Report – Back to the Symbolic 2023 – 25.-26. 8. 2023, Tři Dvory u Kolína
sep05

Report – Back to the Symbolic 2023 – 25.-26. 8. 2023, Tři Dvory u Kolína

Predposledný augustový týždeň horúčavy poriadne prikladali pod kotol. No a pretože nie sme tak úplne z cukru, bolo treba prihodiť do pahreby ešte aj nejaké masívne hudobné poleno. Pretože z mojich strán sa akosi nikomu nechcelo trepať niekoľko hodín do festivalového epicentra, jednoducho som si zbalil pár vecí a vybral som sa sám na menšiu (ono zase keď sa človek pozrel na lineup, tak tento prívlastok je tak trochu scestný) verziu festivalu Symbolic. Pár dní pred začiatkom akcie síce z lineupu vypadli dve lákavé mená a to francúzska kultovka Mercyless a britskí death/doom metalisti Consecration, ale napriek tomu ponúkal festival lákavé menu, väčšinou death metalového razenia. PIATOK Ešte pred príchodom na festival som mal v pláne ísť sa pošpacírovať do Kutnej Hory, ale extrémne teplo a aróma nefungujúcich záchodov vo vlaku ma unavili natoľko, že som sa rovno vybral do areálu. Tu sa ešte dolaďovali nejaké detaily (ako zabíjanie ôs…), ale riadna porcia známych sa tu už potulovala a tak nebol problém rozbehnúť nejakú verbálnu komunikáciu. Časomerač ukazoval štyri hodiny poobede a z pódia sa okrem chladných tónov black metalu, valila aj poriadna vlna dymu z parostroja. Aby ten efekt temnoty bol dokonalý, tak aj obloha vyčarovala taký menší Mordor a jemne nás lízla búrka. No ale späť k tomu black metalu. Štart do festivalu obstarala mladá kolínska kapela Bjes. Počul som na nich celkom chválu, ale mňa proste black metal neberie. Sledoval som celé ich vystúpenie a borci stavali na atmosfére (nejaké to krákanie, dunenie vetra apod.), ale vedeli aj zatlačiť na pílu. Napriek tomu ja nie som na niečo takéto stavaný, aj keď potenciál tam proste vidieť je, to zase áno. Do mne bližších vôd death metalu nás hodili pardubickí Dysangelium. Kapela, ktorá si tak trochu prešla klinickou smrťou, obmenila sa zostava a fungujú proste ďalej. Naposledy som ich videl minulý rok v Beluši a tu, na takmer domácej pôde, predviedli podobne kvalitný výkon. Death metal, ktorý sa valí vo svojom striktne vykopanom kanále proste neurazí. Na záver hitovka Maniachrist a je vymaľované. Po dvoch kapelách z okolia prišla poriadne umocniť tinnitus v našich ušiach prvá zahraničná (a pre mňa s logickým závanom domova) kapela Surgery. Čo povedať o tejto popradskej kapele, keď už o nich bolo asi povedané všetko? Borci prišli a bolo to niečo podobné ako predchádzajúci Dysangelium. Od Surgery nejaké prekvapenia alebo štýlové skoky do neznáma človek čakať nemôže, ale zato poctivo odmakaný valivý death metal je v tomto prípade záruka. Apropo, veci z nového albumu znejú viac ako dobre a kto môžete, tak zbehnite pod Tatry 21. októbra, kde kapela pekne krásne uvedie svoju novinku oficiálne na svet (supportovať im budú Constipation, Thalarion...

Čítaj ďalej
Sick Sinus Syndrome – Swarming of Sickness – Obscene Productions, 2023
aug13

Sick Sinus Syndrome – Swarming of Sickness – Obscene Productions, 2023

Pred oddelením patológie zastalo auto s nápisom „Zásobovanie“. Podozrivo vyzerajúci zamestnanci začali z vychladených útrob vyberať tri vaky s lahodnou náplňou čerstvých umrlcov. Uložili ich na vozíky a po zabuchnutí ťažkých vstupných dvier ich odviezli do útrob budovy, ktorá nepatrí k tým, kde by chcel človek tráviť svoj voľný čas. Obsah trojice vakov ukrýval hudobníkov, ktorým sa na palcoch na nohách hompáľali ceduľky s nápismi Bilos, Jürgen a Hary. Inými slovami kapela zložená zo zaslúžilých (v tom najlepšom slova zmysle) hudobníkov českej extrémnej scény – Sick Sinus Syndrome. Pred dvomi rokmi prešiel mojim „recenzovaním“ ich debut Rotten to the Core, ktorý som vtedy velebil a točil som si ho doma pomerne často. Čo sa odvtedy v kapele zmenilo? Na personálnej úrovni nič, kapelu tvoria stále tí istí traja borci. Akurát sa presedlalo od vydavateľstva Bizarre Leprous k znovu oživeným Obscene Productions. Jaj, no a v medzičase stihli Sick Sinus Syndrome zbuchnúť ešte splitko s francúzskymi žánrovými parťákmi Vomi Noir. No a sme tu. V letopočte 2023. Swarming of Sickness sa nám tu „rojí“ niekedy od apríla a zhruba v tej dobe vyskočil von aj klip ku skladbe Psycho Pathology Mania. Pretože ja som celkom tvor nedočkavý, tak som niekoľko kúskov z albumu počul už o niečo skôr v relácií Hard & Heavy koncom marca, kde boli ako hostia Bilos a Jürgen. A okamžite sa mi nejaké tie ďalšie „kostnáče“ z tejto novej mŕtvoly dosť zapáčili. Hneď úvodná inštrumentálna Sick Beat Arrhytmia, idúca v tom najlepšom odkaze takej Genital Grinder (skúste hádať od akej kapely), má tak chytľavú melódiu, že si ju zvyknem len tak z dlhej chvíle pobrukovať v práci. Priamo sa prechádza do už spomínanej klipovky Psycho Pathology Mania, no a tá zase odsýpa v takom tempe, že sa behom tej minútky a niečo, ani nestihnete zorientovať. Veľmi pekne tu vyznieva striedanie vokálov Bilosa a Haryho. Náramne ma baví skladba ukrývajúca sa pod číslom 4 a to Rapid Tissue Decay, ktorá je dôkazom toho, že rýchlosť zase vždy nemusí víťaziť a nie je treba sa hnať vždy s hnilobným procesom o preteky (alebo len proste starnem, ja neviem…). Obe spomínané polohy v sebe ale spája pomerne pestrá (samozrejme na pomery toho, čo sa dá do necelých dvoch minút napchať) Feast on Decay. Úvod skladby sa nesie v takom pochodovom tempe, až príde zlom a kapela zaradí nejaký vyšší prevod a zmizne vám z dohľadu. Keď som o pár riadkov vyššie spomínal, že mám problém dostať z hlavy melódiu Sick Beat Arrhytmia, tak to isté, a asi aj dvojnásobne, platí v prípade Appetite for Autopsy. Tá sa nesie možno miestami v takej punkovej nálade a v spojitosti s tým...

Čítaj ďalej
Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť tretia
aug08

Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť tretia

Trvalo to dlho, ale dostávame sa ku tretej časti nášho seriálu o germánskom thrash metale. Na príkladoch rôznych kapiel a najmä trojici tých najslávnejších sme si prešli zrodom tejto špecifickej vetvy metalovej hudby a jej vrcholným obdobím. V deväťdesiatych rokoch (no, zhruba) však kapely začali do svojich kotlov primiešavať nové ingrediencie a snažili sa posúvať žáner rôznymi smermi. Nebolo tomu tak iba v okruhu záujmu kapiel, ktorým sa v tomto seriáli venujeme. V podobnej situácií sa ocitli aj kapely na druhej strane oceánu. Treba povedať, že línia osudu bola až zvláštne príbuzná – stočenie kormidla štýlu (Metallica – Kreator), výmena spevákov (Anthrax – Destruction), či v podstate rozpad (Megadeth – Destruction). Najmenšia zmena prebehla u dvojice Slayer a Sodom, ktorí sa síce držali thrash metalu ako čert svojho kopyta, ale isté kozmetické obmeny prebehli aj u nich. Aby som ale zbytočne nenaťahoval úvod (pretože je toho pred nami pomerne veľa), vrhnime sa pokračovať tam, kde som naposledy skončil. Po mega úspešnom období, ktorého vrcholom bol album Coma of Souls, zrejme skrsla v hlave Milleho Petrozzu a jeho kumpánov myšlienka prísť s niečom do istej miery iným. Začiatkom deviatej dekády sa na výslnie dostali kapely typu Ministry, Prong, či Godflesh a chlapcom z Kreator „ušividne“ zachutila tá odľudštenosť ich prejavu. Rozhodli sa ju skombinovať so svojim vlastným zvukom a z týchto dvoch prútov v podstate upliesť bič na vlastných fanúšikov. Čo si budeme klamať, metalová komunita je dosť konzervatívna. Aj keď sa v dnešnej dobe síce tvári, že dokáže byť zhovievavejšia, tak stačí aby nejaká kapela urobila krok mimo vyšľapaný chodník a už je oheň na streche. Preto si predstavme, že album Renewal mohol vo svojej dobe pôsobiť ako trepotajúce sa červené plátno toreádora na býčie zmysly. Tie industriálne pazvuky, strojové riffy a tempo, Milleho chladný spev… To všetko bola dosť odlišná stránka v knihe ich diskografie v porovnaní s doterajšími albumami. Ucho pozorného poslucháča ale aj v tej dobe muselo poznať kvalitné skladby ako Winter Martyrium, titulku Renewal, Reflection, či Europe After the Rain. Vo svojej dobe asi trošku nedocenený album, ktorý ale získal väčší kredit s pribúdajúcimi rokmi. Okrem samotnej hudby prešiel inováciou aj vizuál, pretože po tých predchádzajúcich maľovaných brutalitkách na obaloch, tentokrát kapela siahla po službách Davea McKeana, ktorý je známy zo spolupráce s kapelami ako Dream Theater, Fear Factory, Machine Head, Paradise Lost, či Testament. Ten motív by možno viac sedel pre nejakú prog rockovú kapelu typu Rush, ale viete, proti gustu… Aj keď kvôli tej žánrovej zmene medzi Coma of Souls a Renewal to smrdelo personálnymi zmenami, tak pravda je taká, že tieto dva albumy nahrali tí istí ľudia. K rošáde vo vnútri Kreator...

Čítaj ďalej
Festivalové leto 2023: Antitrend
jún13

Festivalové leto 2023: Antitrend

Antitrend sa akosi nemôže rozlúčiť s areálom v Žabčiciach (už niekoľko rokov sa hovorí, že ten a ten ročník je posledný na tomto mieste), ale ja by som bol najradšej, keby odtiaľto festival ani nikdy neodišiel. Proste to tam pekne sedí a (nielen) ja sa tam cítim veľmi dobre. Takže 19. ročník Antitrendu tak ako vždy prinesie peknú zmesku domáceho, aj zahraničného death/grind/gore a príbuzných žánrov v poriadne nadupanom jednodňovom termíne. Snáď nás tam nespláchne príval vody z neba (ako minulý víkend na Flesh Party), ale len ten najvyberanejší hluk. Nuže, predstavme si niečo.   Cyness (GER) – Hneď na úvod jedna kultovka z Nemecka. Výbušná zmes grindu, niekde na povrchu s chrumkavou crustovou krustičkou. Kapela Cyness to valí v plnej intenzite od prelomu milénií a behom tých vyše dvadsiatich rokov zbuchli dva albumy a nejaké tie splitká s takými esami ako Skitsystem, PLF, či Excruciating Terror, menili zostavu ako sezónny šatník a získali povesť výbornej koncertnej grupy. Na jej čele stojí nezameniteľný spevák Loffi, ktorý by pokojne mohol byť synonymom slovného spojenia energický prejav. Nezostáva dodať nič iné, len staré známe – In Grind We Crust! https://www.youtube.com/watch?v=vM8pqmerUmg Ingrowing (CZE) – A tentokrát jedna domáca, bez preháňania legenda. Ingrowing sa vracajú na scénu po rokoch nečinnosti a to dokonca v pôvodnej, trojčlennej zostave, teda Vlakin, Pouzar a Zbyňa. Aká by bola česká (ale aj svetová scéna) bez Ingrowing? Rozhodne o poznanie chudobnejšia. Predsa len také výnimočné albumy ako Cyberspace, či Suicide Binary Reflections majú právom svoje čestné miesto na grindovom chodníku slávy. Čo si táto znovuzrodená banda nachystala pre svoje zástupy fans, to sa dozvieme už o pár dní na vybetónovanom plácku uprostred Žabčíc. https://www.youtube.com/watch?v=tTakkXnkop4 Rottenness (MEX) – Aká je asi tá najvražednejšia kombinácia hudobných štýlov? No, ak dáte dokopy brutal death a grindcore, tak rozhodne nič nepokazíte (maximálne tak sluch). Podľa tohto mustra kuchtia mexickí jalapenovci menom Rottenness. Pikantné chilli, ktoré vás bude štípať aj viac ako dvakrát! Rottennes fungujú od roku 1994 (takmer nepretržite, výnimkou bola polročná odstávka v roku 2012), čo z nich činí už riadne odležanú kapelu. Ale stále aktívnu, čoho dôkazom je výborný album Violentopia z mája minulého roku. https://www.youtube.com/watch?v=3ToKRxtrWWE Animals Killing People (USA) – Tieto zvieratká síce ľudí nezabijú, ale umoria ich riadne. Rovných dvadsať rokov ničenia vzťahov medzi ľuďmi a zvermi prinieslo síce iba dva albumy, ale za to echt kvalitné. Animals Killing People môžeme v pohode zaradiť do škatuľky toho najbrutálnejšieho death metalu, ale s postupom rokom aj hnaného do slušne technických zákutí. Tí, ktorí ste navštívili už vyššie spomínanú Flesh Party, tak viete o čom je reč. Bude to drsné, bude to tvrdé, bude to rýchle a bude to zabíjať...

Čítaj ďalej
Sick Sinus Syndrome predstavujú svoj druhý album!
jún08

Sick Sinus Syndrome predstavujú svoj druhý album!

Z Ostravy sa zase po nejakej dobe šíri patologická osveta. Trio borcov páchnucich formaldehydom, teda kapela Sick Sinus Syndrome, vydáva druhý album Swarming of Sickness (resp. vydala, už je tomu niečo vyše mesiaca). V spomienke na ten prvý si môžete prečítať našu recenziu ( https://metalexpress.sk/2021/05/sick-sinus-syndrome-rotten-to-the-core-bizarre-leprous-production-2021/ ). No, ale aby sme neodbiehali od toho, čo má trojica Bilos (Malignant Tumour…), Jurgen (Insistent, Force of Hell, ex-Ahumado Granujo, Heaving Earth, Ingrowing…) a Hary (Denet, ex-Pathologist) nové, tak sa nám prihovárajú oni sami: „Druhé dlouhohrající album SICK SINUS SYNDROME, nazvané Swarming of Sickness je už pár týdnů venku! Na ploše necelých dvaceti devíti minut uslyšíte 21 nemocemi prolezlých a hnilobou páchnoucích songů s drtícím soundem chirurgických nástrojů! Album vyšlo ve verzi CD, kazety a vinylové LP desky (limitovaný Red splatter a regular Black vinyl) v květnu 2023. Vydává OBSCENE PRODUCTIONS po zhruba osmi letech vydavatelské pauzy.“ No a my ešte dodávame, že recenzia u nás neobíde ani tento druhý album kapely. FB: https://www.facebook.com/6ick6inus6yndrome...

Čítaj ďalej