Report -GOTHOOM OPEN AIR FEST 2014, 13.-16. august 2014, Nová Baňa, časť druhá
aug27

Report -GOTHOOM OPEN AIR FEST 2014, 13.-16. august 2014, Nová Baňa, časť druhá

Zverejnené v aug 27, 2014

PIATOK Piatkové ráno sa nieslo v teplejšej nálade, slniečko nám konečne vyšlo a tým pribudlo viac úsmevov na tvári, nieže by ich doteraz bolo málo. O vyčarovanie úsmevov sa postarali aj Liptovčania FEEL A CURSE. Ich death metal je hraný v staršej podobe, dalo by sa povedať trochu DEATH, štipka PESTILENCE v rokoch 90-tych. Na post druhej gitary sa im prikmotril Macej (ex-SUBURBAN TERRORIST), ktorý hneď náramne zapadol. Hudobne sa to hneď zhustilo, nabralo väčšie grády a pekne vyplnilo priestor. Vokálne umenie predvádzal jednak spevák, hlavne klasický growl, ale najmä bubeník, ktorý šiel do pekných hĺbok. Veľmi vydarený začiatok dňa. Španieli FAR´n HATE zase vedia, ako robiť náramne valivý a energický hardcore. Spevák má asi mrle v zadku, pretože ostať stáť na jednom mieste pre neho predstavuje obrovský problém a tak behal hore-dolu ako škrečok. Akurát pri melodickej stránke jeho spevu bolo počuť riadne záťahy do falošných vôd, na jeho mieste by som si to odpustil, ale na druhej strane sa nebál aj výletov do hlbších a extrémnejších polôh, čo mu kvitujem. Došlo aj na horolezecké umenie, ktoré zavŕšilo živelnosť tohto setu. Holovčania CRANIOTOMY pre mňa už dávnejšie patria k špičke nášho brutal death metalu, teda toho slammingového, a toto moje tvrdenie prišli potvrdiť aj na najväčšom slovenskom metalovom festivale. Od prvých tónov muselo byť každému jasné (aspoň tomu, kto tam stál), že tu pôjde o poriadny náklad. Slammingy nápadité, zaujímavé riffy a vyhrávky, ku tomu Pygov „uber“ hlboký vokál je ako čerešnička na torte. Počas celého setu sa začal točiť jeden z naj kotlov festu, ku ktorému sa pridal aj basák Daniel (nazývaný tiež Šampón) a poriadne ho rozprúdil. Zaznelo aj niečo nové, čo uzrie svetlo sveta začiatkom roka a musím povedať, že je sa načo tešiť! Paganské vody prišli pomútiť RAMCHAT. Na prvý dojem sa môže zdať, že pôjde o nejakú hopsačku krčmového typu, pravda je však inde. Martinčania idú na to death metalovo, s občasnými výletmi do čierneho kovu. Zakorenené niekde v strede 90-tych rokov za veľkou mlákou a kus čiernoty z Rakúska (BELPHEGOR, of corpse). Celé to bolo okorenené fajne hlbokým growlingom a škrekotom, čo v konečnom dôsledku pôsobilo náramne sympaticky. Čiže z pomyslenej krčmovej zábavy sme tu mali poriadny death/black a to sa cení. Texty som neriešil, nie som práve ich nadšenec, ale musím povedať, že sú spravené na slušnej úrovni. ATTACK OF RAGE už dávno patrí k špičke grindcorového odboru na našom území. Ich zbesilý a nadupaný grind je záruka živočíšneho koncertu. Basák Daniel sa rýchlo spamätal zo setu s CRANIOTOMY a tu opäť predviedol prvotriedny a na pomery basáka, veľmi energický výkon. Zahralo sa všetko možné, teda hlavne veci zo splika s CONTRASTIC, ale došlo aj na staré klasiky. Attaci to proste majú v krvi! Poľská jednotka v grinde SQUASH BOWELS nám predviedla, že aj v trojici sa dá spraviť riadne masívna show. Ich špinavejší, zádrhely do crustu...

Čítaj ďalej
Report – GOTHOOM OPEN AIR FEST 2014, 13.-16. august 2014 Nová Baňa, časť prvá
aug23

Report – GOTHOOM OPEN AIR FEST 2014, 13.-16. august 2014 Nová Baňa, časť prvá

Zverejnené v aug 23, 2014

Politika je riadny hnus. Ničí a ruinuje všetko, na čo sa pozrie, ničí charaktery ľudí a ide cez mŕtvoly. Ani naša komunita sa jej nevyhla a za obeť padol náš Gothoom. Ako viete, voľby sa nám blížia, každého svrbia prdele na teplé kreslá a ako sa k tomu najlepšie dostať? Využiť situáciu ohľadom plánovaného metalového festivalu. Veď čo, slepé a hluché ovečky sa nepozerajú na stranu a spapajú všetko, čo im dobrý bača v stajni dá zjesť. Fuj so satanizmom, bléé s vraždením kresťanov a židov, ale to, že to isté majú každý večer v televízii, ich netrápi (jasné, aj v knihách sa to nachádza, alebo dokonca aj v ich fantasy románe, ale tu je to niečo iné, ako povedal dobrý pán bača). Vážne to snáď berú len oni sami. A už vôbec aby sa zamysleli nad tým, prečo je to vlastne tak, že kapely textami poukazujú na násilie cirkvi v minulosti a odpor voči im milovanému stánku, to už je mimo ich pohľad. Čo som tým chcel povedať? Hlavne to, že práve týchto naprogramovaných ľudí využívajú bačovia na svoje účely, aby sa dostali na vyššie miesto. Ešteže to dopadlo nakoniec dobre. Veľká poklona Peťovi Beťkovi za tento boj, vyhral ho s plnou parádou! Celý proces s televíznymi stanicami už nejdem opisovať, každý už isto vie, ako to celé prebiehalo, tak poďme radšej k nášmu festivalu. Prvé momenty v areáli spočívali v pozdravení známych, pokecaní, prípadne vypití niečoho lahodného, až som si pripadal ako na veľkom stretnutí našej komunity. Ono to v konečnom dôsledku aj tak bolo, známi na každom rohu, všade panovala priateľská atmosféra, každý vysmiaty a šťastný. Nastolil sa nám aj žetónový systém, ktorý šiel ruka v ruke so zdražením, ale na akom inom festivale máte priamo čapovaný Weizen, IPA, APA a iné pivné lakoty? Ja som si doprial menej, ale zato kvalitného. V konečnom dôsledku mi kapely prišli len ako bonus, aj keď veľmi kvalitný. Keďže report bude hlavne o nich, prejdime k veci. STREDA Ako prvá mala česť otvoriť festival VORTEX UNIT. Ich podanie symfonického black metalu so ženským prídavným vokálom sa mi zdal zo začiatku kus rozhádzaný, možno to bolo aj zvukom, ktorý sa po čase ustálil a fungoval priam na 100% počas celého festivalu. Ako hlavný nepodarok mi tam vadil ženský prejav, ktorý mi prišiel skôr rušivý ako osviežujúci a bez neho by mi to prišlo oveľa viac zaujímavejšie, keďže gitarové party sú značne nápadité a nepôsobí to tuctovým dojmom. Ku koreňom čierneho kovu nás doviezli SILVA NIGRA. Nechýbal ani warpaint, klince, krv a iné pomôcky a mohla sa spustiť jazda. Hudobne sme zablúdili v 90-tych rokoch v Nórsku, kto by to aj čakal? Čiže to bola celkom slušná šaškáreň, pardon, show, veď proti gustu žiadny dišputát. Inak sa ich tvorba celkom slušne zlievala dokopy a v konečnom dôsledku som sa v nich úplne stratil. AEON WINDS kašlú na nejaké...

Čítaj ďalej
Report – An Evening With DREAM THEATER – 25. júl 2014, BRATISLAVA, Aegon Arena NTC
aug02

Report – An Evening With DREAM THEATER – 25. júl 2014, BRATISLAVA, Aegon Arena NTC

Zverejnené v aug 2, 2014

Tento rok malo v slovenských lúkach, lesoch i hájoch koncertnú premiéru hneď niekoľko špecifických svetových rock/metalových kapiel. A to je aj prípad dnešného hosťa. DREAM THEATER – najväčšia a najvplyvnejšia progressive metalová kapela modernej doby; áno, sú tu po 1.- krát! Organizačné šumy od usporiadateľskej agentúry Octopus Promotion, ktorej úprimne ďakujeme, hlásali niekoľko špecifík, hlavne teda otvorenú strechu Aegon Areny NTC, (kde sa mal celý event odohrať), a plnohodnotný 3-hodinový set. Je piatok 25. 07. 2014 a ja, po vyzdvihnutí akreditácie a letmom pohľade na fotky Dominiky Cibulkovej a spol., vchádzam do haly bratislavského NTC-čka. Práve včas, intro sa totiž spustilo už cca 1-2 minúty pred 19:00! Pódium je zatiaľ zahalené gigantickou plachtou, tá však po chvíli padá a hľa, je to naozaj pravda. DT prišli, sú tu a show sa môže začať! Páni to v rámci turné „Along For The Ride“ odpálili piesňou „The Enemy Inside“ z aktuálneho eponymného albumu. Na stejdži sa všetko zdá byť v poriadku, až na ten zvuk… Nezocelený, nečistý a so zanikajúcim vokálom. Je to ale úžasné vidieť veľmajstrov v tak tesnej blízkosti. John Petrucci už od úvodu strúha sóla ako z inej planéty; čo poznám skladby dnes predvedené, nezaznamenal som uňho prakticky žiadnu chybu. A to tento bradatý sympaťák stíha ešte hádzať do publika milé, úsmevné grimasy. Naproti tomu basák John Myung, ten sa za celý koncert usmial asi 1- krát, aj to nepatrne, jeho hra je ale rovnako precízna, jeho look už 25 rokov rovnaký, no veď ktovie prečo. Mnoho priestoru dostal aj Jordan Rudess, vekovo najstarší zo zostavy. Či už v úvode „Trial Of Tears“, kde takpovediac zapršalo, alebo v rámci celej „Space-Dye Vest“. Okrem toho tiež množstvo sól, pár krát aj na bezdrôtovom prenosnom klavíri à la Michal David, a k tomu si dovolím tvrdiť, že tento pán nás obdaril najsrdečnejším úsmevom z celej kapely. Personálne najmladší člen kvinteta, Mike Mangini za hradbou bicích, si zas svoje sólo strihol počas inštrumentálneho tracku „Enigma Machine“. Celkovo vynikajúca hra – DT si za Mike Portnoya vybrali správnu náhradu. A čo James LaBrie, pán frontman? Bezpochyby zvláštna persona, tento 51-ročný Kanaďan. Toľko kritických hlasov sa už znieslo na jeho hlavu a tak umne sa vždy dokáže obhájiť…! Dnes, rovnako ako 2,5 roka dozadu vo Viedni, nebolo treba, podal totiž výborný, oduševnený výkon a vládal ísť na (takmer) plné obrátky až do konca. Je pravda, že skrz dlhé inštrumentálne pasáže mal dosť času na oddych, ale on si ho zaslúži. Komunikácia s publikom na 100% úrovni, hneď v 1. príhovore prejavil radosť nad ich 1. príchodom na Slovensko, slovami: „We’ve finally made it!“, pochválil krásu nášho hlavného mesta a sľúbil, že na návrat...

Čítaj ďalej
Report – URPÍN fest 2014, 4-5. júl 2014, futbalové ihrisko Kremnička, Banská Bystrica
júl26

Report – URPÍN fest 2014, 4-5. júl 2014, futbalové ihrisko Kremnička, Banská Bystrica

Zverejnené v júl 26, 2014

PIATOK Takýto festival ešte svet nevidel, teda aspoň ja nie. Veril by snáď niekto, že festival môžeme zložiť z módnych pop interpretov ako Zuzana Smatanová, Chinaski, Dorota Nvotová, striedajúcich sa s kapelami hrajúcimi depressive/suicidal black metal (ďalej DSBM) – SHINING, FORGOTTEN TOMB, a celé to okoreniť mladými, prevažne punkovými kapelami? Niekomu to môže prísť ako vtip, ale tento festival sa fakt stal. Myšlienkou zrejme bolo, aby „veľké“ kapely prilákali ľudí a tie menšie sa tým pádom trochu zviditeľnili, ale zrejme to organizátori prekombinovali, precenili našu slovenskú náturu a nedopadlo to veľmi slávne (podrobnosti nižšie). Svoju pozornosť som smeroval hlavne na metalovú časť playlistu, keďže ide o metalový web a takzvané veľké hviezdy mi prídu nanajvýš nepočúvateľné, nevidím teda veľký zmysel v tom, aby som ich zahrnul do článku nejako obšírne. Komu to prekáža, môže pokojne stačiť „x“ vpravo hore, koho zaujíma, ako dopadli vystúpenia tvrdšieho osadenstva, nech pokračuje nižšie. Prvé problémy prišli ešte pred začatím festivalu, keď došlo k odpadnutiu SHINING (nórskej edície) a SATURNUS si vymenili miesto s FORGOTTEN TOMB, čo by ešte nejako extra nevadilo, pretože hlavný ťahák zo Švédska – SHINING – tam predsa bol. Prvou kapelou, kvalitatívne aj žánrovo hodnou nášho zinu, boli domáci ANSTRATUS. Na víťazov súťaže WACKEN METAL BATTLE, ktorej som sa  ako jeden z porotcov zúčastnil tiež, som bol veľmi zvedavý, hlavne na to, ako sa posunuli oproti posledným vystúpeniam. Na začiatok musím povedať, že sa od SLAYERizácie sa dostali do METALLICA módu. Piesne nabrali rozsiahle dĺžky, pomaly aj 8 minút. Z kvality to rozhodne veľa bodov nezrazilo. Stále je to divoké, od podlahy, rázne, mladícke a nespútané! Pokiaľ sa ešte využije šikovná ruka producenta, ktorý sa s tým vyhrá, môžeme čakať fakt veľkú vec s veľkým potenciálom prekročiť hranice našej krajiny. Keďže hlavné pódium zatiaľ ignorujem – nechcem náhodou prísť k nejakej traume, prichádzajú na rad starí známi PYOPOESY. Ich melodický death metal, kedysi stavajúci na švédskej škole, nám s príchodom nového speváka nabral obrátky a radikálne sa presúva až do takých metalcoreových vôd, možno dokonca nadobúda až deathcoreové črty. Neviem, či práve tento smer je vhodný, zase na druhej strane priláka mladšie osadenstvo. Každopádne vystúpenie bolo zahraté vysokokvalitne, ľudia sa bavili, takže moje narážky nemusia hrať žiadnu rolu. Jeden z hlavných nepodarkov sa pomaly a isto črtá na hlavnom pódiu. Kauza INÉ KAFÉ bola podrobne rozobratá na webzine Valhalla.sk. Ja k tomu dodám len toľko, že ich prístup bol mimoriadne antifanúšikovský, aj keď ešte radikálnejšie sa vraj zachovala Zuzka Smatanová (tá pre istotu vôbec nevystúpila), nazvučiť sa, potom odísť, zase sa vrátiť a tým následne rozbiť plynulý priebeh festu, ešte s fakt nepodareným a odfláknutým vystúpením, to si len tak hocikto nedovolí. Je síce pravda, že ja som ich nikdy nemusel, jediná pieseň, ktorú mám rád, „Spomienky na budúcnosť“, bola totálne...

Čítaj ďalej
Recenzia – MONUMENTS – „The Amanuesis“ (Century Media, 2014)
júl22

Recenzia – MONUMENTS – „The Amanuesis“ (Century Media, 2014)

Zverejnené v júl 22, 2014

Dvojročnú kvótu si plnia aj djenteri MONUMENTS a tak po veľmi podarenej prvotine „Gnosis“ prichádza táto britská pätica s novinkou nazvanou „The Amanuesis“. Názov albumu má korene v starovekom Ríme a označuje otroka, ktorý je priamo k dispozícii svojmu pánovi, pričom v prítomnosti sa tento výraz používa na označenie osoby najatej na to, aby iba písala to čo jej nadriadený diktuje. Že by sa nám snažili MONUMENTS naznačiť, že ich vydavateľstvo do niečoho núti? Alebo že by sa stali otrokmi dnes už tak otravného djent-stereotypu djun djun duuuuh? Počas dvoj ročného propagovania prvotiny a prípravy pokračovania ich diskografie sa MONUMENTS stretli s niečim, čím trpia aj ich kolegovia z TESSERACT a to zdá sa odpudzovaním už zabehaných vokalistov. Nebolo teda prekvapením, že sme sa už dávnejšie dozvedeli, že rady MONUMENTS opustil Matt Rose, ktorý aspoň mne na prvotine vyhovoval. Oplakávať túto stratu som však nestihol, pretože ho nahradil vynikajúci Chris Baretto, ktorý si naše srdcia získal v extrémne progresívnych EVER FORTHRIGHT a pre pamätníkov je známy ako predchádzajúci spevák hviezdnych PERIPHERY. Svet je proste malý. Ako veľký fanúšik gitarovej a skladateľskej práce gitaristu Johna Browna boli moje očakávanie vysoké, aj keď je zjavné, že djent sa v poslednej dobe tak trocha nehýbe nikam. Od úvodnej už dávnejšie zverejnenej „I, The Creator“ som sa však usmieval a v podstate po dĺžku celého albumu ostala moja tvár práve v tomto tvare. Dôvody sa pokúsim čo najstručnejšie zhrnúť. V prvom rade sa MONUMENTS na „The Amanuesis“ zvukovo pohli do veľmi príjemných vôd a na rozdiel od „Gnosis“ je zvuk oveľa krajší a menej sterilný a evokuje vynikajúcich FELLSILENT. Ďalej treba vyzdvihnúť výborné využitie leadových gitár, ktoré mali v minulosti aspoň podľa mojej mienky oveľa menší priestor a väčšinou hrali druhé husle, pričom viac dominovali akustickejšie delayové alebo reverbové leady. Tých sme sa ani tu nezbavili, ale netrieskajte dlaň o čelo, je ich menej a originalita ich nestihla obísť. Také výrazne a vyložene záživné leady, aké sa nachádzajú v skladbách „Horcrux“ alebo v „Jinn“, či v „Alchemist“ dávajú hudbe MONUMENTS úplne nový rozmer a pomáhajú ich odlíšiť od tony djentových kapiel, ktoré sa za posledné roky vyrojili. Hádam najvýraznejším prvkom je však tentokrát v hudbe MONUMENTS práve pekelne nádherný a jacksonovsky skočný vokál Chrisa Baretta. A s tým Jacksnom ani nežartujem, vypočujte si napríklad skladbu „Garden of Sankhara“ a ak Vám Barettov vokál nepripomenie práve vyššie spomínanú legendu popu, tak potom beda Vám. Nehovoriac o tom, že je to práve Barettov vokál, čo zachraňuje aj tie slabšie momenty albumu. Nie je všetko zlato, čo Brown a spol. vylúdia a tak sa na „Amanuesis“ nájde niekoľko riffov, ktoré ten povestný stred netrafili a evokujú...

Čítaj ďalej
Report – Death To All – 26. jún 2014, Bratislava, Majestic Music Club
júl14

Report – Death To All – 26. jún 2014, Bratislava, Majestic Music Club

Zverejnené v júl 14, 2014

Death to all – tak sa volá formácia hudobníkov a priateľov Chucka Schuldinera, ktorá šíri už nejaký ten rok hudobný odkaz hudobnej legendy. Veľa ľudí bolo určite v smútku, lebo boli zmierení s tým, že už túto legendárnu kapelu neuvidia hrať. Avšak nemožné sa stalo možným a tak aj tu na Slovensku sa nám naskytla možnosť uvidieť mená ako Steve DiGiorgio , Paul Masvidal a Sean Reinert na pódiu. Koncert sa konal 26. Júna v MMC . Tohtoročná šnúra koncertov bola sprevádzaná kapelou Gorguts a na slovensku si tu zahrala legenda – Depresy. Depresy odohrali svoj set solídne, mnohých potešila práve účasť tejto kapely. Odohrali svoje najznámejšie pesníčky a postarali sa o dobrý rozjazd tejto veľkej akcie. Azda jediná vec čo by som možno podotkol, že z vystúpenia nešla až taká energia, ako by som potreboval, aby som splynul s hudbou v jedno na koncerte. Po Depresy nasledovalo pre mňa najlepšie vystúpenie večera. A to technic-death metaloví bohovia Gorguts. Už pri nazvučovaní mi nabiehala husia koža a očakával som naozaj veľa – bolo to prvý krát, čo som ich videl naživo. A moje očakávania boli viac ako naplnené ! Vystúpenie bolo absolútne bezchybne podané. Set začali úvodnou skladbou z ich posledného počinu, albumu Colored Sands a pieseň Le Toid Du Monde. Celé vystúpenie bolo tak profesionálne podané, že to som asi zatiaľ u žiadnej inej kapely nevidel ( okrem Opeth :P ). Počas ich vystúpenia som sa pristihol ako mi sánka klesá k podlahe a naozaj sa na nich teším, lebo nám cez leto zahrajú na GOTHOOM festivale v Novej Bani. Vystúpenie bolo ukončené piesňou, ktorá je rovnomenná albumu, ktorý je považovaný za jeden z najkomplexnejších a technicky najvyšperkovanejších death metalových albumov vôbec – Obscura. Po ich vystúpení som naozaj ostal bez slov. No a nakoniec prišiel rad na to najočakávanejšie. Death to all. Setlist bol oproti tomu z pred pol roku, (keď hrali v Prahe a Viedni) iba jemne upravený a opät sa začínalo s Flattering of emotions. Štart to bol dobrý, avšak neviem čo sa to s nimi udialo…. pretože celé vystúpenie sprevádzali chvíle keď bola kapela absolútne zvukovo rozbitá, mal som pocit, že sa strácali v tom čo hrajú a naozaj som bol sklamaný. Na niekoľko piesní boli prizvaní chalani z kapely Obscura – Hannes Grossmann a Steffen Kummerer. Ani s ich spoluprácou to nebolo tak super ako by človek očakával. Smutne musím skonštatovať (a môžem sa snažiť presviedčať samého seba, koľko len chcem), že to bolo naozaj zlé. Rozbité pasáže, kde človek ani nevedel čo práve hrajú, vokály mimo rytmiku piesne, pokazený začiatok songu Spirit Crusher až po (podla mňa) patetické zvukové vsuvky medzi piesnami....

Čítaj ďalej