Report – PYREXIA, BEHEADED, UNFATHOMABLE RUINATION, 11.3. 2013 (Collosseum club, KE)

Zverejnené v mar 14, 2013

Po dlhšej dobe sa na Košice usmial death metalový satan, či skôr Lucas, a doprial nám poriadnu nádielku kapiel z toho najsmrtonosnejšieho zrna. Či už je reč o novej anglickej nádeji UNFATHOMABLE RUINATION, ktorá predvádza na debutovom albume Misshapen Congenital Entropy prvotriedny technicky ladení brutal death vychádzajúci zo slammových koreňov. Alebo o maltskom poklade BEHEADED, ktorý bol vykopaní už v roku 1991 a prvé cennosti nám predviedol na debutovom albume Perpetual Mockery, kde sa to ešte nieslo v duchu európskeho old schoolu. No najväčšie drahokami sa blyštia na ich poslednom albume Never to Dawn. To už je poriadny brutal death metalový nárez so zmyslom pre melodiku. Hlavné slovo však pri tejto death metalovej výprave bude mať legenda žánru PYREXIA. Kapela, ktorá na svojom debutovom albume Sermon of Mockery položila základy slammingu, či značne prispela s albumom System Of The Animal k formovaniu newyorskej pobočky us brutal death metalu. Skrátka, bolo sa načo tešiť a pevne som dúfal, že vo východoslovenskej metalovej obci sa nájde kopa ľudí, ktorí podporia túto luxusnú a jedinečnú akciu, i napriek tomu, že sa jednalo o pondelok. Príchod do Collossea ma veľmi nepotešil. Približne polhodinu pred začatím akcie sa v klube ponevieralo tak dvadsať platiacich ľudí. Čo mohlo predznamenať katastrofu, no optimizmus som ešte nestrácal. Necelých 15minút po siedmej sa na pódium vrhli UNFATHOMABLE RUINATION a začali privolávať ľudí bližšie k pódiu, v tej dobe asi tak 40 platiacich. Už od prvých tónov bolo jasné, kde sa tento koncert bude uberať. Zvuk ako lusk, v tomto prípade skôr ako mašinéria, mohutnosť a riadne nasadenie, takéto pocity vo mne vyvolal začiatok setu. Po prebratí sa z prvotnej eufórie, predsa sa len na východe slovenska tak často brutal death metal nevidí, som rozoznal úvodnú, na albume tretiu, skladbu „Carved Inherent Delusion“, ktorá obsahuje melodickú linku, čo vďaka parádnemu zvuku pekne vyniklo. No nasledujúce skladby už melodike šancu nedali. Kapela chŕlila slammovú pecku za poriadnou naklepávačkou, či to obohacovala s technickými pasážami, kde hlavne kraľoval basák Federico Benini, ktorý po novom posilnil rady CEREBRAL BORE. Jeho prsty jazdili po hmatníku ako o život, až to pripomínalo hranie sóla. Spevák Daniel Neagoe, taktiež nezostal pozadu, brutalita vychádzajúca z jeho hrdla bola riadne namakaná a rôznorodá, cez hlboký growl a prasačiny až po vreskot, a ku tomu všetkému pôsobil veľmi optimistickým dojmom, k čomu hlavne prispel jeho široký úsmev s ktorým nás v prestávkach, medzi skladbami ,oslovoval „friends“, a že death metal je hudba plná nenávisti. Lepší začiatok koncertu som si snáď nevedel predstaviť. Ľudia sa ustáli na číslovke okolo 55, čo je veľká škoda. Tajne som dúfal, že to bude apsoň 100, nech Lucas nebude zase ožobráčený, no zrejme pondelok a nie príliš vychýrený žáner akým je brutal death zauradovali. Po nie príliš dlhej pauze, prichádzajú na pódiu maltčania BEHEADED, čo bol jasný signál, že mám mašírovať rýchlo dopredu.  Ako...

Čítaj ďalej
Recenzia – APRIL WEEPS – „Outer Calm, Pain Within“ (2013)
mar14

Recenzia – APRIL WEEPS – „Outer Calm, Pain Within“ (2013)

Zverejnené v mar 14, 2013

Poďme sa na chvíľu porozprávať o melodickom metale s klávesami a ženským spevom. Táto kombinácia už má svoje rôčiky za sebou, a podobne ako napríklad klasický heavy metal či klasický thrash metal, kapely ktoré hrajú tento štýl v dnešnej dobe majú pred sebou veľmi ťažkú úlohu, pretože čím dlhšie istý žáner funguje, tým menej pôsobí sviežo a neokukane. Kapely, ktoré sa rozhodnú hrať žáner, ktorý takpovediac zažíva neplodné obdobie (čo sa kvality, nie kvantity týka) sa tak stretávajú s oveľa väčšou kritikou a veľkou dávkou nezáujmu zo strany fanúšikov, okrem teda tých, ktorý daný žáner milujú do morku kostí. Dosť bolo ale filozofie, poďme sa pozrieť na mladú kapelu APRIL WEEPS z dunajskej stredy, a ich debut „Outer Calm, Pain Within“. Títo páni a dáma sa rozhodli zabŕdnuť práve do vyššie spomínanej kombinácie, metalovej odnože, ktorá dokáže mnohých ľudí odradiť a nechať skeptickými aj napriek tomu, že ešte nepočuli nahrávku (čomu sa pri počte podobných spolkov nemožno diviť). Prináša kapela do melodického death metalu s gothickými vplyvmi niečo nové? Odpoveď znie po počuve tejto ich prvotiny, že nie. Ani len jedna pasáž ma neprekvapila, ani len jeden riff mi nepodvihol obočie v údive, čiže nie, APRIL WEEPS sa minimálne debutom nezapíšu do sveta hudby, ako inovátori žánra. Skôr však než by po mne niekto paradajky chcel hádzať, musím poznamenať, že kapele sa predsa len podaril husársky kúsok. Narozdiel od obdobných kúskov, „Outer Calm, Pain Within“ dokáže s žánrovými klišé viac než len umne narábať, a skladby a poťažmo celý album sú veľmi chytlavé a zapamätateľné, ani len jedna skladba sa mi nemýli s nejakou druhou. Neviem či to bolo správnou konšteláciou hviezd, alebo či kapela veľmi správne čakala, kým sa jej nahromadí naozaj výrazný a ničim neurážajúci materiál, ale musím povedať, že každá jedna vyhrávka, gitarová alebo klavírová, každá vokálna linka a úder bicích majú svoje miesto a nikdy nepôsobia rušivo. A to je niečo, čo aspoň ja súdim vždy pozitívne. Zvuk nahrávky je kryštálovo čistý, možno niekedy tak trocha neosobný ale za debut sa teda apriláci a apriláčka nemusia hanbiť. Veľkým plusom kapely je vokálny prejav speváčky, pretože je počuteľne technicky veľmi zdatná (súdim aj podľa koncertu) a jej vokál nielenže nepôsobi rušivo (ako u iných obdobných kapiel) ale dokonca je veľmi veľmi príjemný. Growl taktiež nemôžem kritizovať, klasická severská škola melodického death metalu veľmi dobre využitá a neurážajúca. Veľkým plusom sú pre mňa aj bicie, chlapík za nimi vie čo robí a dodal hudbe spolu s basgitaristom hutnosť. Album plynie veľmi dobre, kapela neprechádza stopáž piatich minúť, čo je len a len dobre lebo vďaka tomu nemá šancu začať poslucháča reálne nudiť. Niektoré skladby sú silnejšie niektoré slabšie, ak by som to mal zosumarizovať, ak ma niečo nebavilo, tak to boli skôr iba pasáže ako celé skladby. Najslabšie mi však vychádzajú skladby „Buried“ a „In a Hurry“,...

Čítaj ďalej
Reportáž – Agony Night II: APRIL WEEPS, GALADRIEL… (2. 3. 2013, Randall BA)
mar05

Reportáž – Agony Night II: APRIL WEEPS, GALADRIEL… (2. 3. 2013, Randall BA)

Zverejnené v mar 5, 2013

Agony Night II: April Weeps, Galadriel, Eye Beyond Sight, Storyum, Erratum Randal je miestom, kde sa každý týždeň stretávame so zaujímavými či už slovenskými alebo zahraničnými hudobnými podujatiami, a výnimkou nebol ani prvý marcový týždeň. Na metalových fanúšikov čakalo už druhé kolo Agony Night-u, ktoré sa pýšilo zabehanými slovenskými metalovými spolkami. Večer (prevážne) plný melancholických ale aj iných melódii zakomponovaných do tvrdej hudby odštartovali túto prvú marcovú sobotu bratislavskí ERRATUM. Nebudem chodiť okolo horkej kaše, túto kapelu som mal možnosť vidieť už zopár krát predtým a nikdy vo mne nezanechali dobrý dojem. Zmenilo ich vystúpenie na tejto akcii môj dojem? Bohužiaľ nie, ich podanie melancholického death metalu s ženským spevom mi jednoducho nejak nie a nie sadnúť, niektoré kapely si ku mne cestu asi jednoducho nenájdu. Samotný výkon však nebol katastrofálny, zvuk bol vcelku dobrý čiže kapela podala dobrý výkon, mňa však ich vystúpenie nechalo chladným. Ďaľšia kapela ma tak trocha zmiatla. Ak by som mal ich zaradiť ich hudbu, mal by som s tým asi celkom problém, STORYUM sa totiž pohybovali v celkom širokých hudobných mantineloch. Táto skutočnosť však vôbec nie je negatívnou, hudobná rôznorodosť tejto kapele neuveriteľne svedčí a diváci sa tak mohli potešiť príjemnou fúziou staršieho a modernejšieho hard rocku, heavy metalu, či v jednej pasáži dokonca aj post rocku. Veľkým plusom tejto kapely je precízna hra a vynikajúci spev, plus samozrejme absencia nudnejších nápadov. EYE BEYOND SIGHT boli na tomto koncerte tak trocha piatym kolesom na melodickom voze, avšak poriadný thrash/hc metal nikdy neuškodí. Ku kapele sa pridal nový spevák a ja som bol teda veľmi zvedavý, ako vyzerá momentálne ich živé vystupovanie. Energia, ktorá sa šírila s pódia ma ovalila neskutočnou intenzitou, kapele to šlapalo o úroveň viac, ako keď som ich naposledy (a to nie že by im to už predtým nešlapalo). Kapela zahrala svoje najchytlavejšie skladby, avšak potešili nás aj jednou novinkou, ktorá podľa mňa znela veĺmi slubne. Aj napriek tomu, že sa počas ich setu vyskytol istý technický problém (bubeník je očividne špecialista na presekávanie káblov činelmi), kapelu to vôbec nespomalilo a pokračovala ako parný valec ďalej. Po miernom vybočení z žánrových vôd sa však vraciame naspäť k „dark“ metalu a ženským spevom, a to s nikým menším, ako s bratislavskými GALADRIEL. Kapela vydala minulý rok nový album a vrátila sa aj vďaka tomu znova tak trocha viac do svetiel reflektorov. Kapela však aj napriek tomu, že má za sebou už dosť rokov koncertovania (a možno čiastočne aj práve preto) na mňa pôsobila v tento večer tak trocha unavene. Skladba striedala skladbu, avšak ten správne pochmúrny pocit sa akosi nevedel dostaviť, tak ako tomu bolo keď som ich videl na Gothoom feste. Fanúšikovia sa však bavili, a roky skúsenosti im dali do vienka schopnosť nevedieť zahrať vyložene zlý koncert, čiže nemôžem povedať, že by...

Čítaj ďalej
Recenzia – DISLOYAL „Nineth Gate“ (2012)
mar03

Recenzia – DISLOYAL „Nineth Gate“ (2012)

Zverejnené v mar 3, 2013

Odvaha, práve týmto slovom by som chcel začať túto recenziu, pretože práve tento pojem najlepšie vystihuje našu kapelu DISLOYAL z Martina, o ktorej dnes bude reč. Už od svojho vzniku v roku 1992 si martinčania hľadali svoju cestu, či už to bol death/thrash na debutovom albume Fear of Death, alebo death/black na Resting Evil. Práve sample a klávesy, občas symfonické či ambientné, z väčšej časti atmosfericky ladené, no keď chceme byť veľkí detailisti, našli by sme aj Pink Floydovské psychedélie, no to je už predsa len hlboký ponor, boli vždy tá pridaná hodnota nahrávok až sa z nej stal základný kameň. Zo začiatku mi to skôr pripadalo, ako keby to bolo robené štýlom „ sem buchni to a sem zase tamto, nech sa ľudia čudujú“, no za tie roky sa naučili využiť tieto „pridané hodnoty“ a urobiť z nich hlavný element tvorby atmosféry. Pri názve Nineth Gate, áno dobre ste si všimli, je tam gramatická chyba, „e“ je tam navyše, Vám ako prvé môže napadnúť, nie príliš podarený film s Johnny Deppom.  Z časti by sa aj dalo povedať, že koncept filmu odzrkadľuje nahrávku, až nato, že kde film končí, tam sa album len zahrieva. Hudobná zložka, ako som spomínal, je hlavne postavená na atmosferických samploch/klávesoch. Z death metalu nám už veľa nezostalo, posledné artefakty nájdeme snáď len v skladbách „Bathory“ a „Damned“.  Tentokrát sa album zahalil do doom metalového kabáta a musím povedať, že to bolo správne riešenie. Už doom metal sám o sebe, vďaka pomalému tempu a mohutnej gradácii, vie podať látku precítene a atmosfericky ju vykresliť. No keď sa ešte pridajú správne dosadené sample, čo je práve prípad tejto nahrávky, môžeme vytvoriť atmosféru až apokalyptických rozmerov, a práve o to tu ide! No pred každým poriadnym koncom sveta, tu musí byť rituál, ktorý preklaje svet. To je cieľom skladby „The Mysteries“, ktorá svojim obradom, za pomoci zboru, privoláva súdny deň. Pieseň môže svojou rituálnosťou a naliehavosťou pripomemúť gréckych démonov ROTTING CHRIST. Nasledujúca „Born to Start the Hell“ rozosieva beznádej vo svete a dáva naznámosť, že apocalypsa je za dverami.  No ešte predtým, ako sa všetko zrúti, nám „Endless Dream“ ponúkne spomienkovú jazdu do minulosti a kladie otázku, či predsa nieje len tá apokalypsa nutná. Zistenie je smutné a neodvratné! Skutočná kataklizma prichádza s grófkou „Bathory“, ktorá svet pochováva a zároveň prináša posledný requiem v  druhej časti skladby. Krvavá pani zároveň ukrýva najpôsobivejšie klávesy albumu, plné mystiky a tajuplnosti. Tak a sme na konci albumu, kde nás čaká najexperimentálnejší kúsok nahrávky. Skladba „Bathory – partII. Wrong Side“ je síce postavená na elektronike a samploch, no báť sa nemusíme, pretože z atmosferických vôd nevykračuje ani omylom. Elektronika môže vyvolať akúsi predstavu neprehltnuteľného sústa, no to sa môže stať len orthodoxnejším, ale povedzte si pravdu, aký fanúšik čistoty žánru, by dokázal počúvať...

Čítaj ďalej
KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA VI.- NOMENMORTIS (2. časť)
feb22

KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA VI.- NOMENMORTIS (2. časť)

Zverejnené v feb 22, 2013

Stretol sa nám týždeň s týždňom a mojou morálnou povinnosťou je dokončiť Korene o východoslovenskej deathmetalovej úderke NOMENMORTIS. Ak ste náhodou prehliadli prvú časť, tak si ju môžete prečítať tu. Akosi sa mi nakopilo viacej materiálu, takže diskografiu a dobové recenzie „prenášam“ do tretej časti tejto rubriky. Nechcem vás naraz zahltiť všetkými informáciami a zbytočne tak natiahnuť toto pútavé rozprávanie v jednom článku, ktorý by bol potom problém dočítať do konca. Takže dnes  máte možnosť vzhliadnuť druhú časť, kde si preberieme okolnosti okolo ukončenia činnosti, ale nielen o tom…. Martin priznáva, že rozhodnutie ukončiť pôsobenie skupiny na scéne nosil v hlave už dlhší čas, nebolo to spontánne rozhodnutie z dňa na deň. Kedy a prečo nastal tento zlom, keď si Martin povedal dosť? Ďalej to už nepotiahnem. Predsa skončiť po toľkých rokoch nie je len tak. Tu vám prinášam jednoznačné vysvetlenie: „Lámať sa to začalo v roku 2009, kedy som na skúškach fakt nemal náladu a bolo to tým, ako som rozmýšľal, či to celé má význam a či mi to ešte aj niečo dáva, alebo len berie. Asi som aj tak nejako prehodnocoval svoj doterajší život a bod, v ktorom sa práve nachádzam, ale toto máva každý. Chvíľu bolo obdobie, kedy sa darili koncerty, akurát že som mal pocit, že je to stále o tom istom a že to už lepšie nebude, lebo už na to kvôli pracovným a osobným veciam nemáme a nebudeme mať čas a prostriedky. K tomu nejaké tie rozdielne názory na hudobné smerovanie, vzhľadom na to, že o NOMENMORTIS mám roky svoju víziu, na nebavilo robiť extra kompromisy. Potom, čo som si koncom roku 2010 pár vecí prebral a zistil o.i. to, že tak, ako ma kedysi koncerty bavili zo všetkého najviac, si už teraz na pódiu pripadám ako niekto, koho to celé otravuje a že toto je nezvratný proces. Že v trojčlennej zostave NOMENMORTIS naživo hrať nemôže, lebo je to hazard, ktorý nám škodí. Tak sme sa všetci traja zúčastnení ako rovnocenní partneri dohodli, že sme príliš bratia na to, aby sme to pokazili zbytočnými hádkami, že máme hotový ešte jeden zabijácky materiál, ktorý nahráme, vydáme a takto odídeme na vrchole. Ako ľudia, za ktorými sú výsledky, na aké môžu byť patrične hrdí. Adam ako pán hudobník, ktorý svojimi štyrmi nahrávkami a ľudským vkladom priblížil NOMENMORTIS i fungovanie kapely k mojej vízii, a Neptun, ktorý k nám zapadol ako skvelý človek a veľký bubenícky talent.“ Na mieste je určite otázka, či je reálne nejaké opätovné znovuzrodenie skupiny. Predsa časom hlavy ochladli, človek môže na vec zmeniť názor. Nie je to nič výnimočné ani na svetovej úrovni, kedy každým rokom hlásia návrat staré skupiny a väčšonou to nie sú prepadáky. Tak isto musí časom človeku chýbať kolotoč koncertov, či veci súvisiace s chodom skupiny: „NOMENMORTIS je na zaslúženom odpočinku a nemyslím si, že sa preberie k iným aktivitám, ako k tým,...

Čítaj ďalej
Recenzia – DEFEATED SANITY „Passages into Deformity“ (Willowtip,2013)
feb21

Recenzia – DEFEATED SANITY „Passages into Deformity“ (Willowtip,2013)

Zverejnené v feb 21, 2013

Defeated Sanity, neoddiskutovateľní králi nemeckého brutálneho death metalu, sa po troch rokoch vracajú, aby svojim štvrtým dlhohrajúcim albumom opäť mierne preštelovali hranice hudobného extrému. Odkedy si pamätám, z radov konkurencie (aj v celosvetovom meradle) vždy o niečo vyčnievali a podobne je tomu aj teraz. Brutálno-technickí mágovia nám servírujú ešte o niečo premyslenejšiu dávku, pričom žiadne zľutovanie neprichádza a intenzita nepoľavuje. Cieľom je opäť navodiť sonickú katarziu, ale tentokrát ešte o niečo rafinovanejšie. Necelých 38 minút sa odsype v super rýchlom tempe a poslucháč zostáva so sánkou na papučiach, emocionálne čistý ako po vrúcnom objatí s vedením vysokého napätia. V zostave sa oproti predchádzajúcemu albumu objavil jeden nový člen, Konstantin Lühring, ktorý na poste vokalistu nahradil američana AJ Maganu (ktorý si tu však tiež zahosťoval). Lühring hučal do mikrofónu vo viacerých nemeckých projektoch, prevažne brutálne deathového razenia, najskôr ho môžete poznať z dlhodobého pôsobenia v kapele DESPONDENCY. Neoplýva nejakým extrémnym rozsahom, či zapamätateľnými vokálnymi črtami.Ale napokon, to nie je niečo, na čom by DS stavali. Svojím animálnym prejavom plynule zapadol do ich osvedčeného dlhoročného receptu a super-hlbokým growlom (a občasnými bravčovými vsuvkami) funguje skôr ako štvrtý nástroj, budujúci atmosféru a zhutňujúci celkový dojem. Ako sme už u DS navyknutí, dostávame veľmi pestrú porciu BDM a to bez toho, aby sa nejak zjavne snažili vymaniť z mantinelov tohto extrémneho subžánru. Žiadne okaté spojenia s jazzom, či klasicistické inšpirácie. Zaujímavosť spočíva predovšetkým v prešpekulovanom navrstvení gitarových a rytmických liniek. Toto poslucháčovi na jednej strane zaručuje pomerne náročné prenikanie do počúvanej látky, avšak s každým ďalším vypočutím, príp. odhalením novej „fičúrie“ ho postupne odmení takmer meditačnou extázou. Tento fakt je špeciálne zrejmý pri sledovaní Gruberových bicích. Občas od základných gitarových línií zdanlivo „odcestuje“ na výlet, akoby do inej skladby, ale len preto, aby sa k nim následne rafinovane pripojil. Produkcia albumu sa mi vidí o niečo čistejšia, ako je tomu na predchádzajúcich zárezoch.Výsledný dojem však nie je príliš „preleštený“ a obsahuje dostatok BDM špinavosti, pričom však dá vyniknúť rôznym jemnôstkam. Počnúc silnými riffmi intra „Initiation“, cez dojem epickosti, ako v pomerne dlhej skladbe „Perspectives“, či priamočiaru brutalitu ako vo „Frenzy“, tento album jednoducho nemôže nechať chladným žiadneho fanúšika extrémnejších polôh death metalu.Nerád absolutizujem, lebo pravdu odhalí až čas, ale mám silný dojem, že „Passages into Deformity“ je pre mňa najlepší album ukutý v tejto luxusnej nemeckej vyhni.  Milan Barančok...

Čítaj ďalej