FEKAL PARTY v Prahe tento rok poslednýkrát!
Ak ste ešte nikdy nenavštívili tento pražský jednodňový festival, máte tento rok poslednú šancu. Na poslednom ročníku tohto festivalu plného extrémnej muziky si budete môcť vychutnať domáce české aj zahraničné kapely. Aj tento rok sa uskutoční Fekal party v priestoroch „Modrej Opice“ (Modrá Vopica) a ako už je zvykom, posledné tri kapely vystúpia vo vnútri. Pri tejto príležitosti dávam slovo organizátorom, ktorí to zhrnuli vskutku poeticky: Kam jdou ti podivní lidé, co to sebou táhnou za krámy. Mísa, zvon, role toaleťáku, pokorné úklony a vyplašená zvěř krčící se u dřevěného zablešeného přístřešku. Dvacet let čekání na jeho příchod, již nebude třeba dalších ročníků, neb nastává éra zlatých nočníků.. Tradiční letní pražská grindcorová sešlost FEKAL PARTY se doškrábala do své dvacítky a to je ten správný čas, kdy symbolicky pověsí své prkénko na hřebík a půjde se konečně pořádně vydrhnout. V poslední srpnovou sobotu 25.8.2018 se v Modré Vopici představí klasicky 15 kapel, na dvou pódiích přivítáme švédské THE ARSON PROJECT, finské FEASTEM, holandské INHUME či TEETHGRINDER, tuzemské PERFECITIZEN, ruské PERULENT JACUZZI, francouzské INHUMATE či CHIENS a další. Symbolickým headlinerem poslední FEKAL PARTY budou místní AHUMADO GRANUJO, kteří byli s festivalem hlavně ze začátku velmi propojeni a jejichž jméno se za ta léta v line-upu objevovalo nejčastěji. Modrá Vopice se otevře návštěvníkům v 11:00 dopoledne. Tlačová správa Základné informácie: FEKAL PARTY 25.8.2018 PRAHA, MODRÁ VOPICE Predpredaj: neonarcis@seznam.cz Vstupenky: do 22.8. 2018: 650 czk / 26 euro FB Udalosť: https://www.facebook.com/events/1715006325200185/ 11:00 – Dvere Vonkajší stage (Jiří Kára stage) 12:00 – 12:20 INSISTENT 12:40 – 13:05 PURULENT JACUZZI 13:25 – 13:55 PERFECITIZEN 14:15 – 14:45 GROG 15:05 – 15:25 SHEEVA YOGA 15:45 – 16:15 INHUME 16:35 – 17:05 TEETHGRINDER 17:25 – 17:55 CHIENS 18:15 – 18:45 THE ARSON PROJECT 19:05 – 19:40 FEASTEM 20:10 – 20:50 INHUMATE 21:10 – 21:55 AHUMADO GRANUJO Vnútorný stage (Indulona Jones stage) 22:20 – 22:50 DIPHTERIA 23:10 – 23:40 SICK OF STUPIDITY 00:00 – 00:15 ONANY...
Convulsing – Errata – Independent 2016
Austrálsky one man project Convulsing sa zrodil v hlave Brendana Sloana, jedného zo štyroch členov inštrumentálného kvarteta Dumbsaint a aj keď má s domovskou kapelou hodne spoločné, ide predsa len o poznanie ťaživejšiu, temnejšiu a špinavšiu porciu metalového extrému. Na podobné závery vlastne stačí len nazrieť na obal nahrávky – perokresba bezútešnej tváre hľadiacej do prázdna za mesačného svitu, alebo niečoho čo sa dá popísať aj ako zatmenie slnka. Brendan Sloan si v štúdiu postrážil všetky nástroje a aj keď sa o bicie postaral automat, výsledok nakoniec znie veľmi dynamicky a naturálne. A keďže ide o jeho vlastné zvrátené a skazené decko, ktoré chce tvarovať podľa svojich predstáv, tak si pre istotu postrážil sám aj produkciu a mastering. Máme teda čo dočinenia s DIY produktom ako vyšitým, avšak dotiahnutým v každom detaile. Gitary sú aj pri relatívne nízkom skreslení špinavšie než staničný hajzeľ, growling sa vznáša niekde nad burácaním nástrojov ako spanikárená kreatúra uväznená v dozvukovej komore a zvuková stránka albumu je vo výsledku veľmi animálna až pudová. Aj keď to Sloan nijak neprehnal s čistotou zvuku, predsa len sa v tomto kakofonickom pekle tóny nezlievajú dohromady – skôr naopak. Každý detail je zreteľne počuť. Poďme sa teda konkrétne venovať hudobnému obsahu – gro tvorí death metal zjavne inšpirovaný klasikmi ako Gorguts či služobne mladšími spolkami ako novozélandskí susedia Ulcerate. Poslucháč započuje aj nejakú tu Gojiru, avšak ťažko tie valivé riffy prisudzovať len Gojire, keďže frantíci ich v podstate tiež odkukali od klasikov Morbid Angel. Všetky tieto vplyvy sú na debute „Errata“ markantné a to s mierne hnilobným blackmetalovým zápachom a post metalovými odbočkami na podtrhnutie celkovej klaustrofobickej atmosféry. Už v úvode sa na poslucháča vyrúti disharmonický otvarák „Descend Beneath“. Ten sa po počiatočnom výbuchu náhle zvoľní, aby opätovne vyústil do maršu vlečúcich sa riffov, plynule sa stupňujúcich až k blastbeatom. To všetko sa v polovici skladby takmer lusknutím prstov vracia k ponurým poloakustickým pasážam príznačným skôr pre spolky ako Neurosis či nedávno recenzovaných Eryn Non Dae. Som rád, že Brendan Sloan produkciu vôbec neuhladil a ponechal všetko živelné – dokonca aj tým automatickým bicím akoby dodal ľudský faktor, čo nie je práve jednoduché. Zvoľna začínajúca „Altered“ sa akoby nič prehupne do smrtiaceho nákladu, neoblomnej a neustupujúcej tvrdosti, zhudobneného nechutenstva. Všade sa síce nájdu tiché pasáže, ale ani tie nijak neodľahčujú neprestajnú ťažobu, skôr predznamenávajú ticho pred búrkou či stred samotného disonantného hurikánu, ktorý Convulsing tak hodnoverne zaznamenáva v pomyselných drážkach albumu Errata. Hovorím „pomyselných“, keďže album vyšiel len v elektronickej forme a v malom, 100 kusovom náklade ako MC kazeta – áno!! MC Kazeta!! Totálny underground. Jedinou odbočkou sa tak stáva vcelku nečakaný výber coververzie „The Sky Moves Sideways“ od Porcupine Tree. Originálna, cez 18 minút trvajúca kompozícia je tu síce zredukovaná na necelých funkčných sedem, ale vo svojej podstate to zas tak nevadí. Pôvodný pink-floydovský nádych...
Ynfest 2018 tento rok aj s nádielkou zahraničných kapiel
Tak čo na nás nachystali organizátori Ynfestu v jednom z najvzdialenejších miest na Slovensku? Vzdialené hlavne zo západných regiónov, aby som bola presná, pretože tento festival sa odohráva v Svidníku. Aj tento ročník Ynfestu sa uskutoční v areáli mini golfu v sobotu 18.8.2018. Tento rok bude bohatý aj na zahraničných hostí, z Poľska (KALT VINDUR, LOS PASTWA ), Ukrajiny (N█O) a Českej republiky (Murder Inc., SUFFERING INCLUDED). Nebudú chýbať domáce kapely ako ATARAXIA, DIKTÄT, SARGAZMUS a CINNAMON WIND. Tešiť sa môžete na rozmanité hudobné štýly, od punk-rocku, cez crust, grind-core, d-beat, až po thrash, prograssive a black metal. Opisy jednotlivých kapiel nájdete nižšie, spolu so základnými informáciami k tomuto mini festivalu. Účinkujúci Ynfestu 2018: N█O – UA – atmosferický post-black metal z ukrajinskej metropoly Kyjev! Pôvodne one man band , ktorý sa postupne vyvinul do regulérnej 5 člennej kapely. Minulý rok vydali výborný debut s názvom Adrestia. https://www.facebook.com/no.band.black/ KALT VINDUR – PL – Progressive Black/Doom Metal z neďalekého pohraničia. Taktiež atmosferická vec na večerné hodiny že…až :) https://www.facebook.com/kaltvindurband/ MURDER INC. – CZ – zo stajne Support underground štartuje už aj táto parádna thrashmetalová parta. Naživo to stojí určite za hriech a z nahrávky detto. Aneb. skús novotu Umlčen Navěkya dekel z hlavy nájdeš až niekde v Rumunsku. https://www.facebook.com/RawThrash666/ SUFFERING INCLUDED – CZ – death/grind v podaní trojice obsahujúcej aj známu tváričku z domova. Pozor, nikdy nepovedz gepardovi, že dnes vyzerá ako pikaču lebo …zle bude. https://www.facebook.com/pg/sufferingincluded LOS PASTWA – PL – fajnový stoner – rock´n´roll taktiež tutoK neďaleko spoza hraníc.Niektorých členov ste už u nás mohli stretnúť v iných kapelách :) https://www.facebook.com/LosPastwa/ ATARAXIA – SVK – Ružomberská riťokopná záležitosť, s charizmatickým vokalistom, ktorý už tiež ukázal na predošlých ročníkoch s inými kapelkami kde je sever. Grind říznutej s krastom a hardkorom jak sa patri. https://www.facebook.com/ataraxiark/ DIKTÄT – SVK – Nová kapela z Popradu Vám prísne nadiktuje, ako si predstavuje disbeat! Nahrávka comming soon, tešíme sa na povedomého :-* bubeníka s partiou. CINNAMON WIND – SVK – Jediná kapelka vyslovene domáceho zastúpenia. Z koncertu na koncert viac trve vec. Poteteju Ťa aj na mozog :) Konečne aj demo ukážka here: https://cinnamon-wind.bandcamp.com/ SARGAZMUS – SVK – Bardejovská punkrocková kapelka,ktorá po ceste na iný gig príde otvoriť ten náš. Tiež nie prvýkrát vo Svidníku a veríme, že ani nie posledný. https://www.facebook.com/Sargazmus Hore uvedené informácie pochádzajú z FB Eventu. Predbežné informácie o našom minifeste v skratke: Miesto ako aj v predošlých rokoch Vonku Minigolf Kuchyňa – as usual v réžii brata – Bistro U Borodatoho Začiatok: 13:00 Vstup: 10 € FB Udalosť:...
Frontierer – Unloved – Independent 2018
Štvú vás susedia? Pustite si na plné pecky nový album Frontierer. Puberťáci, chcete aby sa vaši rodičia začali seriózne báť toho, čo z vás bude keď vyrastiete? Vypeckujte si v izbe album „Unloved“ a zamknite dvere. Chcete v práci hodinovku? Nastavte si počas pracovnej porady ako budík Frontierer. Táto škótska zverina vydala ešte nestráviteľnejší a anti-muzikálnejší, nôt a melódií prostejší album než bol dlhohrajúci debut „Orange Mathemathics“. Tento krát však od oranžovej farby prešli páni na farbu, ktorá signalizuje rizikové a zdraviu nebezpečné preťaženie systému – červenú. A tá červená neznamená „stop“ – houby – Frontierer sú ako turbo nasratý býk, ktorému nešťastný toreador tou červenou plachtou práve zamával pred xsichtom, bez toho aby len pri jeho nezdravom sebavedomí a arogancií tušil, že to bola posledná vec ktorú spravil. A nezáleží na tom, koľko oštepov má tento zver zapichnutých v tele, odhodlanie je totiž silnejšie. Tu idú fakt žarty bokom. Toto je nenávistný, nekompromisný a nepoľavujúci djent. To čo pätica predvádza, takmer nemá momenty odľahčenia či oddychu. Ako náhle dúfate aspoň v jednu sekundu pokoja, prikúria Frontierer pod kotlom ešte silnejšie. Sumár najčiernejších myšlienok a emócií. Nechutne skreslené a zámerne prehúlené syntetické gitary dopĺňané besným zavíjaním whammy pedálov (tohto splašeného mustanga medzi gitarovými pedálmi preslávil Tom Morello či Dimebag Darrell) sa tiahnu každou skladbou a zámerne premieňajú celý album v jednu nestráviteľnú masu, ktorej súvislé počúvanie je ekvivalentom žrania klincov. A ak vám tie klince idú dole krkom ťažko, zapíjajte ich benzínom. Pri takejto rúbanici je už takmer povinnosťou obstarať si urevaného tura, ktorý aj keď je hlasovo skôr jeden z tucta, predsa len posiela beztak pekelne intenzívnu muziku do ešte väčšieho extrému. Ok – na niečo také nehorázne ako melódia predsa len v polovici albumu dojde. „Heartless 101“ je na pomery albumu, ktorého účel je silný tinitus, takmer slaďák…takmer. Objavia sa tú elektronické podmazy a dokonca aj niečo veľmi vzdialene pripomínajúce spev. Trvá to asi minútu a potom skladba prechádza naspäť do svojich mäsiarskych koľají. Album „Unloved“ predstavuje totiž v rámci doby svojho vzniku rovnako extrémny výplach, akým bol vo svojej dobe míľnik „Chaosphere“ od Meshuggah. Škóti k tomu ešte pridávajú chorobnú atmosféru ďalšej mešugáckej placky „Catch 33“, punkovú až hardcoreovú živelnosť Dillingerov a akúsi príchuť náhodnosti. Celý album je ako neriadená strela, u ktorej si majiteľ zbrane nerobí starosti, koho trafí. Niečo podobné predvádzajú aj ich krajania Sectioned, avšak Frontierer sú predsa len o mierny kus ďalej. Ich samotný názov napovedá o tom, že ako chodec po lane balansujú na samej hranici toho, čo je ešte počúvateľne. Je dosť možné, že na „Unloved“ túto hranicu dobrovoľne prekročili a je iba na poslucháčovi, či to akceptuje alebo dá ruky preč. Z toho, že na celej ploche albumu hrajú takmer furt jednu a tu istú skladbu si páni hlavu zjavne nerobia. Povrchová monotónosť je skôr sprievodný jav...
Fotoreportáž – Constans Compromissum – Bane – Depresy – Topoľčany – 26.7.2018
Vo štvrtok 26.7. sa v Topoľčanoch uskutočnil koncert v klube Barbar. Odohrali tu kapely Constans Compromissum, Depresy a Bane. Na tomto podujatí sa žiaľ nezúčastnil žiadny z redaktorov, takže vám z tejto stránky akciu nedokážeme priblížiť. Jednotlivé kapely si avšak môžete pozrieť aspoň prostredníctvom fotografií z tohto koncertu, ktoré zachytil svojim foťákom Filip Čerňan. Prajeme aspoň týmto spôsobom príjemné spomienky na „čierny štvrtok“ v Topoľčanoch. Ešte viac fotografii nájdete aj na stránke:...
Stoner-Post-Sludge-Doomová nádielka
Stoner rockový a stoner-metalový boom je v súčasnosti na vrchole a momentálne nadobúdam pocit, že len v neďalekom Nemecku, kde je tento žáner nesmierne populárny, je takýchto kapiel viac než v Indií bohov. To ani nehovorím o Severnej Amerike. Ak náhodou sledujete na youtube kanály ako napr. Stoned Meadow Of Doom či The Bong Druid of Mammoth Weed Mountain, tak viete, že nové nahrávky od pomerne neznámych kapiel tu pribúdajú ukrutným tempom. Človek to nestíha sledovať, nedajbože prehrabať sa množstvom nezaujímavých a len názvom sa odlišujúcich kapiel k niečomu svojbytnému a pozoruhodnému. Ale ak sa k tomu človek prepracuje, väčšinou výsledok stojí za to. Takže tu je výber stoner-sludge-doom kapiel, na ktoré som narazil behom posledných pár rokov a ktoré si podľa mňa zaslúžia pozornosť: Holy Grove Holy Grove sú vraj „najlepšie stráženým tajomstvom štátu Oregon – USA“ a to aj tak „nie nadlho, lebo vraj o nich bude svet čoskoro počuť“. No či sú fakt až taká bomba, si netrúfam tvrdiť, ale jedno viem iste – ich rovnomenný debutový album je výbornou porciou hudby, skladajúcou hold hard´n´heavy scéne 70-tých rokov, teda najmä Black Sabbath. Neminuli ich tiež vplyvy ranného doom metalu v podobe Candlemass či Saint Vitus a zjavne im nie je cudzí ani južanský rock v obidvoch jeho najznámejších vteleniach (70-roky Lynyrd Skynyrd a 90-roky New Orleánska vlna). Vedení slečnou so silným a prierazným hlasom na poste vokalistky a s celkovou záľubou v sludgeovom bahne či špinavom zvuku sú Holy Grove pastvou pre moje uši. Ich hudbe dominujú ťaživé pomalé tempá, prevažne ranno-sabbathovské riffy a miestami si tu prídete aj na skrytú bluesovú melodiku. Kapela v súčasnosti vraj pracuje na druhom albume.Tak či onak, na základe posluchu ich albumu im do budúcna neprajem nič iné než úspech. Whalerider Whalerider rovnako vzývajú ducha Black Sabbath a zároveň tento základ okorenili troškou ranného grungeu v podobe nahrávok Soundgarden či Screaming Trees z 80-tých rokov. Cudzí im nie je ani post metal rokov 90-tých a rôzne príjemne odbočky ako napríklad využitie sláčikových nástrojov. Či už šijú do poslucháča priamočiary rock alebo osemminútovú ódu na dva motívy a lá Neurosis, robia tak presvedčivo a bez väčších zakopnutí. Spev tu je trochu kameňom úrazu – nejde o to že by išlo o nekvalitný výkon, ale nemusí sedieť každému. Rôznorodý mix prejavov China Morena (Deftones) či Perryho Farrella (Jane´s Addiction) s miestami Cornellovským frázovaním síce nehrá druhé husle, ale pre určitú časť poslucháčov nemusí byť dostatočne priebojný či stráviteľný. Mne to osobne nevadí, keďže vo väčšine prípadov je vokálna stránka v tónine (čo sa v prípade Morena a Farrella povedať nedá) a navyše príjemne nahráva a zahusťuje už beztak silnú atmosféru. Swan Valley Heights Určite najšpinavšia záležitosť. Silné kontrasty medzi minimalistickým desert rockom a psychadelickými zasnenými pasážami znejú v podaní tejto trojice z nemeckého Mníchova naozaj sviežo a ich vzájomná súhra je už len vítaný bonus. Na kapelu s tak...










