Recenzia – Marturos – Thy Will Be Done – 2022
dec15

Recenzia – Marturos – Thy Will Be Done – 2022

Zverejnené v dec 15, 2022

Keď som rozbalil zásielku na recenziu, očakával som podľa obalu nejakú black metalovú nahrávku. Po krátkom pohľade na logo kapely začalo byť jasné, že ma čaká power/heavy metalová jazda. Kapela Marturos mnohých zaujala svojím debutom Nameless z roku 2019, ktorý som síce počul len zbežne, ale aj tak pohľad na novinku potešil a s chuťou som sa pustil do počúvania. Heavy prípadne power metal je dnes často prekvapivo problematický žáner. Dôvody bývajú rôzne: spev, ktorý ťahá za uši alebo po pár minútach lezie na nervy, kapela totálne zaspala niekde v 80. rokoch minulého storočia, pod pseudo-symfonickými prvkami metal úplne zaniká, alebo je to úplná nuda a nebodaj trápnosť. A často je to kombinácia viacerých z týchto možností. Čo z toho je aktuálne v prípade Marturos? S pokojným svedomím môžem povedať, že ani jedno. Spev je výborný, inštrumentálna zložka nápaditá a obsah symfonických prvkov nula. Thy Will Be Done je čosi cez trištvrte hodiny trvajúca nádielka melodického metalu, s thrashmetalovo nabrúsenými gitarami a krásnym spevom. Hneď prvá Idea Arachno začína zostra a veľa napovie o smerovaní celého albumu. Štedrá nádielka ostrých gitár vo forme riffov aj sól, neprvoplánové melodické motívy a hlavne pocit vnútorného napätia. Tešíte sa, čo sa bude diať, kedy vybuchne refrén, ako sa skladba vyvinie. Druhá Art To Be Happy na začiatku predvedie bleskurýchle power metalové sólo a aj napriek menej výraznému refrénu funguje veľmi dobre. Najhitovejšie ambície má tretia The Path s extrémne chytľavým motívom a piata Liberation of Soul, ktorá mi pripomína najlepšie momenty fínskych Battle Beast. Marturos vedia aj spomaliť, mohutná Final Judgement prechádza až do heavy doomu a ukazuje, aká je Maggee kvalitná speváčka. Ťahať tóny pri takýchto tempách nie je sranda. Na albume Thy Will Be Done nie je zbytočná skladba, všetky obsahujú silné a zaujímavé momenty, ťažko by som vyberal najobľúbenejšiu. Najmenej výrazné boli pre mňa posledné dve We’re Humans, Kings of the World a Smell of Sulfur, ale ani tie sú slabé, len im treba venovať viac času. Marturos sú výborní hudobníci a zároveň aj šikovní skladatelia. Členité a pestré skladby, veľké množstvo riffov a gitarových sól, kvalitná rytmická sekcia, celkovo nie je o čom pochybovať. Samostatnou kapitolou je spev: Maggee je perfektná speváčka s úctyhodným rozsahom aj technikou. Kapelu Battle Beast som nespomenul náhodou, práve Noora Louhimo niečo podobné ako Maggee dokáže, akurát Marturos nie sú nuclear-blastovský cirkus, čo napriek kvalitám spomínaní Fíni žiaľ často sú. Texty, zaoberajúce sa rôznymi neduhmi súčasného sveta, sú na úrovni a držia vysoký štandard celej nahrávky. Nahrávalo sa v zostave Maggee (spev), Matúš Minich (bicie), Roman Kevický (gitary), Marián Švec (basgitara) a Maroš Malíček (gitary) pod vedením Ľubomíra Mazáka. Výsledkom je veľmi pekný...

Čítaj ďalej
Recenzia – Old Tomb – Phantom Hour – 2022
dec01

Recenzia – Old Tomb – Phantom Hour – 2022

Zverejnené v dec 1, 2022

Pri mene Old Tomb by mali spozornieť všetci milovníci H.P. Lovecrafta, stoner doomu a rôzných temných kultov. Kapela minulý rok začala svoju púť EPčkom s názvom Heir To The Cosmic Throne (recenzia tu), v tomto roku nasleduje druhé EP Phantom Hour. V rovnakej zostave, teda Andrej Lencsés (vokály, gitara), Matej Takáč (basa, gitara) a Tomáš Dobi (bicie), len basu si tentoraz zobral na starosti druhý menovaný. Na hudobnom smerovaní sa nič nezmenilo, zachovaný zostal aj počet skladieb, len sa trochu natiahol čas a presiahol 20 minút. Totálna pomalá deštrukcia, ktorá sa nikde neponáhľa, lebo vie, že je nezvratná. Cthulhu sa dvíha z oceánu, voda pomaly steká, prastaré neľudské stavby sa vynárajú z mora. Stena gitarových riffov, dunivá seizmická basa, bicie pomaly diktujúce rytmus zániku a vokál obrovského monštra. Takto zneli Old Tomb na Heir To The Cosmic Throne, takto znejú aj na Phantom Hour. Prvá Cosmic Hearse pomaly buduje atmosféru a mohutne vrcholí v kozmickom chaose. Na prvý pohľad riffový monolit skrýva mnohé gitarové aj rytmické vychytávky. Stred EP tvorí kratšia titulná vec Phantom Hour, ktorá sa v druhej polke slušne rozbehne a ukáže, že Old Tomb vedia aj pridať. Ale príliš nechcú, ako potvrdí extra pomalý úvod poslednej Chthonic Crawler, ktorý sa v zhode s názvom naozaj plazí. Aj tu si zaslúžia pozornosť mnohé gitarové vyhrávky a zmeny tempa a nálad. Mohutný, kvílivý a zlovestný záver ukončuje tento príbeh a ja mám chuť počúvať odznova. PULP Studio a mix/master od Jakuba Spiszaka vytvorili nahrávke krásny dunivý priestorový zvuk, ktorý má všetko, čo si daný žáner vyžaduje. Parádny je aj minimalistický obal. Pre nezainteresovaného je Phantom Hour príliš jednotvárny, monolitický a nudný. Old Tomb nejdú nikomu v ústrety a svoj stoner doom metal hrajú nekompromisne. Veľmi kvalitný materiál, ktorý plynulo naväzuje na prvé EP a kompozične ide jednoznačne ďalej. Tento svet ovládajú šialené božstvá a pred skazou niet úniku. Kontakt: https://oldtomb.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/oldtombdoom Hodnotenie: 8/10 Phantom Hour by Old...

Čítaj ďalej
Recenzia – Distax – Božská komédia – 2022
nov15

Recenzia – Distax – Božská komédia – 2022

Zverejnené v nov 15, 2022

Ak niekomu meno kapely Distax nič nehovorí, určite bude poznať niektorú z kapiel, kde hrajú jej členovia. Hlavná postava Andrej Bartek je na scéne veľmi aktívny, mimo iného je dôležitý v kapelách Human Humus, Rana a Diktät. Miyia hrávala v kapele Insane, Jožko stále bubnuje v Rozpore. A tak by sa dalo pokračovať. Takže aktuálna zostava Distax je: Samo (basa), Homár (gitara), Jožko (bicie), Andrej (vokály, gitara), Miyia (gitara, momentálne nehrajúci člen) a Dalibor (spev). Božská komédia je debutovým albumom zostavy, predchádzali mu 6way split z roku 2016 (kapely vypisovať nebudem) a split Question Authority s kapelou Concussa (2017). Materiál na nahrávku vznikal pozvoľna niekoľko rokov a na výsledok sa oplatilo počkať. Na bandcampe je album hudobne zaradený ako emocrust, neocrust, prípadne punk. Osobne v cruste nemám taký prehľad, aby som rozlišoval, čo presne znamenajú predpony emo a neo, ale je mi jasné, že drsný crust na štýl Wolfbrigade to nie je. Rytmicky sa žáner nezaprie, aj gitary často idú charakteristické riffy, ale celkovo sa objavuje veľa melodických motívov a v refrénoch aj čistý spev. Vďaka tomu sa Božská komédia posunie až do rockových končín. Spev je hodne emotívny, prechádza rôznymi polohami, od kriku, drsnejších polôh, cez melodický spev až po šepot. Aj vďaka nezvyčajnému frázovaniu pôsobí originálne a nahrávka získava jedinečný charakter. Mnohé melodické refrény sa často rozbiehajú natoľko, že poslucháč očakáva mohutný vrchol a rockovú hitovku, ale tieto motívy sú pomerne rýchlo ukončené. Možno škoda, ale je otázne, či by sa nestrácala intenzita a crustovosť nahrávky. Určite však ide o zaujímavé a prekvapivo chytľavé nápady. Božská Komédia (2022) by Distax Čo sa týka inštrumentálnej stránky, je počuť, že sa nad každým riffom a rytmom rozmýšľalo. Žiadne bezhlavé odieranie horných strún a rovný rytmus, ale množstvo vyhrávok a nápadov. Skladby sú intenzívne, treba dávať pozor, lebo opakovať sa väčšinou nebude. Každá skladba má jasný verš, refrén, v tých dlhších sa stihne prestriedať aj tempo a nálady. Pekne vygradovaný je aj samotný album, tesne pred koncom je jemnejšie Zmierenie, na záver ide drsná intenzívna skladba Znovuzrodený, ktorá prudko skončí a …ticho, koniec albumu. Dobre vymyslené. Z desiatky skladieb je jeden cover, konkrétne osmička Diktátor patrí kapele Hippie Killer. Cítiť z nej iný prístup k skladaniu a má aj inú štruktúru, ale celkovo zapadá a tieto rozdiely si všimnete len pri pozornom počúvaní. Album Božská komédia je textovo inšpirovaná rovnomenným dielom Dante Alighieriho, konkrétne časťou Peklo. Podľa očakávania, časť Nebo nie je v tvrdej hudbe príliš populárna ;) A sú to dobre urobené texty, majú zmysel aj posolstvo, všetko ako má byť. Keďže je Distax popradská kapela, voľba štúdia bola asi pomerne jasná. Najmä keď máte blízko šikovného človeka ako...

Čítaj ďalej
Novinky u Dead Maggoty Productions
nov14

Novinky u Dead Maggoty Productions

Zverejnené v nov 14, 2022

Novinky u Dead Maggoty Productions Právě vyšlo MC Postcards from Arkham – Oceanize: Ten Years In Arkham Post-rockoví náladotvůrci slaví 10let a k této příležitosti vydávají album OCEANIZE: Ten years in Arkham! Je dostupné jako CD digipak ve spolupráci s Epidemie Records, MC kazeta přes Dead Maggoty Productions, na všech streamovacích službách skrze Frodys – Audiovisual Weird Arts i jako stylový box set čítající celou diskografii pěti alb! Kapela se vydá na několik koncertů, kde tato deska zazní od začátku do konce spolu s průřezem tvorby. Přesně za měsíc vyjde dokument Ten years in Arkham, který mapuje všechny důležité milníky tohoto projektu. Děkujeme za neuvěřitelných 10 let, druhou dekádu začneme soundtrackem a filmem Eigengrau! Celá deska k poslechu: https://postcardsfromarkham.bandcamp.com/album/oceanize-ten-years-in-arkham Právě vyšlo CD a speciální instrumentální MC Origin Of Infinity „After the Slumber“ Druhá řadová deska na které spolupracovali ostřílení muzikanti jako Tomáš „Hospi“ Hospodka (Wictims, When Goodbye Means End) – vocal, Jiří Krš (Cutterred Flesh, Pandemia) a samotný Honza Kapák (Bohemyst, Gride) u kterého se v jeho Hellsound studiu deska nahrávala! Celá deska k poslechu: https://youtu.be/t5_TC6SeKx4 Origin of Infinity: Vladimír „Vladin“ Novák – guitar Jakub Vácha – guitar Miroslav „Levi“ Kočegura – drums Guests: Honza Kapák – bass, guitar solo in „Voices II“ Tomáš „Hospi“ Hospodka – vocals (2-5) Jiří Krš – vocals (7-10) Recorded in February 2022 at Hellsound Studio Mixed and Mastered by Honza Kapák Guitar Profiling at The Barn Studio Music by Origin of Infinity Lyrics by Vladimír „Vládin“ Novák Cover art by Stanislav Machaczek OFFICIAL BAND PROFILES: ► Website: http://www.originofinfinity.cz ► Facebook: http://www.facebook.com/originofinfinity ► Instagram: http://www.instagram.com/origin_of_infinity_band/ ► Bandcamp: http://originofinfinity.bandcamp.com/ ► YouTube: http://www.youtube.com/c/OriginOfInfinity ► Store: http://ozsmusic.cz/stitek-produktu/origin-of-infinity/ DEAD MAGGOTY PRODUCTIONS http://www.facebook.com/deadmaggoty http://www.instagram.com/dead_maggoty_productions/ text: Dead Maggoty...

Čítaj ďalej
Recenzia – Solipsism – Our Night Never Ends – Sun & Moon Records – 2022
nov10

Recenzia – Solipsism – Our Night Never Ends – Sun & Moon Records – 2022

Zverejnené v nov 10, 2022

Konečne poriadny urban black metal! Na nahrávkach metalových kapiel sa často túlame divokou prírodou, ale na mestá sa často a neprávom akosi zabúda. Kapela Solipsism mestskú atmosféru spojila s poriadnou dávkou depresie a smútku. Recenzovanému albumu predchádzalo len EP Trhliny v (ne)skutočnosti z roku 2020, takže Our Night Never Ends je prvý album kapely, ktorá vznikla v roku 2018 v Banskej Bystrici a momentálne pôsobí v zostave Diavliv (vokál, klávesy, texty), Naer (gitary), Porenut (basa) a Asterion (bicie). Album je venovaný pamiatke Vlkana, „priateľa a pôvodného člena kapely“. Prechádzka nočným mestom Solipsism v sebe nesie množstvo temnej poetiky. Mnohé budovy sú schátrané a zanedbané, niektoré len pôsobia opustene a bez života. V uliciach sa túlajú rôzne stratené existencie, už je príliš neskoro na stretávanie opilcov a oneskorencov. Samota, chlad, úzkymi uličkami prefukuje studený vietor a občas jemne zaprší. Our Night Never Ends nie je striktná black metalová nahrávka, nie je to trve pvre BM, využíva mnohé odbočky, do ktorých sa čierny kov za svoju existenciu dostal. Rozvážny úvod Becoming The Void sa prelieva z pomalších temp na začiatku do rýchlejších, aby v závere nastúpil zmučený DSBM krik. Akoby sa z opusteného ústavu sa vynoril Trist a pripomenul svoju tvorbu. Aj v ďalších skladbách sa tempá striedajú, tremollo melódie a rýchle bicie prechádzajú do post-blackových a epickejších pomalších častí, v Don’t Follow Me, I’m Lost a umbrtkovsky nazvanej Svetlo (ne)existuje sa do melódie zapojí klavír a nekonvenčný prístup vyvrcholí coverom Jaromíra Nohavicu Mikymauz. Ten výborne zapadá do atmosféry albumu, Solipsism ho pretvorili na svoj obraz a striedanie melodického spevu a rýchleho blacku je perfektná kombinácia. Monotónnosť niektorých skladieb je v žánri pomerne bežná, hypnotický a pohlcujúci efekt je nepopierateľný, avšak pokiaľ nesledujem text ako výpoveď danej skladby, tak v niektorých prípadoch naopak pozornosť strácam. Album vyžaduje pozorného poslucháča naladeného na myšlienky autora, inak sa mení na jemne chaotické a nevýrazné dielo. K počúvaniu odporúčam prečítať aj texty, niektoré sú v slovenskom, niektoré v anglickom jazyku. Sú plné beznádeje, smútku a depresie, navyše napísané inteligentne a často poeticky. Náladu vám určite nezlepšia, ale toto celkovo nie album na rozveselenie, to je snáď každému jasné. Nahrávalo sa v Nihil Centrum, master robil Krystian Lukaszewicz z Black Aura Audio, mix mal na starosti basák Porenut a Krystian. Nádherný artwork, ktorý absolútne pasuje k nálade albumu, robili Silvia Ševcová a Adrián Mihálik. Jedine zoznam skladieb by som privítal niekde na dostupnejšom mieste, ale rozumiem, že by mohol pôsobiť rušivo. Solipsism vytvorili dielo s hustou pohlcujúcou atmosférou, ktoré dokonale doceníte hlavne v momentoch, keď vám nie dobre. V temných chvíľach bude album Our Night Never Ends chápavým spoločníkom. Prázdne a slabo osvetlené ulice tohto mesta...

Čítaj ďalej