Recenzia – Embolism – Love Existence – Slovak Metal Army – 2018
nov11

Recenzia – Embolism – Love Existence – Slovak Metal Army – 2018

Zverejnené v nov 11, 2018

Je slnečný septembrový deň a vyrážam za novými zážitkami na bicykli…Tentokrát som sa vydala do Kanianky, kde ma čakalo okrem už spomínaného bicyklovaniu aj prekvapenie v podobe nového CD od Embolism. Tak som si trochu neplánovane došla po svoj kus priamo na miesto, odkiaľ táto grind-core kapela pochádza. Čas však neúprosne beží a zrazu zisťujem, že je november, takže by sa patrilo urobiť recenziu. Novinka nesie názov „Love Existence“ a vydalo ju Slovak Metal Army. Názov je zvolený šalamúnsky, pretože sa nad ním v distre pozastaví každý poslucháč extrémnej muziky (na grind-core veľmi neštandardné). Podľa mňa celkom dobrý ťah! Ak budete hľadať skladbu s týmto názvom na albume, márne, ale vyplakávať už nemôžte, pretože ste si album kúpili (haha), tak si ho zákonite vypočujete….A potom narazíte na „Grind is love“ a bude vám to jasné! Jasné, samozrejme len z časti, lebo názov albumu zosobňuje nie len túto skladbu, ale ďalšie myšlienky, ktoré nájdete v iných songoch. Embolism sa prihlásili s novým albumom po piatich rokoch od Devillumination z roku 2013. Veľmi nevidím zmysel v porovnávaní s jeho predchodcami. Novinka je aspoň podľa mňa prirodzeným vyústením snahy urobiť album, ktorý nebude rovnaký ako jeho predchodca, no so zachovaním si rukopisu a samozrejme stále v grind-core duchu. Ako prvé ma upútal zvuk nahrávky. Nahrávalo sa v štúdiu Shaark a výsledný zvuk je tentokrát ťažký a ostrejší ako na predošlých albumoch. Hlavne gitara a bicie sú viac v popredí a basa nie je až tak razantná. Ak porovnám Mišov vokál s Attack of rage, v Embolism je menej zrozumiteľný, ale nejako mi to neprekáža. Aby som však Mišovi nekrivdila, napríklad v skladbe „What´ch a want“ je práve refrén dobre rozumieť. Čo mi však prekáža je, že aspoň podľa môjho názoru, v niektorých skladbách je na môj vkus práve vokál trochu v úzadí na úkor gitary a bicích. No a keď už tu rozoberám vokál, nečakajte tu žiadny hlboký murmur, skôr je to rev. Na novom albume nájdete dvanásť skladieb a ako sa na grind-core kapelu patrí, všetko je povedané do pol hodiny. Najdlhšia je posledná „Awakening“…, kde sa zo začiatku objavujú v pozadí hlasy s echom, je snáď aj najpomalšia. Symbolicky tak uzatvára album. Prvá „Chimaira“ je veľmi energická, takže predznamenáva atmosféru celého albumu, pretože väčšina skladieb je konštruovaná v tomto duchu. Spomínaná „Grindcore is love“ je naopak najkratšou. Vybočuje však od ostatných, pretože tu hosťuje aj Matúš Píš a pôvodný spevák Kraken. Hoci je fakt krátka, za mňa osobne asi najväčšia hitovica na albume, na ktorú si skočí aj mŕtvola. Väčšina skladieb sa nesie v stredných tempách, no napríklad v skladbe Misery sa objavuje aj hopsasa ťažký rytmus, ktorý je príznačný...

Čítaj ďalej
Master – Vindictive Miscreant – Transcending Obscurity Records, 2018
nov10

Master – Vindictive Miscreant – Transcending Obscurity Records, 2018

Zverejnené v nov 10, 2018

Po sviatku nenávisti, pláne zahalené krvou, vnútornosťami a roztrhanými kusmi tiel, ožívajú štýlom strýčka Franka z Hellraisera. Bunka k bunke, kvapka krvi k ďalšej kvapke, kus rozdrvenej kosti k ďalšiemu kusu. Ako také morbídne anatomické puzzle. Z tohto postapokalyptického obazu plného ohlodaných torz, hnilobného smradu a rojov múch, povstáva čosi, čo je pripravené dokončiť to, čo bolo vložené ako hlavná informácia do hláv nebožtíkov, z ktorých to samo povstalo. Ničiť, zabiť, pomstiť sa. Pomstychtivý zlosyn – Vindictive Miscreant! Možno, že Mark Cooper ( zo známejších kapiel, pre ktoré tvoril vyberám napríklad Vulvodynia, Orphalis, Dawn of Disease, Rings of Saturn… ) myslel svojim dielom na obale čosi iné, ale ja som si to vyložil nejak takto. Pre Master to je už druhá práca po minulom albume An Epiphany of Hate, ale musím uznať, že aktuálny cover sa podaril ešte viac. Čo ale možno čakať od Paula Speckmanna a jeho hordy? Ak niekto v kútiku duše očakáva nejaké experimenty, tak by si mal namočiť handru studenou vodou a dať si ju na čelo. Nič také sa tu nedeje, ale nový album je silný, chytľavý a presne taký aký ho fanúšikovia chcú mať. Master je vlastne čosi ako Motorhead death metalovej scény, idú si stále to isté, ale robia to kurva dobre. Na úvod skvelá titulka Vindictive Miscreant, kde sa spolieha na rýchlosť a tlačí sa na pílu až triesky lietajú. K mnou vypichnutým skladbám by som určite zaradil The Inner Strength of the Demon, ktorá je nasiaknutá takou atmosférou ranných Black Sabbath, akurát keď už človek čaká Ozzyho „mečák“, tak vám poza uši pleskne Mr. Speckmann a jeho chrchľavé hlasivky. Nie je to síce nezvyklé u Master, pretože hneď ma napadne niekoľko ďalších skladieb z ich bohatej diskografie, ale tie punkové pasáže v Engulfed in Paranoia, pôsobia veľmi sviežo a skvele zapadajú do celého konceptu. Album defacto neobsahuje slabú skladbu a o nejakej vate nemožno ani hovoriť. Master zaradili na album iba osem vecí, čo je najmenej v ich kariére, ale za to každá jedna má očakávanú kvalitu. Vindictive Miscreant je prvým albumom Master, ktorý vychádza pod indickým vydavateľstvom Transcending Obscurity Records a ja chcem iba poznamenať, že digipak sa veľmi podaril. O zvuku nemá cenu hovoriť, štúdio Shaark je rokmi overené a môžu si pripísať ďalší vydarený počin. Síce navždy asi zostane vrcholom kariéry Master, pre mňa nedostižný The Spirit of the West, ale novým albumom sa mu priblížili najbližšie od tej doby, čo pán Loktibrada nosil kolty pekelne nízko. Vindictive Miscreant je bez debaty jedným z albumov roka. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Report – Noc Besov – Rituál – RC Tartaros – 3.11.2018
nov09

Report – Noc Besov – Rituál – RC Tartaros – 3.11.2018

Zverejnené v nov 9, 2018

Pri príchode do klubu nás privítal zvuk skúšajúcich kapiel, čo predvídalo dobrú prípravu na koncert a veru to bolo aj poznať na kvalitnom zvuku. Sľúbená prednáška začala len v malinkom omeškaní, proti určenému času, no myslím že si tu veľa ľudí prišlo na svoje. Stano nám porozprával o významných knihách slovanskej tematiky, ktorým titulom sa vyvarovať, a ktoré sú naopak veľmi zaujímavým a prínosným čítaním. Spomenul slovenskú, českú ale aj zahraničnú literatúru. Je poznať, že sa do tejto témy vážne vyzná. Po prednáške mal každý možnosť s ním o tejto téme podebatovať. Nespočetné množstvo spomenutých kníh zahŕňalo výtlačky o mytológií, náboženstvách či samotnej histórií slovanských predkov, z rôzneho uhlu pohľadu. Medzi odporúčanú literatúru patria napríklad knihy od archeológa Zdenka Váňu – Svět slovanských bohů a démonů , Svět dávných Slovanů . Ďalej sú to knihy od Magdalény Beranovej, Martina Golema, či Ježi Dynda, ktorý napísal knihu „Slovanské pohanství ve středověkých latinských pramenech“, alebo „Svjatogor Smrt a iniciace staroruského bohatýra“. Pre knihomoľov spomeniem ešte niekoľko ďalších dôležitých autorov a ich práce: Michal Téra- Perun- búh hromovládce, Libuše Hrabová- Stopy zapomenutého lidu ( o polabských slovanoch) , Rudolf Krajčovič, Joachim Herman- Od Hradčian po Vinetu: Rané kultúry západných Slovanov, Jan Kozák- Odin Carl Gustav Jung- Veda o mytológií, Nikita Iljič Tolstoj -Moskevská etnolingvisticka škola ( niečo o jazyku a písme) , Mircea Eliade – rumunský profesor napísal knihu „Sacrum and profanum“ – rituály a ich zmysel, kde rozoberá všetky náboženstvá, cyklické vnímanie času a iné súvislosti. Po prednáške nasledovala hudobná časť, vystúpenia všetkých kapiel: Proglas (melodic progressive black metal) – Slovensko Zvuk síce nebol najlepší, no rachot spôsobený kombináciou tónov vypusteným z gitár, basy a bicích ako odtrhnutým z reťaze, rozprúdil atmosféru a teda aspoň časť publika sa zabávala. Žánrovo mi trochu pripomínajú skupinu Parom. Hudobne ma veľmi neohúrili, no majú však celkom zaujímavé texty, takže sa oplatí vypočuť, nech si každý spraví vlastný názor. Na Noci Besov pokrstili svoj nový album, ktorý si už teraz môžete úspešne zakúpiť. Krst cd poctili piesňou Sláva Ukrajine, ktorú si s nimi prišiel na pódium zaspievať aj organizátor Noci Besov Stano. Merkfolk (pagan folk metal) Poľská folk metalová kapela so slovanskou tematikou ohúri všetky zmysli a núti vás hýbať sa. Čarovná kombinácia ženských hlasov v spojení s klasickými a modernými hudobnými nástrojmi tvorí veľmi prijemnú atmosféru a vtiahne vás do deja príbehu. Čisté gitarové a huslové sóla sprevádzané bubnami a harmonikou v pozadí tvoria harmonický celok. Je vidieť, a teda hlavne počuť, že Merkholk sa poctivo presadzuje v hudobnej sfére, má ucelenú myšlienku a venujú sa hudbe naplno. Ľudia tancovali, pogovali, speváčka ohúrila svojim energickým hlasom a koncert si všetci náramne užili. Priznávam že...

Čítaj ďalej
Gothoom open air festival prichádza s ďalšou várkou kapiel – prevažuje atmosféra!
nov06

Gothoom open air festival prichádza s ďalšou várkou kapiel – prevažuje atmosféra!

Zverejnené v nov 6, 2018

FLESHGOD APOCALYPSE, FURIA, SEAR BLISS, NOCTEM, ROSK Metal je vo všeobecnosti žáner, kde je atmosférická zložka hudby veľmi dôležitá. Dnes si to dokážeme pridaním kapiel, ktoré kladú mimoriadny dôraz práve na silnú, samozrejme často temnú, atmosféru, ktorou okoreňujú svoj extrémne metalový základ. Z juhu Európy k nám so svojou nekompromisnou, no zároveň veľmi premyslenou produkciou dorazia FLESHGOD APOCALYPSE. Ich hudba v sebe kombinuje ultrarýchly death metal so symfonickými a opernými prvkami, pričom každým ďalším albumom je táto kombinácia odvážnejšia a živé predstavenia pestrejšie. FURIA je kapelou, ktorá, svojím EP „Guido“ nahratým v bani 320 metrov pod zemou, prináša nový zmysel označeniu underground. Na EP i na ostatnom albume z roku 2016 sa prezentujú svojským black metalom prechádzajúci medzi jeho typickými momentami a totálne nežánrovými rifmi. Pre túto zmes si zaužívali pomenovanie nekrofolk a ich atmosférické experimentovanie bude rozhodne niečo, čo netreba zmeškať. Od susedov z opačnej strany k nám zavítajú už od roku 1993 fungujúci SEAR BLISS. Známymi sa stali hlavne pre ich obohatienie black metalu o využívanie dychových nástrojov so stabilnými trúbkárom v zostave. Ich tohtoročný ôsmy dlhohrajúci album „Letters from the Edge“ je vynikajúcou ukážkou toho, ako dobre to môže fungovať. Temný a majestátny death/black metal nám naservírujú NOCTEM. Drvivé riffy a blast beaty, ale i silný mystický opar, ktorý túto španielsku partiu sprevádza určite nebude cudzí priaznivcom strednej éry tvorby Behemoth, alebo tej novšej Hate, či Maat. Meditatívny i surový black metal skombinovaný s post blackom, ale i post rockom a metalom ako takými. To sú ďalší Poliaci ROSK, ktorí vás svojou kolážou emocionality a chladu rozhodne vtiahnu do deja svojej hudby a len tak ľahko nepustia. Text prebratý zo stránky – http://www.gothoom.com/festival/novinky/atmosfera-gothoomu.html Viac informácii o festivale: http://www.gothoom.com/festival/ https://www.facebook.com/GothoomFest/ https://www.facebook.com/groups/1296226867108490/ FB Event:...

Čítaj ďalej
Nové CD POETRY IN TELEGRAMS – I, Koheleth s ďalšou zahraničnou hviezdou
okt31

Nové CD POETRY IN TELEGRAMS – I, Koheleth s ďalšou zahraničnou hviezdou

Zverejnené v okt 31, 2018

Po dvoch rokoch sa hudobný projekt POETRY IN TELEGRAMS hlási s novinkou I, Koheleth. K veľkým menám z minulých nahrávok (Thomas Lang a Jørgen Munkeby) pribudlo ďalšie, nemenej atraktívne – bubeníkom je tentoraz Marco Minnemann (GER/USA), známy zo spolupráce s virtuózmi ako Joe Satriani, Guthrie Govan alebo Paul Gilbert.  Klávesové nástroje v skladbe S+R nahral Paul Ortiz (UK) a o celkový zvuk sa opäť postaral Roland Grapow (GER). Prvým singlom z CD je pieseň Lip Reader, ku ktorej natočil obrazovú zložku Peter Čermák (ide o čoraz populárnejší formát „official audio video“). Lip Reader K novinke, ktorá vychádza ako CD i ako digitálny album (a taktiež k predchádzajúcim nahrávkam), získate viac informácií na oficiálnej webovej stránke www.poetryintelegrams.com a na sociálnych sieťach projektu, napr. na www.facebook.com/poetryintelegrams. Hlavou POETRY IN TELEGRAMS je slovenský hudobník Johny Štefeček. Charakteristickou črtou projektu zostáva aj naďalej minimalizmus (gitara a bicie) a „pesničkárstvo“. Debut Songs for Desperate Lovers i ďalšie doterajšie EP zožali pozitívne recenzie v rôznych rockových časopisoch a na internetových portáloch, pričom nahrávka Melancholy bola nominovaná na cenu Radio_Head Awards v kategórii album roku Hard & Heavy 2016. Mixáž a mastering všetkých štyroch CD je v réžii Rolanda Grapowa (GER). Obálky a webová stránka sú dielom Pavla Trubena (Truben Studio), fotografom je Martin Mayer. Tlačová správa POETRY IN TELEGRAMS, október 2018 Kontakt: Johny Štefeček e-mail: johnystefecek@gmail.com www.poetryintelegrams.com www.facebook.com/poetryintelegrams www.poetryintelegrams.bandcamp.com www.youtube.com/user/poetryintelegrams www.instagram.com/poetryintelegrams...

Čítaj ďalej
Recenzia – Hrobar – Rýchla Smrť – Support Underground – 2018
okt29

Recenzia – Hrobar – Rýchla Smrť – Support Underground – 2018

Zverejnené v okt 29, 2018

Support Underground sa tento rok postaral o vydanie niekoľkých albumov, ktoré mňa osobne potešili. Jedným z nich je aj prvotina slovenskej kapely Hrobar. Priznám sa, že na skupinu som narazila až pri festivale Jašterice v Banskej Štiavnici, ktorú má organizačne na starosti práve Hrobar a ľudia okolo nich. Nebolo mi veľa treba, aby sa mi zapáčil ich koncept okolo hrobariny, hrobov a cintorínov. Banská Štiavnica, mesto odkiaľ kapela pochádza je známa skôr baníkmi. Pre istotu som si teda zistila ako vyzerajú miestne cintoríny a hlavne tie, kde sa ešte aj pochováva. No, ale na moju smolu som sa na túto tému nedozvedela nič a nedozviete sa ani vy, keďže samotné mesto ešte na svojej stránke testuje mapu cintorínov. Tak niekedy inokedy a poďme radšej k hudbe. Hluk vám zaobstarajú traja hudobníci v zostave bicie, gitara, bass gitara a spev. Debutový album obsahuje až 20 skladieb, takže je jasné, že ide o pomerne krátke songy, ktoré nepresahujú 2 minúty. Dohromady sa vaše uši zahrejú asi na pol hodinu, veď ako hovorí názov, bude to rýchla smrť. Po hudobnej stránke sa nedejú žiadne novoty, ide o surový thrash s prvkami punku a groovy. Miestami sa mi zdá po hudobnej stránke album možno až príliš schematický. Človek sa nestihne ani nadýchnuť a pokračuje sa vo vražednom tempe ďalej. Ďalšou zaujímavosťou je aj akýsi predeľ, medzi novšími a staršími skladbami. Hrobarová veľká devíza je pre mňa v textoch a ich spracovaní vokalistom. Spev sa síce drží viac menej v jednej hladine, s občasným škrekom, no nie je to ani zďaleka monotónne. Nafrázovanie je vo väčšine prípadov výborné. Niektoré pasáže sú však podané v takej rýchlosti, že človek text nestihne zachytiť. Nato je potom booklet, kde si to môžete skontrolovať. Jediné, čo nemusí vyhovovať všetkým, je zvuk. Na garážové pomery dosiahol Hrobar zvuk nadpriemerný, zemitý, proste underground a myslím si, že prirodzene dotvára atmosféru celého tohto diela. Už som spomínala trochu texty. Pre mňa osobne hrá práve táto časť veľkú úlohu. Väčšina sa točí okolo sveta hrobára a vecí s tým súvislých – napr. Doktor krompáč, Rešeto, Kopeme, Do mŕtva, Hrobokop…Téma je jasne daná! Niektoré texty majú v sebe čierny humor, iné trochu morbídnosti, ďalšie trochu primitívnosti, no nejaké hlboké filozofické úvahy tu nečakajte. Jednoducho, človek sa pri počúvaní dokáže pobaviť, a to nedokáže len tak hocijaká kapela. Predpokladám, že v tejto recenzii určite niekto nájde pár chýb, keďže sme ľudia. Tak je to aj v prípade bookletu, kde som našla pár drobných chybičiek, ale nič strašné, za čo by „grammar nazi“ mohli udeliť vážnejšie tresty. Možno si poviete, že vizuál nehrá až takú veľkú roľu. Úprimne sa priznávam, že podľa mňa práve dobrý...

Čítaj ďalej