Prvá ochutnávka od PAIN PURIFICATION je vonku!
sep25

Prvá ochutnávka od PAIN PURIFICATION je vonku!

Zverejnené v sep 25, 2015

Bočný projekt Steva (BRUTE), ktorý si povolal do svojich radov – Rada (BRUTE) a bývalého chŕliča Pafa z BRUTE. O proti domácej kapele idú nato ráznejšie, priamočiarejšie a od podlahy. Zatiaľ nám ochutnávka ponúkne len pracovný materiál bez basy, spevu a s automatom, ale stojí to zato. Bude to brutal death metalová nálož, ktorá Vám nakope rite! Všetci sem...

Čítaj ďalej
Recenzia – CHELSEA WOLFE – ABYSS (2015, Sargent House)
sep25

Recenzia – CHELSEA WOLFE – ABYSS (2015, Sargent House)

Zverejnené v sep 25, 2015

Pre hudobného žurnalistu nie je nič lepšie, ako keď objaví interpreta ešte v čase, kedy ho nik nepozná, a následne sa z neho behom krátkeho času stane všeobecne známy pojem. A slečna CHELSEA „Joy“ WOLFE vskutku nesklamala, po zásadnom dva roky starom počine „Pain Is Beauty“ nezaháľala a rozmohla sa kade tade, sústredila sa na profilovanie svojich živých vystúpení, rôzne kolaborácie a jej hudba sa dokonca medzičasom objavila aj v traileroch na seriály ako „Game of Thrones“ či „Walking Dead“. California dreaming… To nás privádza k jej novinke, jednoducho nazvanej „Abyss“. Ako obstojí novinka voči jej mocnému predchodcovi? Z produkčného hľadiska vyhráva definitívne novinka, získané financie z predchádzajúcich aktivít boli dokonalo zúročené aj na produkciu novinky. Zároveň sa Chelsea posúva aj ako umelec a je zjavné, že má čím ďalej lepšiu predstavu o tom, čo chce dosiahnuť. Elektronické prvky sú v skladbách oveľa lepšie zakompované, gitary znejú oveľa metalovejšie a za špinu, ktorú šíria, by sa nehanbili ani niektoré výsostne sludgeové kapely. Rovnako dôraz na detaily, ktoré dodávajú nahrávke ten správny strašidelný nádych možno hodnotiť iba pozitívne. „Abyss“ je zo zvukového hľadiska jednoducho presne to, čo všetci chceli, a ešte viac. Čo možno povedať o samotných skladbách? Ak by som porovnával novinku s jej predchodcom, definitívne by u mňa vyhral práve „Pain Is Beauty“. Minimalizmus predchádzajúcej nahrávky a kultúrny šok, s ktorým sa CHELSEA dovalila na scénu vytvorili instantne kultovú nahrávku. Novinka je komplexnejšia, viac vecí sa tam deje, je premyslenejšia a pre samotnú interpretku je zdá sa aj intímnejšia, ale niektoré skladby na „Abyss“ sú jednoducho slabšie a nezanechali vo mne nejaký výraznejší dojem. Samozrejme nachádza sa tu dostatok skladieb, ktoré vyrážajú dych, a ktoré dávajú jasne najavo, že CHELSEA WOLFE je teleso, ktoré zanechá veľmi výraznú škvrnu v histórii hudby, avšak asi od siedmej skladby „Abyss“ jednoducho chradne. Skladby „Color of Blood“ či „Crazy Love“ nie sú síce vyložene zlé, ale po prakticky vynikajúcich prvých 6 – tich skladbách znejú akosi prevarene, a jedinou skutočne zaujímavou skladbou sa tak stáva až záverečná skladba „Abyss“. Na novinke je však cítiť pot a krv, a naozaj znie veľmi intímne, pričom prvá polovica albumu je naozaj skvostná, či sa bavíme o úvodnej hitovici „Carrion Flowers“, ktorá jasne dáva najavo, že ak začnete svoj dark popový album industrálnou temnotou, tak ste vyhrali na celej čiare, alebo o gitarovejšie ladenej „Iron Moon“, v ktorej dáva CHELSEA jasne najavo, kde sú jej korene, alebo o srdcervúcej „Maw“, ktorá sa chvíľkami tvári skoro pozitívne, avšak nenechajte sa zmiasť, stále Vás bude bolieť duša, stačí aby naskočil refrén. WOLFE trpela nespavosťou a spánkovou paralýzou, a práve tieto pocity boli inšpiráciou pre „Abyss“. Sám tieto pocity nezažívam často,...

Čítaj ďalej
„Ožije“ opäť Apoplexy?
sep24

„Ožije“ opäť Apoplexy?

Zverejnené v sep 24, 2015

Pamätníci sa už určite potešili, no musíme Vás sklamať, budete sa musieť uspokojiť len s prevydaným debutom (Tears of the Unborn – 1995), demom (Dysmorphophobia – 1992) a posledným albumom (Monarchy of Damned – 2000) tejto myjavskej legendy. Možno sa niekto spýta, čo to bolo vlastne za skupinu? Vedzte, že to bola jedna z kapiel, ktorá výrazne prispela k pestrosti death metalovej scény 90-tych rokov. Jej existencia žiaľ netrvala dlho, len cca do roku 2000. Aj napriek tomu svojim debutom vydaným v roku 1995 dokážu zaujať death metalového poslucháča i dnes. Ide o premyslené a technicky vyspelé dielo popretkávané akustickými inštrumentálkami, o niečo viac melodickejšie ako v prípade niektorých súčasných kapiel hrajúcich rovnaký štýl. No poďme späť do súčasnosti. V posledných rokoch sme svedkami „návratov“ mnohých kvalitných death metalových kapiel z 90-tych rokov. Či už to je to formou nového spomienkového albumu (Dissonance), alebo živého vystúpenia (Mordum? Fakt? Košice?). Či obnoví svoju činnosť aj Apoplexy je momentálne asi tak neisté ako zdravie Lemmyho. Určité snahy však prenikajú cez kyber priestor. Existuje totiž FB skupina nazvaná – „Chceme naspäť Apoplexy“, ktorá nedávno vyhodila nasledujúce informácie: DARK SYMPHONIES / THE CRYPT ohlásili spoluprácu so slovenským obskúrnym kombom APOPLEXY, aby znovu vydali ich debut „Tears of the Unborn“ (1995) spolu s demom „Dysmorphophobia“ (1992) ako bonusové skladby. Dodatočne znovu vydajú aj druhú nahrávku „Monarchy of Damned“ (1999), ktorá vyšla len v obmedzenom náklade 500 kusov na kazete. Čistý, old school klasický death metal kombinujúci melodické prvky so strednými až rýchlymi tempami, gutturálne vokály, akustické pasáže a ultra ťažké riffy pripomínajúce Demigod (Fin), starý Sentenced (Fin), starý Amorphis (Fin) a Death (USA) ! Obe CDs budú mať dizajn podľa originálnych nahrávok, respektíve budú obsahovať prvky pôvodnej grafiky s dôrazom na detail, dokonca aj logo a typ písma kvôli dosiahnutiu nostalgie. Priložené budú aj čerstvé poznámky pôvodných zakladajúcich členov, Mária Dugu a Andreja Kohouta. Neskôr vyjdú obe nahrávky aj na vinyle, obmedzené na počet 500 kusov z každej a budú zabalené v 350 gramových otváracích obaloch. Obe LPs budú obsahovať všetok materiál ako CD verzie. Vychádza v roku 2016.“ Je teda zatiaľ priestor na radosť? Myslím si, že aj vyššie uvedená informácia môže potešiť, ale skôr zberateľov. A tak si len zahundrem, ktovie čo nám budúcnosť prinesie, možno sa dočkáme aj skutočného oživenia Apoplexy :). FB stránka „Chceme naspäť Apoplexy“ Viac informácii o kapele: http://perlyslovenskehodeathmetalu.blogspot.sk/index.html#8825010960210470020...

Čítaj ďalej
Face of Agony s novým albumom!
sep22

Face of Agony s novým albumom!

Zverejnené v sep 22, 2015

Púchovskí Face of Agony v týchto dňoch vydávajú svoj piaty štúdiový album “Deathblow” u Gothoom Productions. 40 minút nekompromisného thrash metalu bolo zaznamenaných v spolupráci so štúdiom Shaark v Beznci a s poľským Herzom. Teaser: https://www.youtube.com/watch?v=JBl1aXR0-zc “Death is not Pain”: https://www.youtube.com/watch?v=5DPhp4vuUF4 Tracklist: 1. Soul Mirror 2. Pray for Tommorow 3. Bastard 4. Death is not Pain 5. Face of Agony 6. Mass Mind Riot 7. Broken Fate 8. Power Slave 9. An Omen of...

Čítaj ďalej
MOTORBAND prichádza s novinkami!
sep22

MOTORBAND prichádza s novinkami!

Zverejnené v sep 22, 2015

Novým spevákom českej heavy metalovej legendy Motorband sa stal Luděk Struhař, ktorého si možno pamätáte zo seneckej kapely Vindex (väčšina ich členov pôsobí v súčasnosti v Signum Regis). Skladba Once given Up for Lost, ktorú Luděk spieval s Vindexom: https://soundcloud.com/macalibor/once-given-up-for-lost Ohľadom nových skladieb sa dňa 20. septembra objavila na ich facebookovom profile (https://www.facebook.com/Motorband-88671579659/timeline/) objavila táto správa: ,,Ahoj všem fans. Termín soustředění Motorbandu definitivně potvrzen. Jak už jsme předesílali, Mototband se chystá od 15.10. do nahrávacího studia Modern Day Babylon Tomáše Tomáš Raclavský. Od 2.10 do 4.10. se kapela sejde na víkendovém soustředění ve Zlíně, kde se budu zkoušet a aranžovat vybrané nové skladby.Protože k vám chceme být co nejblíž, budou se zkoušky nahrávat na video. Takže se můžete těšit na dokument z těchto zkoušek+ rozhovory s kapelou a jednotlivými členy. Mějte se parádně :-)...

Čítaj ďalej
Report – An Evening With MACHINE HEAD, 16. september 2015, MMC, Bratislava
sep17

Report – An Evening With MACHINE HEAD, 16. september 2015, MMC, Bratislava

Zverejnené v sep 17, 2015

Príjemný večer si vieme predstaviť rôzne. S priateľkou pri dobrej večeri, s kamošmi pri pive, alebo len tak leňošiť pri filme.Avšak pozvanie na večer strávený s MACHINE HEAD sa neodmieta. Sľúbená nám bola výdatná porcia skladieb naprieč celou diskografiou trvajúca niečo cez 2 hodiny. Vízia takéhoto večera bola veľmi lákavá. Robb Flynn a jeho družina zastrešujú všetky významy slova METAL. Majú dravú silu, chytľavú melodiku, technicky vyspelé skladby, taktiež, keď chcú, tak vedia poriadne pritvrdiť, zase na opačnú stranu vykúzlia krásnu baladu plnú emócií. MACHINE HEAD nie je žiaden groove metal, či numetal, najvýstižnejšie pre nich spadá pomenovanie – metal! Aký bol teda metalový večer s MACHINE HEAD? Rozhodne… …veľkolepý! Poďme pekne poporiadku. Samotné vystúpenie malo trvať dosť dlho, support nebol potrebný (aj si myslím, že by bol zbytočný), tak akcia mala začať niečo po ôsmej hodine. A tak sa aj stalo. Kúsok po pol deviatej prichádzajú MACHINE HEAD v tradičných vestách a hneď na nás spúšťajú úvodnú „Imperium“. Mohol som uši trieť koľko len by som chcel (presunúť sa na iné mieste nebolo možné), ale zvukovú machuľu by som nevyčistil. Basy sa skomolili s výškami a výsledok bol riadne skomolený. Ešteže to netrvalo dlho, pri druhej skladbe to už bolo relatívne v poriadku. Basy nabrali poriadne grády, výšky pílili tam, kde mali a všetko znelo výdatne. Až na vzduch, ktorý ako keby zmizol. Začo mohol nával fanúšikov (tipujem, že tisícka bola na spadnutie), no o to boli väčšie ovácie a kotol. Ten sa vždy roztočil, keď si Robb povedal. Pri „Killers and Kings“ dokonca vytvoril obrovský „wall of death“, ktorý sa vzápätí premenil na obrovský moshpit, ak niekto stál len kúsoček pri strede, hneď bol ním pohltený. Darmo, Robb vie ako si podmaniť fanúšikov. Avizované vyše dvojhodinové vystúpenie splnili do bodky. Hralo sa z každého albumu, z novších odznelo viacej vecí, došlo na všetko zásadné cez „Ten Ton Hammer“, „Davidian“, „Bite The Bullet“…jednoducho každý stavebný kameň ich tvorby. Najväčšiu silu mal „Davidian“. Riffy mali neuveriteľnú silu a zvriesknutie davu – „Let freedom ring with a shotgun blast“ malo na mňa až zimomriavkový efekt. Fanúšikov si tiež veľmi cenia. Na skladbu „Aesthetics of Hate“ vytiahli na pódium zrejme „true hard fan“, ktorý si požičal Robbovu gitaru a zahral miesto neho celú skladbu. Vyznela síce kostrbato, no zato ju zahral s rešpektom. Robb nielen požičiaval gitary, ale aj ich menil. Akustiku vytiahol na skladbu „Darkness Within“, čím príjemne uvoľnil atmosféru a celkovo vystúpenie nabralo aj pokojnejší charakter. Ale len na chvíľočku. MACHINE HEAD je predsa o poriadnej dávke energie, ktorú rozdávali počas celého setu. Dokonca musím povedať, že ich albumy sú jej plné, no naživo to nabralo na iné otáčky....

Čítaj ďalej