Report – PESTILENCE, SETH, ANCIENT ASCENDANT, EMPYRION, 1.máj 2014, Nová Pekáreň, Nitra
máj21

Report – PESTILENCE, SETH, ANCIENT ASCENDANT, EMPYRION, 1.máj 2014, Nová Pekáreň, Nitra

Zverejnené v máj 21, 2014

Vždy ma poteší, ak k nám na Slovensko zavíta niečo, čo nemáme možnosť vidieť na každom rohu. Takýto úlovok sa tentokrát podaril Cyprusovi (Rest OF Noise Productions), ktorý namočil svoju udicu až do holandských prastarých vôd a vytiahol úlovok hodný ocenenia. PESTILENCE – jedna z prvých kapiel európskeho death metalu, ktorá začala svoju púť už v roku 1986. Prvé dva albumy ešte naspieval legendárny Martin Van Drunen (ASPHYX, HAIL OF BULLETS). Potom sa na post spevu až do dnešných čias dostal gitarista Patrick Mameli, ktorý je vlastne jediná stálica tohto death metalového obra. Minulý rok vydali veľmi podarený album „Obsideo“, ktorý sa nesie vo veľmi progresívnom až jazzovom duchu. Bol som veľmi zvedavý, ako budú skladby znieť naživo. Ako spolubojovníkov si vybrali Angličanov ANCIENT ASCENDANT a Francúzov SETH, o ktorých som si pred koncertom nezisťoval nejaké informácie a išiel som sa tam „prekvapiť“. Celé to mala začať naša domáca stálica EMPYRION. Vyhliadky na vydarený koncert boli vysoké a ako to dopadlo? To si hneď povieme. Prvé kroky po klube zatiaľ nasvedčovali niečomu inému, ľudí sa zatiaľ ešte veľa nenazbieralo a to sa už chýlilo k prvému vystúpeniu, aj keď domácemu. Stihol som si objednať pivo a to už boli pripravení rozbehnúť akciu EMPYRION. Vystúpenie, vlastne skoro všetko až po posledné vystúpenie, sprevádzal dosť prehúlený zvuk. Zrejme zvukári sú zvyknutí na väčší klub, tu to bolo dosť komorné na takýto mohutný zvuk a zbytočne sa rozbíjal. Až na túto chybičku krásy všetko šlapalo, ako malo. Písanie o ich tvorbe je už pre mňa nosením dreva do lesa, podotknem len, že ich symfonický death/black je stále o triedu-dve lepší ako z nahrávky. Naživo je to oveľa masívnejšie, dravejšie a valiace, čo mi trochu na nahrávke chýba. Nuž naživo ma asi neprestanú nikdy baviť, len by sa zišli už nejaké nové skladby. Tomáš sa ako nový gitarista ešte stále zaúča a ide mu to veľmi dobre. Zatiaľ síce ešte dbá na to, aby sa nepomýlil a je na to pochopiteľne veľmi sústredený, zišlo by sa, aby sa viac uvoľnil, ale to príde až časom, keď to bude mať celé v „rukách“. Veľmi kvalitný začiatok akcie. Ľudí stále veľmi veľa nepribúdalo, no kapelám to vôbec nevadilo (prečo by aj malo?) a tak po nie dlhom ladení prichádzajú na pódium Angličania ANCIENT ASCENDANT. Ich poňatie staršej formy death/ blacku je už dosť za zenitom. Svieže nápady, záchytné momenty, či aspoň nejakú energiu by ste u tejto kapely len ťažko hľadali. Ich bubeník mal tak statickú prácu, že sa musel evidentne nudiť, skoro ako ja. Neviem, odkiaľ vyhrabali tento support (zrejme slušne zaplatil za účasť na turné), ale mohli si to radšej odpustiť. Bolo to dosť slabé, nevýrazné a celkovo ich hudba mala pre mňa prínos taký, ako keby som počúval šum stromov v lese. Pri druhej...

Čítaj ďalej
Report – ASPHYX na Slovensku, 02. 05. 2014, BRATISLAVA, Randal Club
máj11

Report – ASPHYX na Slovensku, 02. 05. 2014, BRATISLAVA, Randal Club

Zverejnené v máj 11, 2014

Ďalšia hard/heavy legenda, ktorá v tom mori jarných koncertov mieri na Slovensko – dámy a páni, dnes si dáme deathmetalovú chuťovečku menom ASPHYX! Že táto holandská kapela poctí svojou návštevou náš malebný kraj, som bral ako bežnú informáciu (subjektivita), ale vedeli ste, že u nás zahrajú vôbec po 1.- krát? Začiatok bol stanovený na 20:00 a bez meškania. Predkapely, ak už aj pre niekoho nevynikali svojou veľkosťou, tak hlavne sa sem podľa prvého skromného zdania moc nehodili. Poďme však po poriadku. Tá otváracia, Slováci BETON, ma po našom miernom meškaní privítala s dosť nadupaným, hlasným, podladeným, ale „heavy“ zvukom. No fajn, ešte nech sa takýto audio-stav udrží do konca celého večera! Hudobne sa jednalo o zmes crust/death metal, asi 50/50, v zostave si medzi pánmi všimnete aj jednu slečnu (basáčku) a inak nič prevratné. Performance príliš statická, určite máme doma množstvo kapiel zaujímavejších i štýlovo bližších pred ASPHYX. To naši českí bratia MALIGNANT TUMÖUR, dvojka v dnešnom poradí, boli už o niečom inom. Majú fanúšikov takmer po celom svete a vedia urobiť show. Urobili aj dnes… Lead gitarista s bradou à la ZZ TOP, basák s parochňou vlasového výbuchu rokov 70-tych a frontman Bilos v štýlovom cowboyskom klobúku. Ich tvorbu som mal zafixovanú tým extrémnejšim smerom, Ostraváci však od ultrakrátkych piesní upustili a tvoria už veci zapamätateľnejšie. Dôverne známa mi bola napr. klipovka „Earthshaker“, blížiaca sa zvukovo i štýlovo až k MOTÖRHEAD, či mierne humorný prídavok „Saddam Hussein Is Rock ‚n‘ Roll“. Refrén tejto poslednej skladby si došiel na pódium zabékať aj Martin van Drunen z ASPHYX. Veľmi milý moment! V rámci čakania na headlinerov sa, ako obvykle, usádzame k pivným stolom a spoločnosti metalových súputníkov. Ani to netrvá dlho a od stejdžu už počujeme neľudský škrek pána hlavného – je fajn, že kapela sa zvučí sama a nerobia to za ňu žiadni „technici“. Tak a šialená show môže začať… Na úvod radostné konštatovanie, že ten výborný zvuk zotrval od začiatku do konca. (ASPHYX si doniesli vlastného zvukára, ktorý asi zvučí celý koncert, keďže aj MALIGNANTi s ním komunikovali po Anglicky.) Novým členom toľko menenej zostavy je bubeník Stefan Hüskens, takže konečne line-up samých vlasáčov, čo všetci štyria páni aj patrične využili pri hromadnom headbangu. Služobne najstarší je tu spomínaný spevák Martin van Drunen. Veselá to kopa v tričku COFFINS; svojou charizmou sa rýchlo stal miláčikom publika i vyhľadávanou osobou na afterke. Okrem vlasov farby Albusa Dumbledora a hlasiviek schopných vyludiť úžasné „farby“ extrémnych spevov (prevažne old-school death grunt, pologrowl/pološkrek) nás bavil svojráznym humorom. Tak sme sa napr. dozvedeli, že ich pomenovanie pre cecky je „Big Battleships“ (odkaz na skladbu „M.S. Bismarck“) a na dôvažok sme ho my priamo...

Čítaj ďalej
Recenzia – „EX-PULSE“ – Pulse (vlastné náklady, 2013)
máj10

Recenzia – „EX-PULSE“ – Pulse (vlastné náklady, 2013)

Zverejnené v máj 10, 2014

O existencii tejto sympatickej štvorice z Námestova som nemal ani potuchy, o to viac ma teší fakt, že sa môj osobný rebríček progresívneho majstrovstva na Slovensku opäť o jednu priečku rozrástol vďaka ich albumu Pulse. Podľa všetkého ide o debut, keďže na webe bandzone.cz som veľa informácií o vydaných nosičoch nenašiel, každopádne sa ale jedná o nadpriemerné dielko iba s malými chybičkami krásy. Štýlovo sa chalani pohybujú niekde medzi hard rockom, heavy metalom a progressom, taká šikovná kombinácia rafinovaných postupov DREAM THEATER a starších EVERGREY. Dokonca by som sa odvážil povedať, že v radách kapely sa nachádza naozaj veľký gitarový talent v podobe speváka a šesťstruniara Juraja Gašinca, ktorého sóla v kombinácii s rozmanitými klávesami Antona Sivoňa dokážu poriadne ulahodiť sluchovodom. K skladbám ako takým sa môžem vyjadriť osobitne, keďže ich Pulse obsahuje iba osem. Album je vlastne, dá sa povedať, poloinštrumentálny, keďže rovno v štyroch veciach vôbec nezaznie spev, čo ale vôbec neubližuje celkovému dojmu, práve naopak. Úvodná inštrumentálka s trochu „true“ názvom „Rock Delirium“ je iba takým jemným nádychom pred najdlhšou skladbou počinu, „The Man Without A Face“. Tá je bravúrne vystavaná a poslucháčovi je hneď jasné, že kapela je zohratá a nápadov má požehnane. Tým chcem povedať, že nudné pasáže by ste tu hľadali márne, tam, kde je progresívnych prvkov pomenej, sa poriadne riffuje a bicie Ľuboša Franeka ženú skladbu až do powermetalových vôd, a zase naopak. Gashov hlas sa mi pri prvom vypočutí akosi nezdal, jeho zastrenejšia farba mi akosi nesedela. Pri opakovanom prehrávaní som ale zistil, že k hudbe EX-PULSE sa hodí a vie s ním obratne pracovať. V podobnom duchu ako predošlá skladba pokračuje aj „Blackstorm“, akurát je o niečo priamočiarejšia. „Amandi & Vivendi“ je ďalšou čisto inštrumentálnou jazdou, kde sa chalani vybláznili hlavne v trilkujúcich súbojoch gitary a kláves. Martin Buc ako basgitarista je so svojim nástrojom podľa môjho názoru zvukovo stavaný do úzadia, našťastie vie, ako sa má postarať o správne vyznenie rytmickej sekcie. Pod položkou číslo 5 sa nachádza skladba „River“ s krásnym sólom v jeho polovici, mám ale pocit, že sa jedná o najmenej výraznú pieseň, ktorá ale nezapiera muzikanstvo kapely. A teraz pozor, pretože prichádza pomyselný vrchol celého albumu! Názov „Melody 4 Life“ presne vystihuje celú jej podstatu, akustická gitara jemne navádza romantickú atmosféru a Gasho si striháva ďalšie magické sólo s lickmi, ktoré mi silne evokujú Stevea Hacketta z GENESIS. „Different Life“ prináša asi najmelodickejšie a najchytľavejšie linky, za podobnú skladbu by sa nehanbili ani úspešnejší kolegovia zo zahraničia. No a celé to končí titulnou inštrumentálkou „Pulse“, ktorá zakončuje album tak, ako sa patrí – peknou melódiou a ukážkami schopností všetkých členov. Môj verdikt bol pôvodne o trochu nižší, po niekoľkých otočeniach CD ale musím skonštatovať, že EX-PULSE ma svojim (asi) debutom veľmi potešili. Dúfam, že sa už pracuje na jeho následníkovi, budem ozaj zvedavý, s čím nás potešia najbližšie. Takisto by nebolo od veci pozrieť si ich naživo,...

Čítaj ďalej
Report – DEHUMANIZED, MALIGNANCY, ABNORMALITY, BENEATH, 26. apríl 2014, Collosseum Club, Košice
máj07

Report – DEHUMANIZED, MALIGNANCY, ABNORMALITY, BENEATH, 26. apríl 2014, Collosseum Club, Košice

Zverejnené v máj 7, 2014

Po dlhšej pauze opäť Košice navštívila smotánka „brutal“ death metalu. A to nie hocijaké, pre bežné publikum neznáme, veci, no pre nás „fajnšmekrov“ sú to doslova poklady. Kto by dakedy tušil, že raz k nám priamo prídu DEHUMANIZED, ktorí sa už vďaka albumu „Prophecies Foretold“ stali kultovou záležitosťou. MALIGNANCY patrili k najznámejšiemu menu. Ich svojské podanie technického brutal death metalu bolo vždy lákavé pre moje uši. ABNORMALITY prišli ukázať, ako aj malé žieňa vie natrieť pysky veľkým growlerom súčasnosti. Začiatok akcie patril mladíkom z Islandu, BENEATH, ktorí v týchto dňoch vydávajú druhý album „The Barren Throne“ a ten ma z prvých posluchov náramne baví. Ako vidíte, táto akcia nemala obísť žiadneho death metalistu a mala ich doviesť väčšie množstvo. To sa však nestalo. No nič, poďme sa pozrieť na to, ako to prebiehalo.   Začiatok akcie a teda aj vystúpenie BENEATH bolo posunuté o nejakú tú polhodinku. Nie však kvôli meškaniu kapely alebo technickým problémom, ale čakalo sa, či nezavíta ešte niekto. Ľudí bolo zatiaľ žalostne málo, asi 20 nás bolo pod pódiom a pár vzadu. Islandčania sa nenechali odradiť a spustili prvotriedny set. Ich premyslený a technicky vyspelý death metal, ktorý sa olízne aj o staré korene (najviac gitarové vsuvky ala MORBID ANGEL), naživo znel oveľa ráznejšie a mohutnejšie. Zvuk tomu pridával riadne grády (počas celej akcie nemám nejaké veľké výhrady k tomuto faktoru). Odohrali sa poväčšinou veci z nového albumu, no nezabudlo sa ani na staršie kúsky, kde dominovala titulná „Enslaved By Fear“, ktorá vyvoláva priam pocit metelice. Spevákovi to šlo (aj na dosť netradičný outfit na death metal) náramne, každá hĺbka či výška zapadla tam, kde mala. Veľmi vydarený začiatok akcie.     Príchod ľudí sa zastavil na číslo po 60-tke a pozornosť začala lákať drobná ženuška Mallika Sundaramurthy z ABNORMALITY. Asi 150cm vysoká, 50 kíl vážiaca, sympaticky pôsobiaca vokalistka v GORGASM tričku od prvého revu presvedčila ľudí, že taká Angela Gossow bude oproti nej sladká princezná. Útla Američanka vykúzlila zo svojho hrdla mohutnosť priam až Corpsegrinderových kvalít. Musím sa ešte priznať, že ich hudba ma z CD-čka veľmi nebrala, pripadalo mi to ako nejaký výcuc viacerých kapiel, no naživo to malo poriadne grády. Tá živelnosť s parádnym growlom a veľmi príjemným až zlatým vystupovaním speváčky mi vyčarovali úsmev na tvári, až nastala úplná spokojnosť. Jediné výhrady by som mal trochu k bubeníkovi, miestami mi to prišlo veľmi prešliapnuté. Perlička na záver: Načo boli gitaristovi celý čas slnečné okuliare?         Zo začiatku som si myslel, že akciu zakončia MALIGNANCY a tak som sa teraz vybral hneď dopredu, že pôjde o set DEHUMANIZED. Počúvam veľmi divné „pussycat intro“, následne sa spustí kanonáda, vravím si: Je to nejak veľmi technické. Ja trdlo! Veď to sú MALIGNANCY! Ich techničnosť mi čoraz viac začínala vadiť. Zbytočne veľa pretónovaných vsuviek a technických vychytávok, až...

Čítaj ďalej
Recenzia – „EMMURE“ – Eternal Enemies (Victory Records, 2014)
máj05

Recenzia – „EMMURE“ – Eternal Enemies (Victory Records, 2014)

Zverejnené v máj 5, 2014

Decká, je to tu! Dajte si svoje najfarebnejšie tričko, natiahnite svoje najužšie gate a zahoďte všetko svoje kuracie mäso, pretože je čas na nejaký seriózny HARDCORE!!!SXE#hc#vegan#whogivesashit… A kto je v roku 2014 povolanejší na reprezentovanie modernej HC scény ako práve EMMURE na čele s geniálnym Frankiem Palmerim? Pravdepodobne veľa iných kapiel , ale práve connecticutskí EMMURE sú momentálne viditeľní aj pre tých z nás, ktorí to až tak aktívne nesledujeme, a mne neostáva nič iné, ako zamerať sluchovody na ich novinku nazvanú „Eternal Enemies“. Ako znejú EMMURE v roku 2014? Približne rovnako ako v roku 2012 pri ich poslednom albume „Slave To The Game“, teda až na to, že gitary sú ešte viac naboostrované a napriek tomu ešte stále robia iba tichunký podmaz k spevu. Pre tých, ktorí zatiaľ nemali tú česť s týmto uskupením, EMMURE skoro ako už kultový TONY DANZA TAPDANCE EXTRAVAGANZA poprípade GLASS CLOUD s tým rozdielom, že používajú o niečo menej tónov ako vyššie spomenuté kapely a chýba im niečo také ako invencia alebo čo. Ak stále nemáte predstavu, EMMURE znejú ako HC kapela, ktorá sa aktívne podielala na skupinovom naskakovaní kapiel do vlaku nazvaného djent. Čo ale naozaj vyniká na tejto kapele, je práve ich frontman, Frankie Palmeri. Veď kto by sa nenadchol pri veršoch ako „No I don´t care what they want, I´ll never be what you want me to be“ (neverili by ste, koľko variácii na túto myšlienku dokáže tento človek splodiť) alebo „I´m fucking losing my mind, I think everything you do just makes me sick, Bullshit you say to get attention“ (nieje technicky človek, ktorý toto povie taktiež „attention whore“?), či klasická „I´m the realest motherfucker in the game“ (samozrejme, že je) alebo moja najoblúbenejší „Holy fucking shit“. Takéto a mnohé iné lyrické skvosty dávajú tušiť, že chlapci z EMMURE obľubujú takpovediac emo-macho vizáž a človek sa jednoducho musí pousmiať. Aby som nebol príliš zlý, EMMURE síce robia jednoduchú ba až primitívnu hudbu, ale ešte stále je tam cítiť aj ten skutočný zápaľ a chalani to podľa mňa robia aj preto, že ich to baví, nie len preto, že nasraní adolescenti im dávajú zarobiť. Zvukovo je nahrávka predsa len našlapaná (aj keď neoslní), a album má takmer až do polovice svojho hracieho času dobré tempo, ako hudba na odreagovanie určite neuškodí, avšak tí praví „madafakri“ sú už predsa len inde. Poviem to takto – pamätáte si LIMP BIZKIT, keď sa Fred Durst bral príliš vážne? Tak isto znejú a pôsobia EMMURE v roku 2014 a ich „Eternal Enemies“ je krásnym príkladom večného hľadania nepriateľov aj tam, kde nie sú. Ak by sa EMMURE brali menej vážne, išlo by o skvélu hopsačku, takto človeku tie texty po prvotnom pobavení akurát tak kazia dojem. Hodnotenie: 4/10 Recenzia: Sarkast Track List: 1.Bring A Gun To School 2.Nemesis...

Čítaj ďalej
Report – WATAIN, DEGIAL, 13.4.2014, Zlín Masters of Rock Cafe
máj03

Report – WATAIN, DEGIAL, 13.4.2014, Zlín Masters of Rock Cafe

Zverejnené v máj 3, 2014

Pekelné teplo, smrad, strach a rituál. Práve tieto slová vystihujú švédsku black metalovú kapelu WATAIN. Watain započal v 98. roku druhú vlnu black metalu, ktorú sprevádzal okultizmus a návrat ku koreňom satanistického black metalu. Po tých rokoch, a veru že ich nie je málo, Watain nestratil na autentickosti a stále svoje vystúpenia nesú rúcho strachu a vzývania diabla. Po vydaní albumu „The Wild Hunt“ nás nenechali dlho čakať a ohlásili neuveriteľné 30dňové turné s názvom „De Profundis Europea“. Na turné ich sprevádzala kapela DEGIAL, ktorá nám aj túto energickú show celú odštartovala. Oldschool death metalová kapela DEGIAL podala slušný výkon a aj napriek tomu, že mi nebola známa, ma zaujala a neodradil ma ani nevydarený zvuk či „stratený“ vokál v množstve hrdzavých gitarových tónov. Po krátkej odmlke sa začínal sálou niesť nervózny a vzrušený šum, ktorý nám prezrádzal že už sa to blíži. Horiace trojzubce, fakle a sviečky, zátišie zo zvieracích kostí, obrátené kríže, krv a očakávanie nám postavilo vlasy dupkom. Prvé tóny skladby „Night vision“ odštartovali šialenú, teatrálnu a okultnú jazdu s vynikajúcim zvukom. Bez zbytočných kecov koncert pokračoval a chrlili na nás jednu pecku za druhou. Erik Danielsson svoju úlohu „ako z hororu“ dokonale precítil a neraz ma napadlo, že vlastne to asi ani nehrá a naozaj čaká kedy sa jeho blízky priateľ menom Diabol zjaví na javisku. Po odohraní skladby „Wild Hunt“ kapela odišla z pódia, no o chvíľu sa vrátili, a odohrali ešte tri skladby. To, že už bol naozaj koniec, sme pochopili, keď ostal už len Erik na pódiu, ktorý si sám pre seba odriekal temné modlitby a dýkou rituálne a precízne uhasil posledné horiace sviečky. Dámy a páni, nech sa páči, SETLIST : 1.  Night Vision 2.  De Profundis 3.  Malfeitor 4.  Storm of the Antichrist 5.  Puzzles ov Flesh 6.  Devil’s Blood 7.  Sleepless Evil 8.  Legions of the Black Light 9.  Total Funeral 10.  The Wild Hunt ———————————- 11.  Outlaw 12.  Sworn to the Dark 13.  The Serpent’s Chalice Report:...

Čítaj ďalej