Suburban Terrorist – Inhuman Breed – Immortal Souls Productions, 2018
jan25

Suburban Terrorist – Inhuman Breed – Immortal Souls Productions, 2018

Čakalo sa na to ako na druhý príchod Krista. Avšak na rozdiel od pána „mne stačí na strik iba pohár vody“ sme sa na jeseň minulého roku aj dočkali. Dlhých šesť rokov trvalo, kým sa kapela z Beluše, teda Suburban Terrorist, potešila (v neposlednom rade aj nás) nasledovníkom albumu Cut -Throat from the World of Obsession. Od tých čias sa v kapele vystriedalo niekoľko ľudí, najmä spevácky post bol nestály. Nakoniec si miesto v kapele našiel Šimon (ex-Moonfog…), čo bolo z môjho pohľadu, pre nich to najlepšie, čo sa im mohlo stať. Zapadli do seba ako dve kocky lega a tak neprekvapuje, že z tohto spojenia vyšiel tak silný materiál. Oproti poslednému albumu neprišlo zase až k nejakej markantnej zmene, čo sa týka zvuku a štýlového zamerania kapely. Stále tu je pred nami moderne znejúci death metal, kde tu vykukne grindová šialenosť, inde slamové drtenie a stále veľmi silný technický základ. Fanúšikovia napríklad Aborted, Benighted, Cattle Decapitation, Hour of Penance… určite sklamaní nebudú. Možno iba taká maličkosť, že k niektorým nápadom sa treba viac prehrýzať. Na prvé počutie nevyskočil žiadny výrazný riff, alebo niečo, čo by ma hneď oslovilo. Chcelo to ale viac napočúvať a tie rozdielové body sa zrazu ukázali. Postupom času sa u mňa vyprofilovala taká (ne)svätá trojica skladieb, ktoré som si jednoducho okresal od zvyšku a točím si ich dokola, menovite Yawning Emptiness, singlová Mind-Blowing Attack a Unearth the Human Flesh. Práve poslednú menovanú by som pasoval do role môjho favorita celej placky. Tlak a tempo, ktorými ma zadupáva sila z reproduktorov pri tejto skladbe, má pre mňa nesmierne čaro. Zvuk albumu je hutný a veľmi masívny. Album sa nahrával v jablunkovskom GM Studio a finálny mix a mastering odovzdali do rúk talianskeho 16th Cellar Studio, ktoré vlastní Stefano Morabito, bývalý gitarista Hour of Penance, keď som ich tu už o pár riadkov vyššie spomenul. Za zmienku určite stojí aj obal albumu, ktorého „páchateľom“ je opäť Isisdesignstudio. Neviem, či iba mne príde tento obraz ako také pokračovanie výjavu z minulého albumu, kde svet už bol zničený a teraz jeho ruiny už iba tlejú v nekonečnom rozklade. Ak by na tom niečo bolo, som zvedavý na vizuál ďalšieho albumu. Inhuman Breed si teda právom zaslúži byť zaradený k tomu naj, čo nám už uplynulý rok v rámci extrémnej hudby priniesol. Len pevne verím, že ďalší album nebude deliť taký veľký časový úsek a my nebudeme musieť neustále čakať ako labrador na piškótu. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Fotoreport – MORHÖRR –  BABADARA – REALMS OF CHAOS – TULSADOOM – FROZEN BLOOD – Randal Music Club, Bratislava, 19.1.2019
jan24

Fotoreport – MORHÖRR – BABADARA – REALMS OF CHAOS – TULSADOOM – FROZEN BLOOD – Randal Music Club, Bratislava, 19.1.2019

V sobotu sa v bratislavskom Randali zišla vyberaná spoločnosť. Udial sa tu totiž krst prvotiny, ktorej sa podarilo po dlhoročných patáliách nakoniec predsa len dostať fyzickú podobu. Reč je o kapele Frozen Blood, ktorá v Randali pokrstila svoje CD. Kapelu prišli podporiť svojimi vystúpeniami aj kolegovia z Realm of chaos, z Banskej Bystrice, domáci Morhör, Babadara z neďalekej Dunajskej Stredy, no aj Rakúski Tulsadoom. Ako to všetko vyzeralo z pohľadu fotografa, to vám sprostredkuje Veňa...

Čítaj ďalej
Uriah Heep vydávajú nový album a vo februári ho predstavia fanúšikom v Košiciach!
jan24

Uriah Heep vydávajú nový album a vo februári ho predstavia fanúšikom v Košiciach!

URIAH HEEP vydávajú nový album a hlásia návrat do Košíc po dvanástich rokoch! Koncertná stávka na istotu známa ako URIAH HEEP sa po dvanástich rokoch vráti s novým programom do Košíc. V minulom roku sa rozhodli vo svojej premiére úspešne vyskúšať crowd-sourcing. Výsledkom je nový album „Living the Dream“, ktorý bol vydaný značkou Frontiers 14. septembra 2018. URIAH HEEP vystúpia v košickom Spoločenskom pavilóne 17. februára 2019 o 19.00 hod.! Odchod Trevora Boldera po ťažkej chorobe, Bernieho víťazstvo nad ňou – to boli len nedávno hrozby zániku britského dinosaura URIAH HEEP. Nenechali sa zlomiť a aj prostredníctvom ostatných albumov ako „Wake the Sleeper“ či „Outsider“ alebo skvelým koncertným záznamom z Londýna „ Live at Koko“ presvedčivo dokazujú, že majú stále čo povedať a hrajú v excelentnej forme. Aj napriek zatiahnutej železnej opone „Uriáši“ u nás doslova zľudoveli a to predovšetkým vďaka nesmrteľnej skladbe „Lady in Black“. Prvopočiatky britských Uriah Heep siahajú do Birminghamu, kde vznikli ešte v roku 1969. Niekedy sa o nich žartom hovorilo ako o „The Beach Boys hard rocku“, to pre ich melodické pesničky a viachlasé sprievodné vokály. Ich hudba je ale hlavne zhrnutím rôznorodých štýlov ako progressive rock, hard rock, jazz a príležitostne aj country. Skupina stále veľmi aktívne koncertuje po celom svete, no najväčšiu fanúšikovskú základňu okrem domoviny majú najmä na Starom kontinente. Doposiaľ predali viac ako 40 mil albumov a ročne odohrajú viac ako 125 koncertov pre 500 000+ fanúšikov. Na koncerte v Košiciach predstavia nový album „Living the Dream“ a samozrejme aj prierez doterajšou bohatou kariérou. Skupina Uriah Heep vystúpi v zostave: Mick Box – gitara, spev Bernie Shaw – spev Phil Lanzon – kávesy, spev Russell Gilbrook – bicie, spev Davey Rimmer – basa „Lady in Black“ „Easy Living“ „One Minute“ O novom albume „Living the Dream“ Tlačová...

Čítaj ďalej
Sperm of Mankind/Pigtails – Split – Self Release, 2018
jan20

Sperm of Mankind/Pigtails – Split – Self Release, 2018

Veľakrát sa stáva, že kapely sa inšpirujú filmami a tvoria vďaka nim hudbu. Keď sa tak zamyslím, tak tu by to mohlo byť pokojne naopak. Pretože filmári z dosť špecifického filmového žánru, teda určeného dospelému publiku, by si mohli hľadať inšpiráciu napríklad na tomto splitku. Minimálne pri pohľade na názvy songov. Aj keď uznávam, tento zárez do kinematografie by bol dosť perverzný pre nejaké masové publikum. Aby som sa ale dostal konečne k tomu čo chcem, tak posledné dni si trýznim sluch s milým goregrindovým splitkom kapiel Sperm of Mankind a Pigtails. K jeho vydaniu resp. nevydaniu (pretože vyšlo iba vo vlastnom náklade Sperm of Mankind) prišlo niekedy v lete. Z jednej strany obalu sa na nás usmievajú nejaké herečky, „nebo voboje“ (Pigtails) a z druhej strany bujáci zo Sperm of Mankind. Ale poporiadku. Začíname na garážach pod Prístavným mostom a songom Disturbed Trucker Crackwork Sucker. Tupa tupa rytmus a pitchschifter bublá tak, že mi roztriasa špeky a zrazu sa mi do záhrady začínajú zbiehať lačné lane, pretože dúfajú, že tu nájdu nejakého jeleňa v plnom rozpuku, ktorý má zrovna ruju. Lesnú háveď vyháňam späť do lona prírody a na displeji svieti stopa číslo 2. Psylocybitch je taká priamočiara goregrindová vec, pri ktorej by to chcelo už aj zaraz dámsku volenku. It´s Time to Kick Ass and Chew Bubblegum, hláška z Duken Nukem od osvaleného borca, ktorá otvára ďalší song. Počítačové hry išli vždy mimo mňa, ale tento názov samozrejme poznám. Ale tento Duken Nukem 3D mi je rozhodne bližší. V druhej polovici príde taký zlom a riff, až takmer vytiahnutý z death metalového súdka, pre mňa favorit albumu. Legalize Squirting for Kobylas by sa už len kvôli názvu skvelo vynímala na nejakom soundtracku k potencionálnemu porno snímku, ale toho sa asi nedočkáme, ale keď sa nad tým zamyslím, tak je to asi dobre. Only Ball Torture si pamätám, keď ju hrali pred pár rokmi na Flesh Party a venovali ju niekomu, kto si pri svojej intímnej chvíľke mučí svoje nádobíčko, ale dalo by sa to vnímať aj ako taká maličká pocta nemeckým buldozérovým zvrhlíkom Cock and Ball Torture. Na záver nám tu už zostal iba cover od Holanďanov Bile (dnes už fungujúcich pod menom Skullhog) a to ich eponymný song Bile z prvého Ep The Shed. Spermoni si s ním poradili vcelku dosť dobre. Vypichol by som ešte na pomery v ktorých sa nahrávalo, veľmi podarený zvuk (celé to vzniklo v ich garáží). Dostávame sa k druhej polovici. Samozrejme viem, že Mexiko je zem goregrindu zasľúbená, ale nebyť tohto splitka, tak by som o Pigtails asi nechyroval. Dvojica John Pigtails a Jona Rata si ale razí cestu porn...

Čítaj ďalej
/RETRO/ – KING´S X – Dogman – Atlantic Records 1994
jan18

/RETRO/ – KING´S X – Dogman – Atlantic Records 1994

Texasania King´s X sú aj cez nesporné kvality jedným z najmenej docenených (ak chcete) progrockových spolkov. Bez srandy, s výnimkou RUSH nepoznám kapelu schopnú vytrieskať taký obrovský potenciál len z trojčlennej zostavy. Nie nadarmo im v kultovke „Singles“ od režiséra Camerona Crowea spravil Jeff Ament (Pearl Jam) tričkom reklamu, nie nadarmo chcel Ritchie Blackmore naverbovať vokalistu a basáka Duga Pinnicka do radov Deep Purple potom, ako Ian Gillian opustil (či bol donútený opustiť) rady rockových dinosaurov po druhýkrát. Najväčší nervák (Blackmore) za gitarou sa neskôr nechal počúť, že King´s X považuje za fantastickú kapelu a nastúpiť po ich sete na pódium by si práve neprial. Holt, keď o Vás Ritchie Blackmore raz povie, že ste dobrí, tak ste skrátka dobrí. Už pred rokom 1994 a albumom „Dogman“ mala trojica Dug Pinnick (spev, basa), Ty Tabor (gitara, spev) a Jerry Gaskill (bicie, spev) na konte štyri vynikajúce nahrávky kombinujúce elementy progresívneho rocku s prvkami metalu, funku či dokonca soulu. Ako nadstavbu k aj tak výdatnej inštrumentálnej časti zakaždým pridali fantastické spevy a vokálne harmónie s miernym nádychom Beatles. Paradoxne, aj cez ovácie u hudobnej kritiky a takmer ikonický status u fanúšikov, King´s X nikdy nedosiahli adekvátny komerčný úspech. Dodnes nepreklenuli množstvom predaných nosičov miliónovú hranicu a nejeden krát stáli na pokraji rozpadu – bez peňazí či bez záujmu o ich hudbu zo strany promotérov alebo vydávateľov. Hudobný biznis je skrátka všetko le nie fér (Extreme by o tom vedeli rozprávať). Samotných King´s X to však asi nikdy neodradilo tak, aby stratili to základne – radosť z tvorby. Tá pretrvala u týchto pánov do dnes, či už pôsobia spolu alebo sú rozbehaní po rôznych bočných projektoch (musím spomenuť napríklad KXM). NO a tuším som ešte nespomenul, že King´s X na tento rok plánujú nový album po dlhých 12-tích rokoch. Tak nech to teda konečne výjde. Piatý zárez „Dogman“ sa na poslucháča vyrútil v úvodnej titulnej skladbe namakaným gitarovým riffom, kde si kapela aj v strednom tempe a pri profesorsky hráčskej presnosti zachováva nákazlivý a neprehliadnuteľný groove. Na rovinu, ak Vás toto nerozhýbe, choďte si dať skontrolovať životné funkcie. Pridajte fantastický, priestorom sa rozliehajúci Dugov spev s vítanou vokálnou výpomocou zostávajúcich dvoch členov a výsledkom rovnice je dokonalá rocková skladba. „Shoes“ začína ´A cappella´ úvodom všetkých troch vokalistov, aby nástupom zmetalizovaného funky rytmu a vydareného refrénu skladba nabrala úplne iný rozmer. Zase raz úžasný Dugov spevácky výkon, kilometre nahor od akéhokoľvek priemeru. Pokračuje sa so vzdušnou „Pretend“ a precítenou baladickou „Flies and Blue Skies“ s prudko návykovým refrénom. Mimochodom – táto skladba odznela aj na pohrebe Dimebaga Darrella (Pantera), ktorý bol Dugovým blízkym priateľom.  Slabosť pre funk nám kapela opäť vydarene pripomenie v „Black The Sky“, aby nás obratom rozhúpala do celkového obrazu umne zaranžovanými silovými akordmi v refréne. Je úžasné, ako King´s X vedia vytrieskať čo najviac zo...

Čítaj ďalej
BARDORIAN predstavil svoj prvý video singel
jan17

BARDORIAN predstavil svoj prvý video singel

Domáca formácia BARDORIAN predstavuje svoj prvý video singel s názvom Testament, ktorý má za úlohu ukázať fanúšikom Slovenskej metalovej scény cestu a smerovanie ich debutového albumu. Ponúka jedinečné spojenie tradičného heavy metalu plného melodiky a jednoduchých postupov, s ťažkotonážnym death metalovým soundom pochádzajúce z kráľovského mesta Bardejov. Práve kombinácia rozličných vplyvov vytvorila nie len v skladbe Testament súhru elementov extrémnej scény a melancholikou a doomovými vyplyvmi tlačiacimi myseľ do útrob hlbín Zeme. Štýl BARDORIAN je pre našu scénu oživením a ponúka pohľad na metalovú komunitu z pohľadu druhej strany. BARDORIAN svoj album predstaví ešte tento rok pod hlavičkou Slovak Metal Army. Kapela, ktorá pozostáva z veľmi skúsených inštrumentalistov dvoch metalových protipólov uvíta každú pomoc v propagácii, podporu a záujem. A teraz priatelia si plnými dúškami vychutnajte mrazivú atmosféru skladby Testament. Promo Text: Ďuro Immortal Haríň (Slovak Metal Army) BARDORIAN: Daniel Čekan – spev Milan Gmiter – gitara Peter Majerník – gitara Ľuboš Mikula – basová gitara Roland – bicie Kontakt:...

Čítaj ďalej