE nehrali. Ďakujem vám chlapci, hneď mi to išlo lepšie dolu krkom. „Natáčky“ nemôžu svojou hudbou sklamať žiadneho grindera. Dokonca aj jeden v oranžovom tričku si z chuti „zahrozil“ a zapogoval. Opäť veľmi dobré vystúpenie. Príjemné letné počasie ma nenechalo dlho horúceho a počas setu LUNATIC GODS sa chladím v Tajchu a vystavujem svoje polonahé telo slnku. Zvuk je aj tu excelentný, takže neprichádzam o zaujímavé vystúpenie týchto otcov nášho metalu. Zahrali aj „Balada o makovom mlynčeku“ – zahrali všetko. Ku LUNATIC GODS pridám, že spev ma neuveriteľne prekvapil, bol plný sily a intonačne bol priam bezchyby, pre mňa osobne veľmi milé prekvapenie. Košickú sebranku OBLITERATE považujem za najmenej docenenú kapelu na slovenskej scéne. Toto tvrdenie mi nevyvrátilo ani vystúpenie na Gothoome. Ľudí prišlo tak päť a pol hlavy, no čo predvádzali chalaniská, by si zaslúžilo plný amfiteáter. Síce musím vziať do úvahy, že ich hudba práve nie je určená na nejakú zábavu, nebodaj na moshpit, to je skôr hudba na počúvanie a zachytávanie krkolomných zvratov, bohatých kompozícií či experimentálnych prvkov. Vystúpenie bolo vysoko profesionálne, zahraté bez najmenších chýb a nanajvýš došlo aj na pár humorných naháňačiek po pódiu, či predstavovanie songov pomocou DIY plagátov, kde boli popísané názvy skladieb. Gabi  nenechal chladné hlasivky a svoje svojské hlboké vrieskanie malo patričnú silu. Pre mňa vynikajúce vystúpenie, ktoré som si nadmieru užil. EMPYRION sa rýchlo vyšplhali na vrchol slovenského extrem metalového ľadovca. A niet pochýb o tom, že zaslúžene. Či v štúdiu, či naživo je to poriadna päsť medzi oči. A tak ponúkli ľuďom nadštandardnú porciu hudby, ktorá bola aj patrične ocenená. Po tomto parádnom hudobnom vyžití prichádza na rad losovanie o CD, tričká a hlavne tri gitarky. No tlačenica pod pódiom bola poriadna. A to sa už v pozadí zvučilo moje osobné prekvapenie festivalu. Poliaci OBSCURE SPHINX. Perfektná zmeska doom metalu, post rocku a sludge ma totálne zhypnotizovala. Určite si dám pozor na túto skupinku a začnem ju vážnejšie sledovať. Názov POPPY SEED GRINDER vám môže štýlovo evokovať nejaký grind, či nebodaj gore/porn grind, no pravda je trošičku iná. Je to poriadna brutal death...

Čítaj ďalej
Report – GOTHOOM ECT FEST 2013 – Tajch, Nová Baňa – Part. 1
aug25

Report – GOTHOOM ECT FEST 2013 – Tajch, Nová Baňa – Part. 1

Zverejnené v aug 25, 2013

INTRO: Tak s konečnou platnosťou máme 4. ročník nášho jediného extreme metalového festu za sebou. Pre informáciu, o klasický text tohto reportu sa postaral Roman „Demon“ Chocholáček a o tučný zase Lukáš „Bukáčo“ Polák. Tento ročník sa dotýkal Metalexpressu viac ako minulé. Tým najmetalovejším spôsobom sme si spomenuli na nášho brata Martina Avuka, podľa ktorého bol pomenovaný aj stage. Martin bol určite spokojný a poslal nám sem z Valhaly krásne počasie, ktoré vydržalo počas všetkých dní festivalu. Musím skonštatovať, že GOTHOOM sa vydaril vo všetkých aspektoch. Z môjho pohľadu organizátori odviedli kus poctivej roboty a aj keď niekedy niečo nevyšlo, tak predsa rodine treba odpúšťať. A aj o tom je GOTHOOM, nielen o multižánrovom výbere skupín, ktoré odohrali. Je o priateľoch, zábave, spoznávaní nových ľudí, občasnej demencii a psychiatrii. Tohto všetkého sme si užili do sýtosti. DEŇ 1: Prvý festivalový deň sa niesol v očakávaní poriadneho death metalu v podaní hlavných skupín večera WHITECHAPEL (USA) a DECREPIT BIRTH (USA). Moje prvé kroky zaviedli ku stageu počas oneman projektu MACERACE. Jeden chlapík zamaskovaný v „predator maske“, či trochu na spôsob DYMYTRY chŕlil celý grindový register, cez hlboké „horror“ growly či uškriekané pasáže a celé to klincoval humornými názvami skladieb. Hlavný zápor však bol, že celá hudba išla z playbacku, tak to akosi strácalo dušu a vyvolávalo len pocit umelosti. Hardcore v živom prevedení vie vždy nakopať rite, či sa jedná o svetového zástupcu alebo slovenských parobcov, v tomto prípade HATE CONTROL. Taktiež by sa dalo povedať, že hardcore bez odozvy  moshujúcich ľudí je ako ryba bez vody, no našťastie sa nám ryba na brehu jazera Tajch nezadusila. Vystúpenie malo gule, plno energie a ráz, čo im aj ľudia z pred pódia vracali. Draci a dračica z ČAD opäť raz ukázali, ako sa robí tvrdá hudba s humorom. Vystúpenie malo grády a čo bolo hlavné, bolo plné vtipu a vyspievaných hlasiviek. Pri niektorých skladbách ako “Piče idú do polusu“ či „Varič pika“ sa mi zdalo, že spieva celý areál na plné obrátky. Prvá skupina, ktorú by som vyzdvihol nad ostatné je  NOOSTRAK, ktorí podali veľmi konsolidovaný výkon a myslím, že boli dôstojným zahriatím pred WHITECHAPEL. Aaaaaargh, to WHITECHAPEL vytasili zvuk ako zo štúdia. Normálne mi padla sánka a chveli sa vnútornosti. Mám dobre napočúvaný debut od tejto skupiny a priznám sa, že je to aj posledný album, ktorému som sa venoval. Neviem, akosi som nezachytil túto deathcoreovú vlnu. Ale títo chlapíci ma naživo presvedčili, že robím asi chybu. Koncertne je to veľmi chytľavá muzička, čo má gule. A ľudia patrične skupinu podporili a vrátili skupine energiu, ktorú vydávala z pódia. Po tomto vystúpení som sa trošku obával, ako nadviažu DECREPIT BIRTH. Hrajú odlišný štýl death metalu. Ale po druhej skladbe zo mňa strach opadol, ľudia sa bavili aj naďalej. Množstvo hudobníkov sa tešilo hlavne na gitaristu Matta Sotela, ktorý určite nesklamal. Skupina nám...

Čítaj ďalej
Report official – Brutal Assault 18, 07.-10. august, Jaroměř, Pevnosť Josefov, Part. 2
aug20

Report official – Brutal Assault 18, 07.-10. august, Jaroměř, Pevnosť Josefov, Part. 2

Zverejnené v aug 20, 2013

3. deň Úvod dňa patril death metalovej nakladačke ANTROPOFAGUS. Hneď od prvých tónov bolo jasné, že chlapci sú z Talianska, masívne energické náklady plné technických vychytávok podľa vzoru HOUR OF PENANCE. Tejto kapele môžu páni vďačiť za veľa, čo aj svojou hudbou dali najavo. Výborný ranný náklad. Ani si nepamätám, kedy na hlavnom stagei hrala nejaká slovenská kapela. Toto privilégium získali bánovskí chlapci ATTACK OF RAGE. Po košickej absencii jedného gitaristu tu nastúpili v plnej zostave, čo bolo hneď aj počuť – zvuk úplne vyplnený až po okraj. Chlapci sú právo označovaní ako hlavní predstavitelia žánru u nás doma, toto vystúpenie tomu aj nasvedčovalo. Toľko energie, sily a nasadenia sa veru na SR scéne len tak nevidí. O rúbanie, rezanie či poskakovanie a iné slovenské tradičné tance veru tiež nebola núdza. Tlieskam a zároveň blahoželám k vystúpeniu. Zrána nám veru nedali vydýchnuť. Ruská mašinéria KATALEPSY sa o to nekompromisne postarala. Brutal/technical death metal, ktorý nezabúda na slamming brutal pasáže. Lahoda pre moje uši a navyše silu a mohutnosť, ktorá doslova sekala hlavy, nemohol snáď poprieť nik. Vokalista ozbrojený šatkou a vlasmi v cope vyznel trochu humorne, hlavne pri headbangingu, kde sa točil len jeden súvislý cop, no čo sa týka vokálnych zručností, v tom uspel na jednotku. Či už išlo o horné ale hlavne dolné hlboké growl party. Opäť raz paráda. Takto by malo vyzerať každé moje ráno. Jägermeister tento krát zaúradoval na plnej čiare. Vystúpenie progresívnych death metalistov OBSCURA bolo tak prehlučnené a nevyvážené, že mi robilo dosť veľký problém spoznávať jednotlivé skladby. Dokonca aj spev mierne podstrihnutého Steffena bol ťažko rozpoznateľný. Zato bolo vidieť, že to chlapcov baví, taktiež prsty im lietali po hmatníku, len škoda toho zvuku. HYPNOS sú už v podstate stálice tohto pódia, no že by im sláva stúpla vďaka tomu do hlavy, o tom nie je ani reč. Vystúpenie na profesionálnej úrovni okorenené zopár pyrotechnickými efektmi snáď nemohlo sklamať žiadneho fanúšika tejto kapely. Lejak počas ORPHANED LAND zrejme pokazil viacerým ľuďom chuť zavítať na ich vystúpenie, aspoň tak mi to pripadalo. No tí, čo to pretrpeli, určite neľutovali. Vystúpenie sa nieslo presne v duchu Kobiho názorov o spolupatričnosti. Zrejme najlepšia spolupráca s publikom na festivale vygradovala až do nejakej spoločnej party, kde sa kapela dopĺňala s publikom. Fakt jedinečné vystúpenie. ALCEST– francúzska kapela , ktorá dokázala dobyť srdcia mnohých metálových fanúšikov. Na prvý pohľad mi pripadali neskutočne nesmelo na pódiu, ale ako náhle začali hrať, tak ma zavalila vlna emócií – presne na takéto vystúpenie som čakal dlho. Setlist sa skladal najmä z piesní z ich najnovšieho albumu „Les Voyages De L’Âme“. Ich vystúpenie považujem za najpríjemnejšie z celého Brutal Assault. Pomedzi ten všetok chaos a apokalypsu, ktorá sa šírila v hudobnom podaní kapiel ktoré sme mohli počuť, Alcest svojou muzikou ako keby spomalil čas a človek cítil neskutočnú pohodu a...

Čítaj ďalej
Report official – Brutal Assault 18, 07.-10. august, Jaroměř, Pevnosť Josefov, Part. 1
aug14

Report official – Brutal Assault 18, 07.-10. august, Jaroměř, Pevnosť Josefov, Part. 1

Zverejnené v aug 14, 2013

deň Rok sa nám stretol s rokom a Brutal nás opäť lákal pod svoje pazúry. Line-up bol tradične nabúchaný samými peckami, nebol dôvod váhať a tak som sa vypravil do Pevnosti Josefov po tretí krát. Hneď ako prvé ma milo prekvapila absencia obrovských radov čakajúcich ľudí na vybavenie vstupu, ktoré boli kritizované v minulých rokoch. Na druhú stranu, čo ma trochu zarmútilo, bolo zníženie počtu Toi-Toi-ek, paliet a hlavne válovov v campe, ktoré boli dodané až v ďalších dňoch. Dokonca sa mi zdalo, že klesol aj počet ľudí, nemyslíte ? Ako prvú kapelu som si vybral „old schoolo“ ladených JUNGLE ROT. Bol to prachnivo – najtradičnejšie ladený death metal, občas zaborený do doom metalu. Hrali so srdcom, nasadenie bolo parádne, bolo im veriť každý jeden tón. Pre mňa výborný začiatok festivalu. MALIGNANT  TUMOUR vyzbrojený ohňami, pyrotechnikou a inými výbušnými hračkami predviedli vystúpenie hodné ich mena. Crustovo špinavé, rock ´n ´rollovo energické s poriadnou dávkou hravosti a nasadenia, no nezabudlo sa i na zábavu. Humorné parochne a fúzy, to je pre nich to pravé orechové, niekedy som sa až bál, či sa im od ohňa nezapália fúzy, našťastie to tak nedopadlo a vystúpenie odohrali bez spálenín. Zatiaľ ma brutal vystúpeniami veľmi tešil. Došlo na najväčšiu kapelu úvodného, „warm-up“ dňa.  Tým nebol nikto iný ako samotná legenda thrash metalu  – TESTAMENT. Musím sa priznať, že som od nich mal veľké očakávanie, ktoré sa až tak nenaplnilo, no i napriek tomu šlo o skvelé vystúpenie. Chuck Billy povolal všetky sily „star warsu“, ale až tak nie, no jeho stojan na mikrofón mi pripomínal svetelný meč. O jeho speváckych kvalitách už toho bolo popísané dosť, je to tá najvyššia trieda s obrovskou charizmou. Gitarsti – Alex Skolnick a Eric Peterson zohratí úplne dokonale. Bicí stroj menom Gene Hoglan dával nekompromisne presne, jediný, kto mu konkuroval, bol Tomas Haake, ale to je už samotná špička ľadovca. Vystúpenie mi i napriek tomuto všetkému prišlo príliš formálne a trochu mu chýbala šťava. Najsvetlejší moment prišiel s vytvorením „wall of death“ počas skladby  „The Formation of Damnation“, kde sa publikum pekne chytilo a vytvorilo parádny mlynček. Koncert v konečnom dôsledku hodnotím kladne. Po poslednom tóne vystúpenia na mňa už doľahla silná únava z cestovania, tak som pobral do stanu. deň Ráno po klasicky výbornej cesnačke na uzdravenia žalúdka som zbehol na COFFINS. Kapela vyznávajúca tie najzaprášivejšie zákutia death metalu a k tomu z Japonska, to je kombinácia veru nevídaná. O to viac ma prekvapilo, že fungovala parádne s obrovskou chuťou a zápalom pre vec. Títo páni si to hrajú pre seba a bolo jasne vidno, že názor ostatných ich vôbec netrápi a tak to má byť! Výborný začiatok dňa. MAGRUDERGRIND to vypálili v nekompromisnom tempe. Rúbalo sa, rezalo, do toho nekompromisné vrieskačky až na samotné dno hlasiviek. Akurát mi to prišlo trochu slabšie ako v Nitre, darmo, je to kapela...

Čítaj ďalej