Recenzia – BRUTUS – „Murwgebeukt“ (Rising Nemesis Records 2016)
jan08

Recenzia – BRUTUS – „Murwgebeukt“ (Rising Nemesis Records 2016)

Zverejnené v jan 8, 2016

Nizozemsko, aké ho poznáme. Ošľahané veternými mlynmi, obrastené tulipánmi, voňajúce zrejúcim syrom a s podmorskou polohou. To sú akési základné body, väčšinou pre cestopiscov a turistov v kocke. Pre nás, hudobných štamgastov, ktorí sa radi pitváme v kovošrotovej teritórií, by sme na tejto hrude nepochybne poväčšine objavili starý dobrý thrash a death metal, plus s týmito dvoma pevnými skupenstvami sa sem a tam niečo primieša z novo-generačných zlúčenín. O rôzných metalurgických experimentoch tu dnes reč nebude, pôjde sa na istotu a osvedčené obrábanie na nekompromisný  spôsob. S brutal deathom dnes praská jeden kovozásobník za druhým, väčšina ho zbiera vo veľkom a uskladňujú si ho niekde v suteréne, aby im na neho nikto iný nešahal aj keď vlastne ide o jedno a to isté zloženie, tvarovo si ho ale inak vykrúcajú a lisujú.   Quarteto z holandského North Brabantu so staroškolský rozbitým lógom, (štýlovo a la starý Autopsy alebo  Necrony) nesúci názov BRUTUS sa sformovalo pred 16-tími rokmi, má na konte promo, jeden živák, dlhohrajúci kotúč „Slachtbeest“, na ktorom je vrytá 2003-ka a svoj veľmi čerstvý, januárový pod vydaním Unique Leader,  „Murwebeukt“. Za tú šestnásticu svojej existencie sa toho od nich veľa nenazbieralo ale rozhodne sa snažia o tie trpezlivejšie časové intervaly. Koniec koncov, sú si iste vedomí ako to na scéne je a čoho je dostatok, nuž aj v tom quante sa nájde dosť nie príliš podarených väzieb na skĺbený celok. Ich prípad to ale myslím nebude, keďže sa nejedná o nejaké naivné, nezrelé individuá ale s rozhodnutím sa držia v tradičnejších a scénovo nižších polohách zemských. To im na ich muzikantskom prejave nijako neuberá a sú verní hodnotám undergroundovej ceny za prístup. Ich novotina sa tak aj v týchto zásadách naďalej uberá a prináša nám porciu špinavej, nekompromisnej smrtivlády plnej mäsa, gore, vrážd…ja viem, všetko také tu už bolo asi až nespočetnekrát ale tento chliev si stále vie nájsť svojich priaznivcov a inštrumentálna zložka BRUTUS nevyznieva nijako primitívne ale v podstate štandardne a v niektorích polohách až nad. Zaujímavú rolu tu zohráva celkový zvuk tohto šestnásť-skladbového monštra, je výraznejšie skombinovaný s hrubosťou a špinou, čo dáva priamú autenticitu atmosféry a nemodeluje ju s nejakými plastovými formičkami. Texty a názvy sú v rodnej holandštine, vokálne sú podporené dvojicou gitaristov s viacmenej dobre zrozumiteľným frázovaním, sem tam si odskačujúcim do Barnesovho brechotu, obe gitary majú slušné väzby jedna na druhú a spoločne tvoria feeling hodný riadnej zloby, minimom sa rozhojdajú aj do slamu a basa to už len celé umocní. Bicie by som na určitých miestach zvýraznil, inde znížil ale aj napriek takej chvíľke hluchších miest sú obstojne udržateľné so zvyškom. Treba brať na vedomie aj fakt, že niektoré zvučné...

Čítaj ďalej
Recenzia – BATUSHKA – „Litourgiya“ (Witching Hour Productions 2015)
jan07

Recenzia – BATUSHKA – „Litourgiya“ (Witching Hour Productions 2015)

Zverejnené v jan 7, 2016

Rok 2015 nám utiekol dosť bleskovo až sa môže zdať, že čím ďalej, tým viac sa to uberá rýchlejším tempom. Bolo to vskutku veľmi pestré a bohaté obdobie, ktoré za sebou zanechalo plody práce na metalovom poli a s dozberom je myslím aj viacero spokojních. Ako sa už tak blížil koniec roka, niečo sa nám predsa ešte len urodilo. Nejaké to EP, kompilácie ale zrejme len málokto očakával, že zrazu z čista jasna vyrastie akási v jadre čerstvá odroda. O túto nečakane prekvapivú no skvele načasovanú rafinovanosť sa postaralo poľské vydavateľstvo Witching Hour Productions, (ktoré už čo to vydalo kapelám ako Vader, Azarath, Hate,) keď pustilo do sveta „Liturgiu“ krajanov, zatiaľ personálne neznámich Batushka. Akú novinu nám toto nové zoskupenie odeté v ornátoch pravoslávneho duchovenstva starej Rusi prináša? Je viac než pestrá už len tým, čím som naznačil v otázke a to je tématická originalita, kedže ako som tak skúmal a skúmal, nenašiel som už prakticky žiadnú kapelu, ktorá by sa tak horlivo oddala konkrétne tejto záležitosti balancujúcej na pozadí Cárskoruského obdobia rokov 1547 až 1917. Textovú stránku som doteraz  neprebádal, resp. teda som ju ešte nikde nevidel zverejnenú ale podľa iných indícií, akým je pestrý obal albumu a jeho atmosféra si môžem trúfať povedať, že pôjde o ranné obdobie, v ktorom prijal titul prvý cár Ruska a samovládca Ivan Vasilievič Hrozný IV. Prečo práve toto obdobie? Kapela sa žánrovo začala pohybovať na hrane black metalového základu a doomovej esencie. Je to nezvyklá kombinácia ale o to viac potešujúca, pretože sa snaží príjsť s niečím neobyčajným a tak sklbuje do seba dve temné atributy, na jednej strane rúhačská a nenávistná forma pokory a na druhej tragický dopad činov, zatratenie. Misky váh sú tak v Batushke na vyrovnanej úrovni, dejstvo je tým dramaturgicky a kompozične veľmi precízne vyformované. Som presvedčený o tom, že im nejde o žiadne povrchné či pompézne pózerstvo ale ich znalectvo tématiky a veľmi dobrá hráčska pracnosť sa prikláňa k filozofickým a duchovnejším hodnotám. Za Ivana existovala v Rusku organizácia, ktorá činila okolo 300 mužov. Založili svoje „mnišské bratstvo“, ktoré bolo veľmi úzko spojené so satanskými rituálmi a zhromaždeniami, kde sa praktizovali sexuálne orgie, mučenia a samotný Ivan sa ich aj účastnil. Toto obdobie bolo veľmi deprimujúce a ťažké pre väčšinu obyvateľstva ako uvádzajú pramene a pokračovalo to aj po jeho smrti. V historiografií Rusi  dostalo označenie „smutná doba“. Význam slova Batushka značí ľudové pomenovanie „Cára“, dôležitú a váženú osobnosť. V zhrnutí sa nám títo novici snažia poukázať na svätskosť skĺbenú s hrôzovládou, ktorá není žiadným vymysleným, knižným príbehom ale skutočnosťou a tak ich debut silnie každým posluchom viac a viac. Litourgiya je prednášaná do Yekteníy od 1 po 8....

Čítaj ďalej
Report – Belphegor, Vital Remains, Hate, 16. december 2015, Melodka, Brno
dec17

Report – Belphegor, Vital Remains, Hate, 16. december 2015, Melodka, Brno

Zverejnené v dec 17, 2015

Vianočné sviatky sa nám už nezadržateľne blížia a čo môže byť krajšie, ako ich osláviť v duchu plného rúhania, obrátených Ježišov, kozích hláv, krvi a warpaintu! Každá babka by sa razom prežehnala, ale nám stekajú slinky. Podobnú oslavu malo zažiť Brno. Hlavný biskup BELPHEGOR preniesol kázeň podľa „Conjuring The Dead“ evanjelia. Pastor VITAL REMAINS niesol satanoslužbu v duchu „Icons Of Evil“ a miništranti HATE nám mali pekne prevetrať habity. Vzhľadom k nečakanému a neskoro oznámenému posunutiu času, sme prvú omšu od pánov ETHEREAL zmeškali, začo sme si naložili desať rán bičom. Čas pripraviť si omšové víno, telo Belzebuba a vkročme do Melodky! Vzhľadom na neočakávané informácie vkráčame do podniku tesne po skončení prvej kapely. Klub mi svojou koncertnou plochou pripomínal náš Randal. Vedľa tejto plochy sa nachádzal priestor pre predaj merchandise, a väčší pult, kde si môžete dať aj pšeničné „weizen“ pivo. Celý priestor je nefajčiarsky a nachádza sa na hornom poschodí, dole tiež nájdeme veľkú plochu na pitie, dnes sa však niesla v prehúlenom dychu, stačilo len cez ňu prejsť a mali ste ústa plné dymu. Po inšpekcii priestorov náš zrak smeruje na pódium, kde si už svoje veci pripravili HATE. Kto ich ešte nepozná, môže nadobudnúť dojem, že ich duch BEHEMOTH stále máta, čo je v podstate pravda. Hudobne stále uviaznuté v prekliatí zvanom „takto hrali BEHEMOTH pred desiatimi rokmi“ a nie a nie sa z toho vymaniť. Výdrž a chuť si nájsť svoju cestu sa im zaprieť nedá, tam kde sa ich poľskí kolegovia vybrali na cestu „umeleckú“, tam oni stavili skôr na istoty – drvivosť, ráznosť a temné riffy. Aj ich vystúpenie malo presne takýto scenár. Úderné a zlom nasiaknuté riffy, valivé tempá a pekelná atmosféra. Ako otvárak veľmi vydarené, ale žiaľ, ako plnohodnotnú kapelu to stále neberiem. Na nasledujúce vystúpenie som sa obzvlášť tešil. Ako bude znieť VITAL REMAINS bez hlavného mentora – Davea Suzukiho? Aký hlas nahradí rúhanie Glenna Bentona? Áno, ešte som nemal tú česť ich vidieť live v tomto zoskupení. Odpovede prichádzali rázom. Na úvod stavili veci z posledného „Icons Of Evil“, čiže titulná a „Scorned“. Hneď prvá utrpela na dosť machuľový zvuk, kde sa jednotlivé sóla a vyhrávky strácali za masívnymi klepanicami. Ostala vo väčšine iba prietrž temp a zvuku gitár. Pri druhej sa to už viac ustálilo. Ich nový hlas sa niesol v „medveďom“ reve ala Benton, ktorý sa miešal so škrekotmi – ako náhrada to celkom zafungovalo. Hlavne keď pridal svoj zachmúrený ksicht, tak som mal pocit, že pred nami stojí samotný Glenn (s veľmi zažmúrenými očami). Ako bonus pridal fuckovanie smerujúce nahor k nebesiam a o zážitok bolo postarané. Z ničoho nič začínajú uvádzať „new shit“, citujem,...

Čítaj ďalej
Recenzia – Guineapig – Bacteria – Rotten Roll Rex 2014
dec10

Recenzia – Guineapig – Bacteria – Rotten Roll Rex 2014

Zverejnené v dec 10, 2015

Guinea pig, v preklade morské prasiatko alebo ľudovo len morča. Kvôli tejto recenzii som sa priučila aj čo – to zo zvieracej ríše. Doteraz som sa o morské prasatá veľmi nezaujímala, ale keď si už kapela dala takéto pomenovanie, trochu som si o nich prečítala a zistila som celkom zaujímavé skutočnosti. Morčatá totiž na moje prekvapenie ovládajú pestrou škálu zvukov a iných prostriedkov k vyjadreniu svojich pocitov a tak sa o ich výpočet s Vami podelím: Kvíkanie, Bublanie, Cvakanie zubov, Spievanie, Účelové pískanie, Rumba tanec, pri ktorom samec vydáva akési mručanie. Uši morčaťa dokážu vnímať ultrazvuk až k hranici 100 kHz. Tak a teraz keď už ste poučení o tom, čo všetko tieto zvieratá dokážu, je na čase zhodnotiť či sa na ich obraz podobá aj hudba gore grindovej skupiny z Talianska, o ktorej dnes bude reč. Skupinu tvoria traja hudobníci, gitara a vokál, basová gitara a vokál, bicie. Založili ju v roku 2013 vo „Večnom meste“. Gitarista pôsobí zároveň v kultovej skupine každého gore milovníka – Ultimo Mondo Cannibale. Možno aj táto skutočnosť im dopomohla, že sa závratným tempom dopracovali od takmer neznámej talianskej kapely, k účasti na festivaloch a koncertoch po celej Európe. Pódium už zdieľali napr. s Asphyx, Nile a pod. na tohtoročnom Death Feast v Nemecku. Onedlho po založení, vydali v roku 2014 debutový a zatiaľ aj posledný album „Bacteria“. Pod svoje krídla si ich zobralo vydavateľstvo Rotten Roll Rex, ktoré zastrešuje napríklad aj Spasm, Gutalax, či Libido Airbag. Album obsahuje 13 piesní s názvami, ktoré väčšinou súvisia s chorobami, vírusmi a pod., napríklad Plasmodium alebo Variola Major. Tematicky sa teda držali názvu albumu. V booklete nájdete aj slová k piesňam, ktoré „prekvapivo“ nedávajú takmer žiadny zmysel. Je to asi ako keby ste si otvorili lekársky slovník, súbor náhodných slov, náhodných slovných spojení. Ako príklad si zoberme dajme tomu pieseň „Epidemic“. Slova – Chlamydophylia infection, Anaplasmosis Phagogytophilium Rabies, Rat-Bite Fever… Ak si zoberiem na paškál aj grafickú stránku, na úvodnom coveri je obrázok baktérie „obohatenej“ o chápadla, na zadnej strane je injekčná striekačka a celá vizáž je ladená do tmavo-zeleno-šedej, v celku podarené. Plynulo sme sa dostali k tomu podstatnému, čiže hudobnej stránke. Každá pieseň ma najviac do troch minúť, niektoré majú aj krátke intrá, dokopy ide o 32:11 minút. Ako som už spomenula vyššie pri predstavovaní kapely, majú dva vokály, ktoré sa striedajú. Myslím si, že vokály sú asi jediná vec, ktorá je ako tak originálna. Jeden z nich znie ako chrlajúca sviňa, poprípade medveď, či pokazený bublajúci odtok, nie je to ten typický prasačí kvik, na ktorý sme navyknutí napríklad pri Spasm. Tento spev je podľa mňa jednou z mála vecí, ktoré dokážu...

Čítaj ďalej
Recenzia – FACE OF AGONY – „Death Blow“ (Gothoom Productions, 2015)
dec09

Recenzia – FACE OF AGONY – „Death Blow“ (Gothoom Productions, 2015)

Zverejnené v dec 9, 2015

Na začiatku sa musím priznať, že pred rokom a pol som o tejto kapele ešte nepočul. Zvrat nastal v septembri 2014, na akcii s názvom Budík, kde mi doslova vybili dych. Rázny, ostrý a hlavne poriadne nakopaný thrash sa na mňa vyvalil z pódia úplne nečakane. Myslel som si, že to bude len obyčajná radovka, ale oni mali také gule, až som ostal úplne prikovaný a jediné, čo sa mi ostalo hýbať, bola hlava. O svalovku bolo postarané. Čas prešiel a od tejto udalosti som ich stihol vidieť ešte dvakrát. Na obidve vystúpenia nájdete aj report, stačí ich len vyhľadať. Cez leto prichádza správa, že ich novinku vydáva náš najväčší label – Gothoom Productions, čo som si hneď povedal, že spravili správny ťah. Aké dostihy pre nás teda pripravila naša hlavná stajňa? Rozhodne veľmi dravé, svižné a s kopou nedostižných koní. Je to závod ako o život! Gitary majú skvelý, živočíšny, ale hlavne rezavý zvuk, ktorý ma hneď vracia do 80-tych rokov. Svojou údernosťou a ostrosťou ako britva sa vám zarežú do sluchovodov a prepília akúkoľvek ozvenu po nejakom pope, ktorý ste náhodou započuli v rádiu. Bicie pôsobia ako päsť na oko a slúžia ako hnací motor albumu, ktorý nesie túto energickú dávku dopredu. Pritom nepôsobia umelo a sterilne, ale majú svoju údernosť a silu. Dokonca aj basová linka je tu nadmieru výrazná a zaujímavá, stačí si zapnúť úvod poslednej „An Omen of Demise“ a tá pieseň vás presvedčí, že basa nie je len nástroj na doplnenie hutnosti. Aj keď v tomto prípade tú hutnosť tomu rozhodne pridáva. Celkovo chválim zvukovú prácu na tejto nahrávke. Takýto thrash metal si to priam žiada. Keď sa na to pozriem ako hudobný balič, tak si hneď beriem na pás dve veľké škatule. Na jednej je napísané európsky thrash a na druhej groove metal dodaný z Ameriky. Tie škatule skrývajú v sebe zopár menších. V prvej nájdeme nemecký box, ktorý zabalil dravosť a nespútanosť. Druhá zase skrýva hlavne krabicu s nadpisom hutnosť a jednu matriošku, ktorá postupne odkrýva šťavnatosť, prirodzenosť a v rohu nájdeme aj štipku moderny a inovácie. Na rovinu si môžeme povedať, že posúvať hranice pri thrash metale je skoro ako ísť hlavou proti múru. Buď si tú hlavu rozbijeme, keď ju máme dosť tvrdú aj múr spadne, ale prevažne si radšej povieme, že je to dobre postavené. Ani pri tejto nahrávke nejde o nejaký originálny prístup. V podstate sú zobraté dve silné elementy, ktoré sme vsunuli do krabice, priadne s ňou pretriasli a vyplavila sa nová dávka thrash metalu na púchovský spôsob. Prívlastok „najoriginálnejší“ prináleží spevu. Jaro, aj vďaka bohatým skúsenostiam aj v death metalových vodách (DEMENTOR, GOD DEFAMER), podal...

Čítaj ďalej
Report – HAMMERFALL, RAGE, SERENITY, 7. december 2015, Collosseum Club, Košice
dec08

Report – HAMMERFALL, RAGE, SERENITY, 7. december 2015, Collosseum Club, Košice

Zverejnené v dec 8, 2015

Časy veľkých power metalových koncertov sa asi pomaly chýlia ku koncu. Jasný dôkaz prišiel pri koncerte HAMMERFALL a RAGE v Košiciach. Predpredaj hlásil len nejakých 350 predaných lístkov, čo doviedlo organizátorov k ráznemu kroku – zmeniť miesto konania. Akcia sa presunula z Cassosport haly do košického Collossea v podstate na poslednú chvíľu. Informácia sa dostáva do sveta len v nedeľu v noci. Ktovie koľkí ľudia stopovali pred Cassosport halou pred koncertom. V roku 2009, prvýkrát u nás, mali plnú halu, teraz sa však museli vrátiť späť do undergroundu! Kto by na to pomyslel pred pár rokmi? Realita je však taká. Vystačila kapacita 1000 ľudí na takú kapelu? Určite áno. Brána sa vďaka meškaniu otvorila až tesne pred začatím a počas vchádzania ľudí do clubu svoj priestor využíva SERENITY. Čo vám pri power metale napadne ako prvé? Rýchly drive, výškový hlas speváka, trochu priteplené backing vokály, chrabrý imidž, pompézne klávesy, chytľavé melódie, ľahko zapamätateľné refrény a slušná dávku energie? Prvá kapela to splnila do bodky. Tradičná a dalo by sa povedať – tuctová variácia na power metalový štýl, no zato podaná dôstojne a ako úvod na naladenie tej správnej vlny poslúžila parádne. Keď si porovnáme publikum na začiatku a ku koncu vystúpenia, mohlo sa zdať, že ste na úplne inom koncerte. Keďže ľudia počas koncertu prichádzali neustále, až kým sa klub pekne nenaplnil (približne 600 ľudí). Zo začiatku komorný UG koncert, koniec – power metalová oslava. Teplota pomaličky stúpala, počet spotených tričiek narastal, miesta na státie ubúdalo. Ľudia už pomaly zaplnili každé väčšie miesto. Dospel čas na RAGE. Zmenená zostava, žiadne predlhé a ultra technické vyhrávky Victora Smolského, ale späť k power až thrashovým koreňom. Turné sa nieslo aj v duchu oslavy k 20. výročiu albumu „Black In Mind“. Celá nahrávka je nasiaknutá až thrashovými pachuťami a power metalovou melodikou. Hneď prvé tóny patrili titulnej skladbe z albumu, thrashový riff a už bolo jasné, že o staroškolskú dávku metalu nebude núdza. Trochu som mal obavu, či to Peavy zvládne vokálne. Z omylu ma hneď vyviedol pri prvej skladbe. Jeho charizmatické a svojské zafarbenie hlasu krásne vyniklo, skoro bez chýb a navyše s poriadnymi guľami, alebo chytľavosťou pri refrénoch. Ani mi neprekáža, že sa viac orientuje v stredných polohách, vtedy má jeho hlas tú poriadnu šťavu. Skôr ma kus rušil doprovodný spev, ktorý by som radšej vylúčil, viac mi pískal v ušiach ako robil dobre. Svoje hity vybalili hneď na začiatku – „Over and Over“ alebo „Down“ prebudili hlasivky aj publiku a club zaplnili tóny stoviek fanúšikov (tých 6 myslím). Setlist sa zameral hlavne na spomínaný album, plus ešte nejaké klasiky, až ku záverečnej – „Higher than the Sky“, kde doslova...

Čítaj ďalej