Recenzia – KILLCHAIN – „Where Is Your Saviour…“ (METAL AGE PRODUCTIONS, 2014)
jún12

Recenzia – KILLCHAIN – „Where Is Your Saviour…“ (METAL AGE PRODUCTIONS, 2014)

Zverejnené v jún 12, 2014

Tento rok sa kvalitným nahrávkam obzvlášť darí. Naša scéna tiež nezaháľa a po mnou nedávno recenzovaných MAJSTER KAT prichádzajú s novinkou aj košickí death/grinderi KILLCHAIN. Album už bol síce nahratý v marci minulého roka, ale hľadanie vydavateľa zobralo dosť času, až to nakoniec skončilo u nás v domovskom METAL AGE PRODUCTIONS. Ako sa vraví: „Na dobré si treba počkať“, tu to platí doslova. Ja by som si vedel tento album predstaviť aj v katalógoch veľkým firiem ako SEASON OF MIST alebo CENTURY MEDIA. Nie, nepreháňam, dôvody sa dozviete nižšie. Prečo som spomínal práve tieto firmy? Pretože nedávno vychrlili nové nahrávky kapelám ABORTED a MISERY INDEX. Práve k nim by sa dala najlepšie prirovnať terajšia tvár Košičanov. Od Američanov si berú ich ráznosť a kompaktnosť a od Belgičanov zase grindovú nasratosť. Nahrávka je prešperkovaná technicky premyslenými linkami, ktoré sú plné death metalového riffingu a grindových sekaníc až vytvárajú spolu úderný, priamy, no zároveň vyspelý celok. Celé to ide ako buldozér s neuveriteľným ťahom na bránu a silou ničiť všetko vôkol. Zároveň, ako som spomínal, nie je to len energia, ktorá z ich hudby náramne srší, ale aj technicky vycibrená hra, a to nielen Stana (gitaristu), ale všetkých ľudí, ktorí držia spolu ako celok. Napomáhajú k tomu aj perfektne naaranžované vokálne linky. Gabi, ktorý svoje kvality predvádza aj u OBLITERATE, má náramne svojský vokál, ktorý spoznáte behom pár sekúnd a tým sa dá ľahko oddeliť od Stanových backing vokálov. Zvláda či už vyššie urevané pasáže, ktoré sú v jeho podaní veľmi jedinečné, alebo mu nerobí problém sa prehrabať aj v tých najnižších polohách, kde mu Stano parádne sekunduje a vytvára vokálne klbko, ktoré každému fanúšikovi tomuto žánru musí spôsobovať blahodarné účinky. Určitú výhradu mám voči zvukovej stránke. Keď sa chcete poriadne započúvať do tohto diela skazy a užiť si ho fakt naplno, musíte kohútik hlasitosti posunúť značne doprava. Keď tak učiníte, je všetko tak, ako má byť. Gitara parádne rezavá, no zároveň pekne vykreslená, basa buble znamenite a bicie sú poriadne dravé a majú správny šmrnc. Nesmiem taktiež zabudnúť na grafickú stránku coveru. Nechutný (pre nás značné pozitívum) patologický obrázok pitvajúceho človeka dvoma zmutovanými chirurgmi je pre death/grindera opäť splnený sen, žiadne zbytočné cenzúry či kompromisy, alebo nedostatok odvahy na prevedenie svojho obskúrneho, diela. Takto to má, moji milí, vyzerať! Na košické dielo sa veru oplatilo čakať. Ich death/grind je na úrovni hodnej svetového mena! Je zároveň technicky vyšperkovaný, premyslený a zároveň má energiu na rozdávanie, ktorú živé vystúpenia tejto svorky znásobujú. Ja si dokonca dovolím tvrdiť (keď niekto čítal moju recku v Rock Harde na MISERY INDEX tak už to tuší), že Slováci prekonávajú svoju zahraničnú konkurenciu, len škoda, že svet má zavreté oči pred malým Slovenskom, čo je dosť veľké mínus! Hodnotenie: 8,5/10 Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák Linky na kapelu: https://www.facebook.com/pages/Killchain/44027331800?fref=ts http://killchain.bandcamp.com/...

Čítaj ďalej
Recenzia – MAJSTER KAT – „Memento…“ (Support Underground, 2014)
jún11

Recenzia – MAJSTER KAT – „Memento…“ (Support Underground, 2014)

Zverejnené v jún 11, 2014

Thrash metalu ako žánru momentálne praje, ako som už spomínal pri minulej recenzii na Martinčanov VENDETA. Po mladíkoch prichádzajú s novým albumom aj ich pomerne starší kolegovia MAJSTER KAT z Bratislavy. Je to už sedem rokov od vydania ich debutu „Svätá Zvrhlosť“, čo je síce dosť dlhá doba, no chalaniská neleňošili a poriadne svoje hráčske schopnosti zdokonalili a skladateľsky dospeli. „Memento…“ je fakt veľmi vydareným a najprepracovanejším thrash metalovým dielom v našich končinách. Prečo také silné reči? Všetko sa dozviete nižšie. Album otvára inštrumentálne intro „Úsvit“, ktoré nás pomaly pripraví na ďalšiu spúšť tónov. Na fujare si zahosťoval Radovan Harach (nie jediný hosť na albume). Bezprostredne po intre prichádza najväčšia „hitovka“ albumu – „Spoveď Kňaza“, ktorá by sa dala aj označiť ako najreprezentatívnejšia pieseň ich terajšej podoby. Zahŕňa jednak určitú chytľavosť (refrénu sa nedokážem zbaviť z hlavy), no čo je podstatnejšie, celé je to prepletené náramnou prepracovanosťou. Na každom rohu sa môžeme stretnúť s parádnymi vyhrávkami (môžu pripomenúť až legendárnych IRON MAIDEN), sólami, gitarovými perličkami a celkovým uvoľneným hraním sa s každým tónom. Ako ste sa mohli dovtípiť, tento album nebude na jeden, čo jeden, ani na desať vypočutí, aby ste si užili všetko a objavili každý artefakt ich hudby. Hráčske schopnosti, či už gitaristov alebo basáka, sú na veľmi vysokej úrovni. Neustále sa tu hrá niekto s rytmikou, popritom je tu dôraz na svojráznu melodiku, či v konečnom dôsledku ich hra vyznie „heavy“. Ak sa poriadne započúvame, zistíme, že ani bicie nie sú len akýsi rytmický motor kapely, ale sú prešperkované samými nápadmi, rozmanitosťou a každý jeden posluch odhalí ich ďalšie tajomstvo. Nezabúda sa samozrejme aj na určitú thrash metalovú nasratosť a drvivosť, no nie je to také ploché a tým pádom sa to aj vzďaľuje od klasického podania tohto žánru a posúva sa to až do progresívnych sfér. Príkladom môže byť skladba „Na smetisku civilizácie“, ktorá je riešená ako jeden silný rozhovor medzi Diablom (Slymák), Stvoriteľom (Marián Greksa) a Osudom (Boris Bauer z CATASTROFY). Naberá epický nádych a do mantinelov žánru by sa nezmestila, ani keby veľmi chcela. Čaro tohto diela však spočíva v tom, že jednotlivé nástroje pracujú pre celok a nepôsobia ako preteky nástrojov o titul najväčšieho inštrumentálneho onanistu. Ako čerešnička na torte je spev Slymáka. Musím sa priznať, že zo začiatku mi trochu vadil, no po niekoľkých vypočutiach mi tam náramne sedí. Vyznie ako nejaký starý prehúlený a chrapľavý ujo, ktorý má pár storočí odskákané. Práve svojou hrubosťou a zachrípnutosťou pôsobí heavy a parádne sadne do ich celkového vyznenia, kde aj ich texty (výborne zvládnuté, prevažne zaoberajúce sa kritikou cirkvi a vojny a riešenia medziľudských vzťahov a ľudskosti) vyznejú z jeho úst rázne a autenticky. Nesmiem zabudnúť ani na zvukovú stránku, ktorá je odvedená znamenite. Každý nástroj aj napriek svojej rozmanitosti a nutkaniu brať na seba pozornosť počuť prehľadne, prirodzene a o nejakú umelosť sa tu ani neobtrie....

Čítaj ďalej
Report – Roxor Thrash Fest 2014
jún11

Report – Roxor Thrash Fest 2014

Zverejnené v jún 11, 2014

Thrashová akcia roka! Najväčší thrash metalový koncert na Slovensku a pod. Aj takéto prívlastky mal ROXOR THRASH FEST, koncert thrash metalových kapiel, ktorý sa uskutočnil v Košickom klube Collosseum. Môžem iba potvrdiť, že skutočne šlo o prierez toho najlepšieho z našej krajiny, pokiaľ nerátame slovenské kapely, ktoré sa držia hesla DARKTHRONE alebo MASTERS HAMMER – „na živo nikdy!“ Než začnem o samotnom koncerte, opíšem najprv klub. Dovolím si povedať, že som pochodil hudobné kluby vo viacerých mestách a krajinách, od punkových squatov až po nóbl podniky, a myslím, že klub Collosseum by sa v SK top trojke určite usadil. Dve poschodia, dve pódia, veľké priestory, veľa vchodov, zákutí a uličiek, kde sa človek už po pár pivách mal problém orientovať, skrátka totálny underground! Tak isto klub ponúkal aj rôzne schody a balkóny, z ktorých bolo lepšie vidieť na pódium, no a v neposlednom rade tam bolo aj mnoho barov (malé rady = veľké plus); backstage, ktorý bol vlastne ďalší podnik v podniku s luxusnou samoobsluhou. Skrátka perfektný undergroundový metalovo-punkový klub s veľkým pódiom aj sálou, a priam geniálnymi priestormi pre návštevníkov ako aj pre kapely. Také miesta žeriem!     Roxor Thrash Fest začal presne podľa plánu, o piatej hodine podvečer. My sme akurát dorazili niečo pred piatou, rýchlo vybalili distro, dali si po 7,5 hodinách cesty prvé pivo (EXORCIZPHOBIA stihla už počas jazdy asi 20 pív) a išlo sa na prvú kapelu. Tou boli mne už známi mlaďasi EZKATOR zo Zlatých Moraviec. EZKATOR vystúpili na malom pódiu a zahrali celkom staro znejúci a celkom rýchly, neohrabaný thrash metal, aj keď na nahrávke znejú pomalšie a uhladenejšie. Možno to bolo aj zlým zvukom, ktorý si prvé kapely takmer vždy odnesú. Ale pre mňa jedna z tých OK kapiel večera, nenudil som sa.       Po Ezkatore nasledoval ANSTRATUS, opäť školou povinný thrash metal, tento krát z Banskej Bystrice. Túto kapelu, keď som videl pred pár rokmi prvý krát, som bol z nich hotový, „To je jak starý KREATOR, čo Ti je*e?!“ Avšak od ich nového počinu išli akosi dole vodou. Teraz by mi asi väčšina oponovala argumentom, že vyhrali Wacken Battle a podobne, ale to pre mňa ešte nič neznamená, hudba je to hlavné, veď aj GLADIÁTOR sa dostal na MTV! A teda k tej hudbe – zbesilé riffy a štekot sa stratili niekde v čase a ja som mal pocit, že stojí predo mnou iba ďalšia „METALLICA“, ktorú mám síce rád, ale som už alergický na Slovenské METALLICA- revivaly. Nemôžem povedať, že by to tak bolo počas celého setu, zahrali našťastie aj staré a svižné songy, ale to, čo som na nich žral pred tým, som tam...

Čítaj ďalej
Report – OPEN FEST I. (Meredith, Príjemná spoločnosť, Ravenclaw, Tristana, Freedom Call, Stratovarius) – 31.5.2014, Amfiteáter Košice
jún10

Report – OPEN FEST I. (Meredith, Príjemná spoločnosť, Ravenclaw, Tristana, Freedom Call, Stratovarius) – 31.5.2014, Amfiteáter Košice

Zverejnené v jún 10, 2014

Na posledný deň mesiaca máj si pre fanúšikov energickej melodickej muziky mesto Košice pripravilo naozaj netradične pojatú akciu v rozľahlom amfiteátri, ktorej priebeh síce jemne narušilo naozaj zákerné počasie a trochu chaotický žetónový systém pri stánkoch s občerstvením, nuž ale musím konštatovať, že som sa zabavil náramne a to som pôvodne váhal, či sa vôbec zúčastniť. Musím ale pochváliť šikovnú organizáciu a vyzdvihnúť hlavne zvukárov, ktorí každej zo šiestich vystupujúcich kapiel vyčarovali čistý a rezavý zvuk, tak ako sa na správny rockec patrí. Na miesto sme s priateľmi dorazili priamo na štvrtú hodinu, kedy už mala na pódium nastúpiť prvá kapela, pred vstupom do areálu ale ešte čakala menšia fronta, ktorú ešte nepúšťali dovnútra, takže sme vedeli, že časovo sa celá akcia zjavne pretiahne. Na hlavy nám v tom čase začínali padať prvé malé kvapky dažďa, čomu som ja osobne nevenoval pozornosť, pretože som si nemyslel, že by sa mohol spustiť lejak, akého sme sa na mieste dočkali neskôr. Po menších peripetiách so spomínaným občerstvením sme sa pohli do kolosálnej kruhovej oblasti plnej umelých stoličiek, ihneď ma však prekvapilo, že miest na státie vpredu sa prítomní diváci a poslucháči na tomto podujatí nedočkali. Vlastne na to ani nebol priestor, keďže pred pódiom by sa nenatlačila možno ani stovka headbangerov. Ten vyplnil zeleným kobercom potiahnutý a pekne rozľahlý výbeh, ktorý muzikantom dovolil poriadne sa predviesť pred divákmi a užiť si aj priamy kontakt s nimi. Takže sme to neskôr riešili postávaním nad našimi sedadlami a na schodových uličkách pomedzi. Keď na pódium vtrhla domáca metalcoreová nádej MEREDITH, ešte sme si spokojne sedeli a podupkávali do rytmu razantnej, ale stále melodickej muzičky, z ktorej bolo cítiť potrebnú vášeň a mladícky zápal. Nebyť prítomnosti kapely STRATOVARIUS a speváka Tima Kotipelta, ktorého už oddávna fanúšičky zbožňujú, štatút sexsymbolu festivalu pre ženskú časť osadenstva by asi najskôr „schytal“ spevák Diego, z ktorého charisma len tak sršala a myslím si, že keby sa akcia odohrávala v lete pri štyridsiatich stupňoch, asi by na pódium lietalo množstvo spodného prádla. Taktiež si dosýta užil aj voľný výbeh. Takisto musím pochváliť aj dobre zvládnutý vokál a pár humorných vychytávok, najmä herecky podaný gag so svedomím s hosťujúcim hlasom hlavnej moderátorky a organizátorky Libušy Říhovej, ktorá na festivale oslavovala narodeniny. MEREDITH odohrali živelný set s piesňami z demáča Calm Before The Storm „Scream Your Name“ alebo „Awaken“, ku ktorým pribudli aj novinky z pripravovaného EP „Blood Diamond Scars“, napríklad „Flash Of Death“ alebo „Ready To Die“. Pre mladú generáciu metalistov viac než sľubná nádej. Po divokej smršti a krátkej pauze s pivnou súťažou sa na svoj set začala pripravovať taktiež domáca punková legenda PRÍJEMNÁ SPOLOČNOSŤ, o ktorej som si myslel, že ju vôbec nepoznám, po odohraní niektorých piesní ako „Chrípka“ alebo „Cirhóza pečene“ mi ale došlo, že texty sú mi povedomé, takže v mladosti som ich hudbu zrejme...

Čítaj ďalej
Recenzia – THE GREAT OLD ONES – „Tekeli-Li“ (Les Acteurs de l’Ombre Productions, 2014)
jún08

Recenzia – THE GREAT OLD ONES – „Tekeli-Li“ (Les Acteurs de l’Ombre Productions, 2014)

Zverejnené v jún 8, 2014

Ľudia majú radi stereotypy a niet divu. Všetci vieme, a tí ktorí nevedia, tak aspoň cítia, že stereotyp v skutočnosti nevystihuje ktovieako objektívne vec samotnú. Aj napriek tomu ich však každý z nás veľmi často používa, a viete prečo? Lebo sú zábavné, a tak ako každá legenda, tak aj každý stereotyp má svoj pôvod v skutočnosti. A hlavne je to neuveriteľná zábava. Black metal ako žáner (alebo aj ako životný štýl) nie je výnimkou, a teda niet divu, že mnohým z nás po vyslovení tohto slovného spojenia vyvstanú takmer okamžite v mysli slová ako ostne, oheň, nábojnicový pás, omaľovánky alebo pomaranče. Čo sa samotnej hudby týka, ihneď si predstavíme krásne špinavý zvuk gitár pripomínajucí rôzne domáce spotrebiče, ktorým udáva tempo nekonečná salva úderov do rytmičákum, ktorú sprevádzajú rôzne variácie úderov na činely. Basgitaru ignorujeme a vokál sa ignorovať nedá. A hlavne všadeprítomné zlo! Black metal je však už niekoľko rokov úplne inde, avšak k tejto predstave sa radi a často vraciame. Nostalgia? Možno, avšak v konečnom dôsledku práve tak to všetko začalo, a z toho vychádzajú aj dnešné spolky vyznávajúce čierny kov. Za tie roky sa v black metale toho udiaľo veľa, najprv sme s ním spoznávali Satana a rôzne veci, ktoré sú tomuto pánovi blízke, následne sme vďaka nemu spoznali bohov našich predkov aby sme sa mohli presunúť k okultizmu a ktovie ešte čomu. Kapela, o ktorej budem dnes písať sa vyhla hlavným prúdom v black metalovej hudbe, aj napriek tomu, že ich cieľom je zhudobniť populárny svet H.P. Lovecrafta, s čim sme sa v tomto žánri už pár krát stretli. Reč je o francúzoch THE GREAT OLD ONES a ich novom albume nazvanom „Tekeli-Li“. Aby som bol korektný, novinka pojednáva konkrétne o jednej zo známejších poviedok H.P. Lovecrafta nazvanej „V horách šialenstva“ (orig. At the mountains of madness). Kapela prichádza aj tentokrát s veľmi atmosferickým a chladne vyznievajúcim počinom, ktorý prirodzene nadvädzuje na svojho vynikajúceho predchodcu „Al Azif“, ktorý by podľa mojej mienky drvivo porazil každý počin, kto by sa prihlásil do fiktívnej súťaže o najlepší soundtrack k čitaniu poviedok H. P. Lovecrafta. Podarilo sa im však aj tentokrát stvoriť materiál, ktorý stojí za pozornosť, alebo svoju tvorbu len zrecyklovali? Album otvára podmanivé huslové intro „Je Ne Suis Pas Fou“, v ktorom nás pochmúrny hlas vo francúzštine uvádza do deja. Intro prejde následne do hutného a mrazíveho riffu v strednom tempe, ktorým začína skladba „Antarctica“. Neuveriteľná stena zvukov sa rozbíja o poslucháča ako chladné morské vlny a pieseň graduje až do bodu kedy sa všetky hrádze pretrhnú a kapela nás uvrhne do rozbúrených hlbín, ktoré vedia vytvoriť iba oni. TGOO ostávajú verní receptu, ktorý vytvorili na „Al...

Čítaj ďalej
Report – Killchain, Hypnos, Amon Amarth– 3.5.2014, Košice, Colloseum Club
máj29

Report – Killchain, Hypnos, Amon Amarth– 3.5.2014, Košice, Colloseum Club

Zverejnené v máj 29, 2014

V tretí deň počasím zmietaného mesiaca lásky na naše územie priplávala na svojom vikingskom drakkare severská dnes už legenda, aby si premiérovo vychutnala priazeň tunajších obdivovateľov ich bojovného a hymnického death metalu. Cieľom švédskej výpravy, ale i tej našej rožňavskej sa stala opäť raz košická bašta tvrdej hudby, klub Colloseum. Vetrom ošľahávané mesto bolo v spomínanú sobotu na svoje pomery takmer ľudoprázdne, akoby sa všetko obyvateľstvo snažilo ukryť v strachu vo svojich príbytkoch pred zarastenými robustnými metalistami. Priznám sa, dlho som váhal či sa na ich vystúpenie naozaj pôjdem pozrieť, videl som ich predtým len raz v živote na festivale Masters of Rock v roku 2008 a aj keď ich hudba mala už vtedy správne gule, k opätovným vypočutiam nahrávok som sa nikdy nedostal a ani som sa nesnažil. Pár dní pred koncertom sa ale tieto ľady pohli a hudbe Hory osudu z Tolkienovej Stredozeme som konečne dal šancu, čo ma našťastie aj nakoniec presvedčilo. No a tak sme od poobedia so súputníkmi blúdili po Košiciach, hľadajúc útočisko pred studeným živlom s poriadnym škvŕkaním v žalúdkoch. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme sa po niekoľkých neúspešných snahách dostať sa do obľúbených reštaurácií ocitli v miestnom keltskom hostinci, ktorý navodil presne tú správnu atmosféru. Luxusný výber jedál, sympatická obsluha a lahodný zlatý mok – ozaj trefné! Po doslovnom prežraní sa sme sa pomaly pohli k miestu konania, klub bol ale ešte zavretý, tak sme sa stavili ešte v neďalekom bare, aby sme veľmi nevysmädli, keďže som dobre vedel, že priestory Collosea budú praskať vo švikoch a k nejakému nápoju sa bude ťažko dostať, podobne ako na nedávnom koncerte GAMMA RAY, ktorý som si taktiež odreportoval. A nemýlil som sa, po vstupe do jeho útrob to vyzeralo ešte nádejne, ľudia neprichádzali v húfoch, akonáhle sa ale rozozneli prvé tóny lokálnej grindcorovej mlátičky KILLCHAIN, vzduch navôkol oťažel. Áno, viem, blížila sa severská búrka, ale taký nával tiel som veru nečakal. Hudba spomínanej kapely bola samozrejme technicky brilantne zvládnutá, najmä tie gitarové vyhrávky, bohužiaľ nie v štýle, ktorý by mi vyhovoval ako poslucháčovi. Neviem si pomôcť, aj napriek tomu, že môj kolega Buky sa mi vyhrážal, že ich vôbec nesmiem haniť, inak mi nedá – grind vo mne proste vyvoláva negatívne a podivné pocity, predsa len som nejaký ten melodik. HYPNOS je česká deathmetalová legenda, ktorá ctí odkaz ešte legendárnejších KRABATHOR, v ktorých dlhé roky pôsobil aj ich líder Bruno, basgitarista a spevák, neskôr ale opúšťajúci ich rady. Vo svojich mladších rokoch som prepadával aj takejto hudbe, keď je chropot zrozumiteľný, dokážem sa povzniesť aj nad agresívnejšie a extrémnejšie podanie metalu. Tvorbu HYPNOS ale naozaj nepoznám, síce som ich už raz videl naživo, ale bohužiaľ vám neviem priblížiť playlist ani koncepciu celého vystúpenia, to by skôr zvládli iní recenzenti. Čo ale viem, to je fakt, že o takúto muziku...

Čítaj ďalej