Ďalšou nahrávkou tohto roka, ktorej existencia je pre mnohých prekvapením, je druhý album Ravenarium. Ten prvý, s názvom Sounds For A Dying Age, vyšiel pred viac ako 20 rokmi. V tej dobe ma zaujímala iná hudba, takže Hypertowers je pre mňa viac-menej prvým zoznámením sa s kapelou. Aj keď som ich naživo už kedysi videl, žiadne dojmy sa nedochovali. Nový album určite viacerých potešil, lebo minimálne v bratislavskom metalovom podzemí majú Ravenarium svoje meno.
Nový album bol nahratý v zostave Peter Fedorčák (gitara, vokál), Peter Nagy (gitara), Martin Vacula (basgitara) a Lukáš Michálek (bicie). Žánrovo sa dá súhlasiť so zaradením technický death metal, aj keď skôr v zmysle toho, čo sa takto nazývalo pred 20 a viac rokmi. Tiež je treba dodať, že páni sa nijako neobmedzujú a zbytočné hranice si nekladú. Hypertowers je výdatná porcia hudby a keď zoberiem do úvahy jej náročnosť, možno až príliš veľká, ale o tom neskôr.
Album začína dramatickým introm, ktorý uvedie jednotný koncept albumu, ktorým je téma času. Dvojka Deathclock roztočí šialený kolotoč rôznych motívov a ukáže, čo môžete od albumu čakať. Miestami djentovo nabasovaný zvuk, elektronické zvuky, a tá pasáž s basou a tikaním hodín, za mňa výborné a odvážne. Pri ďalších skladbách sa však kormidlo obráti k tradičnejším vodám, aj keď sa stále dá hovoriť o nezvyčajných kombináciách a experimentálnych prvkoch.
Modernejší zvuk Deathclock sa stráca a zvukovo znejú mnohé veci až zastaralo, čo je pri technicky náročnej nahrávke škoda. Agresivita nie je pre Ravenarium priorita, ale viac ostrosti by nezaškodilo. Melodic death a tech death/thrash motívy potom chytajú heavy nádych. Možno to bude pre niektorých plus, istá nostalgia, ale ja mám pochybnosti.
Žánrovo sa pohybujeme od rockových vecí (titulná Hypertowers), cez heavy power kúsky (Lost Dimensions of Life), až po death/thrashové tvrdšie skladby (tých je predsa len väčšina). Ako som vyššie spomenul, album je dosť dlhý, čím trpí jeho druhá polovica, pri ktorej už často pozornosť nestačí. Osobne preferujem počúvanie albumu na dvakrát, vtedy sa najlepšie prejaví sila týchto skladieb. Posledné dve veci Timeless a Until Blood Soaks sú výborné tech death záležitosti, aj vďaka hovoreným samplom majú podmanivú atmosféru a mnohé pasáže by sa mohli páčiť napríklad aj fanúšikom progresívnych Alkaloid, prípadne iných spriaznených projektov.
Ďalšou mojou obľúbenou skladbou je štvrtá Lost Dimensions of Life. Skôr heavy power záležitosť so skvelým refrénom a zaujímavými melódiami. Dosť odlišná tvár ako spomínaná Deathclock a záver albumu, ale Ravenarium majú široký záber. A hlavne robia to, čo chcú, bavia sa pri tom a na žánrovú konzistentnosť až tak nehľadia.
Album Hypertowers je trochu roztrieštený, jednotný koncept sa týka len textovej stránky, ale obsahuje výborné a zábavné skladby, ktorým nechýbajú odvážne nápady a technická vyspelosť. Ravenarium nahrali materiál, v ktorom je množstvo vrstiev, odbočiek a motívov, takže hudobní objavitelia si zaručene užijú. Niektoré kapely zbytočne nahrávajú príliš tradičné a očakávateľné albumy. To určite nie je prípad Ravenarium. A dúfam, že bude ešte pokračovanie.
Kontakt:
https://ravenarium.bandcamp.com
https://www.facebook.com/ravenarium
