Metal Feast Open Air aj tento rok na začiatku júna v českom meste Rokytnice!
apr03

Metal Feast Open Air aj tento rok na začiatku júna v českom meste Rokytnice!

Zverejnené v apr 3, 2019

História festivalu začína v roku 2014. Metal Feast začal pôvodne ako klubová akcia s pol ročným intervalom. Bol zameraný na podporu domácej undergroundovej scény na Morave a hlavne v lokalite Valašsko. Týmto spôsobom prebehlo 5 akcií a bolo jasné, že treba zmeniť formát na open air a celú myšlienku pozdvihnúť. Na indoor koncertoch odhrali kapely ako ČAD, CATASTROFY, X-CORE, BETHRAYER, SUNSET TRAIL a mnoho ďalších. V roku 2017 sa festival presunul po prvýkrát do vonkajšieho areálu a tak začal prvý ročník open air festivalu. Tento rok bude oproti predošlým ešte viac nadupaný po stránke dramaturgickej, tak aj z hľadiska zázemia a služieb. Tento rok sa zúčastnia kapely zo Slovenska, Českej Republiky aj zahraničia. Zo Slovenska sem zavítajú Stercore. Festival sa uskutoční 8.6. v sobotu, v areáli mesta Rokytnice v blízkosti hraníc so Slovenskom. Všetky informácie o mieste konania, vstupnom a pod. nájdete na webovej stránke, poprípade vo FB Udalosti. Ak vás tento festival zaujal, neváhajte a vyberte sa prvú júnovú sobotu práve sem. Line up: 16:00 otevření areálu 18:30 – 19:05 Cruadalach (CZ) https://www.facebook.com/cruadalach/ 19:25 – 20:00 Elysium(CZ) https://www.facebook.com/elysiumcz/ 20:20 – 21:00 Made by Zero(CY) https://www.facebook.com/madebyzeroband/ 21:20 – 22:00 Trynity (GER) https://www.facebook.com/TRYNITYMetal/ 22:20 – 23:05 For I Am King (NL) https://www.facebook.com/foriamkingofficial/ 23:25 – 00:00 Don Gatto (HU) https://www.facebook.com/dongattohc/ 00:00 – 00:20 Fireshow Černí salamandři 00:20 – 01:00 Stercore (SK) https://www.facebook.com/stercore.slovakia/ Dátum: 8.6.2019 Vstup: 150 Kč predpredaj viac tu Miesto: Rokytnice, CZ FB EVENT: https://www.facebook.com/events/359743111265473/ WEB:...

Čítaj ďalej
Report – SÓLSTAFIR – 24.marec 2019, Košice, klub Collosseum
apr02

Report – SÓLSTAFIR – 24.marec 2019, Košice, klub Collosseum

Zverejnené v apr 2, 2019

Pamätám si na to akoby to bolo včera. Je šiesteho decembra roku 2010, kráčam sama do Randalu a krásne sneží. Bol to prvý tohoročný sneh v Bratislave. Večer patril kapele SWALLOW THE SUN z mrazivého Fínska s ich chladným doom/death metalom a zahalenie mesta pod bielu snehovú pokrývku navodil vskutku magickú atmosféru. To som ešte netušila, že tento večer bude nielen magický, ale naozaj jedinečný a nezabudnuteľný. Jednou z predkapiel boli Islanďania SÓLSTAFIR, pre mňa vtedy ešte neznáma post/black metalová kapela, ktorá svojím setom priniesla kúsok islandskej prírody a emotívny zážitok všetkým zúčastneným. Od toho momentu som ich videla nespočetne veľa ráz, väčšinou na festivale, ale aj v klube, no ak sa nemýlim, na Slovensku sa v klubových priestoroch odvtedy už neukázali. Až dnes, v krásnu marcovú nedeľu v košickom klube Collosseum. V metropole východného Slovenska som bola po prvý raz a očarená krásou tohto mesta sa už teraz neviem dočkať, kedy sa tam budem môcť vrátiť. Klub Collosseum je takmer v srdci Košíc, ale jeho neoznačený vstup je dosť mätúci. Motala som sa okolo neho zopár minút a keby som nevidela metalistov vstúpiť do ošarpaných dverí, asi by som to ani nenašla. Po vstupe do klubu som bola milo prekvapená, to je presne to UG-čko, ktoré všetci milujeme, žiadny načančaný priestor, proste poriadne metalové ‘doupě‘. Klub bol zaplnený tak akurát, žiadna tlačenica, ale viditeľná podpora slovenských fanúšikov, ktorí sem merali cestu zo všetkých kútov krajiny. Na sekundu presne sa spúšťa projekcia na obrovskom plátne v zadnej časti pódia a o niekoľko chvíľ sa za tónov inštrumentálky „Náttfari“ na pódiu ocitne SÓLSTAFIR spolu s hosťujúcim sláčikovým kvartetom a klávesákom. Netuším ako je to vôbec možné, ale len čo Islanďania prvý raz hrabnú do strún, zimomriavky mi naskočia doslova na celom tele. Od temena hlavy až po končeky prstov na nohách. Tentoraz to prišlo hneď počas prvej skladby „Náttmál“, ale jej melancholická atmosféra mala ďalekosiahlejšie účinky. Mala som pocit, akoby všetko to zlé, negatívne, všetok smútok a bolestné spomienky v mojom vnútri začali vrieť a ako skladba plynula postupne zo mňa vyprchávali, vychádzali zo všetkých pórov. Magická hudba SÓLSTAFIR spolu s emotívnym a naliehavým vokálom Aðalbjörna Tryggvasona ani nemôže mať iný účinok. Musím sa priznať, že posledné dva albumy, „Ótta“ a „Berdreyminn“ ma až tak na zadok neposadili, ale počuť tie skladby naživo je diametrálne odlišné. Atmosféra, energia a dynamika sú niekoľkokrát znásobené, je to neuveriteľne silné a živelné, podmanivá hudba Islanďanov vypĺňa celý priestor, absolútne nás všetkých pohlcuje. Prvá polovica setu bola venovaná práve spomínaných dvom albumom, kde hudobníci v oveľa väčšej miere použili sláčikové nástroje a mať ich tu naživo bol naozaj výborný ťah. Štvorica sympatických dievčat pôsobila na jednej strane veľmi sústredene, ale takisto bolo badateľné ako sa dokážu zahĺbiť do úžasnej atmosféry a nechať sa ňou unášať. Podobne si...

Čítaj ďalej
Beton/Roxor – Bufet na Nivách/Roxor – Heavy Metal Vomit Party, 2018
apr01

Beton/Roxor – Bufet na Nivách/Roxor – Heavy Metal Vomit Party, 2018

Zverejnené v apr 1, 2019

Niekedy cez leto mi zamával na rozlúčku môj gramofón. Zomrel, bol kaputt, finito… Proste odišiel na miesto, kde mu už bude lepšie. Lepšie nebolo mne, pretože som si z festivalov doniesol veľa vinylov, na ktoré mi iba tak smutne sadal prach na poličke. Prešlo iba pár dní, kedy som si začiatkom roka zohnal náhradu a už sa mi dokotúľali nejaké okrúhle asfaltové čudá na recenziu. Asi najznámejším z tejto kôpky, boli kapely Beton a Roxor, ktoré dali dokopy splitko. Tento album by sme tak komplexne mohli pomenovať železobetón. Nie iba preto, že by kapely svojimi menami do toho zapadli, ale napriek tomu, že ide o splitko, tak materiál drží pevne pokope. Prvé štyri skladby patria Betonárom z Bratislavy. Na scéne majú svoje renomé a aj ja som si nedávno v Nitre potvrdil, že čo sa týka živého vystupovania, patria medzi to najlepšie, čo ponúka priestor na sever od Maďarska a na juh od Poľska. Samozrejme, kto ich poznáte viete, že znejú ako keby sa nejaká death metalová kapela Made in Sweden vrhla na punk a z tejto svojej charakteristiky neuhýbajú ani o nanometer. Ako keby sa rozložený virtuóz na xylofón vyhrabal z hrobu a doprial si ešte posledné vystúpenie na svoj obľúbený nástroj. Ten chrastivý, zlovestný zvuk neogabeš! Čo ma pri nich ešte baví, sú ich texty. Neberú sa príliš vážne (Warpaint z bambína – frajerina, napr.), alebo na tomto albume skladba F.O.A.D. (vlastne cover od Black Uniforms), ktorá je v maďarčine (aspoň teda myslím, nie som veľmi zbehlý v jazykoch). Ale ak je treba, tak brnknú aj na vážnejšie spoločenské témy, ale podané s ich dávkou sarkazmu. Hovorím o poslednej piesonke Slavianska káva. V konečnom dôsledku treba uznať, že sa im táto štvorica songov nadmieru podarila. Obraciam čiernu plastovú placku a z druhej strany sa mi ozývajú Roxor a taktiež susedov pes, ktorý nebude zrejme patriť k fanúšikom tvrdej hudby. Musím povedať, že Beton sú mi o čosi bližší a Roxor nemám až tak zmapovaných, ale asi je na čase to napraviť, pretože tento Roxor mi prebil hlavu a veje na ňom vlajka s logom kapely, ako v texte skladby jednej známej kapely zo Svätého Jura. Keď sa spustil ten rámus, cítil som sa ako ten pápež, alebo kto to je na obale (cirkevnícke hodnosti sú pre mňa španielska dedina), na ktorého si brúsia zuby medveď a hyena. V porovnaní s Betonárskou stranou, sa celou touto polovicou nesie výraznejšia basa a to má Mrkvička rád. Roxor som mal vždy zafixovaných, ako punkovú (a príbuzné štýly) kapelu. Ale tu miestami počujem aj napríklad black metal (skladba Črepiny), ktorý je tam vkusne zasadený do celku. Z celku ma najviac baví...

Čítaj ďalej
Rust2Dust zverejnili nový videoklip!
apr01

Rust2Dust zverejnili nový videoklip!

Zverejnené v apr 1, 2019

24.3.2019 zverejnila kapela Rust2Dust viedoklip k novemu singlu s názvom Raz to dáš. Slovenská alternativno-metalová kapela Rust2Dust vznikla 9. 9. 2009 na troskách úspešnej bratislavskej skupiny Rumburax. Žánrovo pokračuje Rust2Dust podobným smerom, stále je to kus poctivého nefalšovaného metalu obsahujúceho prvky groove, metalcoru, nu-metalu spolu s progressive metalom. Odohrali sme úspešné miniturné s americkou kapelou Lamb Of God, ako predkapela Limp Bizkit, Hellyeah, Mnemic, Pro-Pain, Raunchy atd., niekolko zaujímavých festivalov Wacken WOA 2012, Noc plná hvezd, Bandzonefest, Topfest, Basinfirefest, Gothoom, Rock pod Kameňom atď…K významnej udalosti v živote kapely patrila aj výhra v súťaži Wacken Battle Metal SK a účasť na nemeckom festivale Wacken Open Air 2012. V roku 2018 začali práce na novom albume, ktorý vzniká v spolupráci s producentom Adamom Mičincom. Prvý singel z albumu bol už zverejnený na stránkach kapely. Viac ďalších informácii nájdete na: https://www.facebook.com/rust2dust/ Hudba: Rust2Dust Text: Tomáš Buroň, Martin Ondrejička Produkcia: Adam Mičinec Nahrávanie: PULP studio ( https://pulp.studio/ ) Mix/Master: Fascination Street Studios ( https://www.fascinationstreet.se/ ) – Švédsko Saxofón: Maarten Jan Huysmans – Belgicko Video: Snovonne Drake Dátum vydania: 24.3.2019 Vlastný náklad Tomáš Buroň – spevy Martin “Ondro” Ondrejička – gitary Ernő Csonga – basová gitara Marek Matejov –...

Čítaj ďalej
Report – Incantation, Rotten Sound, Defeated Sanity, Implore, Skinned – 25. 3. 2019 – Randal Club, Bratislava
mar31

Report – Incantation, Rotten Sound, Defeated Sanity, Implore, Skinned – 25. 3. 2019 – Randal Club, Bratislava

Zverejnené v mar 31, 2019

Tento večer mal byť pôvodne o dvoch koncertoch. Ale našťastie, vec dopadla tým najlepším možným spôsobom. Koncerty sa spojili do jednej neskutočne nabitej akcie. Svoje si tu našli fanúšikovia old school death metalu (Incantation), brutalu (Defeated Sanity, Skinned) a aj grindcoru (Rotten Sound, Implore). Práca mi nedovolila sa zúčastniť hneď od začiatku a pretože som si povedal, že nebudem stále vulgárny, tak iba odovzdávam pozdrav ZSSK za to, že zrušili posledný vlak. A práve preto svoje dojmy zo setu Skinned a taktiež ako dopadlo vystúpenie Incantation, prinesie Mrtvolka. Skinned nastúpili o niečo neskôr ako bolo pôvodne v pláne (len cca 15 min.) a na úvod nám obstarali dávku nefalšovaného amerického brutal death metalu . V minulom roku vydali svoj posledný radový album, no ako sa ukázalo, z nového albumu hrali minimálne. Vzhľadom na krátky hrací čas sa rozhodli urobiť skôr prierez svojou tvorbou, ako sa zamerať len na prezentáciu novinky. Ich vystúpenie bolo po technickej stránke vynikajúce, viac si človek ani nemohol na úvod priať. Predsa, vidieť množstvo odohraných koncertov a profesionalitu. Mne osobne trochu vadila akási malá komunikácia s divákmi a chýbala mi aj energia a výraz. Samozrejme, niečo zohrala aj úloha prvej kapely, pretože väčšina ľudí sa ešte neodvažovala do predných radov. Taktiež ich ako prvú kapelu pozorovalo zo začiatku len pár ľudí. Určite každému pozornejšiemu poslucháčovi padli minimálne raz oči na bubeníka, ktorý sa zdal byť výrazne mladší od ostatných členov. Každopádne, na kvalite to vôbec neuberalo, práve naopak, svoje remeslo ovláda výborne. Skinned ako úvodná kapela výborne navnadila na vlnu tohto večera. Ja som dobehol zadýchaný do klubu zhruba na začiatku setu Implore. Na túto kapelu som mal celkom smolu. O ich kvalitách som počul už veľa, ale na live prevedenie ich dvoch albumov som čakal až doteraz. Ušli mi v Ružomberku a taktiež aj minulý rok spolu s Exhumed a Rotten Sound. Ale, že budem až tak spokojný to som asi nečakal. Energická bomba, ako keď si v období chrípkovej epidémie urobíte ovocný šalát a je vám ešte stále málo, tak schrúmete kus zázvoru. A presne ako ten zázvor, mali aj Implore silu, ktorá až vyrážala dych, boli pikantne akční a po ich vystúpení na mňa doľahol taký príjemný pocit, ako keď už choroba zamáva na odchod. Skákali sa roznožky ako na HC koncerte a motory ako na nejakom bombardéry, tvorili najmä obaja gitaristi. Toto turné je posledné pre bubeníka Guida (ako bolo kapelou oznámené) a tak si myslím, že začiatok tejto rozlúčky dopadol dobre. A v grindových tónoch sme pokračovali. Na scénu dobehli fínske grindové legendy Rotten Sound. Viac ako štvrťstoročie na scéne, sedem štúdiových albumov a veľké množstvo splitiek a ep-čiek. To...

Čítaj ďalej
Recenzia – The Public – No Grave Is Deep Enough – Heavy Metal Vomit Party – 2016
mar30

Recenzia – The Public – No Grave Is Deep Enough – Heavy Metal Vomit Party – 2016

Zverejnené v mar 30, 2019

The Public sa pohybujú na scéne už viac ako 20 rokov, ale niekoľko rokov bola kapela neaktívna a ich diskografia je pomerne skromná. Aj čakacia doba na nahrávku No Grave Is Deep Enough presiahla desaťročie. Vyšla ešte začiatkom roka 2016 na jednostrannom 12“ vinyle na labeli Heavy Metal Vomit Party, obsahuje 4 skladby, z ktorých posledná je cover personálne prepojených Superapes. Platňa je venovaná pamiatke Filipa Fuchsa z kapely See You In Hell, s ktorou v minulosti vydali aj spoločný sedempalec. V porovnaní so staršími vecami sa zmenil najmä zvuk, ktorý sa značne zahustil, pri zachovaní potrebnej špiny aj trochu prečistil a nástroje pôsobia v mixe vyrovnanejšie. Žánrovo je to pestré, pohybujeme sa medzi hardcorom, punkom až ku grindcorevým pasážam. Aj vďaka tomu nahrávka neprestáva baviť, výrazné zmeny tempa a nálady v rámci každej stopy spoľahlivo udržia pozornosť. Štruktúra skladieb nie je zložitá, vystrieda sa niekoľko motívov, ktoré sú chytľavé a dobre poprepájané. Výborné riffy s až hitovým potenciálom sú základom celej nahrávky. Po inštrumentálnej stránke naozaj nie je čo vytknúť, počuť, že hudobníci svoje nástroje s prehľadom zvládajú. Vrieskaný vokál občas strieda o čosi hlbší, texty sú tradične v slovenčine, anglický je len názov platne. Celkový dojem pekne dokresľuje minimalistický obal. No Grave Is Deep Enough je výborná nahrávka, pestrá, plná energie a zároveň temná. Nevýhodou je krátky hrací čas, a to, že sa pomerne rýchlo opočúva, čo však sčasti súvisí s prvou výčitkou. Proste to otočíte príliš veľa ráz. Napriek až legendárnemu statusu The Public a jej dlhému pôsobeniu na scéne je toto moje prvé stretnutie s kapelou, ktoré ma však jednoznačne presvedčilo o ich kvalitách a s chuťou som si vypočul aj ostatné položky ich diskografie dostupné na bandcampe. Hodnotenie: 8/10 Pre MetalExpress spracoval...

Čítaj ďalej