Report – DEHUMANIZED, MALIGNANCY, ABNORMALITY, BENEATH, 26. apríl 2014, Collosseum Club, Košice
Po dlhšej pauze opäť Košice navštívila smotánka „brutal“ death metalu. A to nie hocijaké, pre bežné publikum neznáme, veci, no pre nás „fajnšmekrov“ sú to doslova poklady. Kto by dakedy tušil, že raz k nám priamo prídu DEHUMANIZED, ktorí sa už vďaka albumu „Prophecies Foretold“ stali kultovou záležitosťou. MALIGNANCY patrili k najznámejšiemu menu. Ich svojské podanie technického brutal death metalu bolo vždy lákavé pre moje uši. ABNORMALITY prišli ukázať, ako aj malé žieňa vie natrieť pysky veľkým growlerom súčasnosti. Začiatok akcie patril mladíkom z Islandu, BENEATH, ktorí v týchto dňoch vydávajú druhý album „The Barren Throne“ a ten ma z prvých posluchov náramne baví. Ako vidíte, táto akcia nemala obísť žiadneho death metalistu a mala ich doviesť väčšie množstvo. To sa však nestalo. No nič, poďme sa pozrieť na to, ako to prebiehalo.
Začiatok akcie a teda aj vystúpenie BENEATH bolo posunuté o nejakú tú polhodinku. Nie však kvôli meškaniu kapely alebo technickým problémom, ale čakalo sa, či nezavíta ešte niekto. Ľudí bolo zatiaľ žalostne málo, asi 20 nás bolo pod pódiom a pár vzadu. Islandčania sa nenechali odradiť a spustili prvotriedny set. Ich premyslený a technicky vyspelý death metal, ktorý sa olízne aj o staré korene (najviac gitarové vsuvky ala MORBID ANGEL), naživo znel oveľa ráznejšie a mohutnejšie. Zvuk tomu pridával riadne grády (počas celej akcie nemám nejaké veľké výhrady k tomuto faktoru). Odohrali sa poväčšinou veci z nového albumu, no nezabudlo sa ani na staršie kúsky, kde dominovala titulná „Enslaved By Fear“, ktorá vyvoláva priam pocit metelice. Spevákovi to šlo (aj na dosť netradičný outfit na death metal) náramne, každá hĺbka či výška zapadla tam, kde mala. Veľmi vydarený začiatok akcie.
Príchod ľudí sa zastavil na číslo po 60-tke a pozornosť začala lákať drobná ženuška Mallika Sundaramurthy z ABNORMALITY. Asi 150cm vysoká, 50 kíl vážiaca, sympaticky pôsobiaca vokalistka v GORGASM tričku od prvého revu presvedčila ľudí, že taká Angela Gossow bude oproti nej sladká princezná. Útla Američanka vykúzlila zo svojho hrdla mohutnosť priam až Corpsegrinderových kvalít. Musím sa ešte priznať, že ich hudba ma z CD-čka veľmi nebrala, pripadalo mi to ako nejaký výcuc viacerých kapiel, no naživo to malo poriadne grády. Tá živelnosť s parádnym growlom a veľmi príjemným až zlatým vystupovaním speváčky mi vyčarovali úsmev na tvári, až nastala úplná spokojnosť. Jediné výhrady by som mal trochu k bubeníkovi, miestami mi to prišlo veľmi prešliapnuté. Perlička na záver: Načo boli gitaristovi celý čas slnečné okuliare?
Zo začiatku som si myslel, že akciu zakončia MALIGNANCY a tak som sa teraz vybral hneď dopredu, že pôjde o set DEHUMANIZED. Počúvam veľmi divné „pussycat intro“, následne sa spustí kanonáda, vravím si: Je to nejak veľmi technické. Ja trdlo! Veď to sú MALIGNANCY! Ich techničnosť mi čoraz viac začínala vadiť. Zbytočne veľa pretónovaných vsuviek a technických vychytávok, až to pôsobilo prázdno a umelo. Po nejakej energii alebo poriadnom drive nebolo ani stopy. To mi dosť chýbalo, no zato pre technických onanistov to musel byť zážitok! Z určitého uhla pohľadu toto vystúpenie pôsobilo dosť čudne, ako keby sme sledovali nejakú veveričku, ktorá mutuje, škrípe, vrieska, strieka, až sa z nej stane krokodíl. Zvláštne, no má to svoje čaro. Samozrejme, pre nás, death metalistov. Danny Nelson, značne zeleno osvietený, dával fakt prvotriedne, jeho až zvieracie hĺbky boli ozdoby setu. Pochválil aj náš klub, že je najlepší, v akom hrali toto turné (ktovie, či to hovorí v každom klube, alebo iba teraz narazil na poriadne vzorky).
Došlo na záver, na kapelu, na ktorú som sa najviac tešil. DEHUMANIZED svoj pôvod nezataja, ani keby veľmi chceli. Ich hudobné smerovanie vychádza úplne od podlahy. Je to surové, rázne, priame, no aj technicky vyspelé. Jednoducho brutal detah metal ich rodného mesta v rokoch 90-tych okolo kapiel SUFFOCATION, PYREXIA možno aj DYING FETUS (aj keď to už je iné mesto). Ich set bol od prvého tónu nenormálna kanonáda, ktorá pôsobila ako buldozér a rúcala všetko so sebou. Rázne náklepy okorenené šťavnatými slammami, ktoré mali riadnu gradáciu! Nedokázal som vydržať ani minútu a vrhol som sa do kotla (vtedy sme tam boli asi piati) a užíval som si to naplno. Časom sa k nám pridalo viac ľudí, došlo aj na kolečká, sem-tam nejaký stage diving a podobné kreácie. Spevákovi šlo tiež náramne, jeho oldschoolovo brutálny vokál, ktorý miestami môže pripomenúť takého Franka Mullena, mal riadnu šťavu. Toto vystúpenie malo všetko potrebné (šťavu, silu, drive, technickú zručnosť a energiu) a zvysoka zatienilo zvyšok. Po konci som odchádzal dokonale zničený, ale nesmierne šťastný a spokojný.
Akcia sa nám z pohľadu kapiel veľmi vydarila. Prevládala hlavne posledná kapela, no ani zvyšné neostali na hanbu. Ľudí bolo zase raz veľmi málo. Ku tomu na kapely, na ktoré tu nenarazíš často. Škoda toho, dúfam, že sa ľudia polepšia a death metal bude raz podporovaný ako iné subžánre (aj keď je to len môj sen)!
Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák
Fotky: Mišo Patz
