Recenzia – FERAL – „Flesh of Funerals Eternal“- Transcending Obscurity Records
Je krásny deň a šťastné rodinky si v tento deň aj so svojimi ratolesťami vyrážajú do lona prírody. Idylka úplne nádherná a každého milovníka prírody musí hriať pri duši. Nik netuší, že v stokách pod mestom sa kujú pikle. Samotné zlo naplnené neskonalou nenávisťou sa chystá na výbuch. Trvá mu to už skoro tri roky, ale konečne je u konca. To čo nasleduje v danej chvíli je nočná mora pre bežného smrteľníka. Všetko sa začína velikánskym hukotom, Cesty sa prepadávajú a s prasklín je cítiť mŕtvolný pach a smrad. Následne sa začínajú zjavovať neprirodzené postavy a útočia na všetko živé. Po tomto nájazde ostáva len velikánske zborenisko a masy roztrhaných tiel, ktoré sa ešte pred chvíľou nazývali ľudia. Toto spravila so mnou nahrávka švédskej kapely Feral, ktorá po troch rokoch vydáva svoje ďalšie dieťa nazvané „Flesh of Funerals Eternal“. Chalani nám nakladajú 10 songov čistokrvného death metalu, upraveným cez HM-2 sound. Gitary neskutočne v rozladenom a ostrom zvuku devastujú až amputujú končatiny. Keď si človek pri posluchu myslí že ho nič už neprekvapí chalani vypustia zbesilé sólo a devastácia je dokonaná. Gitarové pasáže rozsekajú tak povestný valec vytvorený bubeníckou precíznosťou, s dokonale načasovanými povestnými klepačkami a sypačkami. Následný smrteľný growling hlása čo sa blíži a čo každého neminie. Ten smrad hniloby a smrti je pri tomto kázaní cítiť až s reprákov. A nastáva koniec. Ako sa ľudovo hovorí je dokonáno. Každá duša čo prežila nesmelo dvíha hlavu z prachu, aby sa rozhliadla vôkol seba. V očiach je vidieť len bezradnosť a zúfalstvo. Čo bolo kedysi pokojným domovom, teraz sú ruiny a potoky krvi naokolo. Nastáva chvíľkové ticho a všetci premýšľajú čo to spôsobilo. Len jedno slovo ich napadne. FERAL !!! Hodnotenie: 10/10 Pre MetalExpress Rado S. Feral: Viktor Klingstedt – Bass Sebastian Lejon – Guitars David Nilsson – Vocals Markus Lindahl – Guitars Roger Markström – Drums Feral online: https://www.facebook.com/feralswe/ http://www.feral.se/ https://feralsweden.bandcamp.com/album/flesh-for-funerals-eternal-death-metal...
Report – Grand Slam – Randal Music Club – Bratislava – 14.11.2018
Grand slam turné tento rok dorazilo aj do Bratislavy. Pre tých, ktorí sa nemohli dostať do Košíc na Slamtastic to bola výborná príležitosť pozrieť si slam a brutal death zahraničné metalové skupiny, ktoré do naších končín v posledných rokoch nezavítali veľmi často, no samozrejme aj tie, čo sme tu už mali možnosť vidieť. Na programe bolo šesť kapiel. Úvod večera zaobstarali špeciálne pre bratislavskú zastávku Sanatorium, pokračovala ženská mlátička z Brazílie – Synaya a ako tretí vystúpili Epicardiectomy z Čiech. Prvé tri skupiny večera spomínam náročky, pretože ich vystúpenia vynechala, resp. nevidela. Prichádzam teda do rozbehnutého večera, rovno na Kraanium. Časový harmonogram je naozaj presný, za čo musím pochváliť organizáciu. Úplný začiatok vystúpenia som zmeškala, chytila som až druhú skladbu v poradí. Celkom ma zaskočila vcelku hojná účasť, niekoľko mesačné promo zafungovalo! V predných radoch bol nezvykle veľký pohyb, kotol ako sa patrí. Bolo vidieť, že niektorí fanúšikovia sa už tejto kapely nevedeli dočkať. Kraanium rúbali svoj brutal slam death metal s naozaj veľkým nasadením a ľudia pod pódiom to náležite ocenili. Spevák po celý čas intenzívne komunikoval s publikom a vyzýval k akcii. Aj napriek úžasnému nasadeniu celej skupiny sa mi zdal byť zvuk strašne sypký. Týka sa to hlavne gitár, ktoré síce išli svoje party svedomite, ale dohromady zneli gitary zliate do jedného zvuku. Bass gitara v niektorých partoch prerážala až príliš, inokedy úplne zanikala v reve gitár. Ako som však už spomenula, celkový dojem bol veľmi dobrý, pretože Kraanium si vedia získať ľudí na svoju stranu. Pre mňa na úvod dobrý začiatok. Po krátkej pauze vybieha na pódium trochu neplánovane Pyrexia. Podľa časového rozpisu mali hrať až poslední, ale asi si na poslednú chvíľu vymenili poradie. Túto zmenu som samozrejme uvítala. Pyrexia začala hneď od podlahy s poriadnym nášupom. Títo brutal death metaloví veteráni ovládajú svoje remeslo na jednotku. Živé vystúpenia jednoducho majú gule. Spevák hecoval ľudí, takže ani pri Pyrexii nebolo pod pódiom mŕtvo, práve naopak. Hoci tento rok vydali nový album, nestavali len na prezentácii najnovších skladieb, ale potešili nás aj staršími kúskami. Za všetko spomeniem legendárny album Sermon of Mockery. Skladbu s rovnomenným názvom zahrali ako poslednú a na pódium si prizvali všetkých, ktorým sa tam podarilo dostať. Čo sa týka zvuku, ani Pyrexia nebola dokonalá, ale zvuk bol aspoň podľa mňa o niečo hutnejší ako pri Kraanium. Vystúpenie týchto Američanov po dlhšom čase mňa osobne veľmi potešilo. Pathology nastupujú ako posledná kapela večera po krátkej prestávke. Nemala som ich ešte nikdy možnosť vidieť, o to viac som bola na nich zvedavá. Zostavu tvoria len štyria hudobníci, na rozdiel od predchádzajúcich kapiel a vyznenie a zvuk majú o poznanie surovejší. Zo začiatku sa...
Report – Decapitated, Hatepshere, Thy Disease, Grimaze, Dehydrated – 18. 11. 2018, Randal Club, Bratislava
Človek si dá zhruba mesiac pauzu od koncertov a potom príde víkend, keď nevie kam skôr skočiť. Takáto situácia nastala práve tento víkend. Sobota nabitá akciami všade naokolo – old school death metal vládol Brnu, kde sekali Weak Aside, Sectesy, Dehydrated…, Uherské Hradište opantalo vypredané turné Hell Over Europe s Aborted, Cryptopsy, Benighted a Cytotoxin ( tejto zostave som tiež neodolal ) a v Košiciach si dala zastávku presne táto zostava, ktorú som ja navštívil o deň neskôr v Bratislave. Decapitated kvôli všeobecne známym problémom nejaký čas nekoncertovali, Hatesphere som naživo ešte nevidel a ostatné tri kapely ma mohli iba prekvapiť ( teda okrem ruských Dehydrated, s nimi už som sa stretol ). Osekaný príbeh Keďže som chvíľu meškal, tak z predstavenia pánov a dámy zo Sibíru, som stihol iba poslednú skladbu, čo je celkom škoda. Hodnotiť tak vlastne nemám čo. Irina Sidenko je stále sympaťáčka a na pódiu je z nej taký malý hurikán. Akurát si zaplietla dredy, inak všetko po starom. Mužská časť kapely, ale zrejme šlapala bez nejakých väčších problémov, pretože aj keď nie veľmi zaplnený Randal, odmenil Dehydrated aplauzom. Nasekať, čo sa do ľudí vojde Jednu vec musím vážne pochváliť. Celý večer odsýpal naozaj tak, ako bolo uvedené v programe a striktne sa dodržiaval časový harmonogram. Čo pri piatich kapelách nebýva zvykom. Bulhari Grimaze sa svojej pol hodinky zmocnili štýlom predstaviť čo najviac zo svojej tvorby. Žiadne zbytočné preslovy, kecanie… Spevák Pavel možno 2x zahulákal Bratislava! a to je asi všetko. Hudobne sú na tom podobne ako Decapitated, čiže valivý, groove death metal. Posledná skladba mala taký, povedal by som až black metalový úvod a miestami tam bol cítiť aj vplyv Morbid Angel. Taký príjemný miš – maš. Kapela rozhodne zaujala, možno aj preto, že na gitare hral taktiež ženský element. Sympatické mi bolo aj to, že kapela sa vrhla do kotla pri setoch svojich kolegov. Len tak mimochodom, keď som sa tak na nich pozeral, tak celá kapela vážila dokopy asi toľko, čo jeden Nick Barker, ale ja si väčšinou všímam iba blbosti, takže tak. Dávka monotónnosti Thy Disease je meno, ktoré sa už o mňa kedysi obtrelo, ale stopu nezanechalo a inak tomu nebolo ani v tento večer. V kapele sa „rozkukáva“ nový spevák Marcin Parandyk a ten mi prišiel asi najzaujímavejší. Spýtal sa publika, či môže hovoriť po poľsky a tak nám už znela ušnými lalôčkami táto čarokrásna reč. Žiaľ, hudba v ich podaní sa dostávala do monotónnosti a úprimne priznávam, že keby mali dlhší set, tak asi zbabelo zdrhnem. Nemám ich síce napočúvaných, ale industriálne prvky v ich hudbe sa sústredili iba na nejaké predely medzi skladbami. Škoda, pretože takto mi...
Rozhovor – Pothrator -„Názov sme vymysleli ako inak v bare“
Pred nejakým časom sa na scéne podozrivo často začína objavovať kapela s názvom „Pothrator“. Pochádzajú z Popradu a v zostave sa nachádzajú aj členovia z ďalších popradských kapiel, napr. Diktät, alebo Distax. Len nedávno vyšli na svetlo sveta aj s digitálnym demom, ktoré si môžete vypočuť na Bandzone. Ako to už tak s novými špinavými UG kapelami býva, nie je o nich ešte veľa známeho. Na rozhovor s touto skupinou sa podujal Štefan S. a tak sa o nich dozvieme zas o čosi viac. Zdravím kapelu Pothrator. Keďže ste pomerne mladá kapela, tak sa nám na začiatku predstavte. Pothrator: Ahoj Štefan. Sme popradská thrash-grindová kapela Pothrator. Fungujeme spolu už skoro tri roky, pričom v tomto zložení sme už zhruba rok a pol. Kapela sa skladá zo štyroch členov: bicie-Samo, gitara-Homár, basa-Péder a spev-Tomáš. Čo všetko predchádzalo vzniku kapely a čo vlastne znamená názov Porthrator? Samo: V mojom bujarom období asi pred troma rokmi som chodieval do jedného popradského baru. Pár krát som si všimol dlhovlasé bradaté a opité hovädo (Tomáša) ako si v jukeboxe púštal Amon Amarth a do toho si spieval. Povedal som si že je v ňom potenciál. Tak sme sa dali do reči. Také tie klasické reči o hudbe a tak. Spomenul som mu, že som s Homárom hral v kapele ale po odchode na vysokú už na to nebol čas. Vravel som mu že by som chcel založiť nejakú kapelu. Gitaristu a bubeníka som mal no problém bol v tom že nebolo kde skúšať a keďže náš prvý bubeník nebol z Popradu, chcelo by to druhé bicie. Tomáš mi hneď povedal, že bicie má. Onedlho sme zohnali garáž a začali prvé experimenty. Homár: Názov sme vymysleli ako inak v bare. Pôvodne to bol názov Pothrakon, PO ako Poprad, thra ako thrash a KON ako k****i a radšej sa nepýtajte ako sme na to prišli. Neskôr sme to zmenili na Pothrator a pri tom sme už ostali. Ako by ste charakterizovali váš štýl muziky? Homár: Hudba je prevažne thrash metal, ale spev je skôr grindový a takisto aj texty. Samo: Keď sme premýšľali čo budeme vlastne hrať, tak homár ako starý thrasher chcel hrať samozrejme thrash a ja zase grind. Snažili sme sa to nejako spojiť a vďaka Tomášovmu spevu a jeho obscénnym textom hráme thrash grind. Riffy sú thrashové a spev grindový. Máte vonku čerstvé prvé demo, tak si ho trochu rozoberieme. Kde a ako dlho ste ho nahrávali a koľko skladieb obsahuje? Samo: Nahrávali sme u nášho kamaráta a môjho spolu kapelníka Andreja Barteka z kapely Distax, kde pôsobím ako bassgitarista. Nahrávali sme u Andreja v garáži. Tomáš: Celé nahrávanie nám zabralo asi mesiac,...
Report – Valašky a Budzogáne vol. 2 – MMC – Bratislava – 10.11.2018
Namiesto každoročnej Mikulášskej tancovačky sa tento rok uskutočnila v rámci turné Catastrofy a ČAD akcia „Valašky a Budzogáne“. V Randali sa naviac konal Revival večer. Priestory YMCA boli napráskané metalistami, punkáčmi, rockermi a inou háveďou (hehe). Máničky pred vchodom, vo vnútri, proste všade. Privítala ma samozrejme rada na lístky, ktorá sa však celkom rýchlo hýbala, takže za chvíľu som vošla do majestátnej sály. Na chvíľu som sa pozastavila nad tým, kedy som tu vlastne bola naposledy. Došla som na to, že už je to viac ako rok, čo som sem nevložila svoju nohu. Po stranách už bol nachystaný vyblýskaný merch všetkých kapiel. Predávali sa CD, platne, tričká, nášivky, odznaky, jednoducho radosť pre fanúšika. Po miestnosti sa ešte nepohybovalo nejako veľa ľudí, pretože všetci ešte boli vonku a tým pádom sa zväčšila rada na lístky. Dokončovali sa posledné úpravy, aby sa mohol začať večer, ktorý sa určite mnohým zaryje do hlavy. Ako prvých sme mohli zočiť a počuť Human Humus z Popradu, ktorí hrajú grind-core. Pre mnohých návštevníkov to bola možno neznáma kapela, ale čo je lepšie pre UG kapelu, ako sa spropagovať na akcii takýchto rozmerov. V minulom roku sa síce táto popradská úderka ukázala v Randali v rámci Mikulášskej Tancovačky, no predsa len MMC je trochu iný priestor a aj poslucháči sa tu zišli z rôznych žánrov. Bola som celkom zvedavá ako im sadne veľké pódium. Už prvé tóny čisto inštrumentálnej predohry dávali tušiť, že zvuk bude výborný. Počas prvej inštrumentálnej skladby sa objavili všetci členovia, a až po skončení tejto „predohry“ sa na pódium postavil aj spevák – Ižďo. V miestnosti ešte nebolo až tak veľa ľudí, takže som si mohla dovoliť ešte aký, taký pohyb za ideálnym zvukom. Po úvodnej piesni nám v krátkosti predstavil aj Ižďo kapelu a niekoľkokrát pozdravil kamarátov pod pódiom, ktorí do Bratislavy prišli až z Popradu. Potom sa už len hralo a k takmer každej skladbe bol krátky predslov. Ak si spätne porovnám vystúpenie Catastrofy a ČAD, Human Humus pôsobil pri nich ešte trochu neobratne, hlavne čo sa týka pódiového prejavu. S výnimkou speváka, ktorý si pár krát udrel mikrofónom po hlave (ako má vo zvyku), všetci členovia stáli na svojich miestach a pôsobili trochu strnulo. Sústredili sa hlavne na hru a čo najlepšie podanie, čo im samozrejme nemám za zlé, pretože z tejto stránky nemám krivého slova. Ich vystúpenie poznačili aj malé technické problémy u gitaristu Andreja, s ktorými sa mu však podarilo vysporiadať a pokračovalo sa ďalej v našliapnutej vlne. Usporiadanie playlistu bolo rôznorodé, hrali sa staršie veci, no nezabudlo sa na skladby z Obligatory Struggle, posledného albumu. Keď už to vyzeralo, že kapela odíde, pridali naviac ešte posledné...
Debut Guzzle Booze vychádza už tento týždeň!
Banská Bystrica zo svojich útrob každoročne vypľuje minimálne jednu, ak nie viac nových kapiel. Jednou z nich je aj pomerne mladá formácia Guzzle Booze, ktorá sa zrodila v roku 2016. Čo hrajú? Na slovensku nie až tak častý thrash-speed metal, takže ich nahrávka ozvláštni a obohatí určite našu scénu. V kapele sa nachádzajú členovia aj z iných kapiel ako napr. Bloody Redemption, alebo ex člen Acid Force, takže to nie sú úplní začiatočníci :). Celá snaha vyúsťuje v tieto dni, pretože kapela už tento piatok vydáva svoje debutové EP nazvané „Maniacs“. Novinku vydáva český Support Underground, ale zoženiete ju aj u kapely, takže neváhajte a objednávajte :). Vydavateľ: Support Underground Guzzle Booze: Feky – Lead Guitar & vox Maňo – Bass Marcel – Drum machine Aďo / Samo – Guitar Kontakty: https://www.facebook.com/GuzzleBooze/ http://bandzone.cz/guzzlebooze guzzlebooze@centrum.sk Trailer od Dominik...








