Austrálsky one man project Convulsing sa zrodil v hlave Brendana Sloana, jedného zo štyroch členov inštrumentálného kvarteta Dumbsaint a aj keď má s domovskou kapelou hodne spoločné, ide
predsa len o poznanie ťaživejšiu, temnejšiu a špinavšiu porciu metalového extrému. Na podobné závery vlastne stačí len nazrieť na obal nahrávky – perokresba bezútešnej tváre hľadiacej do prázdna za mesačného svitu, alebo niečoho čo sa dá popísať aj ako zatmenie slnka. Brendan Sloan si v štúdiu postrážil všetky nástroje a aj keď sa o bicie postaral automat, výsledok nakoniec znie veľmi dynamicky a naturálne. A keďže ide o jeho vlastné zvrátené a skazené decko, ktoré chce tvarovať podľa svojich predstáv, tak si pre istotu postrážil sám aj produkciu a mastering. Máme teda čo dočinenia s DIY produktom ako vyšitým, avšak dotiahnutým v každom detaile. Gitary sú aj pri relatívne nízkom skreslení špinavšie než staničný hajzeľ, growling sa vznáša niekde nad burácaním nástrojov ako spanikárená kreatúra uväznená v dozvukovej komore a zvuková stránka albumu je vo výsledku veľmi animálna až pudová. Aj keď to Sloan nijak neprehnal s čistotou zvuku, predsa len sa v tomto kakofonickom pekle tóny nezlievajú dohromady – skôr naopak. Každý detail je zreteľne počuť. 
Poďme sa teda konkrétne venovať hudobnému obsahu – gro tvorí death metal zjavne inšpirovaný klasikmi ako Gorguts či služobne mladšími spolkami ako novozélandskí susedia Ulcerate. Poslucháč započuje aj nejakú tu Gojiru, avšak ťažko tie valivé riffy prisudzovať len Gojire, keďže frantíci ich v podstate tiež odkukali od klasikov Morbid Angel. Všetky tieto vplyvy sú na debute „Errata“ markantné a to s mierne hnilobným blackmetalovým zápachom a post metalovými odbočkami na podtrhnutie celkovej klaustrofobickej atmosféry. Už v úvode sa na poslucháča vyrúti disharmonický otvarák „Descend Beneath“. Ten sa po počiatočnom výbuchu náhle zvoľní, aby opätovne vyústil do maršu vlečúcich sa riffov, plynule sa stupňujúcich až k blastbeatom. To všetko sa v polovici skladby takmer lusknutím prstov vracia k ponurým poloakustickým pasážam príznačným skôr pre spolky ako Neurosis či nedávno recenzovaných Eryn Non Dae. Som rád, že Brendan Sloan produkciu vôbec neuhladil a ponechal všetko živelné – dokonca aj tým automatickým bicím akoby dodal ľudský faktor, čo nie je práve jednoduché. Zvoľna začínajúca „Altered“ sa akoby nič prehupne do smrtiaceho nákladu, neoblomnej a neustupujúcej tvrdosti, zhudobneného nechutenstva. Všade sa síce nájdu tiché pasáže, ale ani tie nijak neodľahčujú neprestajnú ťažobu, skôr predznamenávajú ticho pred búrkou či stred samotného disonantného hurikánu, ktorý Convulsing tak hodnoverne zaznamenáva v pomyselných drážkach albumu Errata. Hovorím „pomyselných“, keďže album vyšiel len v elektronickej forme a v malom, 100 kusovom náklade ako MC kazeta – áno!! MC Kazeta!! Totálny underground.
Jedinou odbočkou sa tak stáva vcelku nečakaný výber coververzie „The Sky Moves Sideways“ od Porcupine Tree. Originálna, cez 18 minút trvajúca kompozícia je tu síce zredukovaná na necelých funkčných sedem, ale vo svojej podstate to zas tak nevadí. Pôvodný pink-floydovský nádych je tu nahradený viac post-doomovým poňatím, čo aj prirodzenejšie zapadá do celkovej atmosféry nahrávky. Záverečná „Dragged“ dá vo velice bahnistom poňatí spomenúť na môj obľúbený album od Morbid Angel „Gateways To Annihilation“. Beriem to určite ako bod k dobru.
Convulsing má určite budúcnosť a už teraz vieme, že nebude len záležitosťou jedného albumu. Od vydania „Errata“ stihol Brendan pod hlavičkou svojho projektu vydať 20 minútovú skladbu na split s kapelou Siberian Hell Sounds. Bohvie či stihne popri záväzkoch v Dumbsaint dostať na pódium aj Convulsing. Možno áno, ale nejaký ten koncertík v Európe je stále v štádiu fantazmagórie. Starý kontinent je (zatiaľ) pre relatívne neznámy projekt od protinožcov až príliš ďaleko. Takže do tej doby mi nezostáva nič iné než točiť „Erratu“ do zblbnutia – a to vôbec nie je zlá predstava.
Hodnotenie 9/10
