REPORT – Ecclesia Diabolica Evropa 2019 – 12.1.2019, Forum Karlín, Praha
jan16

REPORT – Ecclesia Diabolica Evropa 2019 – 12.1.2019, Forum Karlín, Praha

Zverejnené v jan 16, 2019

Keď sa niekde povie BEHEMOTH, strhne sa veľká vrava, všetci si začnú niečo potajme šepkať, poškuľovať po sebe, akoby šlo o niečo tajomné, možno zakliate, niečo, čo sa nevyslovuje. Áno, títo velikáni vyvolávajú nielen na poli extrémnej metalovej scény mnoho rozporuplných názorov, debát a ich ortodoxný fanúšikovia len ťažko dokážu stráviť súčasný hudobný progres tejto formácie. Ale mnoho ďalších priaznivcov si na svoju stranu pritiahli práve vďaka metalovým hitom, ktorých skladanie by si „Nergalovci“ mohli dať patentovať. Albumová novinka „I Loved You at Your Darkness“ prekračuje hranice metalovej hudby a rozšírenie fanúšikovskej základne je badateľné aj pri značných rozmeroch Forumu Karlín v Prahe, kde sa odohráva dnešný koncert BEHEMOTH. Ako špeciálnych hosťov si Poliaci prizvali švédskych velikánov melodického death metalu AT THE GATES a atmosférickú black metalovú formáciu WOLVES IN THE THRONE ROOM. Večer otvárali black metaloví náladotvorci z amerického Washingtonu, WOLVES IN THE THRONE ROOM a za tú pol hodinu, ktorá im v rámci dnešného programu bola dožičená stihli odohrať len tri skladby. Minuloročný počin „Thrice Woven“ a nasledovník horšie prijatej čisto elektronickej dosky „Celestite“ ich vrátil späť do hry a dnešný večer bol venovaný práve najnovšiemu albumu. WOLVES IN THE THRONE ROOM tvoria veľmi komplexnú, atmosferickú a pomerne náročnú formu black metalu, ktorá úplne nezapadala ani do programu ani do obrovských rozmerov tohto priestoru. Ale verím, že sa tu ponevierala hŕstka fanúšikov podobných žánrov, ktorí dokážu porozumieť všetkým tým emóciám, spiritualite a magickému prepojeniu ich hudby s prírodou, so zemou, so samotným bytím. Aj napriek krátkemu setu, presne toto všetko z muziky Američanov priam sršalo. Temné a mrazivé black metalové úseky, kde bubeník klepal ako o život sa prelínali s doomovejšími magickými časťami, ktoré pôsobili lahodne a upokojujúco. Ako rozsiahly prázdny priestor, kde počuť len ticho, zvuky tečúcej vody a praskajúceho ohňa. Prírodné motívy sú v hudbe Američanom naozaj všadeprítomné. Zhustené gitarové plochy sprevádzané hypnotickými klávesmi a vokál ostrý a chladný ako kryštáliky ľadu sa zarezával hlboko pod kožu. Dokázala by som ich počúvať ďalšie dve hodiny a bola by som v úplnom tranze. Ale muselo by to byť v malom klube. No aj napriek tomu bol set  WOLVES IN THE THRONE ROOM pre mňa silným zážitkom. Síce ich hudbu nemám do detailov napočúvanú, dokážu zaujať, spôsobiť zimomriavky a vytvoriť naozaj jedinečnú atmosféru. Ďalším špeciálnym hosťom dnešného večera boli švédske legendy Göteborgského death metalu, AT THE GATES. V sprievode intra z posledného albumového počinu „To Drink From the Night Itself“ a rovnomennej skladby rozohrali svoj set bez zbytočných rečí, svižne a v plnom nasadení. Rozpačitý bol jedine zvuk v prvej tretine ich setu, za čo samozrejme kapela nemôže, ale dosť to poznačilo celkový dojem z ich vystúpenia. Zhruba pri skladbe „Cold“ sa všetko stabilizovalo a konečne sa dostavil aj nejaký pocit radosti, že si môžem do sýtosti užiť obľúbenú skladbu z vynikajúceho albumu „Slaughter of the...

Čítaj ďalej
Vyšlo osemnáste číslo tlačeného Cremation zine!
jan11

Vyšlo osemnáste číslo tlačeného Cremation zine!

Zverejnené v jan 11, 2019

Cremation zine No. 18 – zima 2018/2019 – obálka + obsah V poradí 18. číslo extrém metalového fanzinu CREMATION je v týchto dňoch von. Opäť vychádza v klasickom fyzickom A5 formáte na 76 stranách (z toho 12 farebných). Pre bližšie info nás stačí kontaktovať na FB profile, alebo: cremationzine@outlook.com V Českej republike exkluzívne na: www.supug.cz Z obsahu nového čísla Rozhovory: LUNATIC GODS ZHRINE DEMENTOR SURGERY CARNATION MELANCHOLY PESSIMISM KZOHH SUBURBAN TERRORIST CONSTANS COMPROMISSUM Rubriky: História a filozofia death metalu – Československo (part. 2) GOTHOOM 2018 – fotoreport GOTHOOM 2018 – očami usporiadateľa Kronika smrti – APOPLEXY Recenzie: STERCORE „Eternal Sunlight“ (Slovak Metal Army) SYMPHONY OF SYMBOLS „Historiocriticism“ (Metal Scrap Rec.) MASS BURIAL „Breeding Plagues“ (Immortal Souls Production) OMEGA DIATRIBE „Trinity“ (Metal Scrap Rec.) VORACIOUS SCOURGE „Our Demise“ (Immortal Souls Production) DRUKNROLL „Unbalanced“ (Metal Scrap Rec.) TERATOMA „In The Inside… Reborn the Flesh“ (Immortal Souls Production) CIRCLE STORY „Uncovered Fields“ (Metal Scrap Rec.) BLACK LIGHT „Privilege of Choice“ (vlastné vydanie) MACABRE DECAY „Purgatory“ (Immortal Souls Production) PROLAPSED „Sexual Assaults“ (Immortal Souls Production) LUNATIC GODS „Turiec“ (vlastné vydanie) EMBOLISM „Love Existence“ (Slovak Metal Army) DEPRESY „MMXVIII“ (vlastné vydanie) YTIVARG „Wardenclyffe“ (Bizarre Leprous Production) MORBID ILLUSION „In The Crypt of the Stilled“ (Immortal Souls Production) PULMONARY FIBROSIS / PURULENT SPERMCANAL „Cannibalistic Picnic Continue“ (Bizarre Leprous Production) CUTTERED FLESH „Code Violence“ (Bizarre Leprous Production) FORREST JUMP „Forrest Jump“ (Slovak Metal Army) MALLEPHYR „Womb of Worms“ (Murderous Production) DISFIGURED CORPSE / TOTAL DEATH „Fall Down In Reality / Grains Of Sand That Gone With The Wind“ (Bizarre Leprous Production) KANDAR „Tromaville“ (Bizarre Leprous Production) Text – stránka Cremation...

Čítaj ďalej
RIVERS OF NIHIL – Where Owls Know My Name – Metal Blade Records 2018
jan10

RIVERS OF NIHIL – Where Owls Know My Name – Metal Blade Records 2018

Zverejnené v jan 10, 2019

Tretí počin RIVERS OF NIHIL sleduje kapelu snažiacu sa zbúrať mantinely death metalovej škatuľky a nie že by sa o to nesnažili už predtým, ale tentokrát výsledok prekonáva očakávania. Pätica zo stajne dnes už legendárneho vydávateľstva Metal Blade Records sa na albume „Where Owls Know My Name“ veľmi lahko pohybuje od extrémneho nákladu po rozsiahle náladotvorné, progrockové a miestami až ezoterické plochy a robí tak vkusne a vyložene bez tápania. Popritom by to do takého intra „Cancer/Moonspeak“ nikdo nepovedal. Pokľudna záležitosť, kde sa prvýkrát predstaví melodickým hlasom, teda tu je to skôr na polceste k hovorenému slovu, basgitarista Adam Biggs. To už keď masívnym gojirovským riffom začína búrka „The Silent Life“, v ktorej už za mikrofónom úraduje chropot speváka Jakea Dieffenbacha, je jasné, kde leží žánrové gro kvintetu, ale ani tu kapela nezabúda na čitateľnosť, respektíve nemá v úmysle presýtiť svoju tvorbu horou motívov ako napríklad ich počuteľná inšpirácia Fallujah. Keď sa v polovici skladby vražedné tempo náhle zvoľní, nastupuje hosťujúci Kenny G so svojím romantickým saxofónom – ROBÍM SI PRDEL – ale ten saxofón tam fakt je a pasuje k takmer King Crimsonovskému intermezzu fakt parádne. O to prekvapivejšie je keď sa vráti neskôr v skladbe v podobe splašenej spleti pazvukov ponad metalovým nákladom. A to štýlom podobným, akým tento nástroj týral Jon Zorn pri svojej hosťovačke na albume „Utilitarian“ od praotcov Napalm Death. „A Home“ zas začína samostatne gitarou drhnúcou klamlivo tuctový rockový riff, aby poslucháča následne prebrala k životu ďalšia dávka progresívneho death metalu, ktorý vysoko spĺňa všetky hráčské a kompozičné štandardy spojené s touto škatuľkou a nezabúda na pridanú hodnotu. Opäť sa predstaví melodickým spevom basák Adam Biggs, záver skladby zdobí parádne gitarové sólo. Kobercový nálet dvojkopákov pokračuje v perfektnej „Old Nothing“, rovnako v správny čas zdobenej rôznými vychytávkami, ktoré spoľahlivo udržia vašu pozornosť. To čo však pokračuje v „Subtle Change“ už hrubým písmom zapisuje RIVERS OF NIHIL medzi súčasnú metalovú elitu. Táto skladba má skrátka všetko čo pre mňa perfektná skladba má mať. Akustický rozjazd, vyšperkované detaily bez zbytočného komplikovania, neschématicky prevedené skoky medzi melodikou a brutalitou, zatúlaný hammond niekde zo 70tých rokov minulého storočia a vracia sa aj Kenny G :). Treba počuť. Je to skrátka 8 a pol minúty eargasmu. Podmanivá inštrumentálka „Terestria III: Wither“ sa nebojí ani elektroniky či ľahkého industriálneho nádychu a perfektne premosťuje prvú a druhú časť nahrávky.  Klamlivo pokojným rozjazdom začína aj „Hollow“, aby sa neskôr premenila v pomalú, zato heavy masaž riffov a bubeníckych kreácií s výbornou atmosférou. Zato klasicky death metalová „Death Is Real“ si to nekompromisne sype a to tempom doslova vražedným. Titulná vec „Where Owls Know My Name“ na mňa dýcha atmosférou Belewovských King Crimson (od „Discipline“ vyššie) a Tool, nástup skreslených gitár vyložene uzemňuje a späť je aj náš starý kámoš Kenny G. Album uzatvára „Capricorn / Agoratopia“ a to začiatkom takmer identickým s introm „Cancer/Moonspeak“, avšak...

Čítaj ďalej
Brutal Assault Update – alebo najnovšie prírastky na Brutal Assaulte!
jan09

Brutal Assault Update – alebo najnovšie prírastky na Brutal Assaulte!

Zverejnené v jan 9, 2019

Crossover thrash nevymřel! Toho jsou jasným důkazem bostonští HC veteráni SLAPSHOT a švédští maskovaní maniaci DR. LIVING DEAD! Ti nám jasně, již před dvěma lety, ukázali se svým albem Cosmic Conqueror, že tohle není jen mejdanová kapela, ale hlavně sebranka skvělých muzikantů. Schválně jak velký circle-pit rozpoutají DR. LIVING DEAD ve vojenské pevnosti?! Thrashovou zběsilost pak předvede jedna z nejdivočejších jihoamerických kapel. Brazilští VIOLATOR budou konečně debutovat na BA! A thrash metal budeme ještě chvíli okupovat, tentokrát z progové stránky věci. Pevně věříme, že vám, stejně jako nám, udělá radost oznámení legendárních progresivních inovátorů žánru, kanadských VOIVOD! Jejich nejnovější počin The Wake se dočkal skvělých ohlasů, a i za více jak 35 let existence kapela neztrácí ani kousek energie. Energických kapel není nikdy dost, proto máme v rukávu další kapelu s explozivní náloží technické, leč živelné hudby. Vloni jsme se o jejich skvělé show mohli přesvědčit na vlastní oči během turné s kapelou Beyond Creation. Ano, mluvíme tu o francouzských GOROD! Z ranku folkem inspirovaného melodického death metalu se na BA po dlouhých letech vrací jeden z pilířů tohoto žánru, finští ENSIFERUM! Další uskupení netřeba představovat, zvlášť po nedávném mediálním propírání, které ani tak kapelu nezastavilo. DECAPITATED jsou stálicí nejen na polském death metalovém pantheonu, která nepřestává bavit! Nepocházejí ze zdejší sluneční sestavy. Muzikanti mají po zhlédnutí jejich vystoupení chuť skončit s hraním. Mocné trio, která nepotřebuje slova k uhranutí. Před dvěma lety na Brutal Assault festivalu omámili nejednoho návštěvníka a letos tomu nebude jinak. ANIMALS AS LEADERS se vrací! Jejich projev není nic jednoduchého, stejně jako hudba new yorských CAR BOMB, jejichž hudba je opravdovým výbuchem nesmírné agresivity a invence, neustále atakující vaše smysly. Muzika CAR BOMB je nepříjemná, bolí, neustále posluchače intrikuje, mate, nutí ho se soustředit a zároveň ho dezorientuje, což je ovšem podloženo vynikajícími hráčskými výkony. Přijďte se ztrestat festivalovým debutem těchto šílenců z Long Islandu! Tento seznam pak uzavírají švédští progresivci LETTERS FROM THE COLONY a čínský atmosférický black ZURIAAKE. Kompletní soupiska kapel k dnešnímu dni: ABORTED, AFTER THE BURIAL, ALIEN WEAPONRY, AGNOSTIC FRONT, ANIMALS AS LEADERS, ANNAL NATHRAKH, ANATHEMA, ANNOTATIONS OF AN AUTOPSY, ANTAEUS, ANTHRAX, BATUSHKA, CAR BOMB, CARCASS, CARPENTER BRUT, COUNTING HOURS, CRYSTAL LAKE, CULT OF LUNA, CYTOTOXIN, DR. LIVING DEAD, DECAPITATED, DEICIDE, DAUGHTERS, DESTRUCTION, DIABLO SWING ORCHESTRA, EKTOMORF, ELECTRIC WIZARD, EMPEROR, ENSIFERUM, GET THE SHOT, GODFLESH, GOROD, GUTALAX, HEILUNG, HIGHER POWER, HYPOCRISY, IMMOLATION, IRON REAGAN, JINJER, JUNGLE ROT, KRISIUN, LETTERS FROM THE COLONY, LIONHEART, MANES, MESHUGGAH, METAL CHURCH, MGŁA, MIDNIGHT, MYRKUR, NAPALM DEATH, NECROS CHRISTOS, OF MICE & MEN, OCEANS OF SLUMBER, PERFECITIZEN, PRONG, RAISED FIST, ROTTING CHRIST, SACRED REICH, SAOR, SHAPE OF DESPAIR, SLÆGT, SLAPSHOT, TAAKE, TANKARD, TAPHOS, TESTAMENT, THE...

Čítaj ďalej
/RETRO/ NEVERMORE – Dreaming Neon Black – Century Media 1999
jan07

/RETRO/ NEVERMORE – Dreaming Neon Black – Century Media 1999

Zverejnené v jan 7, 2019

13. decembra 2017 nadobro pominula nádej na vzkriesenie metalovej supernovy Nevermore a tak neostáva nič iné, než vložiť do prehrávača váš obľúbený album a zahojiť si rany porciou ich skvelej hudby… …a to zas nie je tak zlá predstava. Aj keď sa z tvorby týchto metalových nestorov z kolísky grungeu vyberá najlepší album fest ťažko, dokonca aj tie „slabšie“ (čo je v mojom prípade len debut z roku 1995) strčia do vrecka 99.9% interpretov na scéne, musím nakoniec siahnuť po „Dreaming Neon Black“. Nehorázne pochmúrny materiál poznamenaný vtedajšou osobnou stratou Warrela Danea pôsobí očistne, katarzia jedného z najlepších textárov a najosobitejších spevákov v metalovom žánri tu poslucháčom doslova naháňa husiu kožu. O to bolestnejšia je dnešná realita – Od Warrela Danea a tým pádom ani od Nevermore si s najväčšou pravdepodobnosťou nič nové nevypočujeme. Pýtate sa prečo s najväčšou pravdepodobnosťou? Ono minulosť ukázala, že nejedna kapela to dala nakoniec dohromady aj po smrti charizmatického frontmana (Alice In Chains napr.), ale myslím, že Jeff Loomis, gitarový virtuóz a kreatívny mozog Nevermore má dosť súdnosti a rešpektu voči tomu, čo s Warrelom pod hlavičkou tejto ikony vytvorili.  Takže slovami Jima Morrisona: „This Is The End, Beautiful Friend“. Ruka vynárajúca sa z vody, ktorá k nám siaha z obalu nahrávky, odzrkadľuje opakujúci sa sen Warrela Danea, v ktorom jeho bývalá priateľka topiac sa kričí o pomoc. Tieto sny začal mať spevák vraj potom, ako ho opustila, pridala sa k náboženskej sekte a nikdy viac o nej už nepočul. „Dreaming Neon Black“ teda rozpovedá príbeh muža, ktorý postupne prepadá šialenstvu po strate milovanej ženy a ako sa vyjadril Warrel, jeho „stúpajúce šialenstvo je postupne vyjadrené v skladbách, prechádza fázami odmietania a seba-obviňovania, obviňovania a odsúdenia boha. Koniec je tragický…trochu depresívny. Shakespearovský“. Veru, je takmer železným pravidlom, že skvelé veci vznikajú v momente, kedy sa človek snaží zo dna vyplávať späť na hladinu. Tretí album Nevermore v tomto nebol žiadnou výnimkou. A aby toho smutného nebolo málo – koncom apríla 2018 tento svet opustil po dopredu prehratom boji s Lou Gehrigovou chorobou aj Tim Calvert.  Famózny gitarista, ktorého hráčske schopnosti nijak nezaostávali za Loomisovými. Smrtka hnusná si veru neberie prázdniny. Predtým než Calvert nahral s Nevermore „Dreaming Neon Black“, pôsobil v kruto nedocenených (spočiatku) thrashmetalových Forbidden.  Táto kapela by si rovnako zaslúžila nesmrteľný status už len za tak fantastický a nadčasový album, akým bol „Distortion“ z roku 1994 (aj ten si niekedy pripomieme). Čo ponukol teda „Dreaming Neon Black“ mimo faktu, že išlo o zďaleka najtemnejší počin Seattleských? No hneď prvú vec čo si gitarista všimne je, akého schopného sparing-partnera vtedy Jeff Loomis získal v Timovi Calvertovi. Páni si učebnicovými sólami prehadzujú pomyselný štafetový kolík a Calvertová záľuba v disonantných gitarových postupoch si v Nevermore našla pevné miesto.  Mierne zahuhlaná produkcia akoby len zahusťovalo ono emocionálne bahno, ktoré Warrel Dane ventiluje prostredníctvom textov von. Rýchle pecky ako úvodná „Beyond Within“ či „Poison Godmachine“ si to...

Čítaj ďalej
Nové klipy a single – CRAWL, SUICIDAL TENDENCIES, PISSGRAVE
jan07

Nové klipy a single – CRAWL, SUICIDAL TENDENCIES, PISSGRAVE

Zverejnené v jan 7, 2019

Švédska death metalová partička CRAWL, ktorá inklinuje k starej švédskej škole vydala minulý rok (20.august) svoj debutový album „Rituals“. Vydať tento old schoolový skvost sa rozhodli Transcending Obscurity Records a na sklonku starého roka premiérovo vypustili videoklip ku skladbe „Reject The Cross“. „All Kinda Crazy“ je názov nového oficiálneho videoklipu kalifornskej HC crossoverovej formácie SUICIDAL TENDENCIES. Táto skladba sa nachádza na novej doske „Still Cyco Punk After All These Years“, ktorá bola vydaná v septembri minulého roka prostredníctvom Suicidal Records. Videoclip natočil a prepracoval Oleg Rooz. Death metalisti PISSGRAVE z Philadelphie už dokončili práce na novom albume „Posthumous Humiliation“, ktorý vyjde 1.marca prostredníctvom Profound Lore Records a vypustili von prvú skladbu „Euthanasia“. Teda poviem vám toľko hnusu, zvrátenosti a zla som už dávno nepočula sršať z 3,5 minútovej skladby. A ak patríte medzi silnejšie povahy, vygooglite si ako bude vyzerať obal pripravovanej dosky. Riadne gore! Album im opäť produkoval Arthur Rizk a je vraj temnejší, viac sureálny, násilný a perverzný v porovnaní s ich debutom „Suicide...

Čítaj ďalej