Report – Darkness Upon Liptov vol. 1, 19. apríl 2014, The Adventure Music Club, Liptovský Mikuláš
apr25

Report – Darkness Upon Liptov vol. 1, 19. apríl 2014, The Adventure Music Club, Liptovský Mikuláš

Zverejnené v apr 25, 2014

Liptov, oblasť plná salašov, kvalitných syrov a chutných bryndzových výrobkov. Tým je vo všeobecnosti známy. V našich (metalových) sférach je však známy vďaka silnej fanúšikovskej základni, LMDM, ktorá podporuje pomaly každú jednu akciu. Pre zmenu som sa vybral ja navštíviť ich rodné mesto a podporiť výborne vyzerajúcu akciu pod názvom „Darkness Upon Liptov vol. 1“. Odbiť si tu mala prvú verejnú premiéru kapela DARKTIMES, o ktorej ešte nik netušil, s akým black metalom vyrukujú. Ako som poznal gitaristu a organizátora v jednej osobe, Heňa, tak som to tipoval skôr do atmosférických alebo avantgardných vôd, no trafil som riadne vedľa. Domácu death metalovú pevnosť prišli obhájiť FEEL A CURSE, ktorých som ešte nemal tú česť vidieť naživo, z nahrávky mi však zneli prvotriedne. Netradične poňatý a progresívne poskladaný black metal prišli odprezentovať Zvolenčania NEVALOTH. Vlajkové lode prvotriedneho death metalu sa doplavili až z ďalekej krajiny belUSA, s pozmenenou posádkou pod názvom SUBURBAN TERRORIST. Zaklincovať to celé prišli temní death metalisti INFER z východnej metropoly. Zostava poskladaná fakt z prvotriedneho metalu našej krajiny a oceniť to prišla hotová halda ľudí! Už moje prvé kroky po klube mi našepkávali, že pôjde o veľmi vydarenú akciu. Ľuďmi sa to len tak hemžilo a to stále prichádzali ďalší a ďalší. Tesne pred začatím setu DARKTIMES dokonca bola riadna plnka, na ktorú som zvyknutý len na veľkých koncertoch, aj to v popredných radoch. Ľuďmi sa začali predierať nórski black metalisti, warpaint na tvári, ihlice po rukách, jáááj, veď to sú naši DARKTIMES. Žiadna avantgarda, ale poriadny black metal od podlahy, plný nórskeho tajomna a čiernočiernej atmosféry. Ozveny starých DARKTHRONE či GORGOROTH boli jasne počuteľné. Líčenie k tejto hudbe sa fakt nedá odpustiť. Najlepšiu prácu maskérka odviedla na Heňovi, ktorý vyzeral ako storočný druid z tých najstarších lesov, už len hubky na hlave chýbali a bolo by to dokonalé. Zvukovo boli gitary hmlisté a v pozadí, neviem, či je to práve „trademark“ týchto true black metal kapiel, pretože aj u väčších mien ako MAYHEM, GORGOROTH či CARPATHIAN FOREST som sa s touto záhadou stretol. Celé to niesla dopredu bubenícka mašinéria ako guľomet a spevákov klasický uškriekaný vokál tomu pridával všetko potrebné. Zrejme tu máme ďalšiu vlnu black metalu, žeby LMBM? Ako celok musím povedať, že ako premierové vystúpenie sa podarilo celkom slušne, black metalisti museli priam skákať nadšením. Pridal tomu aj fakt, že ich nechceli pustiť z pódia a vyžadovali si viac a viac. Domácu blackovú kuchyňu vystriedala death metalová. FEEL A CURSE sa taktiež po moderných sférach veľmi neobracajú, vychádzajú priamo od koreňov death metalu, či už americké zastúpenie DEATH alebo európske PESTILENCE v rokoch 90-tych. Technicky premakaná hudba so svojskou dávkou melodiky, celé zahraté rázne a s poriadnou dávkou energie. O vokálnu stránku sa tu stará jednak gitarista, poväčšine klasický growl, no tú extrémnejšiu a hlbokú stránku má na starosti bubeník a zvládal to fakt dôstojne. Zahraté bolo celé EP a pár nových...

Čítaj ďalej
Recenzia – VENDETA – „Face Beneath The Mask“ (DIY, 2013)
apr19

Recenzia – VENDETA – „Face Beneath The Mask“ (DIY, 2013)

Zverejnené v apr 19, 2014

Momentálne vo svete prebieha veľký boom mladých kapiel hrajúcich starý thrash metal spred 20 a viac rokov. Spolky ako LOST SOCIETY, HAVOK, EVILE, SUICIDAL ANGELS či WARBRINGER žnú úspechy každým jedným albumom, u prvých menovaných dokonca hneď debut vydala najväčšia metalová firma NUCLEAR BLAST. Na Slovensku to v poslednej dobe nie je inak. Pred chvíľou vyhrali súťaž Wacken Metal Battle mladí Banskobystričania ANSTRATUS so svojím dravým old school thrashom. Výnimkou nie sú ani Martinčania VENDETA, ktorí minulý rok vypustili svoj debutový zárez „Face Beneath The Mask“, na ktorý si teraz podrobne posvietime. Už od prvého zárezu do strún bude každému jasné, že moderné vplyvy a novodobé trendy túto kapelu zďaleka obišli. Presunieme sa pomaly 25 rokov dozadu ku spolkom ako KREATOR alebo SLAYER. Práve prví menovaní zanechali na Martinčanov najsilnejší vplyv. Prvá a zároveň titulná pieseň ako keby vypadla z ich albumu „Extreme Aggression“, samozrejme nielen tá. Riffy sú zase dosť často požičiavané od druhých menovaných. Samozrejme, takto by sme mohli menovať do zblbnutia a popísať celý zoznam kapiel, ktoré by sme v ich hudbe započuli. Čo je zároveň škoda, pretože o nejakej originalite tu reč nemôže byť. Dravosť, nespútanosť a neuveriteľná dávka energie, to sú hlavné atribúty chalanov. Nakopať riť všetkým „peacemakerom“ a vykričať sa na celú prehnitú spoločnosť , takéto pocity vo mne zanecháva táto nahrávka. Texty k tomu dolaďujú všetko potrebné. Rázna a priama kritika spoločnosti (náboženstvo, vojny, pretvárka…) ide ruka v ruke s hudobnou výpoveďou. Janov spev tomu tiež pridáva svoju dávku hnevu. Znie mi ako nevykričaný, mutujúci Mille Petrozza v stredoškolskom veku. Zato má poriadnu dávku eufórie a hlavne zlosti, ktorú chce previesť na nás a vykričať nám všetko potrebné priamo do xichtu, bez výnimky! Ak by bol zvuk zverený mne, pridal by som trochu viac rezavosti a ostria do gitár, bicie by si tiež žiadali trochu viac živelnosti a prirodzenosti, ale to sú už len také drobné chybičky krásy v tejto agresívnej zvukomaľbe. Neviem či dokonca oprávnene, veď ani samotní KREATOR nemali na začiatku kariéry bezchybný zvuk, aj keď možno viac živočíšnejší. Martinčanom sa podaril poriadny debutový zárez. Z albumu srší agresia, hnev, nenávisť, ale hlavne energia, ktorej majú na rozdávanie. Škoda, že o nejakú originalitu v žiadnom prípade nejde, no to svoje zahrali poctivo a s rešpektom. Na Slovenku sa črtá ďalšia „old school“ thrash metalová nádej s menom VENDETA! Hodnotenie: 7/10 Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák Tracklist: 01. Intro 1:15 02. Face Beneath The Mask 4:02 03. Bloody Hell 3:27 04. Lament Of Souls 4:35 05. Infinite War 4:00 06. The World Is Dead 4:11 07. Suicide 3:09 08. I ´M The God Of Mine 4:49 09. Holy War 2:18 10. Independent Perversion 4:36 Odkazy na kapelu: http://bandzone.cz/11vendeta11...

Čítaj ďalej
Recenzia – SONATA ARCTICA – “Pariah´s Child” (Nuclear Blast, 2014)
apr14

Recenzia – SONATA ARCTICA – “Pariah´s Child” (Nuclear Blast, 2014)

Zverejnené v apr 14, 2014

Tí, ktorí už roky rokúce očakávajú priamy návrat k speedmetalovým sypačkám z prvých dvoch albumov, nech sa tomuto albumu radšej oblúkom vyhnú. Tí, ktorým imponovali tvrdšie štruktúry z ďalších dvoch, zas bude prekážať výrazné koketovanie s popom, no a zas a znova progresívnejší prístup. Presne ten presadzovali fínski melodici na svojich posledných dielach, no a ak by som mohol porovnávať, Pariah´s Child je jednoznačne poznačený (death)aurou The Days of Grays s malými výletmi do komplikovanosti úžasnej Unie, doterajšieho vrcholu ich tvorivosti. Kapela sa síce pred jeho vydaním hrdo dušovala, že sa vracia ku svojim koreňom, ale aj keď sa na prvé počutie zdá, že je tomu naozaj tak, nahrávka je na to až príliš rafinovaná, nie však plytká. Priamočiarosť so závanom starých časov sa tu miestami nájsť dá, veď už prvý nasadený singel „The Wolves Die Young“ je podľa môjho skromného názoru klasická hitovka, akú SONATA do sveta už dlhší čas nevypustila. Predchodcovi Stones Grow Her Name takéto skladby akútne chýbali, iste so mnou súhlasíte. V tomto štýle sa dosť podarila aj štvrtá „Cloud Factory“, ktorá už ale balansuje na hranici gýčovosti, oddaným poslucháčom by ale táto skutočnosť veľmi nemala prekážať. Zo speedového cesta je uhnietená pieseň „Running Lights“, svižné tempo ale nedokáže zakryť priemernosť a pocit nutného zla. Oveľa pôsobivejšiu rýchlovku nájdete pod číslom päť v podobe „Blood“, znovu však podotýkam, neočakávajte žiadnu druhú „Wolf and Raven“. Výrazne atmosferické klávesové plochy zaslúžilého severského pijana Henrika Klingenberga otvárajú zaujímavo našľapanú rockovku „Half A Marathon Man“, s rock n´ rollom je spojená aj hneď nasledujúca „X Marks The Spot“ s humorným hovoreným príspevkom neznámeho chlapíka, ktorý si bľaboce de facto počas celého jej trvania o tažkom živote hudobníka. Tony Kakko sa ako vždy vybláznil v detailoch, takže obzvláštnenie a teatrálnosť je na minútovom poriadku. Aby som nezabudol, nováčik s umom štvorstrunovej hry, Pasi Kaupinnen, zapadol medzi chalanov rovnako dobre ako pred rokmi gitarista Elias Viljanen, dokonca sa podujal aj na produkciu albumu. Nájde sa miesto aj pre baladu „Love“, znejúcu ale skôr ako cover z repertoáru nejakej boyband akvizície typu Backstreet Boys. No a záver patrí majestátne epickej „Larger Than Life“, zhrňujúcej všetko, o čom je dnešná SONATA je, či už je to dobré alebo zlé, v dĺžke desiatich minút. Ponoriť sa do tejto skladby a porozumieť jej posolstvu je aj po piatom vypočutí dosť ťažké, určite sa ale nejedná o zlé dielko. Trpezlivosť sa tu nadmieru vypláca. Ťažko je to s touto kapelou. Sú kontroverzní, prešibaní, na druhej strane ale brutálne talentovaní a svojskí, no a ak ich počúvate dlho, ostáva vám len zmieriť sa s vycibrením ich unikátneho štýlu, alebo potom len kydať. Ja som sa už dávnejšie pridal k tým, ktorí prijali ich progresiu, aj keď pred dvoma rokmi som o tom ešte rázne pochyboval. Pariah´s Child je dobrý album s podareným obalom a podareným obsahom, ja ale...

Čítaj ďalej
Recenzia – STERCORE – „Fake World“ (Rest Of Noise Productions, 2013)
apr10

Recenzia – STERCORE – „Fake World“ (Rest Of Noise Productions, 2013)

Zverejnené v apr 10, 2014

Vo svete čím ďalej, tým viac rastie popularita moderne znejúcich odnoží metalu, či už ide o deathcore, technický death metal alebo djent. V ruka v ruke s tým ide aj kvalita nahrávok a počet menej kvalitných kapiel. Už len pár stabilných jedincov sa drží nad hladinou oceánu nekvalitných, doslova až premnožených kapiel. Na slovenskú odpoveď sa nemuselo veľmi dlho čakať a tak v roku 2012 vzniká v Prievidze kapela STERCORE. Hneď v tom roku vzniká demo nahrávka “Raven Nest“ a rok na to už prichádzajú s debutovým zápisom do kroniku slovenského metalu s názvom „Fake World“. Hudobná zložka by sa dala rozdeliť na dve skupiny, ktoré sa navzájom doplňujú. Prvá kapitola, ktorá sa rozprestiera na prvých štyroch piesňach sa nesie v duchu polámaného deathcoru s vplyvmi otcov žánru ako CARNIFEX či SUICIDE SILENCE. Príliš veľké navrstvenie breakdownov, hluché pasáže, ktoré odchádzajú do prázdna, ako príklad môžem použiť „Stercore Flies“, kde prílišné breakdowny (je ich až nezdravo veľa) zhadzujú skladbu o poschodie nižšie a nezachráni ju ani chytľavá death metalová vsuvka. No ak sa nahrávka preklopí na piatu pieseň, zrazu začnú chalani viac vŕtať do death metalových pôd a nerastné bohatstvo sa začne valiť z každého vývrtu. Breakdowny s mierou (žiadne rušivé sekanie na prázdno), death metalová linka krásne vsunutá do konceptu skladby, hlavne príklad skladieb „Dying Body“ a „Sick Secret“. Takto skladby naberajú na zaujímavosti a neprefrčia jedným uchom dnu a druhým von. Matúšove vokálne exhibície patria k pozitívnejším stránkam nahrávky. Kombinácia až troch druhov vokálneho prejavu je fakt chvályhodná. Paradoxne najpoužívanejší uškriekaný prejav, ktorý môže pripomínať Mitcha Luckera (SUICIDE SILENCE), je z tejto trojice najslabší a spadá skôr do úľa tuctu kapiel. Zato ak zrazu prejde do hlbokého až gutteral vokálu, kedysi dávno veľmi využívaného u DESPISED ICON, naberá aj hudobná zložka na obrátky a celkové vyznenie je hneď mohutnejšie, ráznejšie a má silu zlomiť nejaký ten krk. Nesmieme zabudnúť ani na growling, ktorý tvorí niečo ako prechodové štádium medzi hore spomínanými dvoma dominantnými vokálnymi technikami, neurazí ani veľmi nepoteší. Zvuková stena mi príde akosi nevyrovnaná. Bicie sú až príliš nadnesené a vyznievajú až umelým a strojovým dojmom (ako u väčšiny moderného death sveta). Podobný problém mám aj s gitarami, tie sú pre zmenu niekde vzadu zabudnuté a slúžia po väčšinou ako len výplň voľného priestoru (prípad prvej polky nahrávky). Grafická stránka v podaní GRAPHICORES (EMBOLISM, HUMAN HUMUS, ATTACK OF RAGE…) je fakt prvotriedna. Ich industriálne motívy skrývajú skutočný obraz ľudskej povahy, ktorý je ukrytý pod maskou „business“ prevleku. Je to trefné, výstižne a hlavne to núti ľudí sa zamyslieť aj nad touto stránkou, nielen kuknúť jedným okom na obal a odložiť do poličky. Prievidžania s debutom prinášajú veľmi nevyrovnanú nahrávku. Na jednej strane prebreakdownované pasáže bez hlavy a päty, na druhej strane, ak sa nahrávka dostane do druhej časti, skladby dostávajú s prídavkom death metalu širší rozmer a tým pádom sú zaujímavejšie a neprejdú vám uchom...

Čítaj ďalej
Report – Ravenclaw, Rhapsody of Fire, Gamma Ray – 24.3.2014, Košice, Colloseum Club
apr09

Report – Ravenclaw, Rhapsody of Fire, Gamma Ray – 24.3.2014, Košice, Colloseum Club

Zverejnené v apr 9, 2014

Vzhľadom k tomu, že nemeckú legendu vedenú bývalým členom HELLOWEEN, Kaiom Hansenom, GAMMA RAY považujem už od svojich mladých liet za ozajstnú srdcovú záležitosť, som si tento koncert plánoval užiť tak ako vždy na ich živých vystúpeniach, vôbec som ale nemohol tušiť, že veľmi zlý výber miesta konania a doslova dementné správanie mnohých ľudí v publike mi pokazí náladu až do takých hlbín znechutenia, že som už ku koncu ani nekýval hlavou, a to už je seriózny vrchol. Ale pekne po poriadku… Celá akcia sa mala začať okolo tej siedmej, ale podľa informácií z dobrých zdrojov sa organizátorom príprava pódia a techniky o nejaký ten kus pretiahla, no a tak sme sa s priateľmi z Rožňavy ani tak veľmi neponáhľali vycestovať tých pár kilometrov. Nechýbalo samozrejme nejaké to pivko, pre odhodlanejších pálenka a eufória z toho, čo sa na nás chystá, keďže i už spomínaní Nemci aj talianski RHAPSODY OF FIRE sú zárukou kvalitnej a explozívnej show. Po príjazde autom do Košíc sme sa ocitli pred Colloseom, bohužiaľ domácu powermetalovú stálicu RAVENCLAW sme už nestihli, podľa toho, čo som ale počul, chalani a baba podali štandardne dobrý výkon so všetkým, čo k tomu patrí a za čo je kapela považovaná za jednu z najväčších nádejí dobrej slovenskej metalovej muziky. Po zostúpení dolu schodmi do útrob Clubu na nás čakalo nemilé prekvapenie sprevádzené maximálnym rozčarovaním z toho, ako sa do takej malej miestnosti dokáže natrepať toľko ľudí a ako sa prakticky nedá dostať ani dopredu, ani dozadu k obchodu s merchandise, no a ani k baru na jedno chladené. Postavili sme sa teda hneď pod vstupné schody presne v strede a všetci sme ledva dýchali, nie však od napätia, ale kvôli absolútne dusnému ovdušiu, nasiaknutému čpavým potom a alkoholickými výparmi z úst postarších pánov pred nami. Po nejakých pätnástich minútach na pódium vtrhla talianska fantasy eskadra v čele s unikátnym Fabiom Lionem a naozaj, na nejaký krátky čas som zabudol na všetky negatíva večera a užival si ľúbezne trilkujúce tóny úvodnej, po majestátnom intre spustenej „Rising From Tragic Flames“ z čerstvej dosky Dark Wings of Steel, ktorú som si sprvu zmýlil s dávnejšou skladbou, ktorú spomeniem o čosi nižšie. Pán frontman pôsobil sebavedomo od úplného začiatku, charizma z neho len tak sršala a z jeho spevu určite mnohým naskakovali zimomriavky. Dovolím si povedať, že jeho výkon naživo je na nerozoznanie od štúdiovej podoby, keď nie lepší. Nasledovala starinka „Land of Immortals“ z debutu, ktorá poprvýkrát rozospievala rozohnené publikum, poväčšinou ale len tých v popredí. Z môjho obľúbeného Power of the Dragonflame zaznela folková veselica „March of the Swordmaster“, na tú som si veľmi odhodlane aj zatancoval s kamarátkou a svorne sme si odspievali chytľavý text. Tutovka! Pri „Unholy Warcry“ som si nemohol nevšimnúť podobnosť gitarovej hry Robyho De Micheli s jeho predchodcom, bohatierom a zakladajúcim členom Lucom Turillim, na malý moment stačilo zavrieť oči a nepoznali by ste rozdiel. Titulná skladba nového počinu sa mi zdala...

Čítaj ďalej
Report – FLESH PARTY 19, 22. marec 2014, Kino Leopoldov
apr07

Report – FLESH PARTY 19, 22. marec 2014, Kino Leopoldov

Zverejnené v apr 7, 2014

Leopoldov sa 2x ročne stáva akousi mekkou pre fanúšikov tých najtvrdších odnoží metalovej a corovej hudby. Čiže tu natrafíme poväčšinou na goregrind, brutal death alebo powerviolence. FLESH PARTY, ktorá už nosí na drese poradové číslo 19, sa koná pod strechou miestneho kina. Tentokrát sa Romanovi (gitarista CRANIOTOMY) podarilo zohnať fakt luxusný a celkom pestrý výber, samozrejme odtiaľ – potiaľ. Najzvučnejšie meno na plagáte na nás svietilo z českého goregrindového podzemia – SPASM, ktorí spolu s CARNAL DIAFRAGMA a BOWELFUCK tvoria hore spomínanú goregrindovú výpravu od západných susedov. České brutal/slam death metalové vody zastupuje jedna z popredných kapiel tohto žánru – EPICARDIECTOMY. Ani Slováci nezostali v hanbe a svoj tradične poňatý grindcore prišli odprezentovať mladíci scény – M.O.R.D.. V technickom a viac prepracovanom kabáte nám mlynčekový štýl doniesli Košičania – OBLITERATE. Z ďalekého Vranova prišli túto prevažne grindcorovú zostavu osviežiť svojim technicky nabitým a melodickou stránkou okoreneným brutálnym death metalom chlapci z BRUTE a v role akéhosi headlinera k nám docestovali až z Dánska MÄRESVIN, ktorí idú na grind úplne od podlahy a nekompromisne. Akcia nadupaná od začiatku až po koniec, priam až povinnosť pre každého fanúšika toho najtvrdšieho, aké doma máme! Keďže som pricestoval s BRUTE autom, za to im ešte raz srdečne ďakujem, tak som bol svedkom prípravy akcie úplne od začiatku. Všetko šľapalo ako hodinky, kapely prichádzali s predstihom, merch. shop sa zapĺňal tričkami, stánok jedlom a pitím, zvuk načas nastavený, proste nič nebránilo tomu, aby sa akcia začala presne. V role otvárača tohto „mini festivalu“ sa nám predstavila služobne najmladšia kapela – M.O.R.D. Aby som nezabudol, každé jedno vystúpenie bolo aj vopred oznámené premietačkou, ktorá zamaľovala celú zadnú plochu za kapelou, kde bol premietaný názov kapely, začiatok hrania a počas setu bolo premietané ich logo. Poďme späť ku naším mladíkom. Až takí nováčikovia to zase neboli, aspoň jedného z dvojice spevákov som už registroval skôr a to v kapele NONPROLIFIC, no tu značne zradikalizoval svoje hrdelné výtvory. Bravčoviny toho najfekálnejšieho razenia, neľudsky uškriekané pasáže, všetko zvládal fakt na jedničku. K tomu druhý spevák dopĺňal chýbajúce growl výrevy, aby všetko bolo pokope. Ak sa z hudobnej stránky pozrieme na celý výber kapiel, tak najviac inklinovali ku českej gore scéne, aj keď nato šli menej tanečne, ale skôr tu šlo o údernosť a rázny ťah na bránu. Veľmi zaujímavý začiatok akcie, od kapely, od ktorej nikto nič nečakal.           Ľudia už od začiatku začali chytať a vytvárali jedinečnú atmosféru a nejaký ten kotlík pred pódiom, kde hlavne dominovali ľudia zaodetí v maskách (ježiš s 2m krížom, mníška a hlavne ružový zajac, ktorého som registroval až pri nasledujúcich vystúpeniach) + klasickí riflovkári z Litovského Mikuláša, bez ktorých už pomaly nemôže žiadna metalová akcia prebiehať, skladám im týmto aj poklonu za podporu scény. Poďme ďalej. Na rad prichádzajú vranovské torpéda – BRUTE. Oproti ich predchádzajúcim vystúpeniam museli kus pomeniť...

Čítaj ďalej