Recenzia – Doomas – R’LYEH – Gothoom Productions – 2023

Ak by som mal urobiť zoznam najaktívnejších ľudí v slovenskom metalovom undergrounde, určite by tam nechýbalo meno Peter “Doomas” Beťko. Stojí hlavne za Gothoom festivalom a vydavateľstvom Gothoom Productions, možno trochu v pozadí sú pre niektorých jeho hudobné aktivity, konkrétne doom/death metalová kapela Doomas.

Napriek takmer dvadsaťročnej existencii je album R’LYEH len tretím radovým albumom. V roku 2008 vyšiel debut Seven Sins, potom LaMuerte v 2015 a EP Portal v 2019. Aj z toho je jasné, že kapela nie je prioritou a tvorí sa vtedy, keď je čas a chuť. Výhodou je, že nehrozí nadprodukcia a skladby sa k poslucháčovi dostanú pekne vyzreté.

Názov novinky jasne hovorí, akej téme sa budeme venovať, kde sa berie inšpirácia, ale aj o tom, aká asi bude atmosféra nahrávky. Album R’LYEH, to je 8 skladieb, z ktorých dve už môžete poznať z EP Portal, a viac ako 50 minút ťažkého temného doom a death metalu.

Doom metal nie je na Slovensku často hraný štýl, a ak ho už aj niekto hrá, je to skôr vo forme stoner doomu (Fat, Bongsilisk alebo Old Tomb), prípadne je preferovaná experimentálnejšia cesta (napr. Therapist alebo 0N0). Doomas pristupujú k žánru pomerne klasicky, ale neboja sa primiešať aj ďalšie ingrediencie, a vďaka tomu si vytvárajú charakteristickú tvár.

Prvé štyri skladby sú pestrejšie a často aj rýchlejšie, s výrazným dotykom death a trochou black metalu. Tiež je výrazná orchestrálna zložka, resp. atmosférický klávesový podkres. Do tejto prvej polovice nahrávky spadajú aj dve skladby z predchádzajúceho EP, konkrétne Abyss a Portal, ktoré sú však v novej verzii. Členité, tempovo a náladovo premenlivé skladby majú na pomery žánru hitový potenciál a dramatický efekt sa podaril na výbornú.

Druhá polovica, teda ďalšie štyri skladby, sa podstatne viac držia doom metalu a na prvé počutie pôsobia trochu chudobnejšie a nevýrazne. Je to však spôsobené hlavne kontrastom s prvou polovicou, pozornejšie počúvanie odhalí mnoho zaujímavých motívov. Aj keď piata Hounds of Tindalos ma nezaujala ani po mnohých opakovaniach. Naopak, posledná Consumed By The Ocean: Father! vďaka jemnej melanchólii a odlišnej nálade jednoznačne funguje a predstavuje výborný záver.

Samostatnou kapitolou je výborný vokál. Vďaka nezvyčajnému frázovaniu a brutálnej hĺbke často uveríte, že album nahrala nejaká lovecraftovská obluda. Mimozemský a neľudský dojem sa málokedy podarí evokovať hodnovernejšie ako tentoraz. Inštrumentálne je album očakávateľne na vysokej úrovni, je počuť, že muzikanti vedia, čo robia. Obal nie je úplne podľa môjho vkusu, zdá sa mi príliš priamočiary a predvídateľný.

Doomas vydali výborný a zaujímavý doom metalový album, ktorý však ostáva v tradičných žánrových vodách bez experimentov. Nie je to ľahké počúvanie, aj keď pár motívov sa do uší dostane rýchlo, najmä z prvej polovice albumu. Druhú budete odhaľovať dlhšie, tu prichádza poriadna ťažoba a osudovo pomalé tempá. Ponorte sa do mesta R’lyeh a spoznávajte tieto neľudské končiny.

Kontakt:
https://www.facebook.com/DoomasOfficial
https://doomasofficial.bandcamp.com
https://doomas.com/

Avatar photo

Autor: Nihil

Zdieľaj