Guinea pig, v preklade morské prasiatko alebo ľudovo len morča. Kvôli tejto recenzii som sa priučila aj čo – to zo zvieracej ríše. Doteraz som sa o morské prasatá veľmi nezaujímala, ale keď si už kapela dala takéto pomenovanie, trochu som si o nich prečítala a zistila som celkom zaujímavé skutočnosti. Morčatá totiž na moje prekvapenie ovládajú pestrou škálu zvukov a iných prostriedkov k vyjadreniu svojich pocitov a tak sa o ich výpočet s Vami podelím:
Kvíkanie, Bublanie, Cvakanie zubov, Spievanie, Účelové pískanie, Rumba tanec, pri ktorom samec vydáva akési mručanie. Uši morčaťa dokážu vnímať ultrazvuk až k hranici 100 kHz.
Tak a teraz keď už ste poučení o tom, čo všetko tieto zvieratá dokážu, je na čase zhodnotiť či sa na ich obraz podobá aj hudba gore grindovej skupiny z Talianska, o ktorej dnes bude reč. Skupinu tvoria traja hudobníci, gitara a vokál, basová gitara a vokál, bicie. Založili ju v roku 2013 vo „Večnom meste“. Gitarista pôsobí zároveň v kultovej skupine každého gore milovníka – Ultimo Mondo Cannibale. Možno aj táto skutočnosť im dopomohla, že sa závratným tempom dopracovali od takmer neznámej talianskej kapely, k účasti na festivaloch a koncertoch po celej Európe. Pódium už zdieľali napr. s Asphyx, Nile a pod. na tohtoročnom Death Feast v Nemecku. Onedlho po založení, vydali v roku 2014 debutový a zatiaľ aj posledný album „Bacteria“. Pod svoje krídla si ich zobralo vydavateľstvo Rotten Roll Rex, ktoré zastrešuje napríklad aj Spasm, Gutalax, či Libido Airbag.
Album obsahuje 13 piesní s názvami, ktoré väčšinou súvisia s chorobami, vírusmi a pod., napríklad Plasmodium alebo Variola Major. Tematicky sa teda držali názvu albumu. V booklete nájdete aj slová k piesňam, ktoré „prekvapivo“ nedávajú takmer žiadny zmysel. Je to asi ako keby ste si otvorili lekársky slovník, súbor náhodných slov, náhodných slovných spojení. Ako príklad si zoberme dajme tomu pieseň „Epidemic“. Slova – Chlamydophylia infection, Anaplasmosis Phagogytophilium Rabies, Rat-Bite Fever… Ak si zoberiem na paškál aj grafickú stránku, na úvodnom coveri je obrázok baktérie „obohatenej“ o chápadla, na zadnej strane je injekčná striekačka a celá vizáž je ladená do tmavo-zeleno-šedej, v celku podarené.
Plynulo sme sa dostali k tomu podstatnému, čiže hudobnej stránke. Každá pieseň ma najviac do troch minúť, niektoré majú aj krátke intrá, dokopy ide o 32:11 minút. Ako som už spomenula vyššie pri predstavovaní kapely, majú dva vokály, ktoré sa striedajú. Myslím si, že vokály sú asi jediná vec, ktorá je ako tak originálna. Jeden z nich znie ako chrlajúca sviňa, poprípade medveď, či pokazený bublajúci odtok, nie je to ten typický prasačí kvik, na ktorý sme navyknutí napríklad pri Spasm. Tento spev je podľa mňa jednou z mála vecí, ktoré dokážu Guineapig ako tak odlíšiť od hordy podobne znejúcich zoskupení. Druhý vokál sa drží vo vyšších hrdelných polohách a je mu občas aj rozumieť niektoré z tých hore spomínaných náhodných slov. V každom prípade sa spevy nepodobajú na zvuky, ktoré vydávajú morské prasatá, čo je škoda, že to tak nepoňali, pretože by si u mňa vyslúžili goregrindový plusový bod naviac.
Zvyšok hudby pozostáva z pre gore klasického unca-unca, „tanečných pogo rytmov“ a z pomalších pasáži, alebo celých piesní. Dosť mi tu chýba niečo originálne, mala som pocit, akoby som počúvala v podstate dookola jednu a tú istú pieseň. Inak povedané, je to podľa mňa nuda. Štruktúra skladieb má niekoľko variant. Buď je tempo rýchle od začiatku až do konca, častejšie sú to však stredné až pomalé tempá, pri ktorých človek čaká, či sa to ešte rozbehne, poprípade, či nastane nejaký iný zvrat, ale nie, nenastane. V celku mi tu sedí aj vlastný opis kapely, ktorá si píše, že hrajú slow motion buldozer gore. Nemôžem si pomôcť, ale niektoré gitarové linky na mňa pôsobia ako skopírované od iných kapiel podobného žánru. Zvukovo ide o solídnu nahrávku, v popredí sú hlavne vokály spolu s nástrojmi, bicie majú trochu plechový zvuk a pri gitarových a basových partoch sú stiahnuté do úzadia.
Asi sa ma teraz pýtate, že čo som vlastne od toho čakala, veď taký je gore-grind. Áno, je to pravda, len mi v prípade Guineapig chýba akýsi šmrnc, nápad! Pri svojich vystúpeniach nestavajú ani na nejakej show, ktoré sú často príznačné pre tieto kapely. Mala som ich totiž možnosť vidieť na Flesh Openair party tento rok. Často krát ma totiž kapely dokážu zaujať keď už nie hudobne, aspoň predstavením na živo.
Tak si v krátkosti to zhrňme! Pripravte si na mňa biče, laná a dildá, či radšej baktérie? Debutová nahrávka Guineapig ma nezaujala, chýba jej podľa môjho názoru náboj, hravosť, odlišnosť od kolegov žánru. Majú však u mňa body za „chorý“ vokál a jednoliatu tému svojho albumu. Trochu mi uniká, za čo vďačia pomerne veľkému úspechu na scéne, ale to je skôr otázka na fanúšikov tohto žánru? No a teraz už môžte ísť do mňa…
6/10
Linky na kapelu:
https://www.facebook.com/guineapigbulldozer/?fref=ts
http://www.guineapigbulldozer.com/
