Rachot týždňa – Čo nás zaujalo III.
Pomaly sa blížia sviatky a do určitej miery sa blíži aj čas zhodnotiť, ktoré nahrávky boli výrazne v tomto roku. Skôr však ako takto symbolicky ukončíme rok 2014, pozrime sa na karty, ktoré tento týždeň rozdali niektoré kapely či už ku koncu tohto alebo následujúceho roka. MARDUK nám už jednu ukážku z pripravovaného albumu „Frontschwein“, ktorý vyjde 19. januára pod Century Media avšak tento týždeň odprezentovala druhý singel nazvaný „Wartheland“. Surový agresívny black metal s vynikajúcou produkciou a so všetkým čo k MARDUK patrí od klasických blackových melódií a ostrých gitár sťa bajonety až po pochodovú atmosféru a diktátorský vokál. Prvý singel „Ropes Of Regret“ si môžte vypočuť tu. Na melodičtejšiu nôtu vám predstavíme nový projekt Rolanda Grapowa (MASTERPLAN, ex-HELLOWEEN), Thomena Staucha (ex-BLIND GUARDIAN), Maria Locherta (ex-VISIONS OF ATLANTIS), Dominika Sebastian (EDENBRIDGE), Jana Vacika (ex-DREAMSCAPE) a speváka Urbana Breeda (ex-TAD MOROSE) a ich prvé ukážky z pripravovaného albumu „As Daylight Breaks“. Kapela sa volá SERIOUS BLACK a prvé ukážky znejú veľmi sľubne a takmer až zasnene. Ak máte radi power metal, skladba „Sealing My Fate“ je tip pre vás. Album výjde 20.1.2015 pod AFM Records. Králi dizonancie prichádzajú s novou skladbou. Reč je samozrejme o ION DISSONANCE a kúsok je to viac než len podarený. Ak ste unavený z djentových a math klišé, ale pritom máte radi trocha polámanej muziky, demo skladba „I´ll Will“ môže byť práve tou náplasťou ktorú hľadáte. Nový počin zatiaľ však v neurčitom nedohľadne. Ill Will (DEMO MMXIV) by Ion Dissonance Z novým lyric videom prišiel tento týždeň večne mladý a veselý DEVIN TOWNSEND. Skladba „March Of The Poozers“ patrí medzi presne tie skladby, ktoré človek nedokáže nemilovať. DEVIN vie proste vždy ako namiešať ten správny humor vo svojich skladbách a táto skladba je toho krásnym príkladom. Domáca scéna nezaháľa a slováci GOT BLUE BALLS?! sa predviedli s novým videoklipom ku skladbe „Mirror“ a ich rozladený rock´n roll má obrovské guľky. Klip je veľmi minimalistický ale práve tak je to dobre, v tomto prípade nie je problém odpustiť im klasické klišé v podobe tmavej miestnosti pretože v „Mirror“ toto klišé funguje. Rovnomenný album týchto talentovaných hudobníkov vyjde začiatkom budúce roka. Melodický death metal is not dead a BATTLECROSS sú toho žiarivým príkladom. Pozrite si videoklip ku skladbe „My Vaccine“ a vaša túžba po agresívnej ale stále veľmi melodickej hudbe bude naplnená… a možno aj nie, ale za pokus nič nedáte. Tento rok bol výdatný na black metalové nahrávky a medzi tieto podarené záležitosti by sa mohla zaradiť aj novinka od UNSACRED s názvom „False Light“. Streamujte album na soundcloude a doprajte si trocha ohavnej špiny keď už sa blíži ten pondelok… alebo akýkoľvek následujúci deň....
Rachot týždňa – Čo nás zaujalo 2.
Prvý decembrový týždeň je za nami a mikulášska nádielka bola aj tentokrát výdatná. Za posledný týždeň vyšlo mnoho novej a kvalitnej hudby a mi v metalexpresse vám znova ponúkame sľúbený prehľad toho najlepšieho, čo nám prešlo cez uši. Uvarte si kávu, pripravte pokrm podľa vlastného uváženia a poďme smelo na to. Vodami progresívneho metalu zarezonovalo minulý týždeň meno ALKALOID a ich skladba „Carbon Phrases“ z pripravovaného albumu „The Malkuth Grimoire“. Turbulentná skladba otriasla mnohými fanúšikmi najmä extrémnejších progresívnych záležitostí a ak sa vám zdá, že ALKALOID znejú akosi povedomo, bude to práve tým, že veľká časť členov tejto kapely pôsobila v inej významnej extrémnej kapele, ktorá počuje na meno OBSCURA. List bývalých alebo súčasných kapiel členov ALKALOID však zahŕňa aj mená ako ABORTED, SPAWN OF POSSESION alebo GOD DETHRONED. Jednoznačný top tohto týždňa. Mimochodom, kapelu môžete podporiť na ich indiegogo stránke. Poriadnu agresívnu a melodickú nálož predviedli tento týždeň aj švédi THE CROWN, ktorí sa po piatich rokoch znova rozhýbali, schmatli nového bubeníka a pripravujú nový album, ktorý nazvali „Death is Not Dead“. Ten vyjde už 13. januára pod Century Media a nová skladba „Speed Kills“ by mohla potešiť fanúšikov AT THE GATES alebo FEAR FACTORY. Sludgeri z BAPTISTS vydali videoklip ku skladbe „Bloodmines“. Rovnomenný album je už dávno vonku a je teda možné, že fanúšikovia túto skladbu počuli, avšak videoklip určite stojí za vašu pozornosť. Jednoducho metal. Pomalý a odporný. Zaujímavosťou minulého týždňa je kapela, ktorá to vzdala s gitarami a rozhodla sa používať iba basgitari. EXTINCTION LEVEL EVENT a ich skladba „Layers Of My Flesh“ je pre poslucháča perfektným vstupom do tvorby tohoto zaujímavého uskupenia. Neočakávajte niečo enormne originálne, pretože minimálne táto skladba znie ako nový singel MESHUGGAH, avšak po a) MESHUGGAH nieje nikdy dosť a po b) výhradne basové gitary a jemné vyhrávky v pozadí tomu celému dávajú predsa len trocha iný rozmer. Poriadnu noiseovú nálož nám tento týždeň predviedli chichágskí LORD MANTIS. Ich extrémne nekompfortný sludge má odteraz doprovod v ešte menej komfortnom videoklipe ku skladbe „Possesion Prayer“ z ich tohto ročného albumu „Death Mask“. Ak máte radi okultnú hudbu a ohavné výjavy či všeobecne estetiku projekcií všetkých obskurných uskupení sveta, ste na správnej adrese. Guru internetového preslávenia sa Ben Sharp a jeho projekt CLOUDKICKER si toho zažil za posledný rok mnoho a to hlavne v tom pozitívnom zmysle. Prvé živé vystúpenia podporené členmi INTRONAUT, živý album z týchto džemov a samozrejme ani nový počin na seba nenechal dlho čakať. Streamujte teda novinku „Little Histories“ a nechajte sa unášať jej šarmom. Little Histories by Cloudkicker Na záver niečo skočnejšie by sa hodilo a naši južní susedia mali vždy radi poriadne „námrdy“ a čím viac SEPULTURA...
Rachot týždňa – Čo nás zaujalo 1.
Máte radi zhrnutia? Máte radi keď je všetko pekne pokope a vy nemusíte otvárať viacero záložiek v prehliadači naraz aby ste mali prehľad o tom, čo sa deje na metalovej a hudobnej scéne? Tak v tom prípade vám aspoň trocha pomôžeme pravidelným nedeľným súhrnom toho najzaujímavejšieho, čo sa za posledný týždeň udialo. Vítame vás pri prvom vydaní Rachotu týždňa. Ak máte radi math-core alebo všeobecne čokoľvek s príchuťou polámanosti, určite sa mrknite na parížskych COWARDS, páni zverejnili na bandcampe dve ukážky z pripravovaného albumu „Rise To Infamy“ a materiál je to vskutku veľmi silný. Francúzi to proste vedia rozbaliť a ak máte radi kapely ako CONVERGE alebo CAR BOMB, tak určite nesmiete zaváhať. Rise To Infamy by Cowards Portlandskí LORD DYING sú na scéne taktiež viac menej nováčikmi a po nie až tak výraznom debute „Faithless“ sa buchli po vrecku, popracovali na produkcii a ukážka z pripravovaného albumu „Poisoned Altars“, skladba „A Wound Outside Of Time“ znie vskutku hutne. Do pozornosti dávame veľmi sympatický štekot speváka. Mike Patton sa očividne popri nahrávaní nových FAITH NO MORE nudil a výsledkom je už jeho x-tý projekt TĒTĒMA, v ktorom spolupracuje s austrálskym skladateľom Anthonym Paterasom. Skladba „Tenz“ má v sebe veľmi zvláštnu orientálnu príchuť. Nie je to síce metal, ale za pozornosť tento projekt určite stojí. Australské trio THE KILL poteší ušká všetkých grinderov, najmä ak máte radi grind na štýl PIG DESTROYER. Ich minutu a pol trvajúcu skladbu „Public Execution“ si môžete vypočuť nižšie. Veľkého zlého vlka vypustila pop-metalová (?) skupina IN THIS MOMENT v podobe videoklipu ku skladbe „Big Bad Wolf“ z aktuálneho albumu „Black Widow“. A práve tento moment nám dáva vedieť, že DIE ANTWOORD začínajú mať vplyv aj na rockových hudobníkov. Chytľavá vec. V melodických vodách ešte na chvíľu ostaneme, pretože nový videoklip predstavili aj švédi EVERGREY, ktorý sa po dlhom čase ozvali s novým albumom „Hymns For The Broken“. Video nahrali k veľmi atmosferickej skladbe „The Grand Collapse“ a ak hľadáte moderný heavy metal, určite odporúčame sa zoznámiť s týmito pánmi ak ste tak ešte zatiaľ neučinili. Floridský death metal sa nevzdáva a rúhajúca sa pätica PERDITION TEMPLE zverejnili skladbu „The Tempter’s Victorious“ už pred nejakým časom, avšak my sme sa rozhodli dať vám ich do pozornosti, pretože vieme ako máte všetci radi správne drevný death metal s príchuťou blackovej blasfémie. Skladba pochádza z rovnomenného albumu, ktorý vychádza 31. januára. Týmto sa naša púť novinkami minulého týždňa končí, dúfame že naše tipy potešili a o týždeň sa môžete tešiť na ďaľšie...
Report – PROCESSION, DREAD SOVEREIGN, NYMPHA, 11. november 2014, Collosseum Club, Košice
V strede novembra sa črtala veľmi zaujímavá akcia. Doom metal sa východu Slovenska dosť vyhýbal, preto akcia nadobudla špecifický charakter. Ako headlineri, teda podľa hracích časov, sa predstavili švédski PROCESSION, ktorí berú doom metal veľmi tradične. Avšak hlavná pozornosť smerovala na skupinu DREAD SOVEREIGN, ktorú svojím hlasom obdaroval Alan z PRIMORDIAL. Hudobne tiež ide o epické výpravy, no tentokrát v starobylých doom metalových chrámoch. Predskokanov v tomto žánri žiaľ nemáme, aspoň teda nič špecifické, tak sa organizátori uchýlili k pozvaniu Popradčanov NYMPHA, čo vôbec nebol nešťastný ťah. Žiaľ, ľudia to vôbec neocenili, vlastne ako aj celú akciu. Ako to myslím? To vám hneď rozpoviem. Pôvodný čas začatia musel byť presunutý o nejakých 45 minút kvôli meškaniu kapiel. Aj tak o siedmej hodine sa ešte nikto nepotácal v horných priestoroch Collossea. Horšie je, že ani o tých 45 minút sa to nezlepšilo a tak Popradčania museli svoj set odpáliť pred pár ľuďmi. NYMPHA, to sú skúsení junáci (a dve slečny) spod Tatier, ktorí sa na určitú dobu stratili z dohľadu. Tento koncert nám však dal na vedomie, že odteraz na nich bude padať väčšia pozornosť. Možno sa pýtate, prečo. Skvelo progresívne zahratý sčasti death metal (jemne ovplyvnené OPETHovské pasáže), ale aj black metal, ktorý svoju dominanciu ukázal v atmosférickejších pasážach. Hlavne tá atmosféra, štruktúrne vyšperkované pasáže, výrazná basová linka a hromada orientálnych prvkov. To sú dominancie tohto spolku. Na posledné tri skladby sa nám prišla predstaviť nová speváčka. Meno som však nezachytil. Bolo z nej cítiť dosť trému, očká na pána (ktorý vystúpenie zaznamenával), či milé úsmevy a prikyvovanie padali dosť často. Vokálne to až také zlé nebolo, spolu s tvrdšou mužskou stránkou hlasu vytvorili pekný kontrast. Len ešte bude treba na tom dosť popracovať. Vskutku veľmi zaujímavá porcia hudby, škoda, že to veľa ľudí nepočulo. Pri pohľade dozadu som si uvedomil, že kvalitu tohto koncertu veľa ľudí neocení, i keď som tajne dúfal. Veď mi povedzte sami, či je dačo cez 20 platiacich adekvátna vizitka vysokej doom metalovej ligy? DREAD SOVEREIGN hrajú doom metal značne ovplyvnený bájnymi BLACK SABBATH. Inak to asi ani nejde. Ťahavé a mohutné riffy, epický náboj, valivosť a celé pod taktovkou Alana (PRIMORDIAL, mám to ešte vlastne spomínať?). Práve on bol ťahúňom vystúpenia. Tentokrát však bez warpaintu a s basou (ešteže mal tradičnú kapucňu). Jeho hlas je umelecký zážitok sám o sebe. Keď spustil svoje výpravné tóny, jeho epičnosť hlasu strhla celú pozornosť na seba (rovnať sa snáď môže len Quorthonovi). Kreativitou a zaujímavosťou hudby pre mňa nepresiahla nasledujúce vystúpenie, ale o tom potom. Zvukovo nastal problém s ľavým reprákom (z môjho pohľadu), ktorý chrapčal, to sa však pri ďalšom vystúpení urovnalo. Každopádne išlo o...
Recenzia – Avatar – “Hail The Apocalypse” (Entertainment One, 2014)
Cirkusový metal ? No, ale trocha predbieham. Ako začať recenziu na niečo, čo je naozaj záplata na dieru na tomto presýtenom trhu tuctových metalových kapiel ? Ako zrecenzovať niečo, čo sa fakt ťažko recenzuje ? Asi skúsim najskôr trocha priblížiť, o čo sa tu vlastne jedná. Avatar začali taktiež ako nejaká tuctová kapela hrajúca strašný metalcore rezaný nejakými originálnejšími melodickými prvkami (bavíme sa o prvých albumoch). Stále sú tieto pre mňa zvukovo hnus, songy slabé, vokál hnus, jediné čo by stálo za pochvalu tak možno hudobnícky výkon kapely a aranžmá. Tieto prvé dva albumy by som zakopal pod zem. Ale potom ako keby sa niečo stalo. Dva roky od albumu Schlacht vypustili album pomenovaný jednoducho – Avatar. Ja si to neviem inak vysvetliť, iba tak, že kapela sa posadila, zhodnotili, že takto sa nikde nedostanú, naliali do toho mrte peňazí, naozaj množstvo snahy a vznikol základný kameň pre ďalší smer kapely. Tu sa sformovali neskutočne kvalitné a originálne vokály, ako screamy, tak growl, shout aj čisté, originálne charakteristické gitarové linky a postupy, ktoré sa držia u nich doteraz, vznikol základ ich vystupovania, atď. Nasledoval album Black Waltz, ktorý nastavil trocha priamočiarejší prístup k tvorbe a dostávame sa konečne k najnovšiemu počinu Hail The Apocalypse. Uvítajte nový štýl – cirkusový metal. Od skvelých klipov, ktoré produkujú od minulého albumu (produkuje si ich kapela sama), k celkovému vyzneniu albumu (hudobné vsuvky naozaj ako z cirkusu), k rytmike, ktorá neustále pripomína nejaký marš, alebo je teda v pochodovom tempe cez celkový výzor kapely (už aj vystupujú v príznačných odevoch). O kvalite zvukovej/hudobníckej atď. sa tu nejdem ani baviť. Sú to páni muzikanti a bodka. Nieje čo vyčitať ani masteru, mixu a nietobože ich výkonu. Album narávaný v Thajsku a mixovaný, mástrovaný profíkmi (Jay Ruston, Paul Logus) Skúsme sa viac pozrieť na album ako taký. Cez titulný otvárak, ktorý už naznačuje po vypočutí, že toto sa bude uberať naozaj iným smerom ako aj predošlý album sa postupne prepočúvame viacerými zvrátenými skladbami, z ktorých razí cynickosť, výsmech, tragédia….skrátka naozaj cirkus, stále som nenašiel lepšie prirovnanie k tomuto a toto mi zaklincovala skladba Puppet Show, ktorá si požičiava z tohto druhu nádychu asi najviac. K záveru poteší vypaľovačka Get In Line, ktorá je viac industrialového zamerania a album zakončujú jednak prerábka Something In The Way od kapely ktorú netreba menovať (ak niekto nevie o čo sa jedná….no hanba – wikipedia, google – ihneď !) a song Tower (nepodarilo sa mi zistiť, či sa jedná o cover a ak áno, od koho vlastne), čo príjemne osvieži po takej jazde. Celkovo tempo, v akom je album nahratý a v akom sa nesú songy vás donúti pristihnúť sa...
Recenzia – KROKODIL – „Nachash“ (Spinefarm Records, 2014)
Fenomén superskupín, kde sa stretávajú známe osobnosti z rôznych kapiel aby vytvorili niečo unikátne a ambiciózne , nie je ničím novým. Námatkou môžeme spomenúť napríklad CREAM, MR. BIG, A PERFECT CIRCLE, AUDIOSLAVE, DOWN alebo tento rok ospevovanú zostavu KILLER BE KILLED. Prírastkom do tejto kontroverznej podskupiny kapiel je aj britské uskupenie KROKODIL, a aj napriek tomu, že členovia tejto superskupiny pochádzajú zo skromnejších kapiel, ich novinka „Nachash“ žne chváľu a rezonuje scénou. KROKODIL pozostáva z členov skupín ako SIKTH, GALLOWS, CRY FOR SILENCE a HEXES. Na ich facebooku nájdete veľmi výstižný popis ich hudby – prevažne brady a riffy. „Nachash“ je v podstate presne o tom. Ak si vybavíte väčšinu metalových hudobníkov s mohutnými bradami a ich produkciu, dostanete prakticky veľmi dobrú predstavu čo vám môže tento plaz ponúknuť. Hutné riffy nasiaknuté raz thrashom, raz sludgeom či stoner rockom, úderné bicie, výrazná basová linka a riadne nasraný vokál. KROKODIL by sa dali prirovnať vo svojom miešaní vplyvov k teraz už kultovým KVELERTAK, s tým rozdielom, že medzi ich vplyvy nepatrí black metal, ktorý je v KVELERTAK jednou z najdôležitejších ingrediencií. Narozdiel od KVELERTAK, alebo druhej obdobnej superskupiny holdujúcej agresívnemu svižnému metalu KILLER BE KILLED má KROKODIL niekoľko nevýhod. Prvou je načasovanie, špinavé riffovanie prepletené atmosferickými postovými pasážami a silným hrdelným vokálom je už tak trocha otrepané. CONVERGE splodil mnoho potomkov za posledných päť rokov, a každá ďalšia kapela, ktorá tomuto štýlu holduje má stále menšiu silu ako tá predošla. KILLER BE KILLED zachránilo pred neúspechom to, že obsahuje výrazné osobnosti, ktoré majú špecifický štýl hrania a cit pre zvuk. Zároveň ide o osobnosti, ktoré nemajú problém zložiť aspoň čiastočne nadpriemerné skladby. KROKODIL bohužiaľ tieto vlastnosti nemá až natoľko rozvinuté a aj napriek nespornej kvalite niektorých skladieb sa len tak tak udržuje tesne nad priemerom. Zvuk je taktiež výborný, našlapaný, ale tak trocha britsky sterilný a niektoré riffy znejú ako nevyužité nápady týpkov z LAMB OF GOD. Najväčšou silou kapely sa tak stávajú atmosferické pomalé skladby, ktoré ťažia najmä z hutných pomalých riffov, dobrých melódií a precíteného vokálu. Akonáhle kapela zrýchli, málokedy to funguje. Vznikol tak album, ktorého polovica je „iba okey“ a druhá je „veľmi dobrá“. Skutočne, keď sa KROKODIL rozhodne pracovať vo svojej hudbe podobne ako napríklad taký GHOST BRIGADE, a perfektne strieda rytmicky atraktívne riffy s refrénmi, ktoré doslova vybuchujú, vtedy je všetko v poriadku. Akonáhle však začnú thrashovať a nie veľmi výrazný spevák do toho agresívne jačí, vtedy to všetko pôsobí veľmi unavene. Ešte šťastie, že bicie a basa znejú brutálne, posluch je tak o niečo znesiteľnejší. Ak máte radi všetky vyššie spomenuté kapely, nebudem sa hanviť ak vám KROKODIL odporučím. Ak však hľadáte niečo svieže...









