Report – BILLY IDOL, 20. 06. 2014, BRATISLAVA, Aegon Arena NTC
jún30

Report – BILLY IDOL, 20. 06. 2014, BRATISLAVA, Aegon Arena NTC

Zverejnené v jún 30, 2014

Na úvod tohto reportu, myslím, môžeme pochváliť a poďakovať domácej agentúre XL Promotion, že na Slovensko ťahá legendy aj z rockových vôd. Najmä, keď ich šéf je vraj hlavne obrovský fanda DEPECHE MODE. Ale o tom potom… Prichádza k nám kapela, ktorá v 80. rokoch dobýjala všetky hitparády sveta a MTV si ich špeciálne bookovala, aby „pre nich“ točili klipy. BILLY IDOL, dámy a páni! Dňa 20. 06. 2014 sa tak ocitáme pred Aegon Arenou NTC. Áno, to Národné tenisové centrum, ktoré poznáte z TV zápasov slovenských tenisových hviezd. Však pred vstupnou halou nás aj privítali extra-veľké fotky celej FedCupovej výpravy, na čele s Dominikou Cibulkovou. Po prevzatí akre, kde v press zóne stretávame aj známe tváre ako Peter Bielik (moderátor TA3, dnes fotograf), mierime rovno „na státie“. BILLY IDOL tu nemajú žiaden support, tak to krátko po 20:00 odpaľujú sami – skladbou „Postcards From The Past“. Už po nej sa do obehu dostávajú aj známejšie veci, napr. „Cradle Of Love“ či „Flesh For Fantasy“, a keď už sme na túto tému začali, rovno zájdem do detailov setlistu. Ten nebol zostavený z prierezu celej tvorby; väčšinu síce tvorili staré osvedčené klasiky 80. rokov (nechýba samozrejme „Rebel Yell“, „White Wedding“ alebo balada „Eyes Without A Face“, ani krásna akustická verzia „Sweet Sixteen“), pár vecí ešte z Billyho éry GENERATION X („Dancing With Myself“, „Ready Steady Go“), ale objavilo sa i pár noviniek, ktoré publikum moc nenakoplo. Apropo, publikum: dovolím si tvrdiť, že vekovo od cca 12 do cca 50+ a to sme zaznamenali aj rodičov s ďeťmi. Samotné pódiové prevedenie je milým prekvapením: Billy, dnes 58-ročný, vyzerá na svoj vek výborne a je vidieť, že pravidelne posilňuje. Svoje staré hity nedokázal odspievať na 100%, ale aj tak spokojnosť s jeho výkonom. (Pre istotu mu s vokálmi vypomáhali rhythm gitarista a basák.) Najväčšiu radosť nám však spôsobil lead gitarista Steve Stevens s jeho večne bordeloidným účesom. Precízna hra obohatená o krkolomné pódiové kúsky, ako keď si gitaru počas hrania zdvihol za hlavu, to naozaj stálo za to. Páni sa samozrejme pohybovali po celej dĺžke stejdžu, sám Billy sa pár krát postavil aj na podstavce medzi divákmi a pódiom, ba v jednej skladbe im dokonca popodával ruky! Spomenul tiež krásu tunajších žien, ktoré ich očarili počas ich včerajšieho Day Off, keď zrejme nakukli do ulíc Bratislavy a veľmi sympatické bolo aj neustále prihováranie/vykrikovanie „Bratislava! / Slovakia!“. Tým dokonca prekrstil značnú časť textu klasickej DOORS-ovky „L.A. Woman“. Tých coverov sa BILLY IDOL inak neboja, ďalšou prerábkou (už sme spomenuli veci od GENERATION X) je aj tradičná lajfka „Mony Mony“, ktorá dnes bola hraná ako posledná skladba prídavkovej časti a tým pádom celého koncertu. Fanúšikovia dostali delikátnu porciu cca 110 minút setu a mohli ísť domov v absolútnej spokojnosti. Myslím, že na záver to môžeme formou tradičnou: PLUSY – úžasný Steve...

Čítaj ďalej
Report – FLESH PARTY 20 Open Air fest, 20.-21. jún 2014, Kemping Sereď
jún26

Report – FLESH PARTY 20 Open Air fest, 20.-21. jún 2014, Kemping Sereď

Zverejnené v jún 26, 2014

Odľahlá časť na konci Serede sa na jeden víkend premenila na raj pre tých najtvrdších metalistov. Bubienky bolo treba pripraviť na tie najtvrdšie slamovice, bravčoviny a rôzne natlakované grindcorové jazdy, pečienky pre stretnutie sa s kamarátmi, ktorých ste dlho nevideli, možno aj plavky (aj keď tobogán nám zabudli spojazdniť!), masky pre zábavuchtivých ľudí a hlavne kopu dobrej nálady. Line-up nebol, ako na prvé ročníky býva zvykom (jasne, je to už 20-te pokračovanie, ale pod holým nebom prvýkrát), založený len na domácej a českej scéne, ale došlo aj na kopec kapiel z rôznych krajín ako Rakúsko (SNUFF PRINCESS, DISTORTED IMPALEMENT, V.P.O.A.A.W.A.M.C….), Nemecko (CYTOTOXIN), Taliansko (RABID DOGS), Maďarsko (GUTTED), či Rumunsko (NECROVILLE) alebo Grécko (MORTAL TORMENT). Musíte uznať, že to bolo geograficky veľmi pestré, no o hudobnej náplni sa to nedá povedať, čo však vôbec nebolo na škodu. Vďaka tomu sa tu vytvorila až domáca atmosféra, kde sa pomaly každý s každým poznal, nikto nikoho nehanil za svoj daný štýl, všetci boli spokojní s tým, čo hrá (až na jednu výnimku, ktorú pozdejšie popíšem, isto tušíte o koho ide). To je čaro žánrového festivalu. PIATOK Príchod do areálu sprevádzalo celkom príjemné počasie, ľudí ešte nebolo veľa, ale to sme došli dosť v predstihu. Prvé tóny, ako aj program prezrádzal, vyšli z pódia pred štvrtou hodinou. NONPROLIFIC v svojich radoch má už dosť skúsených hráčov z kapiel ako GOD DEFAMER, HOLOTROPIC, 0n0, čo aj značí, že šli na to cestou pomerne dosť technickou. Našli sa tu samé gitarové vychytávky, vyhrávky, prechody a to celé zabalené v duchu death/grindu. Možno mi to príde trochu ako CATTLE DECAPITATION, s prižmúrenými očami. Vokalista v čiernej maske (aspoň zo začiatku) predvádzal všetky registre cez hlbšie bravčoviny, škrekot či rev, nikto nemohol byť nespokojný s týmto začiatkom. EMPYRION síce veľmi žánrovo nespadali do tejto prevažne death/grind zostavy, no hudobne je to dostačujúci metal, založený na blackovom základe s prímesami deathu a symfonických prvkov. Naživo im to reže vždy nekompromisne a natlakovane (videl som ich už pomaly 10-krát a vždy je to ten správny nájeb!), až vám nahrávka bude pripadať ako nejaká melodická mäkkota. Popradskí junáci HUMAN HUMUS nám rok čo rok rastú do krásy, samozrejme do tej grindocorovej. Hudobne to vyspelo, je to ráznejšie, energickejšie a celkovo na vyššej úrovni. Ižďo svoje grimasy, pripomínajúce nejakého pacienta v psychiatrickej liečebne, ešte zradikalizoval a tým vytvoril ešte väčšiu a nespútanejšiu jazdu. Kotol sa nám už konečne rozrástol do väčších rozmerov, čomu som v konečnom dôsledku neodolal ani ja. Cover kapely veľmi nemusím, hlavne ak ešte kapely existujú (nie celkom tento prípad), príde mi to ako keby kapela žila zo slávy druhej. V tomto prípade však robím výnimku. DEATH patrí k mojím top kapelám a ich tvorbu si vždy rád uctím. Tento bratislavský revival je k tomu na vysokej úrovni, zvládajú všetky technické Chuckove party, aj vokálne je...

Čítaj ďalej
Recenzia – KILLCHAIN – „Where Is Your Saviour…“ (METAL AGE PRODUCTIONS, 2014)
jún12

Recenzia – KILLCHAIN – „Where Is Your Saviour…“ (METAL AGE PRODUCTIONS, 2014)

Zverejnené v jún 12, 2014

Tento rok sa kvalitným nahrávkam obzvlášť darí. Naša scéna tiež nezaháľa a po mnou nedávno recenzovaných MAJSTER KAT prichádzajú s novinkou aj košickí death/grinderi KILLCHAIN. Album už bol síce nahratý v marci minulého roka, ale hľadanie vydavateľa zobralo dosť času, až to nakoniec skončilo u nás v domovskom METAL AGE PRODUCTIONS. Ako sa vraví: „Na dobré si treba počkať“, tu to platí doslova. Ja by som si vedel tento album predstaviť aj v katalógoch veľkým firiem ako SEASON OF MIST alebo CENTURY MEDIA. Nie, nepreháňam, dôvody sa dozviete nižšie. Prečo som spomínal práve tieto firmy? Pretože nedávno vychrlili nové nahrávky kapelám ABORTED a MISERY INDEX. Práve k nim by sa dala najlepšie prirovnať terajšia tvár Košičanov. Od Američanov si berú ich ráznosť a kompaktnosť a od Belgičanov zase grindovú nasratosť. Nahrávka je prešperkovaná technicky premyslenými linkami, ktoré sú plné death metalového riffingu a grindových sekaníc až vytvárajú spolu úderný, priamy, no zároveň vyspelý celok. Celé to ide ako buldozér s neuveriteľným ťahom na bránu a silou ničiť všetko vôkol. Zároveň, ako som spomínal, nie je to len energia, ktorá z ich hudby náramne srší, ale aj technicky vycibrená hra, a to nielen Stana (gitaristu), ale všetkých ľudí, ktorí držia spolu ako celok. Napomáhajú k tomu aj perfektne naaranžované vokálne linky. Gabi, ktorý svoje kvality predvádza aj u OBLITERATE, má náramne svojský vokál, ktorý spoznáte behom pár sekúnd a tým sa dá ľahko oddeliť od Stanových backing vokálov. Zvláda či už vyššie urevané pasáže, ktoré sú v jeho podaní veľmi jedinečné, alebo mu nerobí problém sa prehrabať aj v tých najnižších polohách, kde mu Stano parádne sekunduje a vytvára vokálne klbko, ktoré každému fanúšikovi tomuto žánru musí spôsobovať blahodarné účinky. Určitú výhradu mám voči zvukovej stránke. Keď sa chcete poriadne započúvať do tohto diela skazy a užiť si ho fakt naplno, musíte kohútik hlasitosti posunúť značne doprava. Keď tak učiníte, je všetko tak, ako má byť. Gitara parádne rezavá, no zároveň pekne vykreslená, basa buble znamenite a bicie sú poriadne dravé a majú správny šmrnc. Nesmiem taktiež zabudnúť na grafickú stránku coveru. Nechutný (pre nás značné pozitívum) patologický obrázok pitvajúceho človeka dvoma zmutovanými chirurgmi je pre death/grindera opäť splnený sen, žiadne zbytočné cenzúry či kompromisy, alebo nedostatok odvahy na prevedenie svojho obskúrneho, diela. Takto to má, moji milí, vyzerať! Na košické dielo sa veru oplatilo čakať. Ich death/grind je na úrovni hodnej svetového mena! Je zároveň technicky vyšperkovaný, premyslený a zároveň má energiu na rozdávanie, ktorú živé vystúpenia tejto svorky znásobujú. Ja si dokonca dovolím tvrdiť (keď niekto čítal moju recku v Rock Harde na MISERY INDEX tak už to tuší), že Slováci prekonávajú svoju zahraničnú konkurenciu, len škoda, že svet má zavreté oči pred malým Slovenskom, čo je dosť veľké mínus! Hodnotenie: 8,5/10 Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák Linky na kapelu: https://www.facebook.com/pages/Killchain/44027331800?fref=ts http://killchain.bandcamp.com/...

Čítaj ďalej
Recenzia – MAJSTER KAT – „Memento…“ (Support Underground, 2014)
jún11

Recenzia – MAJSTER KAT – „Memento…“ (Support Underground, 2014)

Zverejnené v jún 11, 2014

Thrash metalu ako žánru momentálne praje, ako som už spomínal pri minulej recenzii na Martinčanov VENDETA. Po mladíkoch prichádzajú s novým albumom aj ich pomerne starší kolegovia MAJSTER KAT z Bratislavy. Je to už sedem rokov od vydania ich debutu „Svätá Zvrhlosť“, čo je síce dosť dlhá doba, no chalaniská neleňošili a poriadne svoje hráčske schopnosti zdokonalili a skladateľsky dospeli. „Memento…“ je fakt veľmi vydareným a najprepracovanejším thrash metalovým dielom v našich končinách. Prečo také silné reči? Všetko sa dozviete nižšie. Album otvára inštrumentálne intro „Úsvit“, ktoré nás pomaly pripraví na ďalšiu spúšť tónov. Na fujare si zahosťoval Radovan Harach (nie jediný hosť na albume). Bezprostredne po intre prichádza najväčšia „hitovka“ albumu – „Spoveď Kňaza“, ktorá by sa dala aj označiť ako najreprezentatívnejšia pieseň ich terajšej podoby. Zahŕňa jednak určitú chytľavosť (refrénu sa nedokážem zbaviť z hlavy), no čo je podstatnejšie, celé je to prepletené náramnou prepracovanosťou. Na každom rohu sa môžeme stretnúť s parádnymi vyhrávkami (môžu pripomenúť až legendárnych IRON MAIDEN), sólami, gitarovými perličkami a celkovým uvoľneným hraním sa s každým tónom. Ako ste sa mohli dovtípiť, tento album nebude na jeden, čo jeden, ani na desať vypočutí, aby ste si užili všetko a objavili každý artefakt ich hudby. Hráčske schopnosti, či už gitaristov alebo basáka, sú na veľmi vysokej úrovni. Neustále sa tu hrá niekto s rytmikou, popritom je tu dôraz na svojráznu melodiku, či v konečnom dôsledku ich hra vyznie „heavy“. Ak sa poriadne započúvame, zistíme, že ani bicie nie sú len akýsi rytmický motor kapely, ale sú prešperkované samými nápadmi, rozmanitosťou a každý jeden posluch odhalí ich ďalšie tajomstvo. Nezabúda sa samozrejme aj na určitú thrash metalovú nasratosť a drvivosť, no nie je to také ploché a tým pádom sa to aj vzďaľuje od klasického podania tohto žánru a posúva sa to až do progresívnych sfér. Príkladom môže byť skladba „Na smetisku civilizácie“, ktorá je riešená ako jeden silný rozhovor medzi Diablom (Slymák), Stvoriteľom (Marián Greksa) a Osudom (Boris Bauer z CATASTROFY). Naberá epický nádych a do mantinelov žánru by sa nezmestila, ani keby veľmi chcela. Čaro tohto diela však spočíva v tom, že jednotlivé nástroje pracujú pre celok a nepôsobia ako preteky nástrojov o titul najväčšieho inštrumentálneho onanistu. Ako čerešnička na torte je spev Slymáka. Musím sa priznať, že zo začiatku mi trochu vadil, no po niekoľkých vypočutiach mi tam náramne sedí. Vyznie ako nejaký starý prehúlený a chrapľavý ujo, ktorý má pár storočí odskákané. Práve svojou hrubosťou a zachrípnutosťou pôsobí heavy a parádne sadne do ich celkového vyznenia, kde aj ich texty (výborne zvládnuté, prevažne zaoberajúce sa kritikou cirkvi a vojny a riešenia medziľudských vzťahov a ľudskosti) vyznejú z jeho úst rázne a autenticky. Nesmiem zabudnúť ani na zvukovú stránku, ktorá je odvedená znamenite. Každý nástroj aj napriek svojej rozmanitosti a nutkaniu brať na seba pozornosť počuť prehľadne, prirodzene a o nejakú umelosť sa tu ani neobtrie....

Čítaj ďalej
Report – Roxor Thrash Fest 2014
jún11

Report – Roxor Thrash Fest 2014

Zverejnené v jún 11, 2014

Thrashová akcia roka! Najväčší thrash metalový koncert na Slovensku a pod. Aj takéto prívlastky mal ROXOR THRASH FEST, koncert thrash metalových kapiel, ktorý sa uskutočnil v Košickom klube Collosseum. Môžem iba potvrdiť, že skutočne šlo o prierez toho najlepšieho z našej krajiny, pokiaľ nerátame slovenské kapely, ktoré sa držia hesla DARKTHRONE alebo MASTERS HAMMER – „na živo nikdy!“ Než začnem o samotnom koncerte, opíšem najprv klub. Dovolím si povedať, že som pochodil hudobné kluby vo viacerých mestách a krajinách, od punkových squatov až po nóbl podniky, a myslím, že klub Collosseum by sa v SK top trojke určite usadil. Dve poschodia, dve pódia, veľké priestory, veľa vchodov, zákutí a uličiek, kde sa človek už po pár pivách mal problém orientovať, skrátka totálny underground! Tak isto klub ponúkal aj rôzne schody a balkóny, z ktorých bolo lepšie vidieť na pódium, no a v neposlednom rade tam bolo aj mnoho barov (malé rady = veľké plus); backstage, ktorý bol vlastne ďalší podnik v podniku s luxusnou samoobsluhou. Skrátka perfektný undergroundový metalovo-punkový klub s veľkým pódiom aj sálou, a priam geniálnymi priestormi pre návštevníkov ako aj pre kapely. Také miesta žeriem!     Roxor Thrash Fest začal presne podľa plánu, o piatej hodine podvečer. My sme akurát dorazili niečo pred piatou, rýchlo vybalili distro, dali si po 7,5 hodinách cesty prvé pivo (EXORCIZPHOBIA stihla už počas jazdy asi 20 pív) a išlo sa na prvú kapelu. Tou boli mne už známi mlaďasi EZKATOR zo Zlatých Moraviec. EZKATOR vystúpili na malom pódiu a zahrali celkom staro znejúci a celkom rýchly, neohrabaný thrash metal, aj keď na nahrávke znejú pomalšie a uhladenejšie. Možno to bolo aj zlým zvukom, ktorý si prvé kapely takmer vždy odnesú. Ale pre mňa jedna z tých OK kapiel večera, nenudil som sa.       Po Ezkatore nasledoval ANSTRATUS, opäť školou povinný thrash metal, tento krát z Banskej Bystrice. Túto kapelu, keď som videl pred pár rokmi prvý krát, som bol z nich hotový, „To je jak starý KREATOR, čo Ti je*e?!“ Avšak od ich nového počinu išli akosi dole vodou. Teraz by mi asi väčšina oponovala argumentom, že vyhrali Wacken Battle a podobne, ale to pre mňa ešte nič neznamená, hudba je to hlavné, veď aj GLADIÁTOR sa dostal na MTV! A teda k tej hudbe – zbesilé riffy a štekot sa stratili niekde v čase a ja som mal pocit, že stojí predo mnou iba ďalšia „METALLICA“, ktorú mám síce rád, ale som už alergický na Slovenské METALLICA- revivaly. Nemôžem povedať, že by to tak bolo počas celého setu, zahrali našťastie aj staré a svižné songy, ale to, čo som na nich žral pred tým, som tam...

Čítaj ďalej
Report – OPEN FEST I. (Meredith, Príjemná spoločnosť, Ravenclaw, Tristana, Freedom Call, Stratovarius) – 31.5.2014, Amfiteáter Košice
jún10

Report – OPEN FEST I. (Meredith, Príjemná spoločnosť, Ravenclaw, Tristana, Freedom Call, Stratovarius) – 31.5.2014, Amfiteáter Košice

Zverejnené v jún 10, 2014

Na posledný deň mesiaca máj si pre fanúšikov energickej melodickej muziky mesto Košice pripravilo naozaj netradične pojatú akciu v rozľahlom amfiteátri, ktorej priebeh síce jemne narušilo naozaj zákerné počasie a trochu chaotický žetónový systém pri stánkoch s občerstvením, nuž ale musím konštatovať, že som sa zabavil náramne a to som pôvodne váhal, či sa vôbec zúčastniť. Musím ale pochváliť šikovnú organizáciu a vyzdvihnúť hlavne zvukárov, ktorí každej zo šiestich vystupujúcich kapiel vyčarovali čistý a rezavý zvuk, tak ako sa na správny rockec patrí. Na miesto sme s priateľmi dorazili priamo na štvrtú hodinu, kedy už mala na pódium nastúpiť prvá kapela, pred vstupom do areálu ale ešte čakala menšia fronta, ktorú ešte nepúšťali dovnútra, takže sme vedeli, že časovo sa celá akcia zjavne pretiahne. Na hlavy nám v tom čase začínali padať prvé malé kvapky dažďa, čomu som ja osobne nevenoval pozornosť, pretože som si nemyslel, že by sa mohol spustiť lejak, akého sme sa na mieste dočkali neskôr. Po menších peripetiách so spomínaným občerstvením sme sa pohli do kolosálnej kruhovej oblasti plnej umelých stoličiek, ihneď ma však prekvapilo, že miest na státie vpredu sa prítomní diváci a poslucháči na tomto podujatí nedočkali. Vlastne na to ani nebol priestor, keďže pred pódiom by sa nenatlačila možno ani stovka headbangerov. Ten vyplnil zeleným kobercom potiahnutý a pekne rozľahlý výbeh, ktorý muzikantom dovolil poriadne sa predviesť pred divákmi a užiť si aj priamy kontakt s nimi. Takže sme to neskôr riešili postávaním nad našimi sedadlami a na schodových uličkách pomedzi. Keď na pódium vtrhla domáca metalcoreová nádej MEREDITH, ešte sme si spokojne sedeli a podupkávali do rytmu razantnej, ale stále melodickej muzičky, z ktorej bolo cítiť potrebnú vášeň a mladícky zápal. Nebyť prítomnosti kapely STRATOVARIUS a speváka Tima Kotipelta, ktorého už oddávna fanúšičky zbožňujú, štatút sexsymbolu festivalu pre ženskú časť osadenstva by asi najskôr „schytal“ spevák Diego, z ktorého charisma len tak sršala a myslím si, že keby sa akcia odohrávala v lete pri štyridsiatich stupňoch, asi by na pódium lietalo množstvo spodného prádla. Taktiež si dosýta užil aj voľný výbeh. Takisto musím pochváliť aj dobre zvládnutý vokál a pár humorných vychytávok, najmä herecky podaný gag so svedomím s hosťujúcim hlasom hlavnej moderátorky a organizátorky Libušy Říhovej, ktorá na festivale oslavovala narodeniny. MEREDITH odohrali živelný set s piesňami z demáča Calm Before The Storm „Scream Your Name“ alebo „Awaken“, ku ktorým pribudli aj novinky z pripravovaného EP „Blood Diamond Scars“, napríklad „Flash Of Death“ alebo „Ready To Die“. Pre mladú generáciu metalistov viac než sľubná nádej. Po divokej smršti a krátkej pauze s pivnou súťažou sa na svoj set začala pripravovať taktiež domáca punková legenda PRÍJEMNÁ SPOLOČNOSŤ, o ktorej som si myslel, že ju vôbec nepoznám, po odohraní niektorých piesní ako „Chrípka“ alebo „Cirhóza pečene“ mi ale došlo, že texty sú mi povedomé, takže v mladosti som ich hudbu zrejme...

Čítaj ďalej