Report -GOTHOOM OPEN AIR FEST 2014, 13.-16. august 2014, Nová Baňa, časť druhá

gotPIATOK

Piatkové ráno sa nieslo v teplejšej nálade, slniečko nám konečne vyšlo a tým pribudlo viac úsmevov na tvári, nieže by ich doteraz bolo málo. O vyčarovanie úsmevov sa postarali aj Liptovčania FEEL A CURSE. Ich death metal je hraný v staršej podobe, dalo by sa povedať trochu DEATH, štipka PESTILENCE v rokoch 90-tych. Na post druhej gitary sa im prikmotril Macej (ex-SUBURBAN TERRORIST), ktorý hneď náramne zapadol. Hudobne sa to hneď zhustilo, nabralo väčšie grády a pekne vyplnilo priestor. Vokálne umenie predvádzal jednak spevák, hlavne klasický growl, ale najmä bubeník, ktorý šiel do pekných hĺbok. Veľmi vydarený začiatok dňa.

Španieli FAR´n HATE zase vedia, ako robiť náramne valivý a energický hardcore. Spevák má asi mrle v zadku, pretože ostať stáť na jednom mieste pre neho predstavuje obrovský problém a tak behal hore-dolu ako škrečok. Akurát pri melodickej stránke jeho spevu bolo počuť riadne záťahy do falošných vôd, na jeho mieste by som si to odpustil, ale na druhej strane sa nebál aj výletov do hlbších a extrémnejších polôh, čo mu kvitujem. Došlo aj na horolezecké umenie, ktoré zavŕšilo živelnosť tohto setu.

Holovčania CRANIOTOMY pre mňa už dávnejšie patria k špičke nášho brutal death metalu, teda toho slammingového, a toto moje tvrdenie prišli potvrdiť aj na najväčšom slovenskom metalovom festivale. Od prvých tónov muselo byť každému jasné (aspoň tomu, kto tam stál), že tu pôjde o poriadny náklad. Slammingy nápadité, zaujímavé riffy a vyhrávky, ku tomu Pygov „uber“ hlboký vokál je ako čerešnička na torte. Počas celého setu sa začal točiť jeden z naj kotlov festu, ku ktorému sa pridal aj basák Daniel (nazývaný tiež Šampón) a poriadne ho rozprúdil. Zaznelo aj niečo nové, čo uzrie svetlo sveta začiatkom roka a musím povedať, že je sa načo tešiť!

Paganské vody prišli pomútiť RAMCHAT. Na prvý dojem sa môže zdať, že pôjde o nejakú hopsačku krčmového typu, pravda je však inde. Martinčania idú na to death metalovo, s občasnými výletmi do čierneho kovu. Zakorenené niekde v strede 90-tych rokov za veľkou mlákou a kus čiernoty z Rakúska (BELPHEGOR, of corpse). Celé to bolo okorenené fajne hlbokým growlingom a škrekotom, čo v konečnom dôsledku pôsobilo náramne sympaticky. Čiže z pomyslenej krčmovej zábavy sme tu mali poriadny death/black a to sa cení. Texty som neriešil, nie som práve ich nadšenec, ale musím povedať, že sú spravené na slušnej úrovni.

ATTACK OF RAGE už dávno patrí k špičke grindcorového odboru na našom území. Ich zbesilý a nadupaný grind je záruka živočíšneho koncertu. Basák Daniel sa rýchlo spamätal zo setu s CRANIOTOMY a tu opäť predviedol prvotriedny a na pomery basáka, veľmi energický výkon. Zahralo sa všetko možné, teda hlavne veci zo splika s CONTRASTIC, ale došlo aj na staré klasiky. Attaci to proste majú v krvi!

Poľská jednotka v grinde SQUASH BOWELS nám predviedla, že aj v trojici sa dá spraviť riadne masívna show. Ich špinavejší, zádrhely do crustu sú tu značne prítomné, grind od podlahy je záruka vysokej kvality. Členovia boli síce dosť statickí, no ich hudba bola pravý opak. Ľudí síce kus ubudlo, zrejme prišiel veľký smäd, no tí, čo ostali, sa zabávali náramne.

Východniari BRUTE mali prísť pokrstiť svoje nové CD – Pirohy, prepáčte, Pillory, no zásielka lisovaných kúskov ešte nedošla. To však neubralo nič na tomto masívnom koncerte. Tentokrát v plnej sile, priam v maximálnej sile vďaka novému záprahu v podobe nového speváka, ktorý sa hneď ujal svojho miesta. Spolu s Hegridom vytvorili fakt vydarené vokálne duo, ktoré sa náramne doplňuje. Robo sa stará o poctivé hĺbky, Marek Kaščák zase vyplňuje stredné hrdelné plochy a škreky. Tankový stroj tu fakt fungoval na 100% a valil všetko so sebou. Tu už dávno nemôžeme hovoriť o nejakom priemernom death metale, ktoré zapadne prachom (pokiaľ sa to niekedy vôbec dalo povedať, čo?) BRUTE by zdevastovali kvalitou aj zopár zahraničných zvučnejších mien a dúfam, že ich nový album to ostatným vo svete natrie. Ako sa minulý rok trhali gate, tentokrát trhali death metalové srdcia, fakt prvotriedny výkon, masívna jazda, neuveriteľný tlak, tlieskam!

Pardubickí DYSANGELIUM už úspešne pokrstili svoj druhý album (za účasti Peťa Beťka, kto by to čakal a poliate bolo gothoom bííírom) rozhodne podareným koncertom. Death metal preštrikovaný rôznymi melodickými vsuvkami, s odbočkami aj do thrash metalu a trochu sa im aj zachcelo pobudnúť v black metale (hlavne vokálne). Keď spomínam ten vokál, išlo to nielen načierno, ale aj pekne chrapľavo growlingovo, a občas hlboko. Každopádne musím povedať, že predchádzajúce vystúpenie nasadilo latku vysoko, keď si tak zoberiem, mali s ním problémy aj samotní headlineri dňa, ale to je už iný príbeh.

Už dlho sme tu nemali nič mokré, tak sa nám na AZARATH kus rozpršalo. Poľskí death/black metalisti idú na to kus ráznejšie ako ich kolegovia, ktorí prišli po nich. U nich je prioritou prvotriedny náklad a poriadna razancia, to im aj celkom šlo. Štipľavé čierne riffy, poctivá dravá rytmika, k tomu rev a trochu škreku a o poriadny náklad bolo postarané, akurát keby neprišli po nich Rakúšania, ktorí ukázali, ako to má vyzerať.

Dážď neustával, no vystúpenie BELPHEGOR to nenarušilo, dalo by sa povedať, že ho priam vylepšilo, dážď tomu pridával riadne na atmosfére, až sa steny pekla otriasali. Helmuth na novinke „Conjuring the Dead“ prešiel viac do hĺbok a podobne sa odvíjal aj jeho výkon na Gothoome. Chorobné vokály, neuveriteľne dravá rytmika pána Marthyna, ktorá fakt podrážala kolená, čierno-čierne riffy plné zla a oplzlostí, k tomu dážď a o prvotriedny koncertný zážitok bolo postarané. Hralo sa skoro celým prierezom tvorby, najviac ma však dostala „Lucifer Incestus“, ktorá bola zahraná fakt parádne a neuveriteľne natlakovane a dravo, vrchol dňa! Takýto premočený odchádzam do stanu a dúfam, že zajtrajšok sa podarí celý z hľadiska počasia.

SOBOTA

Prebudenie nesľubovalo toho veľa, no kým dozrel čas obeda, tak sa nám pekne vyjasnilo a posledný deň festu mohol začať. Otvorenie padlo na českých náladotvorcov FDK. Ich post-metal skrížený s bahennou valivosťou krásne prebudil osadenstvo. Vystúpenie okamžite ohúrilo atmosférou, bolo vábivé, emocionálne a pekne valivé, až sme sa všetci vlnili.

Thrash metalu sme tu veľa nemali, preto to prišli napraviť Martinčania VENDETA. Ich KREATORovský thrash s únikmi do SLAYERizácie nakopával rite. Rezalo sa ostošesť, to vám teda poviem! Set neuveriteľne dravý, riffy padali na úrodnú pôdu, rytmika trhala zadky! Majú to pekne rozbehnuté a podobné liveky im len pomôžu, držím palce do budúcnosti.

Náklad z Prahy menom PERFECITIZEN nám riadne nakopal držky! Ide v podstate o ALIENATION MENTAL v novom lesku, vo väčšej technickej náročnosti, dravejšej podobe a čerstvým materiálom. Gitarista chŕlil jednu technickú parádu za druhou, bubeník sťa metronóm a spevák ako vypustený z blázinca, taký dynamický a rôznorodý prejav sa len tak nevidí. Celé zahrané fakt dravo a šťavnato, pre mňa úplný vrchol medzi čr/sr scénou!

Po takej kvalite musela prísť nejaká slabota, dokonca v dvojbloku. Najprv RETURN TO INNOCENT ukázali, že niekedy sú sample viac ako gitarový základ, alebo by som to mohol nazvať vatový podklad. Keby sme sito predstavili bez samplov, bol by to metal nápaditý ako šum lesa.

VIRTUAL VOID – z CD sa mi to celkom pozdávalo, ale naživo ich old school death/thrash vyznel veľmi nudne, rozpadnuto a bez akejkoľvek šťavy. Nemôžem si pomôcť, ale bolo to veľmi slabé.
Ešteže prišli EMPYRION a opäť ukázali (asi desiatykrát píšem), že naživo je to neuveriteľný náklad medzi oči. Symfonicky podliaty death/black plný ráznych temp, skvostnej dynamiky, mohutnosti a poriadneho tlaku. Nový gitarista je už zohratý náramne a všetko v tomto telese sedí ako riť na šerbeľ. Ďakujem za prebratie, chalani.

Košickí šuhaji OBLITERATE sa konečne na tomto feste dočkali poriadneho osadenstva. Už žiadny 5 a pol človeka pred pódiom! Ich hudba si to náramne zaslúži. Ide o úplne svojskú podobu grindcoru/hardcoru, okorenenú rôznymi Ivanovými gitarovými nápadmi, Gabiho osobitným vokálom a Barbieho nápaditým bubeníckym umením. Trochu sa pridá nejaká elektronika a máme tu postarané o najsvojráznejší grind festu! Nová pieseň ani náhodou neodbočuje z ich typickej tvorby, takže vyhliadky na novú dosku sú veľmi pozitívne. Počas setu stihli vybehnúť aj na lov sliepok, Gabi si aj nejakú doniesol na pódium, čiže o humornú stránku show bolo tiež postarané, no nemiluj ich!

DEPRESY sa po VIRTUAL VOID postarali asi o najnudnejší koncert festu. Tomu vystúpeniu chýbalo skoro všetko, cez nejakú zaujímavosť, schopnosť upútať, alebo preniesť nejakú energiu na ľudí. Neviem, či ich to po tých rokoch nič nerobenia (myslím prísť s nejakou novinkou) prestalo baviť, mne to prišlo ako veľmi zbytočné vystúpenie, ale pozíval som si teda slušne.

FLESHGOD APOCALYPSE som videl v tesnom závese hneď dvakrát za sebou, Brutal a teraz Gothoom. U nich je náramne sympatické, že si povolali do boja aj mladú opernú speváčku, ktorá pridávala koncertu ten správny lusk a teatrálnosť. Klávesák si vystaval klávesy v podobe klavíra, čo tiež pridávalo na atmosfére ich symfonického death metalu. Keby sme si odmysleli všetky tie sample a iné výdobytky, tak tu máme poriadne natlakovaný BDM ala HOUR OF PENANCE, niečo na tom aj bude, keďže bubeník má nejaké tie dva albumy odbúchané aj u nich. Inak vystúpenie bolo náramne mohutné, sťa jedna veľká guľa, ktorá neustále naberá vrstvy a pohlcuje všetko do seba! Vedel by som si predstaviť prehľadnejší zvuk. Na Brutali sa mi vystúpenie páčilo o niečo viac, no možno to bolo len tým, že som ich tam videl prvýkrát a hneď ma prekvapili.

Mraky iných sfér sa začali točiť hneď po prvom tóne ALCEST. Okamžite som sa ocitol v úplne inom svete, kde je všetko umiernené, pokojné, ani známka po agresivite alebo útlaku a všetko nádherne v zaspatom duchu plynie. Neige proste vie, ako má vytvoriť atmosféru. Jeho okúzľujúci hlas (vedel by som si ho predstaviť ešte trochu hlasnejšie) je čistá poézia a nádych niečoho neuveriteľne krehkého, vľúdneho a zároveň krásneho. Počas celého setu som bol náramne unesený, vypľulo ma to až na samotný koniec, ktorý ani neviem ako prišiel. Veď ak je niečo dobré, tak to prejde rýchlo. Dokonca aj piesne z nového albumu „Shelter“ sa mi veľmi pozdávali v  živom prevedení, asi mu dám ešte šancu. Francúzi sa po DECAPITATED postarali o druhý vrchol festivalu!

Došlo na samotného a majestátneho headlinera festivalu – HYPOCRISY. Peťko Tägtgren s jeho družinou sa do toho pustili bez okolkov. Celý set sa držal v náramne energickom duchu, kde sa na všetko šlo bez zbytočných rečí a nejakých príhovorov. Proste rezali jednu skladbu za druhou! Peter mi oproti nahrávke znel oveľa tvrdším a charizmatickejším dojmom, čím ovplyvnil celok, ktorý mal hneď väčšiu razanciu a tvrdosť, ako to vyznie v prehrávači. Hralo sa najmä z nového albumu „End of Disclosure“, ale nezabúdalo sa ani na staršie veci, kde by sa dalo povedať, že ráznejšia skladba striedala tú hitovejšiu a takto dokolečka. V konečnom dôsledku však musím povedať, že sa to na dravosť DECAPITATED nechytalo a ani na pár iných vecí, ALCEST je kategória sama o sebe, čiže o vrchole festivalu sme vedeli už v prvý deň. Škoda, že sa ochladilo a musel som sa rýchlo pobrať do stanu, inak by som si pozrel aj posledné vystúpenie festivalu.

Naša metalová stretávka sa, až na počasie, vydarila náramne. Všade, kam som sa pozrel, boli vysmiati ľudia, všetci sa zabávali, teda každý po svojom. Ľudí po „masívnej reklamnej kampani“ pribudlo, takže vy kresťanskí pometenci, ďakujeme vám srdečne za reklamu, aj nabudúce nám bude česť s vami spolupracovať. Na samotný záver musím ešte raz poďakovať Peťkovi Beťkovi za všetko, čo pre našu komunitu robí, nech mu to vydrží čo najdlhšie! O rok sa vidíme zas!

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák

Autor: admin

Zdieľaj