Report – Lantlôs, Falloch + support (The Thrones), Escape Metalcorner , Wien, 30.09.2014
okt03

Report – Lantlôs, Falloch + support (The Thrones), Escape Metalcorner , Wien, 30.09.2014

Zverejnené v okt 3, 2014

V posledný septembrový deň sa uskutočnila vo Viedni akcia, na ktorej nám zahrali kapely ktoré kombinujú post-rock s black-metalom. Táto kombinácia samozrejme najviac svedčí majstrom vo svojom obore – ALCEST, avšak tieto dve kapely majú svoje čaro, ktoré dokáže nadchnúť nie jedného poslucháča. Naša “výprava” do Viedne sa nezaobišla bez menších komplikácií a tak sme kôli zlej dopravnej situácií v centre Viedne nestihli support kapelu THRONES. Koncert sa odohrával v klube, kde veľkú koncertnú sálu nečakajte – v podzemí, pivničný priestor prerobený na koncertnú halu, o akustike by sa dalo polemizovať, nevhodný pre vela ľudí – hrozí udusenie sa :D (pozn. Neviem ako tam v Decembri prežijem ULCERATE ). Po “neúspešnon“ supporte nasleduje Falloch, ktorý sme naštastie stihli. Odprezentovali tu piesne z ich nového počinu “This Island, Our Funeral “ a samozrejme aj z Where Distant Spirits Remain. Na toto vystúpenie som sa veľmi tešíl… avšak nič neišlo ako malo. Spevák sa pravdepodobne dobre nepočul a tak prvú pieseň skántril hrozným ukričaným spevom. Po zlom štarte som sa potešil keď spustili moju srdcovku “Where We Believe”. Radosť netrvala večne, spevák vynechal pasáže s harsh vokálom a následne mu odišiel gitarový aparát, takže zvyšok piesne bol s jednou gitarou, bez očakávaného speváckého výkonu…no zle. Nasledovala pauza pri ktorej vymieňali aparát a tak si bubeník, basák a gitarista zajamovali. Ostatné pesníčky boli už na tom lepšie ako predošlé nepodarky, ale musím povedať že keby som žena, tak sa asi zo sklamania rozplačem. Nepodarený výkon Falloch bol vynahradený vystúpením Lantlôs. Odprezentovali svoj najnovší album “Melting Sun” a spravila aj prierez ostatnými albumami. Spevák mal sem tam problémy kôli zlým odposluchom, avšak dokázal sa s tým vysporiadať, taktiež paralizoval obecenstvo “šialeným” vokálom, ktorý mi pripomínal kričiaceho človeka tesne pred smrťou (Hroooznou smrťou !!! :D ). Na ich vystúpenie nemám zlého slova…snád iba mohli dať o tú jednu pieseň viac. A tak sme sa z Viedne vracali so zmiešanými pocitmi, lebo sme ich nemohli zavaliť do alkoholického oparu… keďze pivo bolo za 4 ečka :D Neľutujem, ale ani niesom nadšený veľmi… mám z tej akcie neutrálny pocit. Autor:...

Čítaj ďalej
Recenzia – THE INFINITE WITHIN – „Bestial Void Inevitability“ (RISING NEMESIS RECORDS, 2014)
sep30

Recenzia – THE INFINITE WITHIN – „Bestial Void Inevitability“ (RISING NEMESIS RECORDS, 2014)

Zverejnené v sep 30, 2014

Na prvý kontakt so Zvolenčanmi si dobre pamätám. Gazdovská veselica, jar, rok 2013. Už od prvých tónov som počul potenciál, ktorý bol ešte zatienený nezohratosťou, nie veľmi vydareným zvukom a slabšou rytmikou. Píše sa rok 2014 a v prehrávači sa mi točí ich debutový album „Bestial Void Inevitability“. Chalani urobili obrovský kus práce. Chybičky a nejaké rytmické nezrovnalosti odišli do neznáma, pridalo sa náramné technické cítenie, dynamickosť, zaujímavá štrukturálnosť a celkovo sa posunuli aspoň o dve ligy vyššie. Takže poďme si to pekne postupne rozobrať. Prvé, čo mi hneď bilo do uší, bola neuveriteľná dravosť a taký ťah na bránu, že lepšie prirovnanie ako guľomet neviem nájsť. Sťa stíhačka, ktorá v nanosekunde preletí okolo zeme až sa sama dotkne vlastného konca. Dobre, trochu preháňam, ale tá šťavnatá ráznosť a ničivosť je neuveriteľne hmotná. Keď mi už šlo hlavu vytrhnúť, postupne sa mi odkrývali ďalšie atribúty týchto chalanov. Technická zručnosť, nielen gitaristov, sa doslova z roka na rok vylepšila na veľmi vysokú úroveň. Toľko trilkovaní, rytmických zvratov, sól a vyhrávok sa len tak nevidí, na debute už vôbec a keď spomeniem naše Slovensko, tak to ani na sto kilometrov. Nečudo, že si ich pod svoje krídla zobrali RISING NEMESIS RECORDS, ktorí vydali nahrávky takých brutalít ako CEREBRAL INCUBATION, ACRANIUS alebo CEPHALIC IMPURITY. A to je na debut dosť veľký úspech. Riffy ala NILE, trilkovanie v štýle ORIGIN, melódie a harmónie si tiež zobrali za inšpiráciu od týchto pánov. Koľakove bicie najviac pripomenú HOUR OF PENANCE, alebo keď chcete aj FLESHGOD APOCALYPSE. Teraz sa vám môže zdať, že ide o nejakú machuľu, nebodaj zlúčeninu menovaných kapiel. Nie, nejde o žiadnu vykrádačku. Vlastná tvár (hlavne v rôznych technických gitarových parádach alebo melódiách) nadobúda svoje rysy a mimiku dostačujúcu nato, aby ste ich hravo rozlíšili od ich idolov. Vokálne sa nám tu striedajú dvaja rúhači. Zrozumiteľný, hlboký, no zároveň šťavnatý vokál a prídavné škriekanie v spoločnej symbióze nám môžu pripomenúť duo – Sanders+Dallas z NILE, čo vôbec nie je na škodu, ba priam, i keď nie príliš inovatívne, vylepšujú nahrávku a pridávajú jej grády. Ako keby ich už nemali dosť, čo? Ak sa na to pozrieme zo zvukovej stránky, tak na to, aké je to agresívne a rázne, sa to nezlieva dokopy (čo je však prípad ich väčšiny koncertov). Bicie znejú umelo, ale pri toľkom triggerovaní to inak ani nejde. Ale zase, ako inak by mal znieť guľomet? Basa duní ako o život a gitary sa pekne striedajú, kto aký kúsok prevedie. Keď si to celé zrátame, tak musíme uznať, že Zvolenčanom sa debutom otvorili dvere do prvej ligy technického brutal death metalu, nielen u nás. Je to dravé, agresívne, rázne, popritom technicky...

Čítaj ďalej
Recenzia – THE CONTORTIONIST – Language (2014, eOne/Good Fight Music)
sep28

Recenzia – THE CONTORTIONIST – Language (2014, eOne/Good Fight Music)

Zverejnené v sep 28, 2014

Relatívne mladé hudobné teleso počujúce na THE CONTORTIONIST pravdepodobne nemusím predstavovať fanúšikom progresívneho metalu, avšak pre tých, ktorí ešte nemali česť s touto americkou šesticou sa pokúsim zhrnúť to najdôležitejšie. Kapela vznikla v roku 2007 a do roku 2014 stihla vydať dva mediálne oceňované albumy „Exoplanet“ a „Intrinsic“. Medzi ich veľké vzory podľa ich slov patria DREAM THEATER, MESHUGGAH, PAT MEHTENY, BETWEEN THE BURRIED AND ME alebo TEXTURES. Ak by som mal opísať hudbu na ich predchádzajúcich počinoch, tak „Exoplanet“ by som mohol označiť ako moderný progresivný djeath metal (djent + death metal = patentované mnou!), zatiaľ čo na „Intrinsic“ sa prioritnými stali iné prvky ich hudby. Na novinke v tomto trende pokračujú a ešte viac sa do popredia dostávajú ambientné a atmosferické zložky ich hudby, zatiaľ čo agresívne sú znova o niečo zredukovanejšie. Úprimne, aj napriek tomu, že som po „Exoplanet“ mal ku kapele rešpekt, pretože počas veľkého búmu djentových kapiel prišli s niečim, čo bolo ich vlastné a svieže, nikdy ma nebavila ich tvorba natoľko, aby som sa k nej vrátil. „Intrinsic“ som prakticky počul asi štyri krát a po ďalších posluchoch moje srdce netúžilo. Od „Language“ som teda pochopiteľne nečakal nič, samozrejme okrem hudby a to progresívnej a asi metalovej. „Language“ ma však prekvapivo strhol. Nie hneď, ale po dvoch posluchoch som začínal vnímať vrstvy, ktoré som si predtým nevšimol. Po štyroch sa dokonca vynárali absolutne nové pasáže, ktoré akoby tam dovtedy neboli. Bolo to akoby som mi niekto predal puzzle s obrázkom lesa a na krabici by bolo napísané, že obrázok sa skladá z 1000 kusov, ale ja by som stále nachádzal ďalšie a ďalšie a nakoniec by sa mi k lesíku pridalo aj nebo, ktoré tam nemalo byť. Atmosférou a produkciou pripomínajú THE CONTORTIONIST hlavne CYNIC, avšak iba čiastočne, pretože si skutočne idú to svoje. Výrazná basgitara, prekrásne čisté bicie a gitarový zvuk, ktorý viac ako metal evokuje často rôzne fusion projekty a to dokonca aj v momentoch, kedy chlapci režú a vokalista grcká do mikrofóniku. Výrazna zmena na „Language“ sú práve vokály, kde Jonathana Carpentera vystriedal Mike Lessard (LAST CHANCE TO REASON). Práve táto zmena mne osobne veľmi zachutila, pretože aj napriek kvalitám Carpentera, jeho vokál ma veľmi nebavil, jeho growl ma v podstate nudil. Lessardov growl ma síce tiež nezložil na kolená ale páči sa mi, hodí sa tam a za čisté vokály by som mu dal dokonca pusu. Prekrásna práca. „Language“ je album na viac posluchov a pravdepodobne nebude baviť každého. Osobne by som ho však odporučil naozaj každému, a ak by sa ma niekto na ulici spýtal, ako znie progresívny metal v roku 2014, THE CONTORTIONIST by boli prvý, ktorých...

Čítaj ďalej
Recenzia – [sic] – „Commotion Pictures“ (2014)
sep09

Recenzia – [sic] – „Commotion Pictures“ (2014)

Zverejnené v sep 9, 2014

Posledné dva roky nemožno nazvať inak ako plodnými čo sa domácej scény týka a na nás sa hrnie kopa nových albumov od stále kvalitnejších slovenských hudobníkov. Do tejto kategórie sa po tri roky starom „SELFSKETCH“ zaradili aj bratislavskí alternátori [sic] a znova potvrdiť svoje skladateľské kvality sa rozhodli práve teraz, a to novinkou „Commotion Pictures“. Úvod skladby zaobstaráva ambietne pôsobiace a pulzujúce intro „Echoes“. Úvod ako vyšitý prejde do prekvapivo zábavného a chytľavého rytmu, ktorý sa znova potemní až príchodom basy. To už začína skladba „Division“. Gitarky v sluchadlách poletujú ako vtáčiky, basa si veselo buble a ono to aj tak stále znie správne grungeo-vo. Metalový odor prichádza až niekedy tesne pred polovicou skladby a aj to iba na chvíľku, kedy sa pesnička vráti tam kde začala a ako bonus ešte vygraduje. Vďaka správne „nakřápnutým“ vokálom mi táto skladba evokuje u nás málo známych Francúzov KLONE, čo mne osobne vyhovuje. Nasledujú už o niečo metalovejšie nerozlučné dvojičky „My Stash“ a „Fraction“. Dvojičkami ich nenazývam preto, že by si sťaby z oka vypadli ale pretože na seba perfektne nadväzujú a akoby boli súrodencami, pretože obe sú poskladané z výborných moderných metalových riffov, úderných bicích, ktoré vedia kedy treba kde tu cinknúť, zatlačiť a povoliť a mne tak veľmi sympatických vokálov, a toto všetko v jednotnej atmosfére. Najväčším klenotom albumu, aj keď sa mi páči možno najmenej je skladba „Satori“. Zdobí ju totiž vcelku odlišná melodická štruktúra ako ostatné skladby, ktoré ju majú identickú. „Satori“ sa tak stáva perfektným stop time-om v celkovej atmosfére albumu a ak by som ju mal prirovnať, tak s veľkou rezervou k avantgardným STOLEN BABIES a aj to iba kvôli basgitare v hlavnom riffe. „Fearstruck“ možno charakterizovať ako „tú so sekanými riffmi“ a na tieto mám slabosť, najmä ak sú vkusne spravené. A keďže takéto skladby sa nezaobídu bez mocného finále, neostalo [sic]-u na výber a nadelili taký záver, až som si odmyslel ten refrén, ktorý po ňom nasleduje. FELLSILENT by sa mohli učiť, ak by fungovali ešte. Do djentových a math-coreových vôd sa spolu so [sic] vydávame v skladbe „34“. Táto skladba je dokonalým príkladom toho, že ešte stále sa dá vytvoriť kvalitná groove-y skladba vychádzajúca z djentových postupov. [sic] totiž korenia aj z iných žánrov a tak sa im nemôže stať, že by ich skladby mali zvuk ako tisícky iných skladieb tisícky iných „moderných“ kapiel. Záverečná „Commotion Pictures“ sa dá opísať jedným slovným spojením: „záverečná skladba“. Každý ich poznáme, sú to tie skladby, ktoré sú na konci našich obľúbených albumov a sú často nabité obrovskou dávkou melancholie, ale majú v sebe aj štipku optimizmu, aby nám nebolo ľúto, že sa album skončil. Skladba má...

Čítaj ďalej
Report -GOTHOOM OPEN AIR FEST 2014, 13.-16. august 2014, Nová Baňa, časť druhá
aug27

Report -GOTHOOM OPEN AIR FEST 2014, 13.-16. august 2014, Nová Baňa, časť druhá

Zverejnené v aug 27, 2014

PIATOK Piatkové ráno sa nieslo v teplejšej nálade, slniečko nám konečne vyšlo a tým pribudlo viac úsmevov na tvári, nieže by ich doteraz bolo málo. O vyčarovanie úsmevov sa postarali aj Liptovčania FEEL A CURSE. Ich death metal je hraný v staršej podobe, dalo by sa povedať trochu DEATH, štipka PESTILENCE v rokoch 90-tych. Na post druhej gitary sa im prikmotril Macej (ex-SUBURBAN TERRORIST), ktorý hneď náramne zapadol. Hudobne sa to hneď zhustilo, nabralo väčšie grády a pekne vyplnilo priestor. Vokálne umenie predvádzal jednak spevák, hlavne klasický growl, ale najmä bubeník, ktorý šiel do pekných hĺbok. Veľmi vydarený začiatok dňa. Španieli FAR´n HATE zase vedia, ako robiť náramne valivý a energický hardcore. Spevák má asi mrle v zadku, pretože ostať stáť na jednom mieste pre neho predstavuje obrovský problém a tak behal hore-dolu ako škrečok. Akurát pri melodickej stránke jeho spevu bolo počuť riadne záťahy do falošných vôd, na jeho mieste by som si to odpustil, ale na druhej strane sa nebál aj výletov do hlbších a extrémnejších polôh, čo mu kvitujem. Došlo aj na horolezecké umenie, ktoré zavŕšilo živelnosť tohto setu. Holovčania CRANIOTOMY pre mňa už dávnejšie patria k špičke nášho brutal death metalu, teda toho slammingového, a toto moje tvrdenie prišli potvrdiť aj na najväčšom slovenskom metalovom festivale. Od prvých tónov muselo byť každému jasné (aspoň tomu, kto tam stál), že tu pôjde o poriadny náklad. Slammingy nápadité, zaujímavé riffy a vyhrávky, ku tomu Pygov „uber“ hlboký vokál je ako čerešnička na torte. Počas celého setu sa začal točiť jeden z naj kotlov festu, ku ktorému sa pridal aj basák Daniel (nazývaný tiež Šampón) a poriadne ho rozprúdil. Zaznelo aj niečo nové, čo uzrie svetlo sveta začiatkom roka a musím povedať, že je sa načo tešiť! Paganské vody prišli pomútiť RAMCHAT. Na prvý dojem sa môže zdať, že pôjde o nejakú hopsačku krčmového typu, pravda je však inde. Martinčania idú na to death metalovo, s občasnými výletmi do čierneho kovu. Zakorenené niekde v strede 90-tych rokov za veľkou mlákou a kus čiernoty z Rakúska (BELPHEGOR, of corpse). Celé to bolo okorenené fajne hlbokým growlingom a škrekotom, čo v konečnom dôsledku pôsobilo náramne sympaticky. Čiže z pomyslenej krčmovej zábavy sme tu mali poriadny death/black a to sa cení. Texty som neriešil, nie som práve ich nadšenec, ale musím povedať, že sú spravené na slušnej úrovni. ATTACK OF RAGE už dávno patrí k špičke grindcorového odboru na našom území. Ich zbesilý a nadupaný grind je záruka živočíšneho koncertu. Basák Daniel sa rýchlo spamätal zo setu s CRANIOTOMY a tu opäť predviedol prvotriedny a na pomery basáka, veľmi energický výkon. Zahralo sa všetko možné, teda hlavne veci zo splika s CONTRASTIC, ale došlo aj na staré klasiky. Attaci to proste majú v krvi! Poľská jednotka v grinde SQUASH BOWELS nám predviedla, že aj v trojici sa dá spraviť riadne masívna show. Ich špinavejší, zádrhely do crustu...

Čítaj ďalej
Report – GOTHOOM OPEN AIR FEST 2014, 13.-16. august 2014 Nová Baňa, časť prvá
aug23

Report – GOTHOOM OPEN AIR FEST 2014, 13.-16. august 2014 Nová Baňa, časť prvá

Zverejnené v aug 23, 2014

Politika je riadny hnus. Ničí a ruinuje všetko, na čo sa pozrie, ničí charaktery ľudí a ide cez mŕtvoly. Ani naša komunita sa jej nevyhla a za obeť padol náš Gothoom. Ako viete, voľby sa nám blížia, každého svrbia prdele na teplé kreslá a ako sa k tomu najlepšie dostať? Využiť situáciu ohľadom plánovaného metalového festivalu. Veď čo, slepé a hluché ovečky sa nepozerajú na stranu a spapajú všetko, čo im dobrý bača v stajni dá zjesť. Fuj so satanizmom, bléé s vraždením kresťanov a židov, ale to, že to isté majú každý večer v televízii, ich netrápi (jasné, aj v knihách sa to nachádza, alebo dokonca aj v ich fantasy románe, ale tu je to niečo iné, ako povedal dobrý pán bača). Vážne to snáď berú len oni sami. A už vôbec aby sa zamysleli nad tým, prečo je to vlastne tak, že kapely textami poukazujú na násilie cirkvi v minulosti a odpor voči im milovanému stánku, to už je mimo ich pohľad. Čo som tým chcel povedať? Hlavne to, že práve týchto naprogramovaných ľudí využívajú bačovia na svoje účely, aby sa dostali na vyššie miesto. Ešteže to dopadlo nakoniec dobre. Veľká poklona Peťovi Beťkovi za tento boj, vyhral ho s plnou parádou! Celý proces s televíznymi stanicami už nejdem opisovať, každý už isto vie, ako to celé prebiehalo, tak poďme radšej k nášmu festivalu. Prvé momenty v areáli spočívali v pozdravení známych, pokecaní, prípadne vypití niečoho lahodného, až som si pripadal ako na veľkom stretnutí našej komunity. Ono to v konečnom dôsledku aj tak bolo, známi na každom rohu, všade panovala priateľská atmosféra, každý vysmiaty a šťastný. Nastolil sa nám aj žetónový systém, ktorý šiel ruka v ruke so zdražením, ale na akom inom festivale máte priamo čapovaný Weizen, IPA, APA a iné pivné lakoty? Ja som si doprial menej, ale zato kvalitného. V konečnom dôsledku mi kapely prišli len ako bonus, aj keď veľmi kvalitný. Keďže report bude hlavne o nich, prejdime k veci. STREDA Ako prvá mala česť otvoriť festival VORTEX UNIT. Ich podanie symfonického black metalu so ženským prídavným vokálom sa mi zdal zo začiatku kus rozhádzaný, možno to bolo aj zvukom, ktorý sa po čase ustálil a fungoval priam na 100% počas celého festivalu. Ako hlavný nepodarok mi tam vadil ženský prejav, ktorý mi prišiel skôr rušivý ako osviežujúci a bez neho by mi to prišlo oveľa viac zaujímavejšie, keďže gitarové party sú značne nápadité a nepôsobí to tuctovým dojmom. Ku koreňom čierneho kovu nás doviezli SILVA NIGRA. Nechýbal ani warpaint, klince, krv a iné pomôcky a mohla sa spustiť jazda. Hudobne sme zablúdili v 90-tych rokoch v Nórsku, kto by to aj čakal? Čiže to bola celkom slušná šaškáreň, pardon, show, veď proti gustu žiadny dišputát. Inak sa ich tvorba celkom slušne zlievala dokopy a v konečnom dôsledku som sa v nich úplne stratil. AEON WINDS kašlú na nejaké...

Čítaj ďalej